Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205742
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8211205742.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: M. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX A., o vymoženie 522,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/901/2011-14 zo dňa 23. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením
zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Q.. J.. M. S., trovy

exekúcie vo výške 55,07 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že
dňa 16. 11. 2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že u povinnej bolo vykonané zisťovanie
majetkových pomerov, z ktorého vyplýva, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Lustrovaním majetku povinného bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom majetku, ktorý by bol
postihnuteľný exekučným konaním. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 199, § 200 ods. 1
a 2 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 55,07 eura s DPH (33,19
eura ako odmena + 12,70 eura ako náhrada výdavkov).

3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu
prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu je predčasné. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať
na vôľu oprávneného, ak ten chce ďalej pokračovať v konaní. Mal pochybnosti, že súdny exekútor a súd
nezistili dôkladne majetkové pomery. Súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil na základe akých lustrácii

mal súdny exekútor a následné aj exekučný súd preukázané, že povinná je nemajetná. Poukázal na
skutočnosť, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Zároveň
podotkol, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čim sa zmarí úspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík, ktorý sa nestotožnil s
právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V majetnej veci
bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna skutková podstata povinnej,

ktorá je okrem iného podporená výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Uviedol, že z vykonanej
lustrácie majetkovej podstaty je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného
konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v zmysle ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v
budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia. Dodal, že právne relevantnou skutočnosťou je okrem iného aj to, že
rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatné
rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

6. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na

vymoženie pohľadávky vo výške 522,17 eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 08.
2011 a právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1110015337 zo dňa 02. 06. 2011 ako
exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora Q., Exekútorský úrad Malacky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701*046104
zodňa09.09.2011 navymoženieuloženejpovinnosti:istiny459,05eur+príslušenstvo63,12euraatrov

exekúcie. Dňa 15. 11. 2017 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo
výške 55,07 eur. Súdny exekútor odôvodnil svoj podnet tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej
nebol zistený žiaden majetok.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2
Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy
exekúcie znáša oprávnený.

10.Súdnyexekútorvpredmetnejvecizisťovalmajetkovépomerypovinnejakonštatovaljejnemajetnosť,

s čím sa odvolací súd stotožňuje. Šetrením nezistil žiaden majetok povinnej, ktorý by bolo možné
postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu
trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods.
1 písm. h)/.

11. Odvolací súd zistil z vyjadrení V.. A. H. zo dňa 18. 04. 2018 a 13. 09. 2018 (terénnej sociálnej
pracovníčky na Poštárke), že jej klientka (povinná) poberá dávku v hmotnej núdzi. Z odpovede na
lustráciu v Sociálnej poisťovni zase vyplýva, že povinná nepoberá mzdu, iný príjem alebo dôchodok.

12. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky
oprávneného,resp.vuvedenomprípadenapriekvymoženiuistinyznemožňujevymoženietrovexekúcie.
Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so
zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.

13. Vzhľadom na to, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a
to pre nemajetnosť povinnej. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinnej, exekúciu zastaviť,
pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiťa povinná je dlhodobo nemajetná, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania,
toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku
nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

14. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinnej v oblasti príjmov, a tak
existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie,
navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v auguste 2011, by bolo mimo
rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinnej.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).