Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204375
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616204375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobcu L. M., O.. X. X. XXXX, V. V.
Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, Košice proti žalovanému
L. M., O.. XX. X. XXXX, V. V. Č.. XX, IČO: 33 065 381, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Vladimír Dodrv, Školská 10, Spišská Nová Ves, o 1.393,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/32/2016 z 19. 10. 2017 rozhodol

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)rozsudkomzamietolžalobu
a žalovanému priznal voči žalobcovi priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu o zaplatenie 1.903 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania za obdobie
od 01. 06. 2013 do 29. 02. 2016 vo výške 565,76 eur. Žalobu odôvodnil tým, že od 01. 02. 1994 do
31. 05. 2015 na základe pracovnej zmluvy zo 17. 03. 2000 a pracovnej náplne, pracovnej zmluvy z
28. 02. 2001 a splnomocnenia vo forme notárskej zápisnice riadil firmu žalovaného. Keďže krachovala,

požičiaval si od občanov finančné prostriedky do podnikania a tak urobil aj on sám, keď dňa 14. 02. 2012
na základe zmluvy o pôžičke zapožičal žalovanému sumu 1.893 eur s 10 % úrokom s lehotou vrátenia
do 31. 05. 2013. Dňa 12. 06. 2015 bola na jeho účet pripísaná suma 500 eur ako splátka pôžičky, preto
zostáva dlh vo výške 1.393 eur. Zároveň vyčíslil výšku úrokov za obdobie od 01. 06. 2013 do 31. 05.
2015 vo výške 565,76 eur.

3. Vychádzal zo zistenia, že Notárskou zápisnicou N33/2004, Nz 2730/2004 zo 14. 01. 2004

žalovaný splnomocnil žalobcu, aby zastupoval pri všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú žalobcu, a to
pred štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy, vyššími územnými celkami,
daňovými úradmi, súdmi, družstvami, obchodnými spoločnosťami, pri jednaní s obchodnými partnermi,
pri preberaní poštových zásielok, doporučených alebo do vlastných rúk, pri preberaní peňazí, ako aj pri
prípadných ostatných úkonoch týkajúcich sa prevádzkovania živnosti. Ďalej zistil, že dňa 14. 02. 2012
bola uzavretá zmluva o pôžičke, podľa ktorej zapožičal žalobca žalovanému 1.893 eur do 31. 05. 2013
s 10 % úrokom za každých 12 mesiacov, ktorú podpísal žalobca a za žalovaného opätovne ju podpísal

žalobca. Žalobca pracoval u žalovaného od 18. 03. 2000 na základe písomnej pracovnej zmluvy zo
dňa 17. 03. 2000 na dobu určitú do 01.03.2001. Na základe ďalšej pracovnej zmluvy z 28. 02. 2001
pracoval do 28. 02. 2002, pracovnú zmluvu z 31. 12. 2002 mal uzavretú na dobu neurčitú. Takistouzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú 07. 07. 2009, pričom žalobca listom zo 16. 10. 2009 požiadal
o rozviazanie pracovného pomeru k 31. 10. 2009.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 657, § 451, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 OZ, vychádzajúc z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vložil na účet žalovaného 14. 02. 2012 sumu
1.893 eur, prihliadajúc na obsah predloženého plnomocenstva uzavrel, že žalobca nebol splnomocnený
na uzatváranie zmluvy o pôžičke, preto nebol oprávnený podpísať zmluvu o pôžičke za žalovaného
ako dlžníka. Preto táto zmluva je neplatná. Keďže žalobca poskytol žalovanému peniaze bez právneho

dôvodu, žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vychádzajúc z § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 OZ, z obsahu ktorých vyplýva, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, zohliadniac, že žalobca žiadal vrátiť peniaze
do 31. 05. 2013, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 01. 06. 2013, dvojročná
premlčacia lehota uplynula 01. 07. 2014, žaloba bola podaná na súde 06. 03. 2012, teda po uplynutí

premlčacej lehoty. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania a to dôvodne, žalobu
zamietol pre premlčanie uplatneného nároku.

5. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný až do roku 2015 disponoval s účtom žalovaného,
vyberal a vkladal peniaze, ktoré si požičal aj neskôr, preto dospel k záveru, že aj uvedenú sumu si vybral

z účtu tak, ako to tvrdil žalovaný, keďže z predložených dokladov nebolo preukázané, na čo vybraté
peniaze boli použité, ale je zrejmé, že ich vyberal žalobca.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Úspešnému
žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady

trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu istinu 1.393

eur a 10 % úrok vo výške 565,76 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a náhrada trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok považoval po stránke právnej i vecnej za nesprávny
a nezákonný, súd nevychádzal dôsledne z princípu voľného hodnotenia dôkazov. Zdôrazňoval, že
žalovaný mu udelil plnú moc na zastupovanie jeho firmy do notárskej zápisnice s tým, že ho splnomocnil

na všetky právne úkony súvisiace s podnikaním a činnosťou jeho firmy. Firma žalovaného ako
živnostníka sa dostala do finančných ťažkostí, nemal známych, od ktorých by si požičiaval peniaze na
chod firmy a banka by mu úver neposkytla. Požičal mu sumu 1.893 eur na podnikanie, túto dňa 12.
02. 2012 vložil na účet firmy žalovaného, o čom predložil výpis z účtu, vystavil aj príjmový doklad a
žalovaný o predmetnej pôžičke vedel, podpísal príjmový doklad a dal aj odtlačok pečiatky firmy bez čísla.

Aj tento doklad priložil k žalobe. Tvrdenie žalovaného, že na príjmovom doklade nie je jeho pečiatka,
nie je pravdivé. Napriek tomu súd dospel k záveru, že žalovaný o pôžičke do tejto výške istiny nevedel,
len preto, že to na pojednávaní povedal. Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že vyberal peniaze z jeho účtu
pre svoje potreby a že týmto spôsobom aj pôžičku uhradil. Bez dôkazov uveril tvrdeniu žalovaného.
Zdôrazňoval,ženepochybnepreukázal,žesumu1.893eurodovzdalžalovanému,žalovanýtútoprevzal,

čím iba potvrdil, že medzi nimi vznikla zmluva o pôžičke, ktorá nevyžaduje písomnú formu. Poukazoval
na to, že vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, žalovaný časť tejto pôžičky vrátil s poznámkou splátka
pôžičky. Právny záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia z výsledkov vykonaného
dokazovania teda nevyplynul, naopak, preukázal, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke. Nemal
ani dôvod, aby si z účtu žalovaného vyberal predčasne požičanú sumu. Na daný prípad sa vzťahuje

ust. § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
prvýkrát.

8. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené 23. 11. 2017. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.
júla 2016, ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodovpodľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. 10. 2018 o 09.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 18. 10. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 C.s.p.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel čiastočne k nesprávnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, ale jeho záver o dôvodne vznesenej

námietke premlčania, pre ktorú žalobu zamietol je správny, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že nárok je premlčaný, preto vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania,

žalobe nebolo možné vyhovieť.

14. Odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu o premlčaní uplatneného nároku.

15. Z obsahu notárskej zápisnice N 33/2004, NZ 2730/2004 z 11. 03. 2004 vyplýva, že žalovaný

splnomocnil žalobcu, aby ho zastupoval pri všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú jeho ako podnikateľa
- živnostníka, a to najmä pred štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy,
vyššími územnými celkami, daňovými úradmi, súdmi, družstvami, obchodnými spoločnosťami, pri
jednaní s obchodnými partnermi, pri preberaní poštových zásielok, doporučených alebo do vlastných
rúk pri preberaní peňazí, ako aj pri prípadných ostatných úkonoch, či skutočnostiach, týkajúcich sa

prevádzkovania jeho živnosti. Z uvedenej formulácie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že
plnomocenstvo sa vzťahovalo iba na „prevádzkovú činnosť“.

16. Pojem „prevádzková činnosť“ je cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu,
ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu

určitého cieľa. Ide o činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú fyzická alebo právnická osoba
prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zakladateľskej listine, v oprávnení k
podnikateľskej činnosti alebo živnostenskom oprávnení. Prevádzková činnosť súvisí s predmetom
činnosti osoby, ale nemusí byť vymedzená v predmete činnosti v obchodnom alebo inom registri a
nemusí ísť ani o činnosť vyvíjanú podnikateľsky. Musí ísť o sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je

organizovaná právnickou, prípadne fyzickou osobou v určitej prevádzke. V danom prípade má žalovaný
v predmete činnosti výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy.

17.Vzhľadomnavyššieuvedené,plnomocenstvo,ktoréboloudelenénaprevádzkovúčinnosť,nemožno
považovaťzaplnomocenstvo,ktorébyoprávňovaložalobcuuzatváraťvmenežalovanéhopôžičky.Preto

správny je záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca
domáhal jej vrátenia, je neplatným právnym úkonom.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

19. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Pojmovými znakmi sú: a/ prenechanie
veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť
vec rovnakého druhu a f/ obvykle aj doba vrátenia. Ak nie je dohodnutá doba vrátenia, odo dňa keď

veriteľ mohol požiadať o vrátenie dlhu po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho
súdne uplatnenie.20. Ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, žalobca predložil súdu príjmové doklady. Medzi nimi aj
príjmový doklad o prevzatí čiastky 1.893 eur, podpísaný žalovaným, na ktorom bolo uvedené, že ide o
peniaze zapožičané. Je teda zrejmé, že k odovzdaniu peňazí došlo, uvedená skutočnosť medzi stranami

ani spornou nebola, došlo aj k splneniu podmienky dočasnosti, pričom ide o vec druhovo určenú. Došlo
teda k uzavretiu zmluvy o pôžičke konkludentným prejavom. Nedošlo však k uzavretiu dohody o dobe
vrátenia, preto premlčacia trojročná lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po uzavretí zmluvy, keďže
vtedy mohol žalobca požiadať o vrátenie dlhu po prvý raz.

21. Premlčacia lehota tak začala plynúť 15. 02. 2012 a uplynula 15. 02. 2015. Žaloba bola podaná 16. 03.
2016, teda už po uplynutí lehoty na podanie žaloby. Preto je záver súdu o dôvodne vznesenej námietke
premlčania správny a správne z tohto dôvodu žalobu zamietol.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 C.s.p. vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1,2 C.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania,
úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).