Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/423/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215347
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315215347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) I. K., nar. X.X.XXXX, bytom E. C. č.
XXX, 2) C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. C. č. XXX, žalobcovia 1) a 2) zastúpení: Ing. Mgr. V. M., PhD.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., T. X, proti žalovaným: 1) Tatra banka a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo
nám. 3, IČO: 00 686 930, 2) Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618,
3) V. L., nar. X.X.XXXX, bytom G., P. XXXX/XX, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/4472015-195 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1), 2) a 3) sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobcu žalobcov zamietol a žalovaným 1), 2) a
3) náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po citovaní § 20 ods. 7, 10 a 11, § 12 ods. 1, 2, 5 a 6 zák.
č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách, § 470, § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
vecne odôvodnil tým, že bolo nepochybné, že žalobcovia boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX a tieto vydražil v dražbe žalovaný 3). Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1) a dražobníkom
žalovaný 2). Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Dražba prebehla

v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a súd nezistil žiadne pochybenia. Súd sa stotožnil s
právnou argumentáciou žalovaných 1) až 3). Žalobcovia nepostupovali pri podaní žaloby podľa § 150
CSP a neuniesli dôkazné bremeno a preto nemohlo byť žalobe vyhovené. Žalobcovia nepreukázali
pochybenia licitátora pri vyvolávaní ceny nehnuteľností, resp. pri postupom znižovaní najnižšieho
podania.Čosatýkaurčeniavšeobecnejhodnotynehnuteľností,ajtusúdmuseldaťzapravdužalovaným
s poukazom na ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách. Ohľadne ocenenia nehnuteľností
sa súd stotožňuje aj s judikatúrou, na ktorú poukázal vo svojich vyjadreniach žalovaný 2). Zákon o

dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník nie je verejným
činiteľom. Ustanovenie § 21 ods. 2 citovaného zákona v zásade iba tu koncentruje najvýznamnejší
inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu
ochranu. Ustanovenie odseku 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva
ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie
prvotných (skorších) právnych pomerov. V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke
(dobrovoľné),akoajdražbynedobrovoľné,atedadražbyvyvolanézáložnýmveriteľom.Vdanomprípade

žalobcovia vzniesli včas námietku voči vypracovanému znaleckému posudku podľa § 12 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2) postupoval v súlade so zákonom, pričom súd konštatuje, že
cena určená znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, pričom príklep
je udelený najvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí aj(najmä) od kúpyschopnosti vydražiteľa.Žalovaný 2) dal vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorý však určil nižšiu všeobecnú hodnotu
nehnuteľností, preto žalovaný 2) postupoval podľa § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Na
podporu uvedeného súd odkazuje (mimo judikatúry uvedenej žalovaným 2) na uznesenie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1083/2005 zo dňa 17.8.2005, v zmysle ktorého až samotný
výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná.
Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto
skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Najvyšší súd Českej republiky rovnako v rozhodnutí sp. zn.
7Ca/274/2005 judikoval, že pri posudzovaní ceny predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania

dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie KS
v Banskej Bystrici 13Co/49/2012, podľa ktorého cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom
je len procesným podkladom pre dražobníka. Na záver súd poukazuje na to, že žalovaný 3) vydražil
nehnuteľnosti za cenu plne v súlade s § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.

2. Čo sa týka pojednávania konaného dňa 29.6.2017 v neprítomnosti žalobcov a ich zástupcu, súd

poukazuje na to, že predvolanie na termín pojednávania bol ich zástupcovi doručený dňa 2.6.2017, v
dostatočnom časovom predstihu. Len vinou zástupcu neboli žalobcovia informovaní o termíne včas.
Súdu však nie je zrejmé, prečo sa na pojednávanie nedostavil ich zástupca, keďže súdu neoznámil
žiadnu prekážku, pre ktorú sa nemohol pojednávania zúčastniť a napriek tomu sa na pojednávanie
nedostavil. Súd túto neprítomnosť považoval za ďalší z pokusov oddialiť rozhodnutie vo veci a naďalej

znemožňovať žalovanému 3) užívať svoje vlastníctvo. Súd preto pojednával v neprítomnosti strany
žalobcu a zástupcu, pretože mal na to splanené podmienky. Navyše žalobcovia boli v konaní vypočutí,
preto by odročenie pojednávania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

3. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade

boli žalovaní plne úspešní a majú nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré im vznikli.
Žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom zástupcu. Odvolanie
odôvodnili tým, že sú pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, neplatnosti

ktorej sa žalobou domáhajú. Dobrovoľná dražba sa konala dňa 23.3.2015 v Penzióne LUX v Trnave.
Dražba bola spísaná do notárskej zápisnice N 409/2015, Nz 9618/2015, NCRIs 9942/2015. Žalobcovia
považujú dražbu za neplatnú z dôvodu, že licitátorka oznámila, že vzhľadom k tomu, že žiaden z
účastníkov dražby neurobil najnižšie podanie, v zmysle zmluvy o vykonaní dražby je licitátor oprávnený
postupne znižovať výšku najnižšieho podania, pričom tu došlo k hrubému porušeniu postupu dražby

s následkom jej neplatnosti, pretože licitátorka neinformovala účastníkov dražby, o akú sumu môže
znížiť najnižšie podanie podľa zmluvy, pričom postupne znižovala výšku podania na 90 % hodnoty
nehnuteľností ocenených znaleckým posudkom, t. j na sumu 30.420 eur. Dražba je neplatná aj z
dôvodu, že znalecký posudok, ktorý nechal vypracovať dražobník pre účely dražby nevychádza zo
skutkového stavu, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali a bol vypracovaný tak, že v konečnom dôsledku

boli nehnuteľnosti predané za výrazne nižšiu cenu, aká bola ich trhová hodnota v deň konania dražby.
Znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok č. 496/2014, tento vyhotovil nesprávne. Hlavný dôvod
neplatnosti dražby žalobcovia vidia v porušení § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože
znalecký posudok odporuje tomuto ustanoveniu; žalobcovia namietali znalecký posudok, dražobník im
však nedoručil kontrolný znalecký posudok. Dražba bola vykonaná na vymoženie pohľadávok, ktoré

neboli zabezpečené záložným právom.

5. Žalobcovia obdržali znalecký posudok č. 496/2014 vypracovaný znalkyňou Ing. Martinou Grexovou,
voči ktorému po jeho preštudovaní a porovnaní s cenami v mieste obvyklými, žalobcovia vzniesli
námietky, nakoľko aj napriek tomu, že znalkyni boli zo strany žalobcov poskytnuté všetky relevantné

podklady vrátane doposiaľ vyhotovených znaleckých posudkov oceňovanej stavby rodinného domu a
posudkov obdobného charakteru, susedných rodinných domov v zhodnej časti obce E. C., znalkyňa
nehnuteľnosť výrazne podhodnotila. Súd nezohľadnil skutočnosť, že rovnaká nehnuteľnosť pri žiadosti o
poskytnutie úveru na jej rekonštrukciu, bola ohodnotená na 54.600 eur znaleckým posudkom č. 10/2013
zo dňa 21.2.2013 znalkyňou Ing. Vierou Herdovou, ktorý veriteľ akceptoval a poskytol žalobcom úver.

Hodnota nehnuteľnosti (podľa napadnutého posudku) po necelých dvoch rokoch, keď za toto obdobie
ceny nehnuteľnosti nie len v E. C. výrazne vzrástli (aj vzhľadom na strategickú polohu obce E. C. s
priemyselným parkom, s kompletným občianskym vybavením a vynikajúcou dopravnou dostupnosťou)
mala klesnúť na 33.800 eur, čo je asi 62 % ceny nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou. Do rekonštrukcienehnuteľnosti žalobcovia investovali získané úvery v hodnote 16.000 eur, t.j. nehnuteľnosť mama
hodnotu 70.600 eur. Veriteľ sa v záložnej zmluve zaviazal speňažiť založenú nehnuteľnosť za cenu
v mieste obvyklú. Vyvolávacia cena dobrovoľnej dražby však predstavuje len jej tretinu, nakoľko

hodnotenie realitnej kancelárie Kasol vo väzbe na ceny v mieste obvyklé nehnuteľnosť hodnotil v
terajšom stave na asi 150.000 eur.

6. Podľa názoru žalobcov je akýkoľvek záväzok z úverovej zmluvy sporný, ak zmluva bola uzavretá za
nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni a obsahuje neprijateľné podmienky. Odvolávajú sa na zánik,

neplatnosť zmluvy, ktorá má za následok zánik všetkých závislých zmlúv. Vymáhanie bez právneho
dôvodu je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Na základe informácii z médií a na základe
rozbiehajúcej sa súdnej praxe majú žalobcovia za to, že veriteľom uzavreté úverové zmluvy obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka ale spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka), neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V zmluvách sú neprijateľné podmienky týkajúce sa poplatkov,
ktoré zaväzujú spotrebiteľa k plneniu za administratívnu agendu, za plnenia, ktoré slúžia v skutočnosti
len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ). Je povinnosťou súdu v
spotrebiteľských sporoch sa ex offo ako predbežnou otázkou zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých

zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalobcovia poukazujú na stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 28.11.2016 k spotrebiteľským zmluvám, ktoré v prílohe odvolania prikladajú.
V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 sp. zn.
18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011, č. k. 10CoE/326/2010, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013 a ďalšie. Žalobcovia sa svojich práv

súvisiacich so skutočnosťou, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné a teda neplatné zmluvné
podmienky môžu ako spotrebitelia domáhať súdnou cestou podaním žaloby v zmysle ustanovenia § 137
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V prípade, že veriteľ prijal plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok je možné žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia.

7. Žalobcovia sa domnievajú, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia v ich neprítomnosti
(§ 356 b) CSP). Na strane žalobcov vznikla tesne pred pojednávaním náhla a neočakávaná okolnosť.
V deň pojednávania 29.06.2017 išiel zástupca žalobcov pred obedom zo svojho sídla z Bratislavy do
Galanty na súdne pojednávanie, ktoré sa konalo o 13.00 hod. Cestou mal vyzdvihnúť žalobcov vo E.
C.. Avšak na diaľnici D1 pred odbočkou na Senec sa mu zanieslo olejové čerpadlo a spôsobilo mu

na motorovom vozidle zadretie motora, totálnu škodu. Auto OPEL Zafira 1,9 TDI Ba 421 VV bolo a
je do dnes nepojazdné. Zástupca žalobcov okamžite z mobilu volal na okresný súd, žalobcom ako
aj do kancelárie v Bratislave, aby odoslali promptne e-mailom ospravedlnenie a žiadosť o odročenie
pojednávania. Následne zástupca žalobcov ospravedlnenie osobne doručil súdu 7.7.2017 do podateľne.
Ospravedlnil sa telefonicky a okamžite ospravedlnenie poslal súdu elektronicky ešte pred pojednávaním

t.j. 29.6.2017 o 12.35 hod. Z uvedeného dôvodu neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie
vo veci. Na vytýčené pojednávanie 29.6.2017 sa zástupca žalobcov z vážnych dôvodov nemohol
dostaviť, pričom sa riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane žalobcov, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. US 549/2015-33). V ďalšom žalobcovia namietajú, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právo žalobcov na prerokovanie veci v ich prítomnosti
a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom im bolo konaním súdu odopreté. Súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a dôkazy vyplývajúce mu z priamych povinnosti ex offo, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd neakceptoval, že prípad je do určitej miery zložitý aj kvôli

tomu, že sa jedná o spotrebiteľské úverové zmluvy. Je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa
exoffo(zúradnejpovinnosti)akopredbežnouotázkouzaoberaťneprijateľnosťoujednotlivýchzmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V prejednávanej veci zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
žalobcovia neodročením pojednávania nemohli uplatniť, konkrétne rozšírenie žaloby na neplatnosť

úverových zmlúv. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. To vyplýva
už z predchádzajúcej argumentácie. Rozhodnutie súdu považujú žalobcovia za zmätočné ako vo
výrokovej časti, tak v samotnom odôvodnení. Mätúce chyby žalobcovia priamo identifikovali v texteodvolania. V odôvodnení rozsudku sa súd zaoberá procesnou bezchybnosťou predmetnej dražby, čo
žalobcovia nenamietali. Otázkou porušenia dobrých mravov sa súd ani okrajovo nezaoberal.

8. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil tento
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že na pojednávaní dňa 23.6.2016 upozornili
súd na to, že zástupca žalobcov zastupuje viacerých klientov v konaniach na Okresnom súde Dunajská

Streda (zápisnica z pojednávania zo dňa 23.6.2016, str. 5), preto je potrebné postupovať v zmysle §
89 ods. 2 CSP a nepripustiť zastupovanie v tomto konaní. V takom prípade je aj samotné odvolanie
podané splnomocneným zástupcom žalobcov irelevantné, nakoľko nebolo podané oprávnenou osobou.
Napriek uvedenému žalovaný nepovažuje argumentáciu v odvolaní za dôvodnú. K porušeniu § 12
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo. Postup znalca pri určení ceny nehnuteľnosti a
postup licitátorky na dražbe, sú zákonnými povinnosťami znalca, resp. dražobníka, teda žalovaného 2).

Žalovaný 1) zabezpečil splnenie týchto zákonných povinností dražobníka v zmluve o vykonaní dražby,
ktorú s dražobníkom, žalovaným 2) uzatvoril. Argumenty súdu uvedenými v bodoch 15, 16., 17. a
18. napadnutého rozhodnutia sú preto správne. K tvrdeniu, že dražba bola vykonaná na vymoženie
pohľadávok, ktoré neboli zabezpečené záložným právom k draženej nehnuteľnosti, ako už žalovaný
2) uviedol a preukázal v konaní, z výťažku dražby došlo k uspokojeniu pohľadávok, uvedených v

oznámení zo dňa 5.5.2015 a 13.5.2015, ktoré boli doručené žalobcom a ktoré žalobcovia pripojili aj k
podanej žalobe. Uspokojované pohľadávky boli zabezpečené záložným právom, pričom boli uvedené
v bode 1.3.2. a 1.3.4. zmluvy o záložnom práve. Ďalej v bode 1.2. zmluvy o záložnom práve bolo
dohodnuté, že zriadené záložné právo zabezpečuje pohľadávku, špecifikovanú v bode 1.4. zmluvy o
záložnompráveakopohľadávkyvzmyslezmlúv,uvedenýchvbode1.3.zmluvyozáložnompráve.Nieje

zrejmé a žalobcovia ani nepreukázali, aké pohľadávky „z titulu právneho auditu, právneho poradenstva,
zmluvných pokút" majú na mysli. K namietanému postupu žalovaného 2) ako dražobníka, žalovaný 1)
nerozumie, akú dražbu vlastne zástupca žalobcov v odvolaní opisuje (str. 3 odvolania). Je zjavné, že
nejde o priebeh napadnutej dražby, priebeh ktorej je popísaný v Notárskej zápisnici N 409/2015, Nz
9618/2015, NCRIs 9942/2015, spísanej JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 23.3.2015. Tvrdenia žalobcov o

neprijateľných zmluvných podmienkach sú nepresné a zmätočné. Žalobcovia neuviedli nijaké konkrétne
zmluvné ustanovenia z úverových zmlúv, ktoré boli uzatvorené so žalovaným l), naopak, predložili list
MS SR, v ktorom boli zjavne posudzované odlišné úverové zmluvy, dokonca pre úvery, poskytované
G. J.. Žalovaný l) má zo svojej obchodnej činnosti vedomosť o posudzovaní zmluvných ustanovení
úverových zmlúv spotrebiteľov odborom ochrany spotrebiteľa MS SR. Voči takejto činnosti MS SR podal

žalovaný l) v auguste 2017 sťažnosť z dôvodov, ktoré vo vyjadrení špecifikuje. S poukazom na vyššie
uvedenéžalovaný1) navrhol,abyodvolacísúdpodanéodvolanieodmietol,alternatívneabyrozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

11. Predmetom sporu bolo posúdiť, či dobrovoľná dražba konaná dňa 23.3.2015 bola (ne)platná z

dôvodu špecifikovaných žalobcami v žalobe. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti patriace
žalobcom zapísané na LV č. XXX pre okres Galanta, obec E. C., k. ú. E. C. (parc. č. 254/2, o výmere
307 m2, parc. č. 254/4, o výmere 142 m2, parc. č. 254/5, o výmere 99 m2, parc. č. 254/6, o výmere
30 m2, stavba, rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. 254/5). Súd prvej inštancie žalobu
žalobcov zamietol z dôvodu, že žalobcovia tvrdené porušenia zákona o dobrovoľných dražbách pri

držbe žalovanými 1), 2) a 3) nepreukázali. S prihliadnutím k odvolacím dôvodom žalobcov bolo posúdiť
správnosť záverov súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne
určenie ceny dražených nehnuteľností, ich podhodnotenie znalcami, oproti cene určenej v znaleckom
posudku v čase, keď si žalobcovia brali úver (ktorý bol zabezpečený zmluvou o záložnom právek nehnuteľnostiam), namietali nemožnosť licitátora v dražbe znižovať cenu draženej nehnuteľnosti,
poukazovali na neplatnosť zmlúv o úveroch a všetkých zmlúv s nimi súvisiacich z dôvodu, že obsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky a napokon namietali porušenie procesných predpisov v tom smere, že

súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcov.

12. V prvom rade je potrebné uviesť, že uvedené skutočnosti žalobcovia namietali aj počas konania pred
súdomprvejinštancieasichnámietkamisasúdprvejinštancievysporiadal.Odvolacísúdpopreskúmaní
napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň
sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s
odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

13. Súd prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa §
154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom
dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú

skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1) a žalobcovia uzavreli zmluvu o splátkovom
úvere dňa 27.8.2008 (č.l. 75), na základe ktorej žalovaný 1) poskytol žalobcom úver vo výške 13.277,57
eura (400.000,- Sk). Žalovaný 1) a syn žalobcov I. K. uzavreli zmluvu o splátkovom úvere dňa 17.2.2012

(č.l. 67), na základe ktorej žalovaný 1) poskytol synovi žalobcov úver vo výške 10.000 eur. Za účelom
zabezpečenia oboch úverových zmlúv žalovaný 1) a žalobcovia uzavreli dve zmluvy o záložnom práve
k nehnuteľnostiam patriacim žalobcom v zmluvách presne špecifikovaných (tvorili predmet dražby),
prvú 27.8.2008 (č.l. 80) a v poradí druhú 17.2.2012 (č.l. 71). Žalobcovia počas konania tvrdili, že
znaleckými posudkami vypracovanými pre účely dražby, znalkyňou Ing. Martinou Grexovou na sumu

33.800 eur a kontrolným znaleckým posudkom z 24.2.2015 Ing. Pavlom Piačekom na sumu 27.800 eur
boli dražené nehnuteľnosti podhodnotené, čo vyvodzovali zo skutočnosti, že pre účely poskytnutia úveru
bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností 53.600 eur a do
nehnuteľnosti boli investované ďalšie finančné prostriedky na rekonštrukciu. Žalovaný 1) na pojednávaní
23.6.2016 (č.l. 152) tvrdil, že v čase, keď v roku 2012 poskytoval synovi žalobcov úver, nechal

nehnuteľnosťoceniťinternýmznalcom,ktorýjuohodnotilsumou32.000eur.Vdôsledkutakejtodôkaznej
situácie súd prvej inštancie pojednávanie dňa 23.6.2016 odročoval na deň 20.1.2017 (č.l. 153) a
žalobcom uložil povinnosť doručeným znaleckým posudkom preukázať opodstatnenosť svojich tvrdení,
žecenadraženýchnehnuteľnostíbolapodhodnotená.Žalobcoviadorozhodnutiasúdu26.9.2017žiaden
takýto dôkaz súdu nepredložili. V takej to dôkaznej situácii, keď v prospech žalovaných svedčili v

podstate 3 ohodnotenia draženej nehnuteľnosti a v prospech žalobcov jedno ohodnotenie, bolo možné
uzavrieť, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali opodstatnenosť svojho tvrdenia o
podhodnotení draženej nehnuteľnosti. V prospech žalovaných svedčí aj vyjadrenie znalkyne doručené
súd 13.5.2016 (č.l. 135), ktorá uviedla, že čiastočná rekonštrukcia nehnuteľností bola zohľadnená pri
výpočte opotrebenia rodinného domu analytickou metódou, kde sa berie do úvahy vek jednotlivých

konštrukcií. Všeobecná hodnota nehnuteľností v znaleckom posudku korešponduje s trhovými cenami
na súčasnom realitnom trhu a hodnota rekonštrukcie nie vždy navyšuje hodnotu nehnuteľnosti o plnú
výšku nehnuteľnosti. Na hodnotu nehnuteľností vplýva výrazným spôsobom poloha nehnuteľností. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazoval v odôvodnení rozsudku aj na rozhodovaciu prax súdov a
posúdenie prejednávanej veci je v súlade s doterajšou rozhodovaciu praxou vyšších súdnych autorít.

15. Ďalším dôvodom neplatnosti dražby mal byť podľa názoru žalobcov nesprávnosť postupu licitátora
pri dražbe a jeho nemožnosť znižovať cenu nehnuteľností určenú znalcom, resp. tvrdili že povinnosťoulicitátora je oznámiť účastníkom dražby čiastku, o ktorú bude znižovať najnižšie podanie a neplatnosť
dražby spôsobilo aj nedoručenie kontrolného znaleckého posudku.

16. Zákon o dobrovoľných dražbách však žiadnym spôsobom neobmedzuje licitátora (resp. dražobníka)
v počte znižovaní najnižšieho podania a ani žiadnym spôsobom neupravuje výšku zníženia najnižšieho
podania okrem obmedzenia podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách (najnižšie podanie
nemôže byť nižšie ako 3 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom). Počas konania bolo
nesporné, že pri dražbe sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalkyňou Ing. Martinou

Grexovou, zo sumy 33.800 eur (t.j. z vyššej ceny nehnuteľnosti), potom ako žiadny zo štyroch účastníkov
dražby neurobil stanovené najnižšie podanie, znížil licitátor najnižšie podanie postupne na sumu 30.420
eur, ktoré urobil žalovaný 3). Žalobcovia jednotlivé ustanovenia o dobrovoľných dražbách v súvislosti
s oprávneniami dražobníka vykladali nesprávne a s ich názorom sa nebolo možné stotožniť. Rovnako
nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že by žalovaný 2) porušil svoju povinnosť doručiť im kontrolný
znalecký posudok. Vzhľadom na to, že kontrolným znaleckým posudkom bola zistená nižšia hodnota

nehnuteľností a pri dražbe sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľnosti určenej predchádzajúcom posudkom
s vyššou hodnotou, nebolo potrebné žalobcom doručovať kontrolný znalecký posudok a zákon takúto
povinnosť žalovanému 2) neukladá.

17. Žalobcovia počas konania namietali neplatnosť všetkých uzavretých zmlúv o úveroch, o záložnom

práve z dôvodu, že obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Ich námietka bola len vo všeobecnej
rovine, nepoukazovali na žiadne konkrétne ustanovenia zmlúv a neuvádzali bližšie dôvody ich
neplatnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby v súlade s §
21 ods. 2 mohli žalobca spochybňovať platnosť záložných zmlúv, ale muselo ísť o konkrétne dôvody
neplatnosti, ku ktorému by sa žalovaní mohli vyjadriť a súd by následne špecifikovanú neplatnosť zmlúv

posudzoval. Je pravdou, že súd v spotrebiteľských sporoch vykonáva kontrolu neprijateľnosti zmluvných
podmienok ex offo, ale v tomto prípade nezistil, že by mali byť záložné zmluvy absolútne neplatné zo
zákonom stanovených dôvodov.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcov, že v prejednávanej veci nebol dodržaný

procesný postup a súd prvej inštancie nebol oprávnený konať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcov.
Ako už bolo vyššie uvedené, súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 23.6.2016 (zápisnica č.l.
151). Toto pojednávanie bolo odročené na 12.1.2017. Dňa 11.1.2017 zástupca žalobcov súdu prvej
inštancie doručil email (č.l. 182), v ktorom zástupca žalobcov ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
12.1.2017 nedobrovoľným zadržaním na území Českej republiky, kde bol služobne na mediácii z dôvodu

poruchy SOMV (súd predpokladá že ide o osobné motorové vozidlo), ktoré muselo ostať v servise v
Českom Tešíne. Podrobnosti mal zástupca žalobcov zaslať po príchode domov a zároveň požiadal o
odročenie pojednávania. Termín pojednávania (12.1.2017) bol preložený na deň 29.6.2017 (č.l. 185, nie
lenzdôvoduneprítomnostizástupcužalobcov). Dňa29.6.2017o12.35hod.bolsúdudoručenýemail od
zástupcu žalobcu v ktorom je uvedené, že žalobcovia ospravedlňujú neúčasť na dnešnom pojednávaní,

pretože im nebolo doručené predvolanie na pojednávanie a keď im telefonoval ich zástupca pred
obedom, o ničom nevedeli a žiadali pojednávanie odročiť. Súd na pojednávaní 29.6.2017 (zápisnica
č.l. 193) konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov a ich zástupcu. Dňa 7.7.2017 (č.l. 199) bolo do
spisu súdu osobne doručené podanie žalobcov obsahujúce informácie poskytnuté emailom 29.6.2017.
Poruchu auta v deň pojednávania zástupca žalobcov ako dôvod nedostavenia sa na pojednávanie

uvádzal až v podanom odvolaní.

19. V súlade s § 178 CSP (§ 49 ods. 1 OSP) ak boli žalobcovia zastúpení zástupcom na celé konanie,
bolo povinnosťou súdu doručovať predvolanie len ustanovenému zástupcovi. Súd prvej inštancie si
túto povinnosť splnil a zástupcovi žalobcov doručil predvolanie na pojednávanie na deň 29.6.2017 dňa

2.6.2017 (doručenka na č.l. 185). Podľa § 183 CSP súd pojednávanie môže odročiť len z dôležitých
dôvodov v prípade, ak strana sporu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlní rovnako dôležitým
dôvodom. Žalobcovia však v ospravedlnení tesne pred pojednávaním dňa 29.6.2017 neuviedli žiaden
dôležitý dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavili a ich zástupca sa neospravedlnil vôbec,
preto bol súd oprávnený a povinný konať na pojednávaní a nič mu nebránilo aj rozhodnúť vo veci

samej. Žalobcovia boli v konaní riadne vypočutí na pojednávaní dňa 23.6.2016. Práve naopak, možno
mať pochybnosti o dôvodoch neúčasti zástupcu žalobcov na pojednávaniach, pre ktoré spochybňuje
správnosť postupu súdu. Je len ťažko uveriteľné, že zástupcovi žalobcov sa dvakrát po sebe tesne
pred pojednávaním prihodila náhodná udalosť s jeho motorovým vozidlom, ktoré mu bránili dostaviťsa na pojednávanie a preto jeho neúčasť, ako to uviedol aj súd prvej inštancie možno považovať len
za obštrukciu s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať názor
žalobcov, že im súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil procesný postup za relevantný.

20. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že súd prvej inštancie o jeho návrhu prednesenom
na pojednávaní 23.6.2017 na vylúčenie zástupcu žalobcov z konania z dôvodu, že zastupuje viacerých
účastníkov konania v rôznych sporoch nerozhodol, preto na odvolanie podané zástupcom žalobcov nie
je potrebné prihliadnuť, pretože ho podala neoprávnená osoba. Podľa názoru odvolacieho súdu podľa §

89 ods. 2 CSP (§ 27 ods. 2 OSP) bolo povinnosťou súdu o návrhu žalovaného 1) rozhodnúť a súd prvej
inštancie si svoju povinnosť nesplnil. Na uvedené procesné pochybenie odvolací súd ale neprihliadol
(a nevrátil súdu prvej inštancie vec na rozhodnutie o návrhu žalovaného 1), pretože zároveň platí, že
každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať a úkony zástupcu v
mene zastúpenej strany majú preto riadne právne účinky, pokiaľ predchádzajú právoplatnosti uznesenia
o nepripustení zastúpenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd riadne podané odvolanie splnomocneným

zástupcom žalobcov vecne prejednal.

21. Po vyčerpaní odvolacích dôvodov, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, bolo potom
dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

22. Žalovaným 1) až 3) podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne
trovy nevznikli, odvolací súd preto žalovaným 1) až 3) náhradu trov konania nepriznal.

23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).