Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203951
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113203951.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o 643,16 eur, o

odvolanížalobkyneprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnavaz22.mája2015č.k.19C/159/2013-70takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil dovolacie konanie a o trovách dovolacieho
konania rozhodol uznesením z 26. mája 2016 č. k. 19C/159/2013-92 tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 5 ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 1,

§ 12 ods. 2 ZoSP (zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa napriek výzve súdu na
zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur, v lehote 10 dní, súdny poplatok nezaplatila.
Preto dovolacie konanie bolo zastavené. Žalobkyňa podala dovolanie z 12. novembra 2014, doručené
súdu prvej inštancie 19. novembra 2014, proti uzneseniu odvolacieho súdu z 20. októbra 2014 č. k.
23Co/131/2014-53, ktorý odvolanie žalobkyne ako oneskorené odmietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla ho zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, namietajúc neexistenciu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
podané dovolanie a preto nebol ani dôvod na zastavenie dovolacieho konania. V sadzobníku súdnych
poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Analogické

rozširovanie úkonov podliehajúcich poplatkom podľa Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) neprichádza do úvahy. Podľa ustanovenia § 18ca ZoSP
ako prechodného ustanovenia v zákone, možno podľa predpisov účinných od 1. októbra 2012 vyberať
poplatky len v konaniach začatých po takomto čase a o takýto prípad tu nešlo (žaloba bola podaná v
septembri 2012). Poplatková povinnosť nie je jasne a jednoznačne stanovená a žalobkyni bola uložená
v rozpore so zákonom. Poukázala aj na rozhodovaciu prax Okresného súdu Komárno, ktorý pristúpili k

zrušeniu uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa položky 7a. Spoplatneniu podlieha len
podanie žaloby na náhradu škody. Uloženie poplatkovej povinnosti subjektu, ktorý ju nemal, predstavuje
zásahzostranyštátudojehozákladnéhoprávanasúdnuochranuzaručenéhočlánkom46ods.1Ústavy
Slovenskej republiky a ako aj porušenie článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala.4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. júna
2016), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci

po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu.

8. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok

za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

9. Práve citované ustanovenie treba za pomoci jeho logického i systematického výkladu interpretovať
tak, že v súvislosti s konaním na dovolacom súde vznikne poplatková povinnosť iba v prípadoch,
ak dovolací súd rozhoduje vo veci samej. V ostatných prípadoch a to ak dovolanie smeruje proti

procesnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (t. j. v danom prípade proti uzneseniu o odmietnutí
oneskorene podaného odvolania), poplatková povinnosť nevzniká, pretože sa nejedná o dovolacie
konanie vo veci samej.

10. Podľa článku 59 Ústavy SR sa ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do

práva účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), môže realizovať iba v zákonom (na základe
zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu. Z dôvodu, že odvolanie žalobkyne (proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 21. januára 2014 č. k. 19C/159/2013) bolo odvolacím súdom odmietnuté
(uznesením Krajského súdu v Trnave z 20. októbra 2014 č. k. 23Co/131/2014-53) z dôvodu oneskorene
podaného odvolania, nebol daný zákonom stanovený dôvod na uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť

súdny poplatok za dovolanie. Zastavením dovolacieho konania by došlo postupom súdu aj k odňatiu
možnosti žalobkyne konať pred súdom.

11. S poukazom na uvedené poplatková povinnosť v danom prípade nevznikla a preto uloženie
poplatkovej povinnosti nemohlo obstáť. Následkom nesplnenia poplatkovej povinnosti nemohlo potom

byť zastavenie dovolacieho konania.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP bol daný zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia o
zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktoré nepredstavuje
rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali.

13. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie.14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.