Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219782
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217219782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci

navrhovateľky - manželky: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X/D, Bratislava, zastúpenej: JUDr.
Lucia Danišovičová, advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava proti odporcovi - manželovi: R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X/D, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania C. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a R. Y., nar. XX.XX.XXXX,
uzavretédňaXX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúradu G.U.,vozväzkuXX, ročník

XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
III. Maloletý X. Y., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
matke.
IV. Otec sa zaväzuje platiť na maloletého X. výživné vo výške 100 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci
k rukám matky.
V. Styk otca s maloletým X. sa neupravuje.

VI. Matka bude maloletého X. Y., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2017 domáhala rozvodu
manželstva s odporcom a úpravy výkonu práv a povinností oboch rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode.

2./ Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo po dvojročnej známosti.
Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, funkčné, s manželom si rozumela, pristupoval k nej

s porozumením. Odstupom času si začala uvedomovať, že prístup manžela k životu, k práci, k
povinnostiam, k starostlivosti o dieťa je skôr pasívnejší a všetka snaha o zlepšenie kvality života
leží na jej pleciach. So starostlivosťou o mnohé stránky života jej pomáhali jej rodičia. Navrhovateľke
začalo prekážať, že akúkoľvek aktivitu vo vzťahu k odporcovi musela sama zariadiť. Manžela začala
vnímať ako kamaráta, nakoľko nespĺňal atribúty, ktoré by vyžadovala od svojho životného partnera a
z toho dôvodu nemala námietky, keď sa rozhodol pracovať mimo územia Slovenskej republiky. Od
februára 2015 dochádzalo k oslabeniu funkcií manželstva, manželia prestali spolu hospodáriť, výchovu

dieťaťa zabezpečovala výlučne navrhovateľka. Medzi manželmi z dôvodu odlišnosti pováh došlo k
citovému odlúčeniu, k strate dôvery a k úplnej strate záujmu vytvárať spoločné hodnoty a podieľať sa
na spoločných cieľoch v záujme rodiny. Maloletý X. je citovo výrazne naviazaný na matku, je žiakomzákladnej školy. Jeho vývoj zodpovedá jeho veku, je zdravý, nemá výraznejšie výdavky spojené s jeho
starostlivosťou.

3./ Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril, a to podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
04.05.2018, v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Ich manželstvo, rovnako ako
navrhovateľka,považujezanefunkčné.Postupomčasusacitovoodcudzili,nakoľkoodporcažilväčšinou
času mimo územia Slovenskej republiky za účelom práce. K maloletému X. uviedol, že s navrhovateľkou
uzatvorili dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú žiada schváliť. Záverom uviedol,

že žiada, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti nakoľko sa bude nachádzať dlhšiu dobu v Tureckej
republike z dôvodu pracovnej ponuky.

4./ Súd skôr, než začal vo veci konať, vyriešil otázku právomoci tunajšieho súdu na konanie a
rozhodovanie vo veci, pretože sa jedná o vec s cudzím prvkom, keďže na strane odporcu - manžela
vystupuje účastník, ktorý je občanom Tureckej republiky napriek tomu, že má na území Slovenskej

republiky trvalý pobyt. Navrhovateľka - manželka spolu s maloletým synom X. sú občanmi Slovenskej
republiky s trvalým pobytom na jej území.
Podľa § 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“), ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Súd zistil, že medzi

Slovenskou republikou a Tureckou republikou nie je uzatvorená medzinárodná zmluva o právomoci v
občianskych veciach. Súd preto posúdil právomoc v zmysle ustanovení ZMPSP.

5./ Podľa § 38 ods. 1 ZMPSP, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o
neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov

daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 38a ZMPSP, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený
alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
3
27P/228/2017

Podľa§39ods.1,4ZMPSP,právomocslovenskýchsúdovvoveciachstarostlivostiomaloletýchjedaná,
ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu
manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak

a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské
práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto
právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

6./ Z uvedeného súd vyvodil záver, že slovenský súd má právomoc na konanie a rozhodovanie v

predmetnej veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému
maloletému dieťaťu na čas po rozvode s poukazom na to, že sa jedná o rodinnú vec, navrhovateľka -
manželka je slovenským občanom, maloletý má na území SR obvyklý pobyt.

7./ Súd v ďalšom skúmal, ktorým právnym poriadkom sa bude spravovať v konaní a rozhodovaní v

danej veci. Navrhovateľka - manželka ako štátna občianska SR a odporca - manžel ako občan Tureckej
republiky, uzavreli manželstvo pre orgánom Slovenskej republiky.

8./ Podľa § 22 ods. 1 ZMPSP, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu,
občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,

spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 24 ods. 3 ZMPSP, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.
Súd z uvedeného vyvodil, že vo veci sa bude riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, hoci
manželia sú príslušníkmi rôznych štátov, avšak maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území SR.

9./ Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 C.s.p.
je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na T. O., pričom na uvedenej
adrese má navrhovateľka dodnes bydlisko.10./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä sobášnym listom, rodným listom

dieťaťa, potvrdením o príjme, rozpisom mesačných výdavkov matky, rodičovskou dohodou, ako i ďalším
obsahom spisového materiálu, vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, nakoľko otec
maloletého žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový stav:
11./ Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch sa jedná o manželstvo prvé,
navrhovateľka - manželka je národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR, odporca je štátny príslušník

Tureckej republiky. Z ich manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa.

12./ Navrhovateľka pred súdom uviedla, že súhlasí aby súd vec prejednal v neprítomnosti jej advokátky.
K manželstvu účastníkov uviedla, že s odporcom sa zoznámili v roku 2008 v Tureckej republike, do roku
2010 žili tak, že za ním chodila cez leto. V roku 2010 uzatvorili manželstvo a od tejto doby žijú na území
Slovenskej republiky. Dňa 19.06.2011 sa im narodil syn X.. Navrhovateľka uviedla, že celá domácnosť

bola na nej. Zabezpečovala ju
4
27P/228/2017

nielen po fyzickej ale aj po finančnej stránke, odporca jej s ničím nepomáhal. V roku 2015 dostal ponuku

pracovať cez sezónu v Turecku (od marca do novembra). Každoročne ho s maloletým navštevovali,
finančné prostriedky, ktoré počas sezóny zarobil navrhovateľke nikdy nedal, dokonca ani na maloletého
neprispieval. Jeho konanie ju viedlo k tomu, že si
uvedomila, že jej je lepšie, keď je manžel v Turecku a preto mu v roku 2017 oznámila, že má záujem o
ukončenie ich manželského zväzku. Situácia je taká, že navrhovateľka spolu s maloletým naďalej chodí

zaodporcomdoTurecka,jesnímvkontakte,majúkamarátskyvzťah.Namaloletéhožiadnymspôsobom
neprispieva. Čo sa týka výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, navrhovateľka
uviedla, že s odporcom uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú založila do spisu.

13./ Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že súhlasí s rodičovskou dohodou v znení, v akom ju obaja

rodičia uzatvorili.

14./ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15./ Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo
rozvrátené. Účastníci už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne
nehospodária. Každý z účastníkov žije v inej domácnosti. Nemajú záujem na obnovení spolužitia.

Vzhľadom na dĺžku prerušenia spolužitia a postoj oboch účastníkov má súd za to, že nie je predpoklad
k obnoveniu spolužitia tak, aby si manželstvo v budúcnosti mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd preto
manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinou rozvratu manželstva je postupné manželské vzájomné citové
odcudzenie, keď účastníci trávili spoločný čas v spoločnej domácnosti len sporadicky pre výkon práce
odporcu v zahraničí.

16./ Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju
5
27P/228/2017

vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17./ V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu v znení, ako

ju uzatvorili obaja účastníci. Podpisy rodičov na rodičovskej dohode boli overené na Notárskom úrade
notárky N.. F. K. dňa 04.04.2018.

18./ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
6
27P/228/2017

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o dvolaní (§ 62, ods. 1, 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP)

Proti tomuto rozsudku v časti výroku schválenia dohody rodičov odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).