Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716217177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716217177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa X. P. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v A. č. XX zastúpeného advokátom JUDr. Tomáš Turcsányim so sídlom na
Krmanovej ul. č. 14 v Košiciach proti manželke navrhovateľa X. W. P. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na
N. ul. č. XXX/XX v V. zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Čelkovou so sídlom na Štefánikovej ul.
č. 22 v Humennom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. M. P. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Michalovciach o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce

z 23.1.2018 č.k. 23P 290/2016-35 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal. M. P. nar.
X.X.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne matke maloletej vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu od
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté
22.11.2003, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Klenová, vo zväzku 12, ročník 2003, strana
48, pod poradovým číslom 5 a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletej M. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom matky

ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 65,- Eur mesačne
matke maloletej vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Upravil aj
styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každú tretiu nedeľu v mesiaci od 13:00
hod. do 17:00 hod. s tým, že je povinný maloletú v určitom čase prevziať a odovzdať matke v mieste jej
bydliska. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby

odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 130,- Eur
mesačne. Uviedla, že výživné 65,- Eur mesačne je neprimerane nízke a nepostačuje na uspokojovanie
ani len základných potrieb maloletej. Maloletá má 13 rokov, je žiačkou 2. stupňa základnej školy a má
zvýšené výdavky na fixný aparát, pretože je liečená v stomatologickej ambulancii a v tejto súvislosti
sú predpokladané náklady 410,- Eur. Celkovo mesačné výdavky maloletej predstavujú cca 200,- Eur.
Podľa jej názoru je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej viac ako 65,- Eur
mesačne, pretože je zdravý človek a nič mu nebráni dosahovať vyšší príjem. Poukázala aj na to, že otec

žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, s čím sú spojené podstatne vyššie výdavky
ako 65,- Eur mesačne. Uviedla tiež, že otcov čistý priemerný mesačný príjem 410,- Eur plus príspevok
na stravu 49,- Eur mesačne a príjem z prenájmu nehnuteľnosti urbárskej spoločnosti 130,- Eur mesačne.
Otec vlastní 2 rodinné domy, za ktoré platí mesačne výdavky a daň napriek tomu, že býva iba v jednomz nich a druhý vlastní so súrodencami. Vyjadrila názor, že maloletá má právo podieľať sa na životnej
úrovni otca a zdôraznila, že otec má povinnosť splácať úver 120,- Eur mesačne, pričom si túto povinnosť
riadne neplní, v dôsledku čoho má účtované pokuty, s čím sú spojené ďalšie zbytočné výdavky. V závere

uviedla, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a vyslovila presvedčenie,
že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej 130,- Eur mesačne.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočný
stav veci o jeho majetkových pomeroch a konštatoval, že uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa

je vždy spojené a limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom
sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú
dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Zdôraznil, že
okrem bežného výživného spláca aj dlžné výživné 15,- Eur mesačne, v dôsledku čoho platí na výživu
maloletej 80,- Eur mesačne. Konštatoval, že ak to jeho schopnosti a možnosti v budúcnosti umožnia
bude prispievať na výživu maloletej viac. K výdavkom ohľadom vlastníctva dvoch rodinných domov

uviedol, že v jednom býva a druhý je neobývateľný, pretože je v dezolátnom stave, pričom náklady na
túto nehnuteľnosť má 20,- Eur mesačne. K odvolacej argumentácii matky ohľadne splácania pôžičky
uviedol, že túto spláca aj za matku. V závere vyjadrenia konštatoval, že so zreteľom na jeho zárobkové
schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery nie je možné určiť výživné vo vyššom rozsahu, pretože
by ho aj tak nemohol platiť. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že určené výživné nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je vzhľadom na svoj vek v plnej miere odkázaná na svojich
rodičov, ktorí majú voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť, čo znamená, že sú povinní zabezpečovať
nielen jej primárne potreby, ale aj ďalšie potreby zodpovedajúce jej veku a tiež voľno časové aktivity

ako aj športové potreby.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol tie isté skutočnosti, ktoré uviedol
k odvolaniu svojej manželky.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že s jeho tvrdeniami nesúhlasí a naďalej
trvá na zvýšení výživného v rozsahu 130,- Eur mesačne, pretože určené výživné súdom prvej inštancie
nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletej ani schopnostiam a možnostiam navrhovateľa.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že konajúci súd vykonal riadne dokazovanie

a zákonne na základe zisteného skutočného stavu rozhodol o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti.
Poukázal na to, že bol dlhodobo bez práce, v súčasnosti je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a
prácu si váži, preto nesúhlasí s tvrdeniami manželky, že si môže nájsť prácu s vyšším príjmom.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)

9.Podľa§395CMPak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a

contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd
riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na jeho základe nesprávne rozhodol o vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej nakoľko určené výživné nezodpovedá zárobkovým schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca. Je potrebné konštatovať, že plnenie vyživovacej povinnostirodičov voči dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť
rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plneníakobývanie,strava,nákup,ošatenie,zabezpečeniezdravotnejstarostlivostiapod.atiežosobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na výživu dieťaťa výživným, ktoré určil

súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Určené výživné musí zodpovedať nielen odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú

na uspokojovanie potrieb dieťaťa v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby dieťaťa
uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti, možnosti povinného rodiča, pretože iba takto
určené výživné je zákonné a zohľadňujúce všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi v zmysle Zákona o rodine.

13. V tejto právnej veci výživné 65,- Eur mesačne predstavuje približne 14 % z príjmu otca, pričom
na jeden deň pripadne na výživu maloletej 2,17 Eur, čo rozhodne nepostačuje ani na uspokojovanie
jej odôvodnených potrieb v nevyhnutnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že celkové
majetkové pomery otca mu umožňujú prispievať na výživu maloletej viac ako ho určil súd prvej inštancie.
Okrem domu, v ktorom býva má spoluvlastnícky podiel aj na ďalšom rodinnom dome, za ktorý napriek

tomu, že nie je jeho jediným vlastníkom hradí mesačné výdavky cca v rozsahu 20,- Eur. Odvolací
súd je toho názoru, že tieto výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletej a
otec na úkor vyživovacej povinnosti hradí záväzky ostatných spoluvlastníkov súvisiace s vlastníctvom
predmetnej nehnuteľnosti. Aj keď sa jedná iba o minimálne platby v situácii, kedy si otec nie je
schopný plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorým by zabezpečil maloletej riadne uspokojovanie jej

odôvodnených potrieb, je potrebné zohľadniť pri určení výživného každú aj nepatrnú platbu vynaloženú
na úkor vyživovacej povinnosti. Rovnako odvolací súd nezohľadnil mesačné výdavky otca spojené
s užívaním mobilného telefónu v rozsahu 30,- Eur mesačne, pretože na zabezpečenie nevyhnutnej
komunikácie prostredníctvom mobilného telefónu má otec možnosť využiť lacnejšie služby ponúkané
operátormi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že iba samotné výdavky otca bez zreteľa

na jeho vyživovaciu povinnosť prevyšujú jeho mesačný príjem z čoho možno dôvodne predpokladať,
že jeho príjem je vyšší ako preukázaný a otcom deklarovaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že určil výživné pre maloletú 100,- Eur mesačne. Takto určené
výživné predstavuje cca 21 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne na výživu maloletej
3,33 Eur, čo vzhľadom na jej vek, stupeň vývoja a matkou deklarované mesačné výdavky postačuje

na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v rozsahu zodpovedajúcom schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom otca. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie
jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava,
rôzne poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón ako aj potreby súvisiace s rozširovaním

a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka k spoločnosti. K námietkam otca týkajúcim
sa dlžného výživného odvolací súd konštatuje, že výdavky spojené s úhradou dlžného výživného
nemajú prednosť pred určeným výživným a nemôžu byť dôvodom určenia nižšieho výživného, pretože
vznikli práve neplnením si vyživovacej povinnosti riadne a včas. Existencia dlžného výživného a forma

jeho úhrady prostredníctvom mesačných splátok je už sama o sebe v rozpore s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa, ktoré nie je povinné úverovať povinného rodiča a túto skutočnosť musí strpieť iba v
odôvodnených prípadoch, ak schopnosti a možnosti povinnému rodičovi neumožňujú uhradiť dlh vcelku.
Je neakceptovateľné, aby v konečnom dôsledku splátky dlžného výživného postihli najlepší záujem
maloletého dieťaťa duplicitne zohľadnením týchto výdavkov povinného rodiča v konaní o určenie, resp. o

zvýšenie výživného, pritom na nich odvolací súd neprihliadol. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa
§ 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).