Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110224286
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110224286.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
X, zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovaným: 1a.
S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. X, 1b. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. A. X, 1c. U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. - Q., A.. E. XX, 1d. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - X. O., K. XX, 2. L. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. X., 3. U. F., na neznámom mieste, 4. Y. F., na neznámom mieste, žalovaní v 3. a
4. rade zast. X., 5. G.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - F., W. XXXX/XX, 7. U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., U. XX, 8. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX, 9. W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXX, 10.Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a o protinávrhu o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1.a až 1.d a 2. rade
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28C/190/2010-282 zo dňa 15.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť žalovaným
trovy konania v rozsahu 60 % vo výške, o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovaným trovy
konania v rozsahu 60 % vo výške, o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

2. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 8. rade vo vzťahu k protinávrhu nepriznal.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 255 ods. 1; 257; 262 ods. 1; 470 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.

4. Konštatoval, že pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil všetky okolnosti, ktoré svojim
charakterom možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a to nielen na neúspešnej strane
sporu, ale aj na strane úspešnej, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, a ktorej záujem na
náhrade trov konania by vzhľadom na jej postavenie úspešnej strany sporu mohol byť aplikáciou
ustanovenia § 257 CSP dotknutý.

5. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že sociálna a majetková situácia žalobcu obmedzuje
jeho schopnosť znášať trovy tohto konania len čiastočne. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca
je dôchodca, trpí viacerými závažnými chorobami a o nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu a
nachádza sa za jeho parcelou sa riadne staral.

6. Uviedol, žev konaní o určenie vlastníckeho práva žalobu zamietol, preto úspešným žalovaným

priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Vzhľadom na charakter a priebeh konania,
s poukazom na skutočnosť, že u žalobcu nezistil také dôvody, ktorých existencia by odôvodňovalaprotistrane nepriznať trovy konania, ale zároveň berúc do úvahy, že žalobca je dôchodcom, priznal súd
prvej inštancie žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % majúc za to, že priznaním trov
v uvedenom rozsahu nebudú práva úspešnej strany dotknuté.

7. Pokiaľ ide o protinávrh žalovaného v 8. rade, tento súd prvej inštancie zamietol, a keďže žalobca si
náhradu trov konania v časti protinávrhu neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaní v 1.a až

1.d a v 2. rade.

9. Žalobca v odvolaní uviedol, že aj keď súd prvej inštancie poukázal na sociálne dôvody u žalobcu,
t. j. že je starobný dôchodca a má zdravotné problémy a o nehnuteľnosť sa riadne staral, uvedené sa
nepremietlo v plnom rozsahu do rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania. Dôvody, ktoré
sú konštatované súdom prvej inštancie sú také výrazné, že sú spôsobilým podkladom pre rozhodnutie

o nepriznaní trov konania sporovým stranám. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 01.10.2014 zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaným v 1. až 4. rade, pričom žalovaným
v 5. až 10. rade náhradu trov nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé,
prečo súd priznal aj žalovaným v 5. až 10. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, keď už
raz vo veci rozhodol, že týmto žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

10. Podľa žalobcu žalovaní v 5., 7. až 10. rade boli povinní v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP vyčísliť
trovy konania najneskôr v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. do 14.04.2014.
Ak ich nevyčíslili, potom nie je možné rozhodovať o ich nároku na náhradu trov konania. Možno tiež
konštatovať, že žalovaní v 7., 9. a 10. rade sú v konaní aj univerzálnymi sukcesormi po pôvodne

žalovanom v 6. rade.

11. Pokiaľ ide o žalovaných v 3. a 4. rade, títo sú ex lege zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,
keďže v žalobe boli označení ako osoby zdržiavajúce sa na neznámom mieste. Primárne títo žalovaní
neplatili a ani nemohli platiť SPF žiadne trovy za ich zastupovanie, a preto SPF nemohlo vzniknúť právo

na náhradu trov konania. Slovenský pozemkový fond nebol účastníkom konania podľa OSP, ktorému by
vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.

12. Pokiaľ ide o žalovaných v 1.a až 1.d rade, nimi vyčíslená náhrada trov konania ako majetkové právo
môže byť predmetom dedičského konania. Tento nárok neprechádza na žalovaných v 1.a až 1.d rade.

13. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol
tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

14. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

15. Žalovaní v 1.a až 1.d a v 2. rade v odvolaní uviedli, že východiská súdu prvej inštancie, že žalobca
je dôchodcom, trpí závažnými ochoreniami a o sporný pozemok sa riadne staral sú okrem toho, že
žalobca je dôchodcom, nepreukázané a dokonca rozporné so skutočným stavom užívania parcely.
Rovnako ako žalobca aj pôvodne žalovaný v 1. rade s manželkou žalovanou v 2. rade boli starobnými

dôchodcami už v čase, keď si žalobca uplatnil voči nim svoje bezdôvodné vlastnícke nároky iniciovaním
súdneho konania. Akými závažnými chorobami trpí žalobca odvolateľom nie je známe, ako ani to, akým
spôsobom to žalobca preukazoval súdu. Odvolateľom je však známe, že súd prvej inštancie závažnosť
týchto chorôb resp. ich rodinných príslušníkov nijako nezisťoval vrátane dopadu týchto okolností na ich
celkovú sociálnu a ekonomickú situáciu. Také okolnosti sú aj na ich strane, nehovoriac u žalovanej v 2.

rade v dôsledku úmrtia jej manžela, ku zdravotnému stavu ktorého neprispelo toto konanie. Žalovaná
v 2. rade a jej manžel boli vystavení žalobcom finančnej a psychickej ťarche s tým spojenej. Neobstojí
záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa o sporný pozemok riadne staral, nakoľko jeho starostlivosť sa
sústredila len na bránenie vo vstupe a užívaní pozemku žalovaným v 1. a 2. rade a konfliktom z toho
plynúcim. Nie sú tu také výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli odôvodňovať

využitie moderačného oprávnenia.16.Nazákladeuvedenéhožalovanív1.aaž1.dažalovanáv2.radežiadali,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie zmenil tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovaným v 1.a až 1.d a v 2. rade trovy konania
v rozsahu 100 %.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorémujeodvolanieprípustné(§357CSP),preskúmaluznesenievjehonapadnutejčastiakoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

19. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

20. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470

ods. 2 CSP).

21. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

22. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257

CSP).

23. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.09.2010 domáhal
určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k parcele reg. C evidovanej na katastrálnej mape
pod parc. č. XX - záhrady o výmere 1996 m2 zapísaný na LV č. XXX kat. úz. O..

24. Dňa 01.07.2011 podal žalovaný v ôsmom rade C. G. protinávrh, aby súd určil, že do dedičstva po
nebohom U. G., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel A k parcele
C evidovanej na katastrálnej mape pod parcelou č. XX záhrady o výmere 1996 m2 zapísanej na LV č.
XXX kat. úz. O..

25. Súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci rozsudkom č. k. 28C/190/2010-128 zo dňa
04.06.2012 tak, že žalobu žalobcu zamietol, protižalobu žalovaného v 8. rade zamietol a vyslovil, že o
trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

26. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania
ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.
Výnimočne však súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP. Pre použitie ustanovenia § 257 CSP však musia byť dané zákonné dôvody.
Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného

ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania alebo plnú náhradu trov konania
tej strane sporu, ktorej inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu
byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré CSP síce neuvádza (ani exemplifikatívne), čo však
neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán sporu,

procesný postoj strán sporu, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nárokov, pričom hranice takejto úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,
ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). Ide o zákonné ustanovenie, (§ 255
ods. 1 CSP), ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za

výsledok konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.27. Z ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že pri jeho aplikácii sa má prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť však možno bez ďalšieho považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane sporu súd náhradu trov konania nepriznal. To, či

v danom prípade existujú alebo neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov inak úspešnej strane sporu, súd posúdi komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.

28. Tak, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie priznal v konaní úspešným
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že sociálna a majetková situácia žalobcu obmedzuje jeho schopnosť znášať trovy tohto konania len
čiastočne. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca je dôchodca,
trpí viacerými závažnými chorobami a o nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu a nachádza sa za
jeho parcelou, sa riadne stará.

29. Odvolací súd vychádzajúc z tohto záveru súdu prvej inštancie uvádza, že nie je zrejmé, na základe

čoho súd prvej inštancie vyslovil svoj záver o nepriaznivej sociálnej, majetkovej a zdravotnej situácii
žalobcu, keď tento v priebehu konania na uvedené nepoukazoval a takéto skutočnosti nevyplývajú ani
zo spisu. Zo spisu tiež nevyplýva, že by žalobca trpel závažnými chorobami. Žalovaní boli rovnako ako
žalobca zastúpení advokátom a žalovaná v 2. rade je tiež dôchodkyňou a jej manžel, pôvodne označený
ako žalovaný v 1. rade, ktorý v priebehu konania zomrel, bol tiež dôchodcom. Navyše odvolatelia v 1.a

až 1.d a v 2. rade popierajú tvrdenie žalobcu, že by sa o nehnuteľnosť riadne staral. Tvrdili, že žalobca
im bránil v vstupe na predmetný pozemok.

30. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP vyžaduje zvýšenú pozornosť pri odôvodnení rozhodnutia v tom
smere, že nepostačuje iba všeobecné konštatovanie, že v danom prípade boli splnené podmienky na

jeho použitie. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa tohto ustanovenia musí dôsledne zistiť a
následne dostatočne odôvodniť, prečo sa má v prejednávanej veci aplikovať pri rozhodovaní o trovách
konania výnimka zo zásady úspechu.

31. Keď súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že priznaním trov v uvedenom rozsahu

(60 %) nebudú práva úspešnej strany (žalovaných) dotknuté, k uvedenému odvolací súd konštatuje, že
tento záver je predčasný, zároveň nepreskúmateľný, lebo doteraz z ničoho ho nie je možné vyvodiť. Súd
prvej inštancie nemal pre takýto záver dostatočné zistenia.

32. Preto možno konštatovať, že v tomto štádiu konania bez ďalšieho absentujú dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešným žalovaným v spore v zmysle
ustanovenia § 257 CSP.

33. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, čo
zakladá zákonný dôvod pre jeho zrušenie.

34. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať a náležite vyhodnotiť otázku, či v danom

prípade sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a to tak na strane žalobcu
ako aj na strane žalovaných a nanovo rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Zároveň
sa súd prvej inštancie bude zaoberať odvolacími námietkami žalobcu a žalovaných.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).