Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215199
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616215199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: A. Y., Y.. XX. XX. XXXX,
E. G. C.C. Y. G., K.. J. X/XX, C. A. I. Z. G. C. Y. G., R. X/XX, zastúpenej Mgr. Marekom Tauberom,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, proti žalovanej: J. I., Y.. XX. XX. XXXX,
E. G. C. Y. G., L. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Zimná 62, o 1.920 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 09. 11. 2017 č.k. 13C/267/2016-57 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 1.920 eur s prísl. a rozhodol, že žalovaná má nárok
na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 261 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2, § 266 ods. 1 - 3, § 344, § 345 ods. 1 - 3, § 346 ods. 1, 2, § 349 ods. 1 - 3, § 351 ods.

1, 2, § 409 ods. 1, 2, § 411, § 433 ods. 1, § 434, § 435 ods. 4, § 436 ods. 1 - 4, § 437 ods. 1 - 5, §
441 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáha voči
žalovanej zaplatenia kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo, ktoré ako predávajúca predala žalovanej
ako kupujúcej, žalobe nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie totiž dospel k záveru, že žalobkyňa
ako predávajúca predala žalovanej ako kupujúcej osobné motorové vozidlo zaťažené právnou vadou -
exekučným záložným právom, čo predstavuje podstatné porušenie zmluvy. Pre existenciu tejto ťarchy
totiž nebolo možné previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalovanú a takto nemohlo dôjsť k

naplneniu účelu kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.

3. Právny vzťah kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu súd prvej inštancie posudzoval
podľa predpisov Obchodného zákonníka, nakoľko zmluvné strany túto voľbu práva deklarovali v
písomnej dohode. Predmetom žaloby bolo finančné plnenie, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že súčasne s kúpno-predajnou zmluvou zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o pôžičke. Súd
prvej inštancie preto prejudicionálne posudzoval aj platnosť tejto zmluvy a dospel k záveru, že k

uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu nedošlo. Nebol totiž splnený jej základný
predpoklad v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, teda reálne prenechanie peňažných prostriedkov,
ktorá skutočnosť nebola ani medzi stranami sporná. Strany sporu zhodne uviedli a svedkovia túto
skutočnosť potvrdili, že k reálnemu odovzdaniu sumy 1.920,- eur žalobkyňou k rukám žalovanej, resp. najej účet nedošlo. Spornou sa nestala ani vôľa strán, a to, že kúpna cena 1.920,- eur mala byť zaplatená
v splátkach po 160,- eur, preto súd prvej inštancie v súlade s § 266 ObZ vyložil zmluvu o pôžičke
ako dohodu strán o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny z kúpnopredajnej zmluvy, týkajúcej sa osobného

motorového vozidla.

4. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že kúpno-predajná zmluva je neplatná z dôvodu, že žalobkyňa
predmet kúpy už skôr previedla na L. I., preto nemala právo s predmetom kúpy disponovať, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že tieto tvrdenia nemožno považovať za preukázané. Žalobkyňa trvala na

tom, že je vlastníčkou predmetného motorového vozidla a tvrdenie žalovanej, ako aj svedecké výpovede
H. I. A. I. E. súd nemal podložené inými dôkazmi, napr. kúpnou zmluvou či žiadosťou o prepis, výpisom
z evidencie vlastníkov vozidla, ktoré by tieto výpovede podporili a preukázali.

5. Medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že zmluvné strany sa na dopravnom inšpektoráte
v súvislosti s prepisom majiteľa predmetného motorového vozidla dozvedeli, že k tomuto prepisu

nemôže dôjsť kvôli exekučnému záložnému právu zriadenému na predmetnom motorovom vozidle.
Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že napriek prebiehajúcej exekúcii žalobkyňa v čase uzavretia
kúpno-predajnej zmluvy nemala o zriadení exekučného záložného práva vedomosť, pretože zásielky
s upovedomením o začatí exekúcie neprebrala v odbernej lehote. Táto skutočnosť však podľa názoru
súduprvejinštancienemôžeísťnaťarchužalovanej,pretožepokiaľbyžalobkyňasplnilasvojupovinnosť

oznámiť zmenu adresy na doručovanie, bola by o exekúcii riadne informovaná. Zo strany žalobkyne tak
šlo o nedbanlivostné konanie.

6. V konaní nebolo sporným, že strany sa dohodli, že žalobkyňa zabezpečí výmaz exekučného práva v
dodatočnej lehote. Spornou sa stala skutočnosť, aká lehota bola medzi nimi za tým účelom dojednaná.

Podľa žalobkyne malo ísť o lehotu do augusta a podľa žalovanej o lehotu do týždňa. Vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu, kedy žalovaná urgovala riešenie situácie v júli 2016, nakoľko dňom 15.
07. 2016 mala byť splatná prvá splátka, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala, súd prvej inštancie
vyvodil, že k vyriešeniu výmazu exekučného záložného práva malo dôjsť v zmysle dohody najneskôr
do splatnosti prvej splátky, t.j. do 15. 07. 2016. Od tohto dátumu sa žalobkyňa dostala do omeškania

s plnením svojej povinnosti. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanú informovala o stave vybavenia
výmazu exekučného záložného práva alebo, čo jej bráni vybaviť výmaz čo najskôr. Naopak, výzvou
zo dňa 18. 07. 2016 sa domáhala zaplatenia celej kúpnej ceny bez zmienky o tom, v akom štádiu
je odstránenie právnej vady. Odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09. 08. 2016 zo strany
žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 13. 08. 2016. K výmazu exekučného záložného práva došlo až

po doručení tohto odstúpenia žalobkyne, a to dňa 16. 08. 2016. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v
čase doručenia odstúpenia právna vada, kvôli ktorej k odstúpeniu došlo, stále pretrvávala. S poukazom
na tieto skutočnosti považoval súd prvej inštancie odstúpenie žalovanej od kúpno-predajnej zmluvy
za podstatné porušenie zmluvy v dôsledku existencie právnej vady neodstránenej v dodatočnej lehote
za platné a účinné. V dôsledku toho vyvodil, že predmetná zmluva zanikla, preto žalovanej neuložil

povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 podľa zásady úspešnosti v spore. Nakoľko
žaloba bola zamietnutá, žalobkyňu zaviazal v plnom rozsahu nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej.
O konkrétnej výške trov konania uviedol, že bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným

uznesením v zmysle § 262 C.s.p. po tom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom

rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni voči žalovanej plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania. V odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že nepostupoval v súlade s § 220 C.s.p. a rozhodnutie
neodôvodnil tak, ako ukladá zákon. V bode 63 rozsudku je odôvodnenie nedostatočné a nepresvedčivé.
Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy dňa 10. 06. 2016 a tento právny vzťah posudzoval podľa ustanovení

Obchodného zákonníka. Súhlasila aj so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je platná,
keďže žalovaná nepreviedla vozidlo skôr inej osobe a preto ani nedošlo k duplicitnému predaju.
Správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nemala vedomosť o
prebiehajúcom exekučnom konaní. Súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil dodatočnú lehotu,do kedy mala žalobkyňa zabezpečiť výmaz exekučného práva a uveril žalovanej, že sa tak malo
stať do zaplatenia prvej splátky, t.j. do 15. 07. 2016. Následne tak považoval odstúpenie od zmluvy
za platné a účinné. Žalobkyňa po zistení na dopravnom inšpektoráte, že na predmete kúpy viazne

ťarcha v podobe exekučného záložného práva, sa dopytovala žalovanej a jej syna, či o predmetné
motorové vozidlo majú záujem. Títo potvrdili záujem o motorové vozidlo, preto žalobkyňa robila následné
kroky na zrušenie blokácie motorového vozidla v exekúcii. Skutočnosť, že nedoplatok na exekúcii
činí 282 eur a že tento nedoplatok zaplatí v dvoch splátkach, oznámila žalovanej a jej synovi. Prvú
splátku mala uhradiť v polovici júla a druhú v polovici augusta. Žalovaná spolu so synom s touto

skutočnosťou súhlasili. Dňa 14. 06. 2016 žalobkyňa listom oznámila súdnej exekútorke, že žiada
o preverenie predmetnej exekúcie a následne v dvoch splátkach vyrovnala dlh na exekúcii, a tým
odstránila právnu vadu na predmete kúpy. S poukazom na § 436 a § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka
poukázala na to, že žalovaná neoznámila včas vady predmetu kúpy žalobkyni ako predávajúcej, aby
mohla od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy. S poukazom na § 436 a § 437 Obchodného
zákonníka vyzdvihla, že žalovaná sa dňa 13. 06. 2016 dozvedela o právnych vadách predmetu kúpy, ale

uplatnenie nároku v zmysle § 436 Obchodného zákonníka oznámila žalobkyni až po 2 mesiacoch, čo v
žiadnom prípade nemožno považovať za bezodkladné oznámenie. Žalovaná preto nemala oprávnenie
odstúpiť od zmluvy pre jej podstatné porušenie. Tiež poukázala na to, že účinky odstúpenia od zmluvy
nastanú len vtedy, ak kupujúci môže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. Túto zákonnú podmienku
žalovaná nesplnila. V čase, keď došlo k odstúpeniu od zmluvy, predmet kúpy bol pokazený a nemal

vlastnosti ako v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z SMS správy, ktorej obsah
k odvolaniu pripojila. Nakoľko žalobkyňa zabezpečila výmaz exekučného práva, tak ako boli zmluvné
strany dohodnuté, nedošlo ani k podstatnému porušeniu zmluvy. Žalovaná tak nemala právo odstúpiť
od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy žalovanou je preto nezákonné a účelové. Syn žalovanej predmetné
vozidlo bezplatne užíval do polovice augusta 2016, nie do začiatku júla, ako tvrdila žalobkyňa.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Poukázala na to, že tvrdenia žalobkyne o tom, kedy mala uhradiť nedoplatky na exekúcii, neboli v
priebehu konania totožné a tieto žiadnym spôsobom nepreukázala. Na pojednávaní dňa 13. 07. 2017

uviedla na strane 3 zápisnice, že bola dohodnutá na zaplatení týchto nedoplatkov nie do polovice, ale do
začiatku augusta a inde uvádza, že do konca augusta. Skutočnosť, že predmet kúpy nebol odovzdaný
v stave, v akom bol odovzdaný žalovanej, uviedla žalobkyňa až v odvolaní. Túto skutočnosť v priebehu
konania nenamietala, a to ani v záverečnom prednese. V čase odstúpenia od zmluvy auto nebolo
pokazené.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.,
potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. 11. 2018 o 09.55 hod. v poj.

miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
31. 10. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p.,
teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
opodstatnené.15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver, nedopustil sa ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by došlo
k porušeniu procesných práv strán sporu, jeho rozhodnutie nie je ani nepreskúmateľné, preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny, potvrdil.

16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na

tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalobkyňouvodvolaní.Tátopritomuvádzaskutočnosti,ktoréužboliuvedenépredsúdomprvejinštancie
a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky preto nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

19. Jedným z namietaných odvolacích dôvodov bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že rozsudok je v bode

63 nedostatočne odôvodnený a že je nepresvedčivý. Odvolací súd k namietanej vade konania uvádza,
že takúto vadu konania nezistil, nakoľko napadnutý rozsudok je odôvodnený v súlade s ust. § 220 C.s.p.

20. Právny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako predávajúca porušila preskúmavanú kúpno-
predajnú zmluvu podstatným spôsobom odvolací súd považuje za správny.

21. V konaní sa nestalo sporným, že v čase uzavretia kúpno-predajnej zmluvy na predmete kúpy
viazla existencia exekučného záložného práva, z ktorého vyplýva právo záložného veriteľa uspokojiť
svoju splatnú pohľadávku zo zálohu spôsobmi určenými zákonom. Z toho vyplýva, že predmet kúpy
zaťažený exekučným záložným právom by mohol slúžiť ako záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky, čo jednoznačne tvorí právnu prekážku pri prevode vlastníckeho práva k
predmetu kúpy z dôvodu existencie tejto ťarchy, preto ani nemohlo dôjsť k naplneniu účelu kúpno-
predajnej zmluvy, ktorou je prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa. Táto prekážka aj podľa
názoru odvolacieho súdu je dôvodom pre záver o porušení zmluvných povinností zo strany žalobkyne,
spojených s predmetnou kúpno-predajnou zmluvou vo vzťahu k žalovanej podstatným spôsobom, tak

ako má na mysli § 345 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Niet pochýb o tom, že tak ako žalovaná,
ani žiadna iná osoba by nemala záujem za takýchto okolností na plnení povinností zo zmluvy. Bolo
preto na žalovanej ako kupujúcej, aby využila svoje právo vyplývajúce z ust. § 436 ods. 1 písm. a/ - d/
Obchodného zákonníka.

22.Zdokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštanciemožnojednoznačneuzavrieť,žežalovanápo
zistení spomínanej právnej vady sa dožadovala od žalobkyne odstránenia tejto právnej vady vo vzťahu k
žalobkyni, a to dňa 13. 06. 2016, keď sa so žalobkyňou stretla na dopravnom inšpektoráte kvôli prepisu
auta a kedy sa zúčastnené strany dozvedeli o spomínanej ťarche na predmete kúpy (§ 436 ods. 1

písm. a/ Obchodného zákonníka). Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keďže vyplynula zo
zhodných tvrdení.

23.Súdprvejinštanciesprávneuzavrel,ževkonanínebolosporným,žestranysadohodliozabezpečení

výmazu exekučného práva žalobkyňou v dodatočnej lehote, pričom spornou sa stala (len) otázka,
aká lehota za tým účelom bola medzi stranami sporu dojednaná. Odvolací súd považuje za správne
úvahy súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k dojednaniu dodatočnej
lehoty pre odstránenie právnych vád na predmete kúpy do splatnosti prvej splátky, t.j. do 15. 07. 2016.
Pokiaľ do tejto lehoty žalobkyňa nezabezpečila výmaz exekučného práva, vzniklo žalovanej oprávnenie

odstúpiť od predmetnej zmluvy (§ 436 ods., 2 Obchodného zákonníka). Preto správny je záver súdu
prvej inštancie, že pokiaľ žalovaná túto právnu možnosť danú jej zákonom využila a od predmetnej
kúpno-predajnej zmluvy odstúpila, toto odstúpenie je potrebné považovať za platné a účinné dňom jeho
doručenia žalobkyni.24. Pokiaľ žalobkyňa prevzala odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy zo strany žalovanej dňa 13. 08.

2016 a k výmazu exekučného záložného práva došlo (až) po tomto dni dňa 16. 08. 2016 je zrejmé, že
spomínaná právna vada v čase odstúpenia od kúpno-predajnej zmluvy stále existovala, čo zakladalo
právny dôvod žalovanej od tejto kúpnej zmluvy účinne odstúpiť.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, ktorá v odvolaní tvrdila, že žalovanej nevzniklo právo odstúpiť od

zmluvy, nakoľko vady žalobkyni neoznámila včas, tak ako ukladá § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka,
túto námietku nemožno považovať za opodstatnenú.

26. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie dáva dostatočný skutkový základ pre záver, že
žalovaná oznámila právne vady na predmete kúpy žalobkyni pri osobnom stretnutí dňa 13. 06. 2016 na
dopravnom inšpektoráte, kedy vyšlo najavo, že na predmete kúpy viazne ťarcha v podobe exekučného

záložného práva a ktorú skutočnosť zistila vtedy aj samotná žalobkyňa. Na tomto stretnutí žalovaná
jednoznačne vyjadrila nespokojnosť s touto skutočnosťou, čo viedlo strany sporu k dojednaniu lehoty
pre odstránenie tejto právnej vady. Preto tvrdenie žalobkyne, že žalovaná jej túto vadu neoznámila,
vyznieva v tomto kontexte protichodne. Odvolací súd k tomu udáva, že žalovaná v konaní preukázala, že
oznámila žalobkyni ústne spomínanú právnu vadu včas, pričom pre vytknutie vady zákon neustanovuje

písomnú formu.

27. Tvrdenia žalobkyne, že so žalovanou sa dohodla na odstránení tejto právnej vady v lehote do konca
augusta 2016, sa neopierajú o žiaden dôkaz vykonaný pred súdom prvej inštancie, preto tieto tvrdenia
je potrebné považovať za nepreukázané.

28. K tvrdeniu žalobkyne, že v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou bol predmet kúpy pokazený
je potrebné uviesť, že odvolací súd na ne neprihliadal, keďže žalobkyňa ich uviedla až v odvolacom
konaní (§ 366 C.s.p.). Ide o prostriedok procesného úkonu, ktorý nebol uplatnený včas v konaní pred
súdom prvej inštancie a neboli splnené ani zákonné podmienky pre jeho uplatnenie v odvolacom konaní.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania
voči neúspešnej žalobkyni.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).