Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215252
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116215252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej : V. J., nar. X.X.XXXX, bytom v K.J., W. XX, zastúpená
Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom v Prešove, Levočská 89, o zaplatenie 1.282,78 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. marca 2018
sp. zn. 34Csp/10/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice 1 (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 29. marca
2018 č.k. 34Csp/10/2016-118 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 428,77 € s 8,5% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 428,77 € odo dňa 4.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej priznal náhradu trov
konania v rozsahu 33,14 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.282,78 € s príslušenstvom titulom
zmluvy o postúpení pohľadávky pôvodným žalobcom Consumer Finance Holding a.s. zo zmluvy o
pôžičke, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom QUATRO, a.s. a žalovanou dňa 1. júna 2011.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu QUATRO, a.s.,
Kežmarok uzatvoril so žalovanou dňa 1.6.2011 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej bola poskytnutá pôžička vo výške 1.400 €. Túto sa žalovaná zaviazala splácať v 60
splátkach po 43,66 € s tým, že celková suma pôžičky predstavuje 2.619,60 €, ročná úroková sadzba
46,56 %, priemerná hodnota RPMN 46,56 % a RPMN 32 %. Termín konečnej splatnosti bol určený
mesiacom a rokom júl 2016. Dňa 7.8.2013 pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. zaslal
žalovanej predžalobnú upomienku a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo,
teda aby celkovú istinu vo výške 1.758,73 € uhradila obratom, najneskôr do 3 dní od doručenia
upomienky na určené číslo účtu. Upomienka bola žalovanej doručená dňa 14.8.2013 doporučene, ktorú

zásielku prevzala jej matka (č.l. 6). Z prehľadu splátok a úhrad vzal súd za preukázané, že žalovaná
realizovala úhrady v celkovej výške 877,91 € (č.l. 7 až 9 spisu).4. Právne posudzoval vec podľa ust. §§ 657, 658 ods. 1, 52, 53, 565, 100 a 101 Občianskeho zákonníka,
§§ 1,2,9,11 a 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

5. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky, uzavretou medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou, posúdil ako vzťah spotrebiteľský a skúmal, či táto zmluva bola
uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že zmluva o pôžičke bola uzavretá platne, avšak neobsahuje všetky zákonom vyžadované
obsahové náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

konkrétne v zmluve je uvedený iba počet splátok 60, pričom vôbec nie je uvedené, v akých termínoch
má žalovaná tieto splátky splácať, a preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval,
že údaj o splatnosti jednotlivých splátok veriteľ uvádza iba vo všeobecných obchodných podmienkach
(stranami sporu nepodpísaných) tak, že splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Z týchto dôvodov
dospel k záveru, že pôžička je bezúročná a bez poplatkov a keďže žalovanej bola poskytnutá pôžička
vo výške 1.400 € a uhradila splátky vo výške 877,91 €, je povinná uhradiť rozdiel (522,09 € - poznámka

odvolacieho súdu).

6. Za dôvodnú považoval námietku premlčania vznesenú žalovanou ohľadne splátok splatných v období
troch rokov predo dňom podania žaloby (žaloba podaná na súde dňa 12.7.2016 - poznámka odvolacieho
súdu), teda splátok splatných dňa 20.3.2013, 20.4.2013, 20.5.2013 a 20.9.2012 (správne 20.6.2013 -

poznámka odvolacieho súdu) v celkovej výške 93,32 €, vychádzajúc zo žalobcom označeného dátumu
splatnosti týchto splátok v žalobe a v jej následnej špecifikácii. Keďže v časti o zaplatenie istiny 93,32
€ považoval žalobou uplatnený nárok za premlčaný, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom istiny
pôžičky sumu 428,77 € (1.400 € - 877,91 € - 93,32 €) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

7. Pokiaľ žalobca tvrdil zosplatnenie úveru dňom 7.8.2013, súd dospel k záveru, že k platnému
zosplatneniuúverunedošlo,pretožeprevyužitieprávaveriteľapodľa§565Obč.zák.možnosťzosplatniť
dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami sa predpokladá zákonná alebo zmluvná úprava,
pričom v zmluve nebola takáto možnosť veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru dohodnutá.

Skončenie zmluvy bolo uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach iba jej vypovedaním,
odstúpením alebo predčasným splatením pôžičky dlžníkom. Súd preto uzavrel, že predžalobnou
upomienkou zo dňa 7.8.2013 k zosplatneniu úveru nedošlo. Priznal však žalobcovi tú časť úverovej
istiny,ktoránebolapremlčanáaktorákudňurozhodovaniasúdujepredstavovanájednotlivýmisplatnými
mesačnými splátkami.

8. S obranou žalovanej, že predžalobnou upomienkou došlo k odstúpeniu od zmluvy, sa súd vyporiadal
tak, že predžalobnou upomienkou nemohlo dôjsť k inému spôsobu ukončenia zmluvy zo strany veriteľa,
čiužvýpoveďoualeboodstúpenímodzmluvy,pretožeztextutejtoupomienkyuvedenévôbecnevyplýva,
veriteľ nepoukazuje na takýto spôsob ukončenia zmluvy a jeho vôľu dať výpoveď alebo odstúpiť od

zmluvy týmto úkonom nemožno vyvodiť pri použití akéhokoľvek výkladu.

9. Ohľadne všeobecných obchodných podmienok vzhľadom na veľkosť písma, ktoré bolo podstatne
menšie, ako v samotnej zmluve, dospel k záveru, že takáto inkorporačná doložka je neprijateľná a
nemohla a nemôže privodiť viazanosť všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu

žalobcu.

10. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s ust. §
3 a § 10 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t. j. odo dňa 4.11.2016. Rozhodol tak z toho dôvodu, že

nedošlo k zosplatneniu celej pôžičky, preto žalobca by mohol požadovať úroky z omeškania od splatnosti
jednotlivých splátok. Keďže však termín splatnosti jednotlivých splátok nebol dojednaný, nemohol súd
priznať úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a

žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu jej celkového úspechu 33,14 % proti žalobkyni.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku I. v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla rozsudok v napadnutomvýroku zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Poukázala na ňou vznesenú námietku
premlčania v konaní na súde prvej inštancie, pretože úver bol ukončený listinou zo dňa 11.5.2013, ktorú
na pojednávaní predložila a od ktorej ubehli viac než tri roky do podania žaloby. Zároveň sa bránila

tým, že na úkon zosplatnenia úveru sa má hľadieť ako na odstúpenie od zmluvy, čo nastolilo režim
bezdôvodného obohatenia. Argumentovala, že pre posúdenie právneho úkonu ukončenia úveru po
právnej stránke ako odstúpenia nie je potrebné, aby sa veriteľ výslovne odstúpenia od zmluvy dovolával.
Dôsledkom žalobcom predloženej listiny totiž malo byť ukončenie úveru. S poukazom na ust. § 48 ods. 1
Obč. zák. a § 517 ods. 1 Obč. zák. uviedla, že je nutné na ukončenie zmluvy zo strany žalobcu listom zo

dňa 11.5.2013 hľadieť ako na odstúpenie od zmluvy, čím došlo k zrušeniu zmluvy a každý z účastníkov
je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže ide o vydanie bezdôvodného obohatenia,
a toto sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., je žalobou uplatnený
nárok premlčaný. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorých výpoveď zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola posúdená ako odstúpenie od zmluvy.

13. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP, t. j. okrem napadnutého vyhovujúceho výroku preskúmal aj súvisiaci (závislý) výrok o nároku na
náhradu trov konania, a to z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust.

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. novembra 2018 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13. novembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §

219 ods. 1, 3 CSP.

17. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok
vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, uvádzanými už v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne

vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a jej odvolacie
námietky preto neumožňujú prijať iný záver.

25. Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie sumy 428,77 € s príslušenstvom titulom poskytnutej

pôžičky právnym predchodcom žalobcu žalovanej, pričom táto suma predstavuje istinu úveru, ktorý je
bezúročný a bez poplatkov v zmysle záveru súdu, ktorý v odvolacom konaní nebol namietaný.

26. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je naďalej jej tvrdenie o odstúpení právneho predchodcu
žalobcu od úverovej zmluvy listom zo dňa 11.5.2013 a v nadväznosti na toto odstúpenie zánik zmluvy o

pôžičke a nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia, ktoré skutočnosti majú za následok premlčanie
žalobou uplatneného nároku, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 12.7.2016.

27. Súd sa s touto obranou žalovanej, prezentovanou už v prvoinštančnom konaní vo vzťahu k
predžalobnej upomienke zo dňa 7.8.2013 a neskôr aj k predžalobnej upomienke zo dňa 11.5.2013

vyporiadal tak, že z textu predžalobnej upomienky nevyplýva, že by žalobca odstúpil od zmluvy alebo
zmluvu vypovedal a takúto jeho vôľu nemožno vyvodiť ani pri použití akéhokoľvek výkladu.

28. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

29. Vychádzajúc z obsahu písomne prejavenej vôle právneho predchodcu žalobcu v predžalobnej
upomienke zo dňa 11.5.2013 a rovnako aj zo dňa 7.8.2013, týmto právnym úkonom žalobca sledoval
zosplatnenie celého úveru v zmysle ust. § 565 Obč. zák., a to bez ohľadu na to, že takéto právo v zmysle
zmluvy o pôžičke ani inej dohody so žalovanou nemal, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania.

30. Iný prejav vôle právneho predchodcu žalobcu z tohto písomne uskutočneného právneho úkonu
nemožno vyvodiť ani výkladom podľa ust. § 35 Obč. zák., ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza nasledovné :

32. Podľa ust. § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

33. Podľa ust. § 35 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať

výslovným alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (ods.
1). Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je rozpore s jazykovým prejavom (ods. 2).
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený (ods. 3).

34. Ustanovenie § 35 ods. 2 a 3 Obč. zák. obsahuje interpretačné pravidlo výkladu vôle účastníka
(účastníkov) právneho úkonu.35. Pri výklade prejavu vôle súdy vychádzajú nielen z gramatického výkladu, ale musia prihliadať aj
na logický výklad, systematický výklad, ako aj na historický výklad. Pri výklade prejavu vôle možno na

túto vôľu zmluvných strán usudzovať okrem iného z ich následného správania, ak to však povaha veci
pripúšťa. Vôľa toho, kto právny úkon urobil, môže byť pri výklade právne významná len za predpokladu,
že nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

36. Podľa us. § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore
s jazykovým prejavom.

37. Uvedené ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť pochybnosti
a pre taký prípad sú formulované výkladové pravidlá, ktoré súdu ukladajú, aby tieto pochybnosti
odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného

slovne podrobí skúmaniu aj vôľu jednotlivých osôb. Okrem gramatického, logického, systematického
a historického výkladu súd na základe vykonaného dokazovania posudzuje, aká bola skutočná vôľa
subjektu, ktorý právny úkon uskutočnil, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli je to, aby táto vôľa
nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. Interpretáciou obsahu právneho úkonu
súdom podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. však nemôže byť nahradená alebo zmenená už prejavená vôľa. Iba

v prípade, že pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo
nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať na zámer, ktorý mali
naplniť, môže to opodstatňovať záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 Obč. zák.

38. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania z obsahu predžalobných upomienok (č.l. 5, 108

a 109 spisu) vyplýva, že nepochybne ide o výzvu na jednorázovú úhradu všetkých splátok úveru potom,
čo žalovanej bola poskytnutá možnosť mesačného splácania pohľadávky a túto možnosť nevyužila.

39. Pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu tohto úkonu (úkonov) nemožno hodnotiť ako
nejednoznačné alebo nejasné, z ktorých by nebolo možné usudzovať, čo bolo skutočnou vôľou žalobcu.

Písomný prejav vôle žalobcu smeroval k predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Obč. zák.,
t.j. k využitiu práva požadovať jednorázové zaplatenie celého úveru pre omeškanie s plnením niektorej
zo splátok, čoho dôkazom je aj následné správanie žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáha plnenia
zmluvnýchpovinností,tedavrátenianesplatenejčastiúveruastýmspojenýchpoplatkovapríslušenstva.

40. Obsahom týchto upomienok nebol prejav vôle právneho predchodcu žalobcu ukončiť zmluvný vzťah
výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy a nenáležité je preto poukazovanie žalovanej na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17 Co 138/2014 zo dňa 14.10.2014 a sp.zn. 3 Co 90/2017 zo dňa
30.1.2018. V týchto rozhodnutiach bola riešená situácia, keď žalobca realizoval právny úkon smerujúci
k ukončeniu úverovej zmluvy - výpoveď, ktorá bola súdom posúdená ako odstúpenie od zmluvy, teda

ako iný právny úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy.

41. V prejednávanej veci by výklad vôle smerujúcej k uplatneniu práva právneho predchodcu žalobcu
podľa § 565 Obč. zák. ako vôle smerujúcej k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy, bol
v rozpore s vyššie uvedeným interpretačným pravidlom.

42. Keďže predžalobnými upomienkami nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, nedošlo k zrušeniu zmluvy o
pôžičke ex tunc a medzi stranami sporu nevznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa §
457 Obč. zák.

43. Žalobou uplatnený nárok nie je teda nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje
v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., z ktorého dôvodu námietka
premlčania vznesená žalovanou je dôvodná iba čiastočne, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.
Ohľadne posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania súd odkazuje na správne odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 35, ktorý za premlčané v trojročnej premlčacej dobe v zmysle

ust. § 101 Obč. zák. v spojení s ust. § 103 Obč. zák. považoval štyri splátky, a to splatné dňa
20.3.2013,20.4.2013,20.5.2013a20.6.2013(nesprávnejeuvedenásplátka20.9.2012,ktoráaninebola
predmetom žaloby, namiesto splátky splatnej dňa 20.6.2013-poznámka odvolacieho súdu) v celkovejsume 93,32 €, t.j. 4 x 23,33 € (vychádzajúc z poskytnutého úveru 1.400 € a dohodnutých splátok 60,
bola v dohodnutej splátke 43,66 € zahrnutá istina úveru v sume 23,33 € - poznámka odvolacieho súdu).

44. Vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 1.400 €, z úhrady vykonanej žalovanou vo výške 877,91
€ a z premlčanej sumy 93,32 € rozhodol súd vecne správne, ak zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu
vo výške 428,77 € s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku

ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov
konania.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, keďže odvolací súd
jej odvolaniu nevyhovel, úspešnému žalobcovi preukázateľne podľa obsahu spisu trovy odvolacieho

konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).