Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317200404.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci

žalobcu:I..T.P.,B.XX,XXXXQ.,D.,zastúpený:JURISINVEST,advokátskakanceláriav.o.s.,Pluhová5,
Bratislava, IČO: 31 371 761, proti žalovanému: CompFort Slovakia s.r.o., Vajnorská 73/1322, Bratislava,
IČO: 44 862 130, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 47 254
084, o zaplatenie 5.545,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa13.1.2017sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmusumu5.545,-

eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia splatnej faktúry č. 21312025, ktorou žalobca vyúčtoval
žalovanému svoju odmenu vo výške 20 % z obchodnej marže žalovaného za príslušné fakturované
obdobie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že odo dňa 1.1.2013 poskytoval žalovanému na základe ústnej zmluvy služby,
obsahom ktorých bolo zabezpečenie predajnej podpory pre software a konzultačnú činnosť a s tým
spojené služby podľa požiadaviek žalovaného. Za obdobie spolupráce vystavil žalobca žalovanému

celkom 12 faktúr, z ktorých žalovaný 11 uhradil. 9 faktúr bolo vystavených za konzultačné služby,
3 faktúry mali provízny charakter. Neuhradenou je len faktúra č. 21312025 zo dňa 31.12.2013, so
splatnosťou14.1.2014nasumu5.545,-eurzaprovíziuzaABS(AllianzBusinessServices)aRBKosovo.
Pôvodne bola chybou v písaní faktúra označená číslom 21311020, avšak po upozornení žalovaného
na duplicitné číslovanie žalobca číslo faktúry opravil na správne číslo 21312025. Žalovaný potvrdil
Inventarizáciu záväzkov žalovaného k 31.12.2013, kde je uvedená aj predmetná neuhradená faktúra
na sumu 5.545,- eur s pôvodným nesprávnym číslovaním, čím žalovaný potvrdil, že faktúru eviduje

vo svojom účtovníctve a teda ju nepopiera. Žalobca je podnikateľom so sídlom v Rakúskej republike,
žalovaný je slovenská právnická osoba, zmluvné strany sa dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude
spravovať právnymi predpismi Slovenskej republiky.

3. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 16.3.23017 platobným rozkazom č.k. 25Cb 9/2017-23, proti ktorému
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poprel uzatvorenie zmluvy, z ktorej by
žalobcovi vyplýval uplatnený nárok. Žalovaný si u žalobcu neobjednal (nezadal mu žiadnu zákazku a ani

s ním neuzavrel Zmluvu) ani predajnú podporu, ani konzultačnú činnosť týkajúcu sa spoločností ABS
a RB Kosovo, z ktorých by mu prináležala provízia. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu činnosť
ani predajnú podporu, ani konzultačnú činnosť týkajúcu sa vyššie uvedených spoločností, z ktorých
by mu prináležala žalobou uplatňovaná provízia. Jediným podkladom na základe ktorého si uplatňujesvoj nárok je faktúra č. 2131025, kde sa však v časti služba uvádza iba provízia ABS, čiže nárok na
províziu za RB Kosovo nevyplýva ani z vystavenej faktúry. Žalovaný predmetnú faktúru a samotný nárok
ňou požadovaný neuznáva v celom rozsahu. Poukázal na to, že ak by mala byť medzi stranami sporu

uzatvorená Mandátna zmluva, tak by žalobcovi vznikol nárok až riadnym vykonaním činností, na ktoré
bol povinný tak, ako to vyplýva z § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak by mala byť medzi stranami
sporu uzatvorená Komisionárska zmluva, tak by žalobcovi rovnako vznikol nárok až riadnym splnením
činností vyplývajúcich z § 584-586 Obchodného zákonníka. Žalobca svoj nárok opiera iba o faktúru
a na tom, že žalovaný faktúru vedie v účtovníctve. Evidencia faktúry v účtovníctve žalovaného však

nemá žiadny vplyv na vznik a oprávnenosť nároku uplatneného žalobou, keďže účtovníčka spoločnosti
žalovaného eviduje každú došlú faktúru bez ohľadu na to, či je oprávnená alebo nie, keďže nie je
oboznámená s obchodnými súvislosťami.

4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 31.7.2017 zotrval na podanej žalobe ako aj na skutkových
tvrdeniach v nej uvedených a k jednotlivým námietkam žalovaného uviedol nasledovné: Medzi stranami

sporu bola uzatvorená riadna zmluva konkludentným spôsobom, argumentácia žalovaného ohľadne
neexistencie zmluvy, ku ktorej dospel gramatickým výkladom textu uvedeným na faktúre je bez opory
v zákone. Taktiež nie je pravdou, že si žalovaný u žalobcu neobjednal ani predajnú podporu ako ani
konzultačnú činnosť týkajúcu sa spoločností ABS a RB Kosovo, z ktorých by mu prináležala provízia. O
činnosti vykonanej žalobcom v prospech žalovaného žalovaný vedel, túto činnosť prevzal a žalovanému

zaslal dokumentáciu, z ktorej vyplýva výpočet provízie. Žalobca zaslal dňa 7.1.2014 mail žalovanému,
adresovaný pani I. T. a v kópii D. B., v ktorom je výpočet provízie presne vyšpecifikovaný a prílohou mailu
sú podklady o vykonanej činnosti. Poukázal na Inventarizáciu záväzkov k 31.12.2013, ktorou žalovaný
faktúru akceptoval a zaradil ju do svojho účtovníctva. Pokiaľ žalovaný rozporoval vykonanie fakturovanej
činnosti, mal povinnosť využiť postup podľa Zák. č. 222/2004 Z.z. a faktúru v zákonnej lehote vrátiť jej

vystaviteľovi, čo však neurobil. Účtovníčka spoločnosti žalovaného zrejme žiadnu opravu v účtovníctve
doposiaľ nevykonala, keďže o takomto postupe nebol žalobca informovaný.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov: I. T., G. F., vyjadreniami
právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: faktúra

č. 21312025 (resp. č. 21311020), mail žalovaného zo dňa 24.3.2014 adresovaný žalobcovi, ktorého
prílohou bolo Inventarizácia záväzkov k 31.12.2013, mail žalobcu adresovaný I. T. zo dňa 7.1.2014,
ktorého prílohou bola faktúra č. 21311020 spolu so zoznamom činností vykonaných za obdobie od
12.8.2013 do 13.12.2013, čestné vyhlásenie pána L. Y. zo dňa 7.9.2017, Zmluva o službách, faktúra
č. 2120810, mailová komunikácia, faktúra č. 13027 spolu s prílohou, faktúra č. 21305009, 21311024,

21305007, 21311020, výpisy z účtu žalobcu, výpisy z obchodného registra a zistil nasledujúci skutkový
stav veci:

6. Faktúrou č. 21311020 zo dňa 31.12.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému províziu ABS, RB Kosovo
sumou 5.545,- eur so splatnosťou 14.1.2014. Vystavená faktúra bola prílohou mailu zo dňa 7.1.2014,

adresovaného žalovanému prostredníctvom I. T., ktorý bol v kópii doručený štatutárnemu zástupcovi
žalobcu D. B., ktorého prílohou bol tiež rozpis činností žalobcu za obdobie od 12.8.2013 do 13.12.2013.

7. Mailom zo dňa 24.3.2014 I. T. zaslala žalobcovi v prílohe Inventarizáciu záväzkov k 31.12.2013 so
žiadosťou o ich odsúhlasenie s tým, že v prehľadne neuhradených faktúr bola uvedená aj faktúra č.

21311020 na sumu 1.360,- eur a faktúra č. 212310201 na sumu 5.545,- eur.

8. Po tom, ako bol žalovaným v celom rozsahu spochybnený žalobcom uplatnený nárok, žalobca v
písomnom vyjadrení zo dňa 28.8.2018 opísal históriu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným.
Pôvodne žalobca vykonával činnosť pre jediného spoločníka žalovaného, spoločnosť CompFort

International GmbH so sídlom v Zürichu, Švajčiarsko a to na základe Zmluvy o poskytovaní služieb
uzatvorenej dňa 17.6.2012. Služby poskytované tejto spoločnosti mu boli vždy v celom rozsahu
zaplatené, o čom svedčí napr. faktúra č. 2120810 na sumu 7.395,- eur zo dňa 31.8.2012, ktorú
žalobca založil do spisu. Na základe dohody s uvedenou švajčiarskou spoločnosťou, ktorá bola jediným
spoločníkom žalovaného a jej konateľom, ktorý bol zároveň konateľom žalovaného, pánom D. B.

vykonával žalobca neskôr služby aj pre žalovaného, ktorému ich následne vyúčtoval spôsobom a v
rozsahu už predtým zaužívaným v spolupráci s jediným spoločníkom žalovaného a takýto spôsob
spoluprácebolpocelýčasakceptovanývšetkýmizúčastnenýmistranami,vrátanežalovaného.Žalovaný
bol v predmetnej veci v postavení dodávateľa pre spoločnosť CompFort Meridian Sp. z o.o. Poľsko (tátospoločnosť bola dodávateľom prác realizovaných pre jej klienta Allianz Business Services Slovensko)
a o postupe žalobcu bol informovaný buď priamo alebo odoslaním kópie správy pri komunikácii medzi
ostatnými subjektami, ktoré sa podieľali na dodávke pre ABS. Žalovaný sám poskytoval žalobcovi

informácie a podklady potrebné pre vykonanie služieb alebo bol priamo účastný komunikácie žalobcu
a svojho odberateľa (CompFort Meridian Sp. z o.o. Poľsko), s ktorým žalobca komunikoval, ktorý
však bol zmluvným partnerom žalovaného a iba žalovaný bol preto oprávnený voči tomuto svojmu
odberateľovi vykonané práce vrátane služieb žalobcu aj vyúčtovať. Žalobca s vedomím žalovaného
spolupracoval so spoločnosťou POJEM, s.r.o., ktorej zamestnanec, pán G. F. vykonával pre žalovaného

(cez jeho odberateľa CompFort Meridian Sp. z o.o. Poľsko, pre zákazníka ABS) dohodnuté práce, ktoré
fakturovala táto spoločnosť žalovanému po predchádzajúcom odsúhlasení žalobcom tak, ako to vyplýva
z faktúry č. 13027 na sumu 4.353,75 eur ako aj z mailovej komunikácie medzi žalobcom, žalovaným
(I. T.) a G. F.. Žalobca spolupracoval so žalovaným na viacerých projektoch, práce mu vyúčtoval 12
faktúrami,zktorých11žalovanýbezakýchkoľveknámietoktýkajúcichsaexistenciezáväzkovéhovzťahu
alebo nároku vzniknutého na tom istom základe ako nárok uplatnený touto žalobou zaplatil. Medzi

zaplatenými faktúrami sú faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval „podporu obchodnej činnosti“, ako napr.
faktúra č. 21305009 na sumu 5.924,50 eur alebo č. 21311024 na sumu 6.400,- eur, (pričom ale pre
nárok označený ako podpora obchodnej činnosti bola žalobcom účtovaná dohodnutá paušálna mesačná
odmena, žalobca nevykazoval žiadne výkazy, resp. špecifikácie takejto činnosti), ale aj faktúry, ktorými
žalobca vyúčtoval províziu, ktorú vypočítal rovnakým spôsobom ako v prípade nároku uplatneného

žalobou a to konkrétne faktúra č. 21305007 na sumu 3.240,- eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 16.198,-
eur, ktorá je pre výpočet určujúca a č. 21311020 na sumu 1.360,- eur, čo predstavuje 20 % zo sumy
6.796,21 eur, ktorá je pre výpočet určujúca. Z fakturovanej sumy 5.545,- eur je provízia za ABS vo výške
5.405,94 eur ako 20 % zo sumy 27.029,69 eur, čo predstavuje rozdiel medzi celkovým objemom služieb
v sume 46.312,50 eur tak, ako to vyplýva z identifikácie služieb za obdobie od 12.8.2013 do 13.12.2013

následne doplnenej o dodatočne realizované činnosti v dňoch 16.12.-20.12.2013 a sumou určujúcou pre
výpočet provízie. Provízia za projekt RB Kosovo je vo výške 140,- eur, ktorá bola vypočítaná z hodnoty
700,- eur.

9. Žalobca ako zástupca uzatvoril so spoločnosťou CompFort International GmbH ako klientom zmluvu

o službách, ktoré mali presne zadefinované vzájomné práva a povinnosti. V bode 3 Zmluvy bol uvedený
spôsob financovania, keď bola dohodnutá fixná mesačná čiastka vo výške 6.000,- eur a variabilná
časť na báze splnených kvót, ktorá bude fakturovaná a platená štvrťročne. Zmluva bola podpísaná dňa
17.6.2012.

10. Žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 10.9.2018 uviedol, že predmetom provízie nebola Zmluva medzi
ABS a Poľskou spoločnosťou, ale faktúra sa týkala Zmluvného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou
CompFort Meridian Sp. z o.o. Poľsko. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola, že mu prináleží 20
% provízia zo zrealizovaného obchodu. Žalobca vypovedal, že sa na neho obrátila poľská spoločnosť
s požiadavkou o realizáciu výkonov pre projekt ABS, požiadali o vypracovanie ponuky a on túto

činnosť pre žalovaného zrealizoval. Provízia 20 % je vypočítaná z rozdielu ceny, za akú to žalovaný
predal Poliakom a ceny, za ktorú to žalovaný kúpil od spoločnosti POJEM, s ktorou žalobca na projekte
spolupracoval. Provízia bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich prípadoch.

11. Svedok G. F. vypovedal, že spolupracoval so žalobcom na projekte pre ABS, jeho úlohou bolo

posúdiť, či sú schopní projekt zrealizovať a úlohou žalobcu bolo naceňovať činnosti v rámci projektu.
Komunikáciu s Poliakmi realizoval žalobca. Na základe položených otázok svedok opísal, že bol
kontraktorom vo vzťahu k žalovanému, ale mailom posielal zoznam činností žalobcovi, ktorý ich
skontroloval, následne odkomunikoval s pani T. zo spoločnosti žalovaného a ona viedla komunikáciu
s Poliakmi. Na základe súpisu činností fakturoval žalovanému, písomnú zmluvu s ním uzatvorenú

nemal, všetky faktúry mu boli žalovaným riadne zaplatené. Jeho činnosť, ktorú fakturoval, spočívala v
stretnutiach so zákazníkmi, vo vypracovaní návrhu systému, jeho realizácii a následného testovania.
Potvrdil, že súpis vykonaných činností za obdobie 12.8.2013 - 13.12.2013 (založený v spise na č.l. 46 -
56) nie je prílohou, ktorú on prikladal k faktúram. Spoluprácu so žalovaným, resp. s Poliakmi opísal tak,
že pred samotným začatím projektu žalovaný účastný nebol, na otvorení sa zúčastnila pani T., ale toto

otvorenie nemožno považovať za rokovanie. Nemal vedomosť o tom, či medzi žalobcom a žalovaným
existovala nejaká objednávka alebo zmluva.12. Svedkyňa U.. I. T. nebola v rozhodujúcom čase zamestnancom žalovaného, „robila pre neho na
faktúry“, mala zmluvu ako office manager, žalobca pracoval pre žalovaného, každý mesiac vystavoval
faktúry, ktoré ona posielala na schválenie majiteľom spoločnosti. Posledná faktúra bola z obdobia,

kedy už žalobca vedel, že nebude pre žalovaného pracovať, faktúru prijala, poslala majiteľom, uviedli,
že budú fakturáciu riešiť, ale následne prišla odpoveď, že nemá na províziu nárok, nakoľko obchod
bol uzatvorený poľskou stranou. Spolupráca medzi žalovaným a Poliakmi začala takým spôsobom, že
poľskáspoločnosť,ktorábolaosoboumajiteľapersonálneprepojenásožalovanýmvznieslapožiadavku,
či by implementáciu projektu na Slovensku nemohol vykonať G. F., ktorý spolupracoval dlhodobo so

žalobcom. Žalovaný za činnosti vykonané G. F. vystavoval faktúry poľskej spoločnosti. G. F. jej posielal
mesačné faktúry spolu s tabuľkovou prílohou, ona to preposielala do Poľska na odsúhlasenie. Sám
žalovaný žiadne činnosti pre Poliakov nevykonával, čiže fakturoval Poliakom tie činnosti, ktoré pre neho
zrealizoval G. F.. Vysvetlila, že predchádzajúce provízne faktúry boli za odlišný obchodný prípad, keďže
išlo o provízie za obnovu licencií.

13. Faktúrou č. 21305007 zo dňa 1.5.2013 vystavenou na sumu 3.240,- eur a faktúrou č. 21311020
vystavenou dňa 22.11.2013 na sumu 1.360,- eur žalobca fakturoval žalovanému províziu Invitel. Faktúry
mu boli uhradené dňa 10.5.2013, resp. 17.1.2013.

14.Zvýpisovzúčtužalobcumalsúdzapreukázané,žemuboližalovanýmuhradenéfaktúryč.21305009

zo dňa 31.5.2013 na sumu 5.924,50 eur, ktorej predmetom bola podpora obchodnej činnosti, 15.4.2013
- 31.5.2013, č. 21311024 zo dňa 31.12.2013 na sumu 6.400,- eur, ktorej predmetom bola podpora
obchodnej činnosti za december 2013.

15. Mailom zo dňa 4.6.2013 poľská spoločnosť oslovila G. F. a oboznámila ho s tým, že hovorili s D.

(zrejme D. B., konateľom žalovaného) o možnom projekte v ABS Slovakia, kde sa dostali do užšieho
výberu, pričom D. spomenul možnú spoluprácu práve s G. F..

16. Mailom zo dňa 6.6.2013 žalobca zaslal na základe požiadavky G. návrh niekoľkých fáz projektu
spolu s možnosťami spolupráce a cenou jednotlivých zrealizovaných činností.

17. Mailom zo dňa 8.7.2013 G. F. oznámil žalobcovi, že poliaci získali projekt v ABS a dotazoval sa, či
to môže ďalej smerovať na neho, keďže on bude najbližšie 3 týždne nedostupný a Poliaci by sa radi
dohodli na miere jeho zainteresovanosti. Následná mailová komunikácia v mesiacoch júl až september
2013 prebiehala medzi žalobcom, G. F., zástupcami poľskej spoločnosti a D. B., bol v nej riešený postup

prác na projekte. V mailovej komunikácii za október 2013 medzi žalobcom a G. F. bola riešená správnosť
vystavenej faktúry za obdobie september 2013 vo vzťahu k dátumu jej splatnosti, k dátumu vystavenia
a k daňovej povinnosti. Posledný mail je z 9.12.2013, v ktorom žalobca oznamuje D. B., že vzhľadom
na blížiaci sa koniec roka musí vystaviť faktúru za obdobie, kedy boli služby vykonané, t.j. august až
september 2013, s tým, že zosumarizuje všetky hodiny a ich počet zašle na schválenie.

18. Právny zástupca žalovaného vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach opísal charakter
spoluprácemedzižalobcomažalovaným,ktorásaskladalaz2činnostíatoz(i)obchodnejčinnosti,ktorá
spočívala v implementácii, konzultáciách so zákazníkmi a pod., za ktorú si žalobca účtoval paušálnu
odmenu, ktorá mu bola žalovaným zaplatená a z (ii) tzv. „predajnej činnosti“, v rámci ktorej kontaktoval

existujúcich zákazníkov žalovaného a ponúkal im predĺženie licencie. Za túto činnosť v prípade, ak
došlo k predĺženiu licencie, tak mu prináležala provízia. V predmetnej veci žalobca vykonával práve
obchodnú činnosť spočívajúcu v implementácii a konzultáciách so zákazníkmi, ale nie tzv. „predajnú
činnosť“, za ktorú by mu prináležala provízia, sám žalobca bol oslovený žalovaným, aby pre jeho klienta
zabezpečil požadované činnosti a preto nebolo dohodnuté žiadne právo na províziu. Je nesporné, že

žalobcovi boli zaplatené všetky faktúry za obstaranie obchodných činností súvisiacich s obchodným
prípadom realizovaným medzi žalovaným a CompFort Meridian Sp. z o.o.. Neobstojí odvolávka žalobcu
na zaužívanú prax pri predošlých obchodných prípadoch medzi ním a žalovaným, nakoľko každý
obchodný prípad bol riešený osobitne, nebola uzatvorená žiadna rámcová dohoda, z ktorej by vyplývalo
právo žalobcu domáhať sa nároku, ktorý je predmetom žaloby. Nárok žalobcu na províziu nevyplýva ani

zo žiadnych písomných dokladov, ktoré žalobca do spisu založil, práve naopak o neexistencii takejto
dohody svedčí obsah mailu zo dňa 30.12.2012 od žalobcu adresovaný p. D. B., v ktorom žalobca
uviedol: „Otázkou je ako sa to má účtovať, keď som dosiahol maržu pre skupinu CompFort. Typickými
sú licencie a licenčná údržba, ktorú poberáme cez Poľsko. Som ten, ktorý riadi a realizuje celý proces,preto som toho názoru, že by sa 20 % malo počítať z rozdielu medzi predajnou cenou ... „. Žalobca
už žiadnu komunikáciu, resp. dohodu, z ktorej by vyplývalo jeho právo účtovať províziu nedoložil.
Takéto právo pre žalobcu nevyplynulo ani z výpovedí svedkov, keď pán F. existenciu takejto dohody

nepotvrdil a svedkyňa p. T. uviedla, že podľa jej vedomia takáto dohoda uzatvorená nebola a zdôraznila,
že v predchádzajúcich 2 prípadoch, kedy bola provízia žalobcovi vyplatená išlo o odlišný prípad a to
predĺženie licencie zákazníka. Nevrátenie predmetnej faktúry žalobcovi v žiadnom prípade nemožno
považovať za uznanie nároku žalobcu, žalovaný uvedenú faktúru z účtovníctva vyradil.

19. Mailom zo dňa 30.12.2012 T. P. oznámil D. B., že mu zasiela tabuľku pre vyúčtovanie provízií roku
2012, ktoré dostáva vo výške 20 % z marže, pričom typickým sú licencie a licenčná údržba, ktorá
sa poberá cez Poľsko. 20% by sa malo počítať z rozdielu medzi predajnou cenou partner/zákazník
a nákupnou cenou BMS/predajca. D. B. mailom zo dňa 30.12.2012 žalobcovi oznámil, že to musí
prediskutovať s L. a potom sa ozve.

XX. L. Y., riaditeľ CompFort Meridian Polska S.A. v Čestnom vyhlásení zo dňa 7.9.2017 žalovanému
potvrdil, že projekt ABS bol podpísaný medzi CompFort Meridian Poland Sp. z o.o. a Allianz Business
Services s.r.o. dňa 13.11.2013 ako Zmluva č. 072013, pričom pán T. P. pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nevyvíjal žiadnu činnosť, garantom projektu na Slovensku bol p. G. F..

21. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

22. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve je mandant

povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

23. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné vznikne mandatárovi
nárok na odplatu keď riadne vykoná činnosť na ktorú bol povinný a to bez ohľadu na to, či priniesla

očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitostí vzniknú
mandatárovi značné náklady môže mandatár požadovať po uzatvorení Zmluvy primeraný preddavok.

24. Podľa § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo
vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť

mu odplatu.

25. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
alebo dojednávať a uzatvárať dohody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje

zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

26. Žalobca vo svojej žalobe ani v následných vyjadreniach nešpecifikoval, pod aké ustanovenie zákona
možno podriadiť zmluvu, ktorá mala byť medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, poukázal na to, že
ide o akési „pokračovanie“ pôvodne uzatvorenej zmluvy o službách, ktorú žalobca uzatvoril s jediným

spoločníkom žalovaného a to spoločnosťou CompFort International GmbH, v ktorej sa ako zástupca
zaviazal realizovať obchodnú činnosť na svoj vlastný účet ako nezávislý dodávateľ a ponúkať služby ad
hoc, ktoré môže klient kedykoľvek využívať. Uvedenú zmluvu nemožno podriadiť pod žiaden základný
zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku, preto ju súd posudzoval podľa § 269 Obchodného
zákonníka ako zmluvu nepomenovanú.

27. Podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II v tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

28. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzatvorená.29. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorú nie je možné subsumovať pod konkrétny typ zmluvy upravený v obchodnom zákonníku, takáto
zmluva, je zmluvou nepomenovanou.

30. Pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem všeobecných ustanovení
zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy.

31. Úlohou súdu bolo dokazovaníma zistiť obsah uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu a to

predovšetkým spôsob odmeňovania. Písomná zmluva medzi stranami sporu uzatvorená nebola.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca vykonával obchodnú činnosť pre
žalovaného a to od 1.1.2013, pričom za uvedené obdobie spolupráce podľa nesporných tvrdení vystavil
žalovanému celkom 12 faktúr, z ktorých žalovaný 11 uhradil, neuhradenou zostala iba tá, ktorá je
predmetom žaloby a ktorou si žalobca uplatnil províziu za projekt ABS. Z uhradených 11 faktúr 9 bolo

vystavených za tzv. podporu obchodnej činnosti a 2 z nich obsahovali vyúčtovanie provízie. Žalobca si
faktúrou č. 21312025 (pôvodne nesprávne označenou ako č. 21311020) zo dňa 31.12.2013 vyúčtoval
províziu ABS sumou 5.545,- eur, pričom táto provízia bola určená ako 20 % z rozdielu medzi sumou,
za ktorú bol projekt vyúčtovaný žalovanému a sumou, za ktorú žalovaný tento projekt predal svojmu
odberateľovi, spoločnosti CompFort Meridian Sp. z o.o., ktorá následne zrealizovaný projekt dodala

svojmu zmluvnému partnerovi spoločnosti Allianz Business Services Slovensko (ABS). Žalobca si nárok
na províziu uplatnil z dôvodu získania tohto obchodného prípadu pre žalovaného. Spôsob spolupráce
ako aj začiatok tejto spolupráce mal súd preukázaný z mailovej komunikácie, kedy mailom zo dňa
4.6.2013 zástupca poľskej spoločnosti oslovil G. F., zamestnanca spoločnosti POJEM s dotazom na
možnú spoluprácu na projekte ABS Slovakia za predpokladu, že poliaci tento projekt získajú, v tom čase

boli v užšom výbere. Už v samotnom maili však bolo spomenuté, že o tomto projekte poliaci už hovorili
s D., t.j. D. B., konateľom žalovaného, ktorý ich na možnosť spolupráce s G. F. upozornil. G. F., ktorý
dlhodobo spolupracoval so žalobcom ho následne oslovil na spoluprácu a ďalšiu komunikáciu s poľskou
stranou viedol práve žalobca. Z obsahu vyššie uvedeného mailu má súd za to, že Poliaci komunikovali
s D. B., konateľom žalovaného a práve na jeho odporúčanie bol oslovený G. F., ktorý následne oslovil k

spolupráci žalobcu, ktorý spoločne s G. F. činnosti zrealizovali a tieto činnosti žalovaný fakturoval poľskej
spoločnosti. Táto tzv. podpora obchodnej činnosti však bola žalobcovi riadne zaplatená na základe
ním vystavených faktúr. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Spornou bola tá skutočnosť, či bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dohoda o nároku na províziu. V tomto smere však žalobca
dôkazné bremeno neuniesol a existenciu takejto dohody nepreukázal. Takáto dohoda nevyplývala ani

zo zmluvy o službách, na ktorú žalobca poukazoval pri objasnení histórie zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, a na základe ktorej sa malo podporne postupovať aj v roku 2013. Takáto dohoda
nevyplýva ani z mailovej komunikácie založenej do spisu, keďže nárok na províziu nebol v nej žiadnym
spôsobom riešený, jediná zmienka o provízii je v maili, ktorý žalobca adresoval D. B. 30.12.2012, čiže je
zrejmé,žesažiadnymspôsobomnetýkalaspoluprácenaprojekteABSapriamozobsahumailuvyplýva,

že provízia sa vzťahovala k licenciám a licenčnej údržbe, teda k nároku, ktorý je odlišný od nároku
uplatneného žalobou. Taktiež z faktúr č. 21305007 zo dňa 1.5.2013 a č. 21311020 zo dňa 22.11.2013,
ktoré boli žalovaným žalobcovi riadne zaplatené, je zrejmé, že sa týkali provízii za licencie, čo potvrdila
vo svojej výpovedi aj svedkyňa I. T., keď uviedla, že predchádzajúce žalovaným zaplatené provízie sa
týkali obnovy licencií. Existenciu dohody, z ktorej by vyplýval žalobcovi nárok na zaplatenie faktúry č.

21312025 nepotvrdili ani svedkovia, keď G. F. a I. T. uviedli, že nemajú vedomosť o existencii takejto
dohody medzi žalobcom a žalovaným. Z výsluchov svedkov G. F. ako aj I. T. mal súd za preukázané, že
zmluvným partnerom žalovaného bola spoločnosť POJEM s.r.o., v zastúpení G. F., ktorý vystavil faktúry
za vykonané činnosti, tieto zaslal žalobcovi na kontrolu a schválenie, žalobca faktúry po kontrole odoslal
I. T. a tá ich zaslala poľskej strane. Svedkyňa T. potvrdila, že sám žalovaný žiadnu činnosť pre Poliakov

nevykonával. K začiatku spolupráce medzi žalovaným a spoločnosťou CompFort Meridian Sp. z o.o.
uviedla,žepoľskáspoločnosť,ktorábolacezmajiteľapersonálneprepojenásožalovanýmsadotazovala
G. F., či by nemohol urobiť implementáciu projektu na Slovensku on, resp. spoločnosť v ktorej pôsobil,
čiže aj z výsluchu svedkyne T. mal súd za preukázané, že nie žalobca, ale priamo žalovaný sa podieľal
na získaní obchodného prípadu zrealizovaného pre spoločnosť Allianz Bussines Services Slovensko

ako konečného odberateľa. Z vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti bolo preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pre
predmetný obchodný prípad, ktorý bol realizovaný medzi žalovaným a CompFort Meridian Sp. z o.o.
bola okrem odmeny za bežnú obchodnú činnosť dohodnutá aj provízia, ktorú si v konaní žalobca uplatnilfaktúrou č. 21312025 na sumu 5.545,- eur, ktorá mu žalovaným zaplatená nebola. Samotná faktúra bez
preukázania existencie právneho titulu, na základe ktorej bola vystavená nie je dôkazom o oprávnenosti
nároku žalobcu. Nárok žalobcu na províziu nevyplýva ani z predchádzajúcej zaužívanej praxe medzi

zmluvnýmistranami,keďžetakýtonárokniejespomínanývzmluveoslužbáchanavyšepredchádzajúce
2 faktúry, ktorými bola provízia vyúčtovaná a žalovaným žiadne zaplatená sa týkajú absolútne odlišného
prípadu a to obnovy licencií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

37. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovanému náhradu trov

konania v rozsahu 100 % nakoľko bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.