Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Csp/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117216549
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117216549.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom D. - B. XXX, zastúpená

Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Zámocká 35, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 936,48 eura, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s

tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa4.5.2017domáhalaodžalovanéhozaplateniasumy936,48
eura s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnila tým, že dňa 14.6.2010
uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, bol jej poskytnutý úver vo výške 1.284,25 eura a žalovanému
splatila 2.220,73 eura. Zmluva je v časti dohodnutého úroku neplatná, čo bolo právne posúdené vo
veci 7C/186/2014, žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 936,48 eura, čo bola suma uhradená
navyše zo strany žalobkyne, bola dojednaná neprimerane vysoká RPMN, neprimerane vysoká úroková
sadzba, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva neplatná, objektívna premlčacia doba je

10 ročná, nakoľko konanie žalovaného je úmyselné, nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o
spotrebiteľských úveroch.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 18.5.2017 platobný rozkaz č.k. 12Csp/145/2017-13, proti ktorému
podal žalovaný odpor, kde okrem iného vzniesol námietku premlčania.

3.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a ich

právnych zástupcov a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, výpisom
z obchodného registra žalovaného, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 7C/186/2014, odporom,
vyjadrením žalobkyne zo dňa 2.11.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.1.2018 a zistil tento skutkový
a právny stav:

4.Medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 14.6.2010 uzatvorená
Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni schválený úverový rámec vo výške 1.500

eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura, ročná úroková
sadzba úveru bola 70,01 %, RPMN bola dojednaná vo výške 68,95 %, priemerná hodnota RPMN vo
výške 51,49 %, zároveň bol žalovanej schválený revolvingový úver vo výške úverového limitu 902,62
eura s predpokladanou RPMN 60,49 % a ročnou úrokovou sadzbou 76,21 %. Žalobkyni boli poskytnutéfinančné prostriedky vo výške 1.284,25 eura a žalovanému splatila žalovanému celkovo sumu 2.220,73
eura.

5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

6.ZmluvuorevolvingovomúveresúdposudzovalvzmysleustanoveníObčianskehozákonníkaazákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch to z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu je nesporné,
že žalovaný pri uzatváraní oboch zmlúv vystupoval ako veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva
o úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je
typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom
na ďalšie všeobecné podmienky odkazuje. Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna
zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom

zákonníku alebo inom osobitnom zákone. Podľa predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z., ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené aj predmetnú

zmluvu je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex
specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má
prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce
problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou

je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah
medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka Zároveň vždy je potrebné mať na
zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v

Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy, ktorá má zároveň spotrebiteľský
charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19.
06. 2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013). Súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 14. 09. 2017 č. k.
3Cdo 87/2017, v ktorom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal predchádzajúcimi rozhodnutiami
Najvyššieho súdu, ktoré riešili otázku aplikácie Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, súd

poukazuje na závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý podrobil prieskumu všetky
doterajšie rozhodnutia týkajúce sa danej problematiky, vrátane rozhodnutia NS SR sp.zn. 6MCdo
4/2012, a dospel k záveru, že nie je dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym
obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však potrebnémať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na princíp
ochrany spotrebiteľa dospel k záveru, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a nie v

Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že úverovú zmluvu treba v danom prípade považovať za zmluvu
spotrebiteľskú, čo vyplýva i zo Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986, ktorá klienta úverového
vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením "spotrebiteľ". Korigujúcim ustanovením
však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa

spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa §
23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.

7Co/284/2010). Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Aj tu treba dodať, že súdna prax
sa takto ustálila až v posledných rokoch.

7.Keďže žalovaný vzniesol námietku, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne je
alebo nie je premlčaný. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáha od žalovaného zaplatenia

sumy 936,48 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a jej nárok je premlčaný s poukazom
na ustanovenie § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a preto súd žalobu zamietol. Žaloba bola
súdu doručená dňa 4.5.2017 a žalobkyňa žalovanému úver vyplatila vo výške 2.220,73 eura, pričom o
tejto skutočnosti musela vedieť, vedela komu a akú sumu zaplatila, najneskôr sa to mohla dozvedieť
v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 7C/186/2014, kde bola žaloba

doručená súdu 31.3.2014 a rozhodnuté vo veci bolo 24.3.2015. Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn.
7C/186/2014 zo dňa 24.3.2015 jednoznačne vyplýva aká suma jej bola poskytnutá a a kú sumu zaplatila
žalovaného, súd považoval nárok žalobkyne za premlčaný, pretože dvojročná subjektívna premlčacia
lehota uplynula najneskôr v čase, kedy splnila svoj záväzok voči žalovanému, o čom sa dozvedela
najneskôr v marci 2015 z už spomínaného rozsudku, žaloba bola súdu doručená v máji 2017. Preto

počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby súd stanovil deň vyplatenia sumy žalovanému
aodtohtookamihuzačalažalobkyniplynúťdvojročnásubjektívnapremlčacialehota.Pripremlčanípráva
na vydanie bezdôvodného obohatenia pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Žalobkyňa sa nevyjadrila k vznesenej námietke

premlčania, nevyjadrila sa kedy sa o svojom nároku dozvedela. V deň úhrady úveru žalobkyňa presne
vedela koľko uhradila a z akého dôvodu. Objektívna premlčacia doba je trojročná, nemôžeme uvažovať
o desaťročnej premlčacej dobe, pretože zo strany žalovaného nebol preukázaný úmysel sa obohatiť
na úkor žalobkyne. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne,
avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah

je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
ešte plynie druhá premlčacia doba. Samostatne plynie subjektívna aj objektívna premlčacia doba. Pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo, čo bolo v momente splatenia úveru. Keďže súd nárok žalobkyne považoval
za premlčaný, podstatou sporu a ostatnými tvrdenia žalobkyne sa súd nezaoberal.

8.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže
žaloba bola zamietnutá a v časti bolo konanie zastavené, keďže v tejto časti ani nebola žaloba podaná

dôvodne, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania