Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/339/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514202319
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2514202319.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, X., zastúpený: JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany
proti žalovanej: KREDITSTAV a.s., IČO 36 225 746, Rastislavova 1, Piešťany, zastúpená: Advokátska
kancelária Patassy, s.r.o., IČO 36 806 412, so sídlom Trenčianska 47, Bratislava, o nahradenie prejavu

vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/67/2014-480 zo dňa
14.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. nahradil prejav vôle žalovanej ako

predávajúcej na vykonanie dvojstranného právneho úkonu so žalobcom ako kupujúcim, a to na
uzatvorení kúpnej zmluvy tohto znenia:

"KÚPNA ZMLUVA
uzavretá v súlade s ustanoveniami 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi zmluvnými stranami:

Predávajúci: KREDITSTAV a.s.
IČO 36 225 746
so sídlom Rastislavova l, 921 01 Piešťany
zapísaná v OR OS Trnava, odd. Sro., vl. č. 10644/T
(ďalej v texte zmluvy len "predávajúci")

Kupujúci: JUDr. Y. P., rod. P.
nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX
štátny občan SR
trvalo bytom L. XX, XXX XX X.
(ďalej v texte zmluvy len "kupujúci")
[ďalej v texte zmluvy spoločne pre predávajúceho a kupujúceho len "zmluvné strany"]

Článok I.
Predmet zmluvy
l. Podľa LV č. XXXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, je predávajúci výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti,nachádzajúcejsavkat.úz.L.,obecL.,okresPiešťany,atoparcelyregistra"C"evidovanej
na katastrálnej mape ako parc. č. 10227/405, ostatné plochy o výmere 1165 m2.
2. Predmetom tejto zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti opísanej v ods. 1.

tohto článku zmluvy, vrátane všetkých jej zákonných súčastí, z predávajúceho na kupujúceho (ďalej len
"predmet prevodu").3. Predávajúci vyhlasuje, že je oprávnený s predmetom prevodu nakladať a jeho zmluvná voľnosť nie
je obmedzená.
Článok II.

Predávajúci predáva predmet prevodu a kupujúci predmet prevodu kupuje do svojho výlučného
vlastníctva za kúpnu cenu dohodnutú v čl. III. tejto zmluvy.
Článok III.
l. Zmluvné strany si za predmet prevodu dohodli kúpnu cenu vo výške 3 867,80 EUR [slovom:
Tritisícosemstošesťdesiatsedem eur a 80 centov] (ďalej len "kúpna cena").

2. Kupujúcisazaväzujeuhradiťkúpnucenupredávajúcemudo7[slovom:siedmich]dníododňapodpisu
tejto zmluvy.
Kúpna cena a platobné podmienky
Článok IV.
Ťarchy
l. Predávajúci vyhlasuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy neviaznu na predmete prevodu žiadne ťarchy,

dlhy, vecné bremená, záväzky, prípadne iné zabezpečovacie práva tretích osôb, ktoré by obmedzovali
vlastnícke právo predávajúceho, okrem záložného práva v prospech W. V., Y. XXXX/X, L. (nar.
XX.XX.XXXX) zapísaného v časti "C" ťarchy LV č. XXXXX Okresného úradu Piešťany pod V 2532/11,
účinný dňa 01.12.2011.
2. Predávajúci sa zaväzuje, že najneskôr do 15 dní od uhradenia kúpnej ceny kupujúcim podľa

tejto zmluvy doručí kupujúcemu kvitanciu záložného veriteľa W. V., na výmaz záložného práva
uvedeného v ods. I tohto článku zmluvy. V prípade, že predávajúci poruší svoju povinnosť dohodnutú v
predchádzajúcej vete, má kupujúci nárok na zmluvnú pokutu vo výške 69 608,75 eura.
Článok V.
Stav predmetu prevodu

Kupujúci vyhlasuje, že sa pred uzavretím tejto zmluvy riadne oboznámil s právnym a skutočným stavom
predmetu prevodu, osobne si predmet prevodu ohliadol na tvári miesta, a v tomto stave ho kupujúci
kupuje do svojho vlastníctva.
Článok VI.
Záverečné ustanovenia

l. Kupujúci vyhlasuje, že je oboznámený s tým, že vlastnícke právo k predmetu prevodu nadobudne
vkladom vlastníckeho práva k predmetu prevodu na Okresnom úrade Piešťany na základe tejto zmluvy.
2. Zmluvné strany sa dohodli, že si povinné spísať protokol o odovzdaní predmetu prevodu. V prípade,
že k odovzdaniu predmetu prevodu nepristúpi predávajúci, je kupujúci oprávnený začať s nerušeným
výkonom vlastníckeho práva dňom nasledujúcim po dni, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie

Okresného úradu Piešťany o vklade vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech kupujúceho.
3. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom jej zmluvnými stranami a vecno-právne účinky
zmluvy k predmetu prevodu nastanú zápisom vlastníckeho práva k predmetu prevodu na základe tejto
zmluvy na Okresnom úrade Piešťany.
4. Zmluvné strany sa vzájomne zaviazali poskytnúť si všetku potrebnú súčinnosť pre prípad odstránenia

nedostatkov v rámci katastrálneho konania, ktoré by bránili zápisu vlastníckeho práva k predmetu
prevodu na základe tejto zmluvy v prospech kupujúceho.
5. Zmluva je vyhotovené v 4 (štyroch) vyhotoveniach, z ktorých predávajúci a kupujúci obdržia po jednom
vyhotovení, dve vyhotovenia sa použijú k návrhu na vklad na účely katastrálneho konania.
6. Zmluvné strany vyhlasujú, že sa v plnom rozsahu oboznámili s obsahom tejto zmluvy, ich prejavy vôle

vyjadrené v tejto zmluve sú slobodné, vážne a určité, zmluva je vyhotovená v predpísanej forme, pri
plnej spôsobilosti zmluvných strán na právne úkony, zmluvné strany nepodpísali zmluvu v tiesni ani pod
nátlakom za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si pozorne prečítali, jej obsahu a následkom
porozumeli, a na znak súhlasu s ňou zmluvu vlastnoručne a bez výhrad podpísali.

V Piešťanoch dňa ..........................

Predávajúci: Kupujúci:
_____________________________________ ___________________________________
KREDITSTAV a.s. JUDr. Y. P.

Jozef Gomola - predseda predstavenstva
Ing. O. X. - člen predstavenstva“2. Vo výroku II. súd rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
3. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 34, § 40 ods. 1, § 46, § 488, § 489, § 50a ods. 1 a 2

OZ. Vecne argumentoval tým, že súdu je z jeho činnosti známe, že návrh na povolanie reštrukturalizácie
podal dlžník (t. j. spoločnosť DUANT INVEST) a tiež, že žalobcovi bolo v reštrukturalizačnom konaní
priznané čiastočné uspokojenie o. i. aj jeho pohľadávky vo výške 69.608,75 eur (zmluvná pokuta
na základe ZoBKZ), o ktorej sa viedlo konanie na tun. súde pod sp. zn. 5C/202/2011; pokiaľ teda
žalobcovi bolo priznané pomerné uspokojenie nároku na zmluvnú pokutu podľa uzavretej ZoBKZ, musel

tento nárok byť nesporný a sám dlžník musel túto pohľadávku žalobcu zahrnúť medzi svoje pasíva;
popri tom potom neobstojí tvrdenie žalovanej o absolútnej neplatnosti ZoBKZ a je možné vyhodnotiť
ho ako účelovú obranu žalovanej strany. Nakoľko nebol preukázaný žiadny nátlak zo strany žalobcu
na žalovanú spoločnosť (resp. jej spoločníkov a konateľa) a z výpovede o. i. aj svedka Ing. Ľ. X.
(v tom čase spoločníka v spoločnosti DUANT INVEST spolu s p. J. Gomolom, ktorého podpis je na
predmetnej zmluve pripojený) vyplýva, že p. Gomola ako konateľ spoločnosti DUANT INVEST obsah

zmluvy poznal a dňa 13.08.2009 sa už len dopracovávali nie podstatné detaily predmetnej ZoBKZ (o
ktorých ho Ing. X. telefonicky informoval), nie je možné ZoBKZ vyhodnotiť ako neplatnú, nakoľko bola
uzavieraná v súlade s vôľou jej konateľa p. Gomolu a podľa jeho pokynov. Jozef Gomola tvrdil, že
dňa 11.08.2009 podpísal cca 60 alebo 70 čistých papierov, ktoré odovzdal právnikovi spoločnosti alebo
svojmu spoločníkovi Ing. X. alebo ich pre Ing. X. nechal vo svojej kancelárii za účelom ich použitia na

ZoBKZ (na širšie vyporiadanie ich vzájomných obchodných vzťahov), prejavil ako konateľ svoju vôľu
postupovať pri uzavretí predmetnej ZoBKZ práve takýmto spôsobom (z dôvodu, že dňa 12.08.2009
odlietal na dovolenku do cudziny); nemôže sa potom domáhať neplatnosti ZoBKZ, a to aj s prihliadnutím
na to, že pri podpisovaní predmetnej zmluvy bol nielen jeho spoločník, ale aj pre spoločnosť DUANT
INVEST pracujúci advokát. Je tu potrebné tiež uviesť, že p. Gomola u notára JUDr. Rovňáka dňa

13.08.2009 (?) uznal podpisy na zmluvách za svoje (pričom tvrdil, že u notára podpisoval prázdne
kolónky), teda nech by už uznanie podpisov za svoje urobil hoci aj po návrate z dovolenky, mal možnosť
oboznámiť sa s ich obsahom a v prípade nesúhlasu s ich obsahom mal k dispozícii prostriedky obrany.

4.Žalobcavpodanízodňa18.04.2014o.i.poukázalnaskutočnosť,žepredmetnáZoBKZbolasúčasťou

širšieho majetkového vyporiadania žalobcu (a aj PaedDr. I. C.) so žalovanou stranou; poukázal na
výpovede svedkov a J. Gomolu v iných (súvisiacich) konaniach (vedených na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. 7Cb/74/2011 a v trestných veciach vedených pod ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010 a pod ČVS:
PPZ-208/BOK-ZA-2010) ako boli zaznamenané v zápisniciach (sv. Ľ. X., 7Cb/74/2011, 26.01.2011:
zmluvy boli pripravované niekoľko dní pred ich podpísaním; J. Gomola, ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010,

08.04.2010: pokiaľ sa týka zmluvy o zmluve budúcej na prevod pozemkov, ..., museli sme ich zazmluvniť
C. a P., pričom upozorňujem na cenový rozdiel medzi budúcou cenou uvedenou na zmluve vo výške
100,- Sk/m2, a cenou za ktorú pozemky momentálne predávame, t. j. 3 000,- Sk/m2; Ľ. X., ČVS:
PPZ-69/BOK-ZA-2010, 27.08.2010: muselo sa to takto urobiť preto, lebo P. trval na tom, aby zmluvy
boli podpísané v tento deň a Gomola v tom čase už bol v zahraničí v Španielsku. Gomola však poznal

predtým obsah tých zmlúv a dal mi mandát, aby som to takto spravil, aj keď ešte v ten deň (Mgr.)
U. (advokát, pracujúci pre žalovanú stranu) obsah niektorých zmlúv menil a ja sám som sa musel
rozhodnúť, či to podpíšeme. Keď sa Gomola vrátil zo Španielska, predložil som mu zmluvy, vyúčtovanie
vyplatených peňazí a tie akcie, ktoré sme za prítomnosti nás dvoch skartovali). Žalovaný vo svojom
podaní zo dňa 29.08.2014 o. i. uviedol, že Jozef Gomola predmetnú ZoBKZ nikdy nepodpísal. Ako je

už zhora uvedené, bolo preukázané, že J. Gomola podpísal čisté hárky s tým, že budú použité (aj) za
účelom uzavretia ZoBKZ ako aj iných zmlúv. Obsah ZoBKZ bol medzi zmluvnými stranami dojednaný,
dňa 13.08.2009 bola ZoBKZ dopracovávaná tak za účasti druhého spoločníka Ing. Ľ. X. (ktorému -
podľa jeho vlastného vyjadrenia- dal J. Gomola mandát predmetnú ZoBKZ dotiahnuť do konca) ako aj
advokáta, pracujúceho pre budúceho predávajúceho (viď zhora). Uzavretie predmetnej ZoBKZ teda bolo

zrealizované podľa vôle J. Gomolu. Za daného stavu potom namietanie žalovanej strany, že J. Gomola
zmluvu nepodpísal, vyznieva iba ako účelová obrana žalovanej strany. Nebolo preukázané (a napokon
ani tvrdené), že by J. Gomolom podpísané čisté hárky boli použité za iným ako ním určeným účelom
alebo iným spôsobom zneužité. Tu súd pripomína, že žalovaná strana nespochybňovala platnosť iných
zmlúv, uzavretých uvedeného dňa obdobným spôsobom ako predmetná ZoBKZ.

5. Predmetná ZoBKZ ako dvojstranný právny úkon nepochybne bola uzavretá spôsobom,
zodpovedajúcim vôli konateľa žalovanej strany J. Gomolu; nebolo preukázané, že by tu boli skutočnosti,
majúce za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Jej uzavretie je potrebné vnímať v kontexte
vzájomných vzťahov sporových strán a v kontexte urovnania ich vzájomných majetkových pomerov(šlo o vyporiadanie vzťahov sporových strán v širšom zmysle). Pokiaľ žalovaná strana poukazuje
na nápadne nevýhodné podmienky (cena za m2 predmetného pozemku), je potrebné poukázať na
skutočnosť, že pri prevodoch pozemkov (a medzi nimi aj parc. č. 10227/405) spoločnosťami skupiny

DUANT bola cena za m2 pozemku 1,66 eura, teda iba vo výške 1/2-ice oproti cene, uvedenej -
dojednanej- v predmetnej ZoBKZ, ako je to zrejmé z uzavretých kúpnych zmlúv. K námietkam žalovanej
strany v tom smere, že ZoBKZ je nevyvážená vzhľadom na rozdielnu výšku dojednaných zmluvných
pokút súd uvádza, že platnosť či neplatnosť takto dojednaných zmluvných pokút a teda platnosť či
neplatnosť ZoBKZ v tejto časti je pre rozhodnutie v súdenom spore bez významu (nevedie sa spor o

zmluvné pokuty). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ZoBKZ, na základe ktorej sa
žalobca domáha nahradenia prejavu vôle, bola uzavretá v súlade s ust. § 34 a nasl. OZ. Dohoda o
budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové aj formálne náležitosti, ktoré má mať uzavieraná kúpna
zmluva. (R 114/1974). Predmetnou ZoBKZ vznikol medzi jej účastníkmi záväzkový vzťah, na základe
ktorého boli zmluvné strany za podmienok v zmluve upravených oprávnené vyzvať druhú zmluvnú
stranu na uzavretie realizačnej zmluvy, teda kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti a druhej zmluvnej strane potom vznikla povinnosť túto realizačnú zmluvu uzavrieť. Súd
mal za preukázané (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že žalobca ako budúci kupujúci v súlade so
ZoBKZ vyzval budúceho predávajúceho na uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej by sa žalobca stal
výlučným vlastníkom pozemku - parc. č 10227/405 v kat. úz. L., a tiež mal za preukázané, že žalovaná
strana (budúci predávajúci) odmietla kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrieť. Žalobcovi potom neostalo iné

(pokiaľ chcel nadobudnúť predmetný pozemok do vlastníctva), iba podať žalobu na súd. Zo zisteného
skutkového stavu mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v plnom rozsahu, keď na
jednej strane tu bolo oprávnenie žalobcu vyzvať žalovanú stranu na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle
uzavretej ZoBKZ (ktoré právo žalobca využil) a na druhej strane tu potom bola povinnosť žalovanej
strany kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrieť (čo však nesplnila) a preto za použitia zhora cit. zákonných

ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že žalobca mal
v spore plný úspech, má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom (100%-nom) rozsahu;
za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku.
6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorým

sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uplatniac si trovy konania, uplatniac odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Tvrdenie súdu o tom, že žalobcovi bolo v reštrukturalizačnom konaní
priznané čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky, nie je pravdivé. Žalobca si v reštrukturalizačnom
konaní spoločnosti DUANT INVEST, s.r.o. (právny predchodca žalovaného) prihlásil o.i.. aj pohľadávku

vo výške 69.608,75 EUR, a to titulom zmluvnej pokuty podľa ZoBKZ, pohľadávka žalobcu bola popretá,
a žalobca následne (dňa 12.05.2014) podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie popretej
pohľadávky, incidenčný spor na OS BB sa viedol pod sp. zn. 27Cbi/5/2014. Konanie na OS BB bolo
dňa 12.11.2014 zastavené, nakoľko žalobca zobral svoju žalobu späť. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie žiadneho súdu (OS PN, alebo OS BB) ktoré

by priznalo žalobcovi (alebo PaedDr. N. C.) akúkoľvek pohľadávku voči žalovanému, alebo právnym
predchodcom žalovaného. Tvrdenie súdu o tom, že štatutár žalovaného (Jozef Gomola) u notára uznal
podpisy na ZoBKZ za svoje, nie je pravdivé. Na žiadnej ZoBKZ nie je podpis štatutára žalovaného
(Jozefa Gomolu) osvedčený notárom a z tohto dôvodu neobstojí argumentáciu súdu, že v prípade,
ak by obsah ZoBKZ nezodpovedal vôli Jozefa Gomolu, mal možnosť neuznať podpisy za svoje a k

uzavretiu ZoBKZ by nedošlo. Súd "vyčíta" žalovanému, resp. štatutárovi žalovaného (Jozef Gomola),
že po tom, ako boli uznané podpisy na zmluvách u notára, mal sa možnosť Jozef Gomola oboznámiť
s obsahom ZoBKZ a mal byť „proaktívny", ak nesúhlasil s jej obsahom, t.j. zrejme mal podať žalobu
o neplatnosť tejto ZoBKZ, čo neurobil. Žalovaný hneď ako obdržal výzvu žalobcu na uzavretie kúpnej
zmluvy, listom zo dňa 20.12.2010 oznámil žalobcovi, že ZoBKZ považuje za neplatnú (čl. 36). Nebol

dôvod na to, aby žalovaný, resp. štatutár žalovaného podával žalobu o neplatnosť ZoBKZ, keď nemohol
vedieť, či sa žalobca vôbec bude domáhať svojich práv. Akonáhle to žalobca urobil, žalovaný pri prvom
úkone vzniesol námietku neplatnosti ZoBKZ (čl. 18). Súd uvádza, že podľa svedeckej výpovede Ing.
O. X. (spoločníka žalovaného) v súdom konaní č.k. 7Cb/74/2011 dňa 26.01.2011 a v trestnom konaní
ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010 zo dňa 27.08.2010 a podľa svedeckej výpovede Jozefa Gomolu (štatutára

žalovaného) v súdom konaní č.k. 7Cb/74/2011 a v trestnom konaní ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010 zo
dňa 08.04.2010 mal preukázané, že Jozef Gomola (štatutár žalovaného) dal mandát Ing. O. X., aby
"to takto spravil" (pozn. na podpísané čisté hárky dotlačil text ZoBKZ) a predmetnú ZoBKZ "dotiahol
do konca". V prvom rade je potrebné uviesť, že v súdnom spise sa žiadna svedecká výpoveď Ing.O. X. a Jozefa Gomolu z trestného konania vedeného pod ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010 nenachádza.
Predmetné svedecké výpovede (a ich znenie) uvádza žalobca vo svojom podaní zo dňa 24.04.2014,
avšak žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal tieto výpovede, uviedol len, že výpovede.sa nachádzaj

vo vyšetrovacom spise, ktorý je pripojený k súdnemu spisu pod sp. zn. 7Cb/74/2011. Z uvedeného
vyplýva, že súd nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom jednotlivých svedeckých výpovedí a napriek
tomu z ich obsahu vychádzal pri svojom odôvodnení. Čo sa týka samotného "mandátu" pre Ing. O.
X., aby sa na podpísané čisté hárky dotlačil text ZoBKZ a aby predmetnú ZoBKZ "dotiahol do konca",
udelený "mandát" ešte neznamená, že takto uzavretá ZoBKZ je platný právny úkon, nakoľko podpis

Jozefa Gomolu sa na ZoBKZ preukázateľne dostal (viď Znalecký posudok vo veci overenia spôsobu
vyhotovenia písomností, vyhotovený súdnym znalcom RNDr. Miloslavom Musílorm zo dňa 10.04.2014)
a Jozef Gomola predmetnú ZoBKZ preukázateľne nepodpísal. Skutočnosť, že sa na takomto spôsobe
podpisovania ZoBKZ "podieľal" aj Ing. O. X., nemá vplyv na neplatnosť takéhoto úkonu, t.j. neplatnosť
ZoBKZ. Tvrdenie súdu o tom, že žalovaný nespochybňoval platnosť iných zmlúv, uzavretých uvedeného
dňa (pozn. 13.08.2009) obdobným spôsobom ako predmetná ZoBKZ, nie je pravdivé. Žalovaný, resp.

právnypredchodcoviažalovanéhopotom,akobolizostranyžalobcu(arovnakotakzostranyPaedDr.N.
C.) vykonané úkony k uplatneniu jeho nárokov, ako prvý krok vždy namietal neplatnosť právneho úkonu,
t.j.zmluvy,ktorýmalzakladaťžalobcovnárok.Napreukázanieuvedenýchskutočnostíodvolateľpredložil
list spoločnosti DUANT, a.s. (žalovaného), ako odpoveď na výzvu žalobcu zo dňa 11.04.2011, ktorou si
žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 155.489,54 EUR, ktorá vznikla titulom zmluvy o postúpení

pohľadávky uzavretej dňa 13.08.2009 v rámci tzv. "majetkového vyporiadania". V liste spoločnosť
DUANT, a.s. (žalovaný) jednoznačne namieta neplatnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Rovnako predložil vyjadrenie spoločnosti DUANT INVEST, s.r.o. (právneho predchodcu žalovaného) zo
dňa 12.10.2011 k žalobe žalobcu, ktorou si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 332.826,21
EUR, ktorá vznikla taktiež titulom zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 13.08.2009 v rámci

tzv. "majetkového vyporiadania". Vo vyjadrení spoločnosť DUANT INVEST, s.r.o. (právny predchodca
žalovaného) jednoznačne namieta neplatnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky.
7. Žalovaný počas konania namietal (okrem iného v podaní zo dňa 29.08.2014 a v podaní zo dňa
11.01.2017), že ZoBKZ je neplatná podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ustanovenia § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom

súd sa zaoberal len dôvodmi neplatnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka - nedostatkom vôle. Súd
pri svojom rozhodnutí vôbec nebral zreteľ na uvedené námietky (§ 40 a § 39 OZ), žiadnym spôsobom
sa s uplatnenými námietkami nevysporiadal, ani ich len v odôvodnení rozsudku nespomenul. Odvolateľ
má preto za to, že dôvody súdu uvedené v rozsudku, na základe ktorých súd rozhodol, že ZoBKZ
nie je neplatná, neobstoja. Podľa odvolateľa ZoBKZ datovaná dňom 11.08.2009 je neplatná podľa

ustanovenia § 37 odsek 1, § 40 odsek 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Platné právne úkony sa v
právnom štáte neuzatvárajú tak, že fyzická osoba sa podpíše na čistý papier, na ktorý sa následne
bez jeho prítomnosti dotlači text dokumentu, ktorého obsah ani nepozná. Súdom poskytnutá ochrana
žalobcovi nie je spravodlivá, nakoľko je v rozpore s Čl. 2 základných princípov CSP.
8. Súd sa pri znení kúpnej zmluvy (ktorá je súčasťou výroku rozsudku) úplne stotožnil s obsahom

(textom) kúpnej zmluvy (a to vrátene chýb, viď bod II/a.), ktorú definoval žalobca podaním zo dňa
30.11.2016. Súd nebral do úvahy žalovaným namietané skutočnosti (uvedené v podaní zo dňa
29.08.2014 a v podaní zo dňa 11.01.2017), súd pri svojom rozhodnutí vôbec nebral zreteľ na uvedené
skutočnosti, žiadnym spôsobom sa s uplatnenými námietkami nevysporiadal, ani ich len v odôvodnení
rozsudku nespomenul, a to napriek tomu, že jednotlivé ustanovenia žalobcom navrhnutého textu kúpnej

zmluvy sú v rozpore so skutkovým stavom a právnym stavom. V záhlaví kúpnej zmluvy je nesprávne
uvedené, že žalovaný je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka
číslo 10644/T, pričom žalovaný je registrovaný v oddieli Sa (pozn. Sa označuje akciovú spoločnosť).
Podľa znenia Článku l, bodu 3. kúpnej zmluvy, predávajúci vyhlasuje, že je oprávnený s predmetom
prevodu nakladať a jeho zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Uvedená skutočnosť nie je pravdivá,

práve naopak predávajúceho (žalovaného) obmedzuje záložné právo W.a V., L.. Pôvodným záložným
veriteľom bola banka - D. X. S. G. H. U., a.s. od ktorej W. V. odkúpil pohľadávku voči žalovanému a v
zmysle § 524 odsek 2 Občianskeho zákonníka prešlo na W. V. aj zriadené záložné právo na základe
záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2011, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 01.12.2011
pod Č. V-2532/11. V zmysle Článku IV., bod 5 záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2011, ktorej vklad bol

v katastri nehnuteľností povolený dňa 01.12.2011 pod Č. V-2532/11, predávajúci (žalovaný) nemôže
s uvedenou nehnuteľnosťou voľne nakladať bez písomného súhlasu záložného veriteľa, a to W. V.,
pričom W. V. žiadny písomný súhlas na prevod nehnuteľnosti neudelil (záložná zmluva tvorila prílohu
podania zo dňa 29.08.2014). Vyššie uvedenú skutočnosť žalovaný namietal počas súdneho konania,avšak súd pri svojom rozhodnutí vôbec nebral zreteľ na túto skutočnosti, žiadnym spôsobom sa s
uplatnenou námietkou nevysporiadal, ani ju len v odôvodnení rozsudku nespomenul. Podľa znenia
Článku III, bodu 1. kúpnej zmluvy je kúpna cena vo výške 3.867,80 EUR. Súdom určená kúpna cena

vo výške 3.867,80 EUR je nesprávna a je v rozpore so ZoBKZ, a to napriek tomu, že súd správne
uviedol, že: a) podľa ZoBKZ boli zmluvné strany oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzavretie
realizačnej zmluvy, teda kúpnej zmluvy a potom vznikla druhej zmluvnej strane povinnosť túto realizačnú
zmluvu uzavrieť (bod 31. odôvodnenia Rozsudku), b) žalobca vyzval spoločnosť DUANT DELTA, s.r.o.
(právny predchodca žalovaného) na základe článku IV, bod 1 ZoBKZ na uzavretie realizačnej zmluvy

za dohodnutú kúpnu cenu 69.608,75 EUR (bod 12. odôvodnenia Rozsudku). c) žalobca (ako budúci
kupujúci) v súlade so ZoBKZ vyzval žalovaného (budúceho predávajúceho) na uzavretie kúpnej zmluvy
a keďže žalovaný odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu, žalobcovi neostalo nič iné, iba podať žalobu na
súd (bod 32. odôvodnenia Rozsudku).Vyzvať na uzavretie realizačnej zmluvy podľa podmienok ZoBKZ
mohol: a) predávajúci (žalovaný), a to podľa Článku II., bod 2. ZoBKZ, v takomto prípade bola dohodnutá
kúpna cena vo výške 3.867,80 EUR, alebo b) kupujúci (žalobca), a to podľa Článku IV., bod 1. ZoBKZ,

v takomto prípade bola dohodnutá kúpna cena vo výške 69.608,75 EUR. Bol to žalobca (ako budúci
kupujúci), kto v zmysle Článku IV., bod 1. ZoBKZ vyzval listom zo dňa 22.11.2010 žalovaného (ako
budúceho kupujúceho) na uzavretie kúpnej zmluvy, a to za kúpnu cenu vo výške 69.608,75 EUR. Z
listu žalobcu (ako budúceho kupujúceho) zo dňa 22.11.2010 jednoznačne vyplynul jeho zámer odkúpiť
nehnuteľnosť za ním uvádzanú kúpnu cenu vo výške 69.608,75 EUR. Podľa znenia Článku IV, bodu

2. kúpnej zmluvy, sa predávajúci zaväzuje doručiť kvitanciu záložného veriteľa W. V. na výmaz jeho
záložného práva, v opačnom prípade má kupujúci nárok na zmluvnú pokutu vo výške 69.608,75 EUR.
V prvom rade je potrebné uviesť, že takáto určená povinnosť pre žalovaného nevyplýva so žiadneho
ustanovenia ZoBKZ. Je pravdou, že v Článku III, bod 5. ZoBKZ je uvedené, že budúci predávajúci
(žalovaný) je povinný predložiť kvitanciu na výmaz dvoch záložných práv zriadených v prospech banky

(D. X. S. G. H. U., a.s.), a to záložného práva zapísaného pod V 1820106 zo dňa 28.06.2006 a záložného
práva zapísaného pod V 1787/07 zo dňa 06.07.2007, pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške 69.608,75
EUR, tieto záložné práva však boli medzičasom z katastra vymazané. Toho času na pozemku p.č.
10227/405 viazne len záložné právo v prospech záložného veriteľa W. V., a to v zmysle uzatvorenej
záložnej zmluvy pod V 2532/11 zo dňa 01.12.2011 a nie záložných zmlúv uvádzaných v ZoBKZ (V

1820106 a V 1787/07). Taktiež, čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 69.608,75 EUR, táto by mala
postihnúť žalovaného v prípade, ak by podľa ZoBKZ nepredložil kvitanciu na výmaz záložných zmlúv
uvádzaných v ZoBKZ (V 1820106 a V 1787/07) a nie záložného práva pod V 2532/11 zo dňa 01.12.2011.
Vyššie uvedenú skutočnosť žalovaný namietal počas súdneho konania, avšak súd pri svojom rozhodnutí
vôbec nebral zreteľ na túto skutočnosti, žiadnym spôsobom sa s uplatnenou námietkou nevysporiadal,

ani ju len v odôvodnení rozsudku nespomenul. Odvolateľ má preto za to, že rozsudok súdu je nezákonný
z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a riadiaci
sa nesprávnou právnou úvahou, zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil.
9. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný uviedol to, že Určitým pochybením, ktorý nemá
podstatný vplyv na rozhodnutie súdu, rozhodne nie je skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku uvádza nepravdivé tvrdenia, a to že žalobcovi bolo v reštrukturalizačnom konaní priznané
čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky, a že štatutár žalovaného (Jozef Gomola) u notára uznal podpisy
naZoBKZzasvoje,akoajžežalovanýnespochybňovalplatnosťinýchzmlúv,uzavretýchuvedenéhodňa
13.08.2009 obdobným spôsobom ako predmetná ZoBKZ. Neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie
žiadneho súdu (OS PN, alebo OS BB), ktoré by priznalo žalobcovi (alebo PaedDr. N. C.) akúkoľvek

pohľadávku voči žalovanému alebo právnym predchodcom žalovaného. Žalovaný potvrdzuje, že spor
nebol (a nie je) o tom, či je podpis na ZoBKZ, podpisom Jozefa Gomolu, spor je o tom, ako a za akých
okolností sa podpis Jozefa Gomola na text ZoBKZ dostal. Podľa názoru žalovaného Znalecký posudok
vo veci overenia spôsobu vyhotovenia písomností, vyhotovený súdnym znalcom RNDr. Miloslavom
Musilorn zo dňa 10.04.2014 je relevantným dôkazom preukazujúcim, ako sa podpis Jozefa Gomolu

"dostal" na text ZoBKZ. Žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2017 tvrdí a snaží sa preukázať,
že záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V 2532/11 zo dňa 01.12.2011 (a ktorá je stále zapísaná
v katastri nehnuteľnosti), je len "dodatkom, zmenou, doplnením" pôvodnej záložnej zmluvy zo dňa
26.06.2006 a záložnej zmluvy zo dňa 04.07.2007. Tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za absolútnu
fabuláciu. Záložná zmluva uzavretá dňa 10.11.2011 a ktorej vklad bol povolený pod V 2532/11 dňa

01.12.2011, je samostatnou záložnou zmluvou (nie je žiadnym dodatkom, zmenou, alebo doplnením
pôvodných záložných zmlúv), ktorá zabezpečovala pohľadávky banky, a to zo zmluvy o kontokorentnom
úvere zo dňa 06.05.2008 a zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2006 . Žalobca zavádza, keď tvrdí, že "predmet
prevodu bol opätovne založený v rámci identického zálohu na zabezpečenie identickej pohľadávky", zČlánku l, bod 3. Záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2011 je jednoznačne zrejmé, že zabezpečené pohľadávky
sú zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 06.05.2008, t.j. nový záväzok a zmluva o úvere zo dňa
26.06.2006. Čo sa týka e-mailu citovaného žalobcom, jednoznačne vyplýva, že zaslaný návrh nie je

uznaním sporných nárokov, ale snaha ukončiť súdne spory. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že k
dohode o urovnaní nedošlo pre neprimerané finančné požiadavky žalobcu, žalobca požadoval sumu vo
výške 110.000 EUR oproti žalovaným navrhnutej sume 70.000 EUR.
10. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu.Žalobcajetohonázoru,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny.Vrámcikonaniasúdvykonal

dostatočné dokazovanie, a na základe vykonaného dokazovania k právne významným skutočnostiam
súd dospel i k správnym skutkovým zisteniam a k správnym právnym záverom, ktoré aj v rozsudku
prezentoval a oprel o ne svoje rozhodnutie. Žalobca konštatuje určité pochybenia súdu pri hodnotení
dôkazov, ktoré však nemali podstatný význam a vplyv na rozhodnutie o merite žaloby. Čo sa týka
tvrdenia súdu, že žalobcovi bolo v reštrukturalizačnom konaní priznané čiastočné uspokojenie, ktoré
žalovaný označil za nepravdivé, žalobca zdôrazňuje, že nikdy v rámci dokazovania nepoužil takýto

argument na podporenie svojej žaloby. Táto skutková okolnosť (priznané čiastočné uspokojenie
pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní) sama o sebe, vyhodnotená súdom hoci aj nesprávne,
nespôsobuje nesprávne skutkové zistenia o ostatných právne významných skutočnostiach. A hoci
žalovaný k tejto okolnosti dokladá nové listinné dôkazy (ktoré neuplatnil v prvostupňovom konaní), treba
konštatovať, že nie sú splnené podmienky na ich vykonanie (§ 366 CSP). K zastaveniu incidenčného

konania (27Cbi/5/2014 na Okresnom súde Banská Bystrica) žalobca poznamenáva, že danú žalobu v
incidenčnom konaní považoval za zbytočné márnenie úsilím, časom a peniazmi, pretože na základe
veriteľským výborom schváleného reštrukturalizačného plánu tento prisúdil žalobcovi aj v prípade
výhry (úspechu) incidenčného sporu uspokojenie pohľadávky len vo výške 0,01 % z jej hodnoty, čo
v peňažnom vyjadrení predstavovalo niekoľko desiatok eur. Žalovaný vytrhol túto jednu okolnosť od

ostatných podstatných dôkazov uvádzaných súdom v spomínanom bode 17. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, k dôvodom platnosti ZoBKZ. Žalobca odkazuje na svoje vyjadrenie z 8.9.2014, kde na str.
8 konštatuje" tieto rokovania konkrétne k pozemku prebehli a boli ukončené na dvoch posledných
stretnutiach J. Gomolu s navrhovateľom v dňoch 6.8. a 8.8.2009, pričom sám Gomola na základe
dohody s navrhovateľom zabezpečil geometrický plán o rozdelení pôvodného pozemku na dve časti,

ktoré mali byť predmetom predaja (geometrický plán vložený do katastra nehnuteľností dňa 10.8.2009),
zabezpečil u svojho právneho zástupcu Mgr. S., aby spracoval prvú verziu ZoBKZ, ktorú so všetkými
podstatnými náležitosťami predložil navrhovateľovi už dňa 10.8.2009, teda v čase, kedy bol Gomola
ešte na Slovensku. "Spor o pravosť podpisu medzi žalobcom a žalovaným počas súdneho pojednávania
nikdy nenastal, žalobca toto nikdy netvrdil a žalovaný (J. Gomola) nikdy ani nepoprel, že by podpis

na ZoBKZ nebol vlastnoručný alebo vyslovil podozrenie, že bol sfalšovaný inou osobou. Okrem toho
súd správne vyhodnotil (bod 17 napadnutého rozsudku), keď konštatuje, že J. Gomola u notára uznal
podpisy na zmluvách za svoje, keď bolo preukázané, že ZoBKZ bola súčasťou súboru viacerých zmlúv
riešiacich vzájomné majetkové vyporiadanie, na ktorých podpisy J. Gomolu uznané boli. Fakt, že J.
Gomola mal možnosť a aj sa oboznámil s obsahom ZoBKZ po návrate z dovolenky, bola preukázaná

rôznymi dôkazmi: výpoveď svedka Ing. Ľ. X., výpoveď žalobcu (zápisnica z pojednávania z 19.9.2013, č.
k.5C/202/2011),výpoveďsvedkaMgr.R.O.(zápisnicazpojednávaniaz14.11.2013,Č.k.5C/202/2011),
výpoveď svedka Mgr. R. S. (zápisnica z pojednávania 12.5.2014 v tomto konaní), listinným dôkazom
- Vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov - spracované AK - Mgr. S. G. - advokát, zo
dňa 7.9.2009, ktoré dňa 9.9.2009 predložil J. Gomola žalobcovi k preplateniu. Tvrdenie žalovaného,

že hneď ako obdržal výzvu žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, listom zo dňa 20.12.2010 oznámil
žalobcovi, že ZoBKZ považuje za neplatnú. Akonáhle to žalobca urobil, žalovaný pri prvom úkone
vzniesol námietku neplatnosti ZoBKZ. " nie je pravdivé. Dňa 22.11.2010 v súlade so ZoBKZ vyzval
žalobca spoločnosť Duant Delta, s.r.o. na uzatvorenie Realizačnej kúpnej zmluvy k pozemku, ktorú
žalovaný prevzal dňa 23.11.2010. Po márnom uplynutí dohodnutej 15 dňovej lehoty dňa 9.12.2010

žalobca vyzval Duant Delta, s.r.o. na úhradu dohodnutej zmluvnej pokuty. Až na túto druhú výzvu
J. Gomola, konateľ Duant Delta, s.r.o., dňa 20.12.2010 písomne oznámil, že ZoBKZ považuje za
neplatnú. Žalobca považuje celé konanie i postup žalovaného za vysoko účelové, keďže na jednej
strane chcel ponechať v platnosti prevažnú časť z 13 uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a J.
Gomolom s Ing. Ľ. X. "o majetkovom vysporiadaní akcionárov a spoločníkov skupiny Duant" zo dňa

13.8.2009, ktorými odkúpili od žalobcu 33 ks akcií i 33% obchodných podielov v piatich obchodných
spoločnostiach skupiny Duant a na druhej strane s týmto "majetkovým vyrovnaním" súvisiacu ZoBKZ
uzatvorenú za rovnakých podmienok separátne označili za "neplatnú", resp. všetky ostatné zmluvy, v
ktorých žalobca podal súdne žaloby, ktorými mali J. Gomola a Ing. Ľ. X. prostredníctvom spoločnostískupiny Duant splniť svoje záväzky za odkúpené akcie a obchodné podiely (7Cb 74/2011, 4Cb 43/2011
na tunajšom súde vo vzťahu k žalobcovi). Pokiaľ žalovaný napáda v bode 18. a 19. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že súd mal za preukázané že štatutár žalovaného (Jozef Gomola) dal mandát

svojmu druhému spoločníkovi (Ing. O. X.), aby "to takto spravil" (pozn. na podpísané čisté hárky
dotlačil text ZoBKZ) a predmetnú ZoBKZ "dotiahol do konca". Žalovaný vytkol súdu, že svedecké
výpovede Ing. X. a J. Gomolu z trestného konania vedeného pod ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010 sa
v súdnom spise nenachádzajú. I táto obrana žalovaného je účelová, keďže výpovede Ing. X. a J.
Gomolu k tým istým skutkovým okolnostiam boli vyjadrené nielen vo výpovediach v trestnom konaní,

ale aj v ich výpovediach v iných súdnych konaniach ako aj v tomto konaní, o čom boli predložené
dôkazy (žalobca ich predložil v rámci písomného podania zo dňa 18.04.2014). Napokon žalovaný vo
svojom podaní zo dňa 29.08.2014 (ako reakcia na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.04.2014)
žiadnym spôsobom nespochybňuje žalobcom označené výpovede J. Gomolu a Ing. X. v trestnom
konaní, ktoré žalobca citoval zo zápisníc z výpovedí J. Gomolu a Ing. X. z vyšetrovacieho spisu ČVS:
PPZ-69IBOK-ZA-2010. Okrem toho k otázke výkladu § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa sám

žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.08.2014 odvoláva na všeobecnú tóriu občianskeho práva a
poukazuje na "Listina o písomnom právnom úkone sa podpisuje až po tom, čo bol jej text napísaný.
Výnimku Z tejto zásady predstavuje tzv. bianco podpis (Fekete l: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,
Bratislava, Eurokódex 2011, strana 291, strana 298)" Na podporu tejto teórie aplikovateľnú aj na daný
prípad žalobca odkazuje aj na JUDr. Imrich Fekete, CSc., Podpis na súkromných listinách, Justičná

revue, 60, 2008, Č. 2, s. 201 - 2015. Blankopodpisy sú všeobecne prípustné a v súkromnom práve
tolerované. Uvedený podpis je platný, pretože štatutárny orgán osobitným prípadom splnomocnenia
poveril určené osoby doslov spísať a doplniť. "Ak doplnený text je v rozpore s tým, čo bolo ústne
dojednané, možno právny úkon napadnúť pre podvod resp. ľstivé konanie druhej osoby alebo pre
omyl (pozri §49a OZ). " V danom prípade uzatvorenia ZoBKZ týmto spôsobom, J. Gomola v prípade

následného zistenia, že doplnený text zmluvy je v zásadnom rozpore s dohodnutými podmienkami, mal
možnosť podať voči konkrétnym osobám trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného
činu podvodu, či poškodzovania cudzích práv alebo sa súdne domáhať s odkazom na ust. § 49a
OZ relatívnej neplatnosti "ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl

vyvolala alebo o ňom musela vedieť." Obidve tieto možnosti žalovaný (ani jeho právny predchodca),
v ktorého mene koná J. Gomola nevyužil, čím len potvrdil, že uvedená zmluva bola uzatvorená v
súlade s dohodami a právnymi predpismi. Tieto skutočnosti v plnom rozsahu svedecky potvrdili aj J.
Gomolom splnomocnené osoby Ing. Ľ. X. a Mgr. R. S.. Je úplne nepodložené a zavádzajúce tvrdenie
žalovaného, že podpis Jozefa Gomolu sa na ZoBKZ preukázatel'ne dostal (viď Znalecký posudok

vo veci overenia spôsobu vyhotovenia písomnosti, vyhotovený súdnym znalcom RNDr. Miloslavom
Musilom zo dňa 10.04.2014) a Jozef Gomola predmetnú ZoBKZ preukázatel'ne nepodpísal. Vzhľadom
na predchádzajúcu argumentáciu žalobcu je výsledok znaleckého posudku z odboru grafológie k meritu
veci absolútne irelevantný. Podľa názoru žalobcu, žalovaný v priebehu konania neuviedol relevantné
námietky a dôkazy, ktoré by súviseli s neplatnosťou ZoBKZ z dôvodov podľa § 39 OZ, keďže jej obsah

či účel by odporovali či obchádzali zákon alebo sa priečila dobrým mravom. Tento dôvod neplatnosti
oproti prvému vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.06.2011 rozvádza žalovaný až v záverečnom návrhu zo
dňa 11.01.2017. Pokiaľ sa jedná o dôvody neplatnosti ZoBKZ v zmysle § 40 OZ, najmä ods. 3, týmto sa
súd veľmi podrobne zaoberal v jednotlivých bodoch svojho zdôvodnenia. Žalovaný v odvolaní poukazuje
na nesprávne označenie predávajúceho v záhlaví kúpnej zmluvy v časti označenia "oddielu" (skratka

odd.), v ktorom je subjekt predávajúceho (žalovaného) registrovaný v obchodnom registri. Žalobca
uvádza, že ide o zrejmú chybu v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné v napadnutom
rozsudku odstrániť opravným uznesením (§ 224 CSP). Týmto žalobca dáva podnet, aby súd takéto
opravné uznesenie vydal. V znení kúpnej zmluvy žalobca zakomponoval bežne používané ustanovenie
o tom, že "predávajúci vyhlasuje, že je oprávnený s predmetom prevodu nakladať a jeho zmluvná

voľnosť nie je obmedzená" Žalovaný tvrdí, že toto vyhlásenie je v rozpore so skutočnosťou, pretože
" ...Žalovaného obmedzuje záložné právo W. V., L. ... ". S uvedenou obranou žalovaného žalobca
nesúhlasí,zdôvodu,ževyhlásenieo"oprávnenostinakladať'nemožnozamieňaťsvyhlásením"zmluvná
voľnosť nie je obmedzená". K oprávnenosti nakladať s predmetom prevodu žalobca poukazuje na
ustanovenie § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka. Potvrdzuje to aj samotné ustanovenie čl. VII

ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.11.2011 registrovanej v katastri nehnuteľnosti (V
2532/11 na LV Č. XXXXX OÚ Piešťany pre k. ú. L.) uzavretej medzi Duant Alfa, s.r.o. ako záložcom
(právny predchodca žalovaného, resp. právny nástupca spoločnosti Duant Delta, s.r.o. ako pôvodného
budúceho predávajúceho v zmysle ZoBKZ) a bankou ako záložným veriteľom. Podľa tohto ustanoveniapri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, pričom záložca
nie je oprávnený záloh alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom. " (obdobné ustanovenia
sa nachádzajú aj v Záložnej zmluve zo dňa 26.06.2006 V1820/06, čl. V ods. 15, čl. IX. ods. 1, aj v

Záložnej zmluve zo dňa 04.07.2007 V 1787/207, čl. VII ods. 1). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
ako záložca je oprávnený nakladať s predmetom prevodu. To aké dôsledky má nakladanie (prevod
vlastníckeho práva) žalovaného s predmetom konania vo vzťahu k záložnému veriteľovi, je posúdením
samostatným v rámci ich vzájomného zmluvného záväzkovoprávneho vzťahu. Konkrétne aj povinnosť
záložcu vyžiadať si v zmysle záložnej zmluvy predchádzajúci súhlas záložného veriteľa vo vzťahu k

prípadnému scudzeniu predmetu nehnuteľnosti na tretiu osobu, jej splnenie alebo nesplnenie nemá
vplyv na platnosť právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva, resp. na vecnoprávnu oprávnenosť
záložcu nakladať s predmetom prevodu. Od splnenia alebo nesplnenia tejto povinnosti záložcu voči
banke ako záložnému veriteľovi závisí iba to, či nastane následok predvídaný záložnou zmluvou pre
neplnenie si zmluvných povinností a to možnosť banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť nesplatenej časti
zabezpečeného úveru (viď čl. IV Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.11.2011). Okrem právnej

irelevantnosti súhlasu záložného veriteľa na oprávnenosť žalovaného nakladať s predmetom prevodu,
žalobca poznamenáva, že žalovaný v priebehu konania na prvom stupni netvrdil, že banka ako záložný
veriteľ, resp. W. V., ako právny nástupca banky, neudelili súhlas s prevodom predmetu prevodu, a túto
skutočnosť žalovaný ani nepreukázal. O údajnom neudelení súhlasu W. V. sa žalovaný zmieňuje až
vo svojom odvolaní výslovne v rovine tvrdenia bez predloženia konkrétnych dôkazov na preukázanie

takéhoto tvrdenia. ZoBKZ rozlišovala v čl. II záväzok obidvoch zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu
do 31.12.2011 k predmetu budúceho prevodu za kúpnu cenu 3.867,80 eur. V tomto ustanovení bol
definovaný záväzok zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, lehota dokedy tak mali obe strany urobiť
(31.12.2016), pričom boli definované aj podstatné náležitosti kúpnej zmluvy - záväzok predávajúceho
previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu a záväzok kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vo

výške 3.867,80 eur. Keďže si tento záväzok žalovaný nesplnil, resp. jeho právny predchodca, žalobca
sa v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoláva nahradenia vyhlásenia vôle. Skutočnosť, že
žalobca vyzýval právneho predchodcu žalovaného (spoločnosť Duant Delta s.r.o. - budúci predávajúci
označený v ZoBKZ) na uzavretie kúpnej zmluvy podľa osobitného ustanovenia čl. IV ZoBKZ (špeciálne
ustanovenie vo vzťahu k čl. II ZoBKZ), s následkom povinnosti zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu

k predmetu prevodu za kúpnu cenu vo výške 69.608,75 eur, ktorú žalovaný nesplnil v dohodnutej 15
dňovej lehote (8.12.2010), nič nemení na veci, že nesplnením tejto povinnosti zo strany žalovaného,
nezanikla povinnosť zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.12.2011 za kúpnu cenu 3.867,80
eur v zmysle čl. II ods. 1 ZoBKZ. Žalovaný namieta, že povinnosť uvedená v ustanovení čl. IV bodu
2. kúpnej zmluvy, takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZoBKZ. Poukazuje na to, že

v čl. III ods. 5 ZoBKZ sa výmaz záložného práva týka záložných práv registrovaných na základe
záložných zmlúv zavkladovaných v katastri nehnuteľnosti pod V 1820/06 a V 1787/07. Žalobca sa k
otázke záložných zmlúv a ich obsahu v priebehu konania vyjadroval. Poukazoval na skutočnosť, že
hoci bola uzatvorená Záložná zmluva dňa 10.11.2011, zavkladovaná v katastri nehnuteľnosti pod V
2532/11 (ďalej len "záložná zmluva 3 "), vo vzťahu k predmetu prevodu ako zálohu (resp. jeho časti)

išlo o identické záložné právo v zmysle Záložnej zmluvy zo dňa 26.06.2006, právne účinky vkladu
nastali 28.06.2006, V1820/06 (ďalej len "záložná zmluva 1 ") a Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnutel'nosti číslo 119A/06 zo dňa 04.07.2007, právne účinky vkladu nastali 5.7.2007, V 1787/07 (ďalej
len "záložná zmluva 2"). Podľa čl. IX. ods. 10 záložnej zmluvy 1 "Táto zmluva je záväzná aj pre právnych
nástupcov zmluvných strán". Predmetom zálohu bolo 5 parciel (viď čl. IV ods. 1 záložnej zmluvy 1). Po

podpise záložnej zmluvy 1 sa právnym nástupcom záložného veriteľa V. X. U., a.s. stala D., a.s., IČO:
00681709, ktorá sa premenovala na D. X. U., a.s. (ďalej len "banka") Banka ako záložný veriteľ opätovne
k tomu istému zálohu (5 pôvodných parciel sa rozdelilo na viaceré parcely na základe geometrického
plánu) na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadila v poradí druhé záložné právo záložnou zmluvou 2
(viď čl. III ods. 1 k určeniu zálohu). V tom čase bol záložcom ten istý subjekt spoločnosť Duant a.s. Aj

v záložnej zmluve 2 je dohodnuté v čl. VII ods. 1, že "práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na
právneho nástupcu Záložcu", Právnym nástupcom záložcu (z dôvodu prevodu zálohu na tretiu osobu)
sa od uzatvorenia záložnej zmluvy 1 a záložnej zmluvy 2 od roku 2007 do roku 2011 (vrátane) stali
v rade niekoľkých prevodov viaceré spoločnosti skupiny Duant, a to aj pôvodný budúci predávajúci
Duant Delta s.r.o., s ktorým žalobca uzavrel ZoBKZ (viď označenie prevodov predmetu prevodu v

návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia doručený súdu 24.05.2011 v 5C/202/2011). Banka
ako záložný veriteľ a ani právni nástupcovia spoločnosti Duant a.s. neuzavierali z tohto dôvodu nové
záložné zmluvy (záložné právo bolo stále evidované na LV aj napriek prevodu zálohu z Duant a.s.
na Duant Delta s.r.o. a následne). Až v čase, keď sa vlastníkom predmet prevodu stala spoločnosťDuant Alfa, s.r.o. (v roku 2011), ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti Duant, a.s. ako pôvodného
záložcu a ďalších spoločností skupiny Duant v postupnom rade niekoľkých prevodov (vrátane prevodu
na Duant Delta, s.r.o., ktorá vystupovala v roku 2009 pri ZoBKZ ako budúci predávajúci), banka a

spoločnosť Duant Alfa, s.r.o. aj napriek právnemu nástupníctvu, ktoré zaručovalo existenciu záložného
práva na záloh (súbor nehnuteľností vrátane predmetu prevodu), uzatvárajú záložnú zmluvu 3, kedy
zálohom je okrem iných opätovne predmet prevodu (ako časť zálohu - súboru identických nehnuteľností
ako pri záložnej zmluve 2, ktoré boli opätovne rozdelené geometrickým plánom) a záložným právom
zabezpečená pohľadávka je tá istá pohľadávka záložného veriteľa voči tomu istému dlžníkovi Duant

Invest s.r.o., rozšírená o pohľadávku voči spoločnosti KREDITSTAV, s.r.o. (spriaznená spoločnosť
J. Gomolu, Ing. X.) z kontokorentného úveru zo dňa 06.05.2008 (pred uzavretím ZoBKZ). Treba
poznamenať, že obidve zabezpečené pohľadávky banky voči dlžníkom - spoločnosti DUANT INVEST
s.r.o. a KREDITSTAV s.r.o. sa stali pohľadávkou voči jednému subjektu a to žalovanému, ktorý sa z
dôvodu zlúčenia týchto spoločností stal ich právnym nástupcom. Na základe uvedeného, má žalobca za
to, že posúdením obsahu záložnej zmluvy 3 (V2532/1l) dospejeme k záveru, že táto zmluva nie je novou

záložnou zmluvou, ale dodatkom (zmenou, doplnením) pôvodnej záložnej zmluvy 1 zo dňa 26.06.2006,
V1820/06 a záložnej zmluvy 2 zo dňa 04.07.2007, V 1787/07. Predmet prevodu bol opätovne založený
v rámci identického zálohu na zabezpečenie identickej pohľadávky. A keďže povinnosťou budúceho
predávajúceho (pod následkom vzniku nároku budúceho kupujúceho na zmluvnú pokutu) bola v zmysle
čl. III ods. 5 ZoBKZ povinnosť doručiť kvitanciu potrebnú k výmazu záložného práva vo vzťahu k

predmetu prevodu ako časti zálohu definovaného záložnou zmluvou zo dňa 26.06.2006 a zo dňa
04.07.2007, túto povinnosť budúceho predávajúceho je potrebné vykladať v intenciách sledovaného
zmyslu a účelu uvedeného ustanovenia ZoBKZ a vôle zmluvných strán pri uzatváraní ZoBKZ (o ťarchách
a spôsobe ich zániku). Preto má žalobca za to, že uvedená zmluvná povinnosť sa vzťahovala z dôvodu
právneho nástupníctva aj na výmaz záložného práva v zmysle záložnej zmluvy 3 zo dňa 10.11.2011.

Žalobca na záver poukazuje na základný princíp Civilného sporového poriadku, ktorým je aby ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná, aby bol
naplnený princíp právnej istoty. V tejto súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia ako žalovaný dňa
05.06.2017, t. j. 9 dní pred vyhlásením napadnutého rozsudku v cca 6 ročnom spore (počas ktorého
použil zákonnú reštrukturalizáciu a zákonné iné postupy, aby znemožnil naplnenie dohôd majetkového

vyporiadania zo dňa 13.08.2009 v prospech žalobcu a PaedDr. C., keď plnenia z dohôd majetkového
vyporiadania v prospech J. Gomolu a Ing. X. boli zo strany žalobcu a PaedDr. C. riadne splnené)
zaslal žalobcovi návrh na "urovnanie" súdneho sporu Žalobca sa aj napriek negatívnym skúsenostiam
vyplývajúcich z nepoctivého konania osôb reprezentujúcich žalovaného, J. Gomolu a Ing. X., nebránil
urovnaniu, keďže ako je zrejmé zo súdneho spisu, žalobca stále je a bol zaťažený mnohými súdnymi

konaniami a trestnými konaniami týkajúcimi sa naplnenia majetkového vyporiadania zo dňa 13.08.2009.
Žalovanému zaslal žalobca protinávrh, na ktorý žalovaný nereagoval. Vzhľadom na vyššie uvedené a
vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi žalovaného žalobca žiada, aby odvolací
súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa ustanovení CSP.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o zmenenej žalobe, o pripustení zmeny
však nerozhodol. Zmena žaloby spočíva v tom, že žalobca počas konania zmenil znenie kúpnej zmluvy,
nahradenia prejavu vôle ktorej sa domáhal, a to v označení predávajúceho, ako aj v znení čl. IV. bod 1.2.Takéto zmeny nemožno považovať len za formálne, nakoľko jednoznačne ide o zmeny obsahu zmluvy,
resp. jej jednotlivých ustanovení. Celý obsah zmluvy sa stáva súčasťou výrokovej časti rozsudku, preto
aj súd je viazaný presným obsahom znenia zmluvy, ktorý nemôže sám nijako meniť či upravovať, súd

je takto viazaný petitom žaloby. Ak žalobca akokoľvek zmení petit žaloby, t.j. znenie kúpnej zmluvy,
nahradenia prejavu vôle ktorej sa domáhal, je potrebné rozhodnúť o pripustení takejto zmeny a až po
takomto procesnom rozhodnutí možno ďalej pokračovať v konaní a meritórne rozhodnúť o zmenenom
petite žaloby.
14. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania meniť žalobu so súhlasom súdu. O prípustnosti

zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na
pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne potom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo
pojednávania (§ 142 ods. 1 CSP).
15. Ustanovenie § 141 CSP umožňuje súdu konať o zmenenej žalobe bez vydania rozhodnutia len v
prípade, ak strana podá zmenenú žalobu ešte predtým ako súd pôvodnú žalobu doručil žalovanej (a o
taký prípad v konaní tu nešlo).

16. Procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj žalobný návrh, skúma súd v každom štádiu
konania (podľa § 384 ods. 4 CSP môže odvolací súd aj bez návrhu vykonať dôkazy na zistenie, či sú
splnené procesné podmienky).
17. Z ustanovenia § 161 ods. 1 vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to,
či sú splnené procesné podmienky. Ide o jediný prípad, kedy nie je odvolací súd viazaný odvolacími

dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP).
18. Za procesnú vadu sa považuje nedostatok procesnej podmienky, spočívajúcej v rozhodnutí súdu
ultra petitum, teda ak súd priznal viac, než bolo žalobou uplatnené, resp. ak priznal niečo, čo nebolo
obsahom petitu žaloby. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na nahradenie
prejavu vôle - uzavretia kúpnej zmluvy, napriek tomu, že v pôvodnej žalobe bol obsiahnutý iný návrh

znenia zmluvy, pričom počas konania žalobca zmenil znenie zmluvy, no o zmene žaloby rozhodnuté
nebolo. Nebola preto naplnená procesná podmienka návrhu na začatie konania (t. j. žaloby), keďže o
predmetekonania,vymedzenéhovžalobe,rozhodnuténeboloanaopakonavrhovanejzmenenejžalobe
rozhodované bolo, hoci sa zmenený návrh doposiaľ nestal predmetom konania (na základe uznesenia
o pripustení zmeny žaloby).

19. Zároveň je potrebné zohľadniť aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v z Zborníku
stanovísk, Správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí pod č. Z IV s. 381, v zmysle ktorého pri
žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie
konania, súd sám obsah zmluvy nemôže modifikovať, súd môže rozhodnúť len tak, že návrhu úplne
vyhovie, alebo ho zamietne.

20. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP zrušil, z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky konania a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Na rozhodnutie o zmene žaloby je vecne príslušný súd prvej inštancie.
21. Odvolací súd však považuje za potrebné vyjadriť sa aj k samotnému predmetu sporu, resp. k ďalším
pochybeniamsúduprvejinštancie,akoajvysloviťprávnynázorzáväznýpresúdprvejinštancievďalšom

konaní.
22. V prvom rade je potrebné konštatovať dôvodnosť odvolacej námietky, v ktorej žalovaný poukázal na
nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku a najmä na to, že súd sa nijako nevysporiadal s jeho
skutkovou aj právnou argumentáciou.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný počas konania opakovane namietal (okrem iného v podaní zo

dňa 29.08.2014 a v podaní zo dňa 11.01.2017), že ZoBKZ je neplatná podľa ustanovenia § 37 odsek
1 Občianskeho zákonníka, podľa ustanovenia § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka a ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka, pričom súd sa zaoberal len dôvodmi neplatnosti podľa § 37 Občianskeho
zákonníka - nedostatkom vôle. Súd pri svojom rozhodnutí vôbec nebral zreteľ na uvedené námietky
(§ 40 ods. 3 a § 39 OZ), žiadnym spôsobom sa s uplatnenými námietkami nevysporiadal, ani ich

len v odôvodnení rozsudku nespomenul. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že
súd neuviedol rozhodujúce ustanovenia zákona, ktoré boli pre právne posúdenie uplatneného nároku
rozhodujúce, keď necitoval ani ust. § 37, ani § 39 a ani § 40 ods. 3 OZ.
24. Odvolateľ tiež dôvodne namietal, že súd prvej inštancie sa pri znení kúpnej zmluvy (ktorá je súčasťou
výroku rozsudku) úplne stotožnil s obsahom (textom) kúpnej zmluvy (a to vrátene chýb), ktorú definoval

žalobca podaním zo dňa 30.11.2016, pričom súd nebral do úvahy žalovaným namietané skutočnosti
(uvedené v podaní zo dňa 29.08.2014 a v podaní zo dňa 11.01.2017), súd pri svojom rozhodnutí vôbec
nebral zreteľ na uvedené skutočnosti, žiadnym spôsobom sa s uplatnenými námietkami nevysporiadal,
ani ich len v odôvodnení rozsudku nespomenul. Žalovaný dôvodne poukázal na nezrovnalosti týkajúcesa záhlavia kúpnej zmluvy, kde je nesprávne uvedené, že žalovaný je zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka číslo 10644/T, pričom žalovaný je registrovaný v oddieli
Sa (pozn. Sa označuje akciovú spoločnosť). Vzhľadom na konkrétne relevantné námietky žalovaného

bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na ne adekvátnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia
reagovať, a teda vyjadriť sa k námietke týkajúcej sa znenia Článku l, bodu 3. kúpnej zmluvy, v ktorom
predávajúci vyhlasuje, že je oprávnený s predmetom prevodu nakladať a jeho zmluvná voľnosť nie
je obmedzená, pričom žalovaný poukázal na to, že predávajúceho (žalovaného) obmedzuje záložné
právo W.a V., L., keď pôvodným záložným veriteľom bola banka - D. X. S. G. H. U., a.s. od ktorej

W. V. odkúpil pohľadávku voči žalovanému a v zmysle § 524 odsek 2 Občianskeho zákonníka prešlo
na W. V. aj zriadené záložné právo na základe záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2011, ktorej vklad bol
v katastri nehnuteľností povolený dňa 01.12.2011 pod Č. V-2532/11. V zmysle Článku IV., bod 5
záložnej zmluvy zo dňa 10.11.2011, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 01.12.2011
pod Č. V-2532/11, predávajúci (žalovaný) nemôže s uvedenou nehnuteľnosťou voľne nakladať bez
písomného súhlasu záložného veriteľa, a to W. V., pričom W. V. žiadny písomný súhlas na prevod

nehnuteľnosti neudelil (záložná zmluva tvorila prílohu podania zo dňa 29.08.2014). Vyššie uvedenú
skutočnosť žalovaný namietal počas súdneho konania, avšak súd pri svojom rozhodnutí vôbec nebral
zreteľ na túto skutočnosti, žiadnym spôsobom sa s uplatnenou námietkou nevysporiadal, ani ju len v
odôvodnení rozsudku nespomenul.
25. Súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal námietkou týkajúcou sa kúpnej ceny, keď síce súd správne

vychádzal z toho, že: a) podľa ZoBKZ boli zmluvné strany oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu na
uzavretie realizačnej zmluvy, teda kúpnej zmluvy a potom vznikla druhej zmluvnej strane povinnosť túto
realizačnú zmluvu uzavrieť (bod 31. odôvodnenia Rozsudku), b) žalobca vyzval spoločnosť DUANT
DELTA, s.r.o. (právny predchodca žalovaného) na základe článku IV, bod 1 ZoBKZ na uzavretie
realizačnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 69.608,75 EUR (bod 12. odôvodnenia Rozsudku). c)

žalobca (ako budúci kupujúci) v súlade so ZoBKZ vyzval žalovaného (budúceho predávajúceho) na
uzavretie kúpnej zmluvy a keďže žalovaný odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu, žalobcovi neostalo nič iné,
iba podať žalobu na súd (bod 32. odôvodnenia Rozsudku).Vyzvať na uzavretie realizačnej zmluvy podľa
podmienok ZoBKZ mohol: a) predávajúci (žalovaný), a to podľa Článku II., bod 2. ZoBKZ, v takomto
prípade bola dohodnutá kúpna cena vo výške 3.867,80 EUR, alebo b) kupujúci (žalobca), a to podľa

Článku IV., bod 1. ZoBKZ, v takomto prípade bola dohodnutá kúpna cena vo výške 69.608,75 EUR.
Z dokazovania vyplynulo, že to bol žalobca (ako budúci kupujúci), kto v zmysle Článku IV., bod 1.
ZoBKZ vyzval listom zo dňa 22.11.2010 žalovaného (ako budúceho kupujúceho) na uzavretie kúpnej
zmluvy, a to za kúpnu cenu vo výške 69.608,75 EUR. Z listu žalobcu (ako budúceho kupujúceho) zo
dňa 22.11.2010 jednoznačne vyplynul jeho zámer odkúpiť nehnuteľnosť za ním uvádzanú kúpnu cenu

vo výške 69.608,75 EUR. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku
náležite sa vysporiadať aj s touto relevantnou námietkou žalovaného.
26. Rovnaký nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku sa týka aj nevysporiadania sa s
namietanou otázkou kvitancie, keď podľa znenia Článku IV, bodu 2. kúpnej zmluvy, sa predávajúci
zaväzuje doručiť kvitanciu záložného veriteľa W. V. na výmaz jeho záložného práva, v opačnom prípade

má kupujúci nárok na zmluvnú pokutu vo výške 69.608,75 EUR, pričom podľa žalovaného takáto určená
povinnosť pre žalovaného nevyplýva so žiadneho ustanovenia ZoBKZ. V Článku III, bod 5. ZoBKZ je
uvedené, že budúci predávajúci (žalovaný) je povinný predložiť kvitanciu na výmaz dvoch záložných
práv zriadených v prospech banky (D. X. S. G. H. U., a.s.), a to záložného práva zapísaného pod V
1820106 zo dňa 28.06.2006 a záložného práva zapísaného pod V 1787/07 zo dňa 06.07.2007, pod

sankciou zmluvnej pokuty vo výške 69.608,75 EUR, tieto záložné práva však boli medzičasom z katastra
vymazané. Toho času na pozemku p.č. 10227/405 viazne len záložné právo v prospech záložného
veriteľa W. V., a to v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy pod V 2532/11 zo dňa 01.12.2011 a nie
záložných zmlúv uvádzaných v ZoBKZ (V 1820106 a V 1787/07). Taktiež, čo sa týka zmluvnej pokuty
vo výške 69.608,75 EUR, táto by mala postihnúť žalovaného v prípade, ak by podľa ZoBKZ nepredložil

kvitanciu na výmaz záložných zmlúv uvádzaných v ZoBKZ (V 1820106 a V 1787/07) a nie záložného
práva pod V 2532/11 zo dňa 01.12.2011. Vyššie uvedené skutočnosti žalovaný namietal počas súdneho
konania, avšak súd pri svojom rozhodnutí vôbec nebral zreteľ na tieto skutočnosti, žiadnym spôsobom
sa s uplatnenými námietkami nevysporiadal, ani ich len v odôvodnení rozsudku nespomenul.
27. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktorémuCivilnýsporovýporiadok(predtýmObčianskysúdnyporiadok)priznávazaúčelomochranyjeho
práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako
aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významnánajmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
28. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo
148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,

ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
30. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I.ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v

znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č.
209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takémuto uplatneniu (napr. sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04). Súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04).
31. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudská práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, seria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220 ods.
2 C.s.p. (§ 157 ods. 2 O.s.p.) pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je
v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 410/03).
32. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka konania, nemôže ju odmietnuť len pre
nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou
tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné

(s ktorými sa súd musí vyrovnať). Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko
(rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo
zjavne svojvoľne (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého
procesu.33. Za ďalší nedostatok odôvodnenia a postupu súdu prvej inštancie je potrebné považovať to, že
rozhodujúce skutkové zistenia, ktoré smerovali k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, nemali oporu vo
vykonanom dokazovaní.

34. Odvolateľ dôvodne namietal, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi bolo v
reštrukturalizačnom konaní priznané čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky, nie je pravdivé. Žalobca
si v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti DUANT INVEST, s.r.o. (právny predchodca žalovaného)
prihlásil o.i. aj pohľadávku vo výške 69.608,75 EUR, a to titulom zmluvnej pokuty podľa ZoBKZ,
pohľadávka žalobcu bola popretá, a žalobca následne (dňa 12.05.2014) podal na Okresný súd Banská

Bystrica žalobu o určenie popretej pohľadávky, incidenčný spor na OS BB sa viedol pod sp. zn.
27Cbi/5/2014. Konanie na OS BB bolo dňa 12.11.2014 zastavené, nakoľko žalobca zobral svoju žalobu
späť. Preto je potrebné konštatovať, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie žiadneho súdu
(OS PN, alebo OS BB) ktoré by priznalo žalobcovi (alebo PaedDr. N. C.) akúkoľvek pohľadávku voči
žalovanému, alebo právnym predchodcom žalovaného. Nie je pritom z tohto hľadiska nijako právne
významné, z akého dôvodu zobral žalobca späť svoju incidenčnú žalobu.

35. Odvolateľ tiež dôvodne namietal, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že štatutár žalovaného
(Jozef Gomola) u notára uznal podpisy na ZoBKZ za svoje, nie je pravdivé. Na žiadnej ZoBKZ
nie je podpis štatutára žalovaného (Jozefa Gomolu) osvedčený notárom a z tohto dôvodu neobstojí
argumentáciu súdu, že v prípade, ak by obsah ZoBKZ nezodpovedal vôli Jozefa Gomolu, mal možnosť
neuznať podpisy za svoje a k uzavretiu ZoBKZ by nedošlo. Súd "vyčítal" žalovanému, resp. štatutárovi

žalovaného (Jozef Gomola), že po tom, ako boli uznané podpisy na zmluvách u notára, mal sa možnosť
Jozef Gomola oboznámiť s obsahom ZoBKZ a mal byť „proaktívny", ak nesúhlasil s jej obsahom, t.j.
zrejme mal podať žalobu o neplatnosť tejto ZoBKZ, čo neurobil. Žalovaný po tom ako obdržal výzvu
žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. ako obdržal výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty, listom
zo dňa 20.12.2010 oznámil žalobcovi, že ZoBKZ považuje za neplatnú (čl. 36). Nebol dôvod na to,

aby žalovaný, resp. štatutár žalovaného podával žalobu o neplatnosť ZoBKZ, keď nemohol vedieť, či
sa žalobca vôbec bude domáhať svojich práv. Akonáhle to žalobca urobil, žalovaný pri prvom úkone
vzniesol námietku neplatnosti ZoBKZ (čl. 18).
36. Z doposiaľ súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný už počas
prvoinštančného konania dôvodne argumentoval tým, že medzi stranami nie je sporné, že ZoBKZ

bola uzavretá ako výsledok tzv. "majetkového vyporiadania" medzi žalobcom, Dr. C. a spoločnosťou
skupinyDUANT,žeZoBKZakoajvšetkyostatnédokumentytýkajúcesatzv."majetkovéhovyporiadania"
boli vytlačené a pripravené na podpis až na deň 13.08.2009, že podpisovania dokumentov sa dňa
13.08.2009 nezúčastnil Jozef Gomola, nakoľko bol v čase od 12.08.2009 do 22.08.2009 na dovolenke
v zahraničí.

37. Zo znaleckých posudkov z odboru kriminalistiky zo dňa 10.04.2014 a zo dňa 18.05.2014, a najmä zo
svedeckých výpovedí (Ľ. X., R. S., l. B.) rovnako vyplýva, že na dokumenty a na ZoBKZ sa podpis Jozefa
Gomolu "dostal" tak, že Jozef Gomola podpísal čisté papiere pred svojim odchodom na dovolenku a na
tieto čisté papiere boli dňa 13.08.2009 dotlačené texty dokumentov a ZoBKZ. Zo svedeckých výpovedí
(Ľ. X., R. S., l. B.) je preukázané, že dňa 13.08.2016 sa text ZoBKZ ešte upravoval a dotváral. Podľa

výpovede Ľ. X. v trestnom konaní ČVS: PPZ-69/BOK-ZA-2010, 27.08.2010 „muselo sa to takto urobiť
preto, lebo P. trval na tom, aby zmluvy boli podpísané v tento deň a Gomola v tom čase už bol v
zahraničí v Španielsku. Gomola však poznal predtým obsah tých zmlúv a dal mi mandát, aby som to
takto spravil, aj keď ešte v ten deň Mgr. U. (advokát, pracujúci pre žalovanú stranu) obsah niektorých
zmlúv menil a ja sám som sa musel rozhodnúť, či to podpíšeme.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že aj keď Jozef Gomola bol oboznámený s obsahom pôvodnej verzie ZoBKZ, táto sa predtým, ako bola
dňa 13.08.2009 „podpísaná“, upravovala a menila, pričom nebolo preukázané, že by išlo len o nejaké
nepodstatné formálne zmeny.
38. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodne poukázal na to, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že
texty dokumentov a ZoBKZ boli definitívne odsúhlasené pred 13.08.2009 (podľa vyjadrenia R. O. už dňa

10.08.2009), prečo by Jozef Gomola podpisoval čisté papiere, na ktoré sa dotláčal text, prečo sa rovno
nepodpísal na už odsúhlasený text dokumentov, v tom čase bol na území SR, a prečo celé podpisovanie
trvalo niekoľko hodín (R. O., Ľ, X.). Žalovaný listinnými dôkazmi a svedeckým výpoveďami preukázal, že
text dokumentov vrátane ZoBKZ sa dňa 13.08.2009 ešte upravoval - dotváral bez účasti Jozefa Gomolu
a definitívne znenie textu dokumentov vrátane ZoBKZ sa následne dotlačil na čisté papiere, kde bol

podpis Jozefa Gomolu.
39. Rozhodujúcou právnou otázkou je posúdenie, či v danom prípade došlo k riadnemu a platnému
uzatvoreniu ZoBKZ, keď bolo preukázané, že táto bola zo strany budúceho predávajúceho uzatvorenátak, že jeho štatutárny orgán Jozef Gomola vlastnoručne podpísal niekoľko čistých papierov, ktoré boli
následne použité na to, aby bol k nim dodatočne doplnený text samotnej zmluvy.
40. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorý dôvodne poukazoval na potrebu

aplikácie ust. § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je
podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej
listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v
prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa všeobecnej teórie občianskeho práva a podľa súdnej praxe písomná
forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí: písomnosti a podpisu. Písomnosť

spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho subjektu zahrňuje všetky podstatné náležitosti
zachytené v písomnom texte (právne významný je len ten prejav vôle konajúceho, ktorý je vyjadrený
v písomnom texte, preto eventuálne zámery konajúceho v písomnom texte nevyjadrené sú právne
bezvýznamné). Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný. Až od podpisu konajúcej osoby je písomný
prejav platný. Na rozdiel od textu písomnosti musí byť podpis zásadne vlastnoručný, tým je zaistená
určitá jedinečnosť. Podpis sa pripojuje na koniec textu, ktorý je obsahom vôle konajúceho subjektu.

(Švestka J., Spáčil J., Škárová M, Hulmák M. a kol. Občanský zákonník t., § 1 až 459. Komentár. 2.
Vydanie Praha: CH Beck, 2009, s. 363 a s. 364). Podpisom sa završuje a uzatvára písomný právny úkon.
41. Podl'a § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak písomný právny úkon
nie je podpísaný, je neplatný. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho

subjektu zahrňuje všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom textu listiny. Písomný prejav
musí byť zároveň podpísaný, t.j. je platný až po podpise konajúcej osoby (rozhodnutie NS ČR
sp.zn. 30Cdo/1230/2007). Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí:
písomnosti a podpisu, pričom písomný prejav je platný až od podpisu konajúcej osoby, ktorý na rozdiel
od textu písomnosti musí byť zásadne vlastnoručný (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25 Cdo 176/1999).

42. Listina o písomnom právnom úkone sa podpisuje až po tom, čo bol jej text napísaný. Výnimku z tejto
zásady predstavuje tzv. bianco podpis. Ide o prípad, keď jeden z účastníkov právneho styku podpíše
ešte nevyplnený formulár zmluvy, spoliehajúc sa na to, že druhý účastník alebo ním poverená tretia
osoba vyplní tlačivo tak, ako bolo ústne dojednané. Podpis in bianco je platný len vtedy, ak druhá
strana alebo tretia osoba bola oprávnená doslov spísať alebo doplniť. Blankopodpisy sú všeobecne

prípustné a v súkromnom práve tolerované. Podľa K. Q. ide o osobitný prípad splnomocnenia. Ak
doplnený text je v rozpore s tým, čo bolo ústne dojednané, možno právny úkon napadnúť pre podvod,
resp. ľstivé konanie druhej osoby alebo pre omyl (pozri § 49a OZ). (Fekete, l.: Občiansky zákonník 1.
Vel'kýkomentár,Bratislava:Eurokódex2011,strana291,strana298,FEKETE,I.:Podpisnasúkromných
listinách. Justičná revue, 60, 2008, č. 2, s. 201 - 215.)

43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bianco podpis síce nie je vylúčený, a takouto formou uskutočnený
právny úkon nemožno a priori považovať za neplatný, je to však len pod podmienkou, že existuje súlad
medzi obsahom právneho úkonu, pod ktorým sa takýto podpis nachádza a skutočnou vôľou konajúcej
osoby. T.j. o existujúci a platný právny úkon ide len vtedy, keď k bianco podpisu je doplnený taký obsah
právneho úkonu (napr. text zmluvy), ktorý vyjadruje skutočnú vôľu konajúcej osoby. V prípade, ak je k

bianco podpisu doplnený taký obsah právneho úkonu, ktorý nevyjadruje skutočnú vôľu konajúcej osoby,
má konajúca osoba právo namietať neplatnosť takéhoto úkonu z dôvodu omylu podľa § 49a OZ. Osoba,
ktorá uskutoční bianco podpis, v čase podpisu nemôže mať úplnú istotu v tom, ako bude podpis použitý,
aký obsah právneho úkonu bude k nemu priradený, preto po doplnení obsahu právneho úkonu má
možnosť buď považovať takýto úkon za platný (vyjadrujúci jej skutočnú vôľu) alebo má možnosť dovolať

sa neplatnosti takéhoto úkonu z dôvodu, že nevyjadruje jej skutočnú vôľu.
44. V prejednávanom spore pritom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný
namietal neplatnosť ZoBKZ po tom, ako obdržal výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď listom zo
dňa 20.12.2010 oznámil žalobcovi, že ZoBKZ považuje za neplatnú (čl. 36), žalovaný tiež v spore
iniciovanom žalobou žalobcu pri prvom úkone vzniesol námietku neplatnosti ZoBKZ (čl. 18). Na základe

týchto skutočností preto odvolací súd dospel k záveru, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania
nemožno konštatovať, že došlo k platnému uzatvoreniu ZoBKZ.
45. Odvolací súd dopĺňa, že neobstojí argumentácia poukazujúca na to, že žalovaný nenamietal ostatné
zmluvy uzavreté rovnakým spôsobom. Každú jednu zmluvu je totiž potrebné posudzovať samostatne a
nie je vylúčené, že žalovaný bude považovať všetky ostatné zmluvy za platné, vyjadrujúce jeho skutočnú

vôľu a namietať môže aj neplatnosť výlučne len jednej jedinej zmluvy, argumentujúc tým, že nie je
prejavom jeho skutočnej vôle.
46. V prípade omylu podľa § 49a OZ ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a OZ. Relatívnej neplatnosti sa
treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatnýmúčastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho

úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma
dovolaniasarelatívnejneplatnostiniejesícepredpísaná,toznamená,žerelatívnejneplatnostisamožno
dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny
úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo
dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb dotknutých relatívne neplatným

právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil.
47. Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento
úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva
tejto neplatnosti, a teda v každom prípade sa nevyžaduje výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak
druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je namieste, aby sa oprávnený

dovolal súdnej ochrany. Nemožno vylúčiť ani to, aby sa oprávnený dovolával relatívnej neplatnosti v
občianskom súdnom konaní protinávrhom, prípadne vzniesol námietku vo forme svojej obrany proti
uplatnenémuprávuuplatnenémuniektorýmzúčastníkov.Účinkynastávajúažtýmokamihom,keďprejav
oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu. (R 50/1985,
s. 232 a 233).

48. Žalobca vo svojej argumentácii poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 429/2014
k náležitostiam právneho úkonu. Uvedené rozhodnutie posudzuje splnenie náležitosti právneho úkonu
s dôrazom na vôľovú stránku subjektov právneho úkonu a dáva návod, na aké hľadiská treba pri
posudzovaní vážnosti vôle prihliadať a ktoré treba v prípade pochybností, či úkon bol urobený vážne
a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája,

zohľadniť. Kľúčové právne vety rozsudku znejú: "Pre spochybnenie vážnosti vôle účastníka právneho
úkonu nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je
zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela
rozpoznať,ževôľakonajúcehoniejevážna.Onedostatokvážnostivôlenepôjdevprípade,kebykonajúci
subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a

platnosti právneho úkonu neprihliada. Aby bol úkon platný a vyvolal právne následky, je nevyhnutné, aby
vôľa bola bezvadná, teda mala zákonom požadovanú kvalitu v podobe jej slobody, vážnosti, určitosti a
zrozumiteľnosti. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen rozhodnutie k učineniu právneho úkonu,
ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu vrátane jeho právnych následkov. Iba v takom prípade
možno hovoriť o znaku " vážnosti" vôle konajúceho subjektu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa

pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na " oko " teda úkon nemienil vážne, pričítali
na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho
úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo
byť subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon
nie je mienený vážne. Pohnútka (motív) konania je totiž bez právneho významu a pre posudzovanie

platnosti právneho úkonu je právne irelevantná. Stále platí stará rímska zásada "právo patrí bdelým,
pozorným, ostražitým, bedlivým", (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval
aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného
vlastnou rukou: pokiaľ takto žalovaný nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať
dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

49. Závery v žalobcom uvádzanom rozhodnutí NS SR však nie je možné aplikovať v prejednávanom
prípade, nakoľko v konaní bolo preukázané, že predmetná ZoBKZ bola podpísaná zo strany žalovaného
tak, že štatutárny orgán Jozef Gomola najprv podpísal čisté papiere a až následne bol k nim doplnený
samotný text zmluvy, a teda žalovaný pred podpisom definitívneho znenia zmluvy nemal možnosť sa
s jej obsahom oboznámiť.

50. Ak aj je v danom spore namieste aplikácia rímskoprávnej zásady vigilantibus iura scripta sunt,
túto je potrebné vykladať skôr v neprospech žalobcu, ktorý sám svojím postupom, keď sa rozhodol
uzavrieť predmetnú ZoBKZ takýmto neštandardným spôsobom, musel si byť vedomý určitého rizika,
resp. možných pochybností.
51. Odvolaciemu súdu na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než z dôvodu

závažných procesných pochybení súdu prvej inštancie a v záujme zachovania práva sporových
strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa §389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
52. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní dôsledne rešpektovať pokyny

odvolacieho súdu a jeho vyššie uvedený právny názor, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný,
a teda najmä odstrániť vyššie uvedené procesné pochybenia, ktorých sa doposiaľ dopustil. V prvom
rade bude potrebné rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby. Až potom bude môcť súd prvej inštancie
rozhodnúť o takto zmenenej žalobe, pričom bude potrebné, aby pokiaľ nevyvstanú iné nové podstatné
skutkové okolnosti či právne argumenty, dôsledne uplatnil záver o neplatnosti ZoBKZ, zohľadniac pritom

argumentáciu oboch strán, s dôrazom na potrebu dôkladného odôvodnenia prípadného odklonu od
ustálenej rozhodovacej praxe (§ 220 ods. 3 CSP). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude
postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 1 až 3 CSP tak, aby obsahovalo všetky zákonom
stanovené náležitosti. V odôvodnení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom informovať sporové strany o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe
ktorých vec posúdil a rozhodol. Ak súd prvej inštancie dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo

svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami z hľadiska základu pre toto
rozhodnutie, bude rozhodnutie súdu opätovne považované za arbitrárne a teda rozporné s čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (sp. zn. I. ÚS 265/05). Jednou z
požiadaviekčl.6Dohovoruoľudskýchprávachje,abysasúdyzaoberaliajnajdôležitejšímiargumentami
vznesenými stranami, ako i uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva Vetrenko v. Moldavsko z 18. mája 2010).
53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
54. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.