Uznesenie – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416203457
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416203457.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v konaní o vyhlásenie za mŕtvu:
N. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom Obec Zázrivá, o návrhu navrhovateľa: B.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Milanom Migom,
advokátom so sídlom V. C., ul. P. č. XX, za účasti Okresného prokurátora v Dolnom Kubíne, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Ps/19/2016-54 zo dňa 30. mája 2017,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 2Ps/19/2016-54 zo dňa 30.05.2017 návrh zamietol (výrok
I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným osobne na súd dňa 21.10.2016 navrhovateľ žiadal,
aby súd vyhlásil N. U., nar. XX.XX.XXXX za mŕtvu. Návrh odôvodnil tým, že vystupuje ako dedič zo
závetu po Y. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a ktorý prichádza do úvahy ako
dedič po starom otcovi B. Z. C. K. a po prastarej matke N. Z. C., rod. U.. Z rodného listu N. U. vyplýva,
že táto sa narodila XX.XX.XXXX a je zrejmé a nesporné, že táto už nežije. Navrhovateľ na pojednávaní
uviedol, že právny záujem na podanom návrhu odôvodňuje tým, že Y. B. má právny nárok dediť po svojej

praprastarej matke N. U. (N. Z. C., rod. U.) a taktiež po B. Z. C. K., po starom otcovi. Potrebuje to dať
do stavu, aby mohlo prebehnúť dedičské konanie, ktoré pravdepodobne neprebehlo, pretože sa k nemu
nikdy nijakým spôsobom nevedel dostať. Vystupuje ako závetný dedič Y. B. a je potrebné získať úmrtný
list N. Z. C., rod. U., aby mohlo po nej prebehnúť dedičské konanie.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 221 ods. 1, § 224 ods.
1 a ods. 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p." a vykonaným

dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Poručiteľ zomrel bezdetný a
nemajetný a vykonaným šetrením v rámci dedičského konania bolo zistené, že sa nepodarilo zistiť
žiaden majetok na mene poručiteľa. Rovnako nebolo zistené, či prebehli dedičské konania po predkoch
Y. B. a konkrétne ani po N. U. (N. Z. C., rod. U.). Legitimácia na podanie návrhu na začatie konania o
vyhlásenie za mŕtveho je determinovaná právnym záujmom na veci, teda na vyhlásení fyzickej osoby za
mŕtvu (s výnimkou prípadu, kedy súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu aj bez návrhu, ak je isté, že fyzická

osoba nežije - napr. letecké katastrofy a pod.). Právny záujem je iba taký záujem, s ktorým spája právny
poriadok určité práva, a ktoré by určitá osoba nemohla realizovať bez toho, aby fyzická osoba bola
vyhlásená za mŕtvu. Osobou s právnym záujmom môže byť aj potencionálny dedič, ktorý má záujem na
ochrane a užívaní majetku a pod. Vzhľadom ale k tomu, že poručiteľ Y. B. nezanechal žiaden majetok,
táto podmienka naplnená nebola. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ uviedol, že v súvislosti s ust. § 221 ods. 1 C. m. p. môže návrh na začatie konania (o
vyhlásenie za mŕtveho) podať ten, kto má na veci právny záujem. Podľa navrhovateľa už len samotná
skutočnosť, že on je „závetným" dedičom všetkého majetku po nebohom Y. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX-(ajsúdsprávnekonštatuje,ževdedičskomkonaníboloskonštatované,žezávetjeplatný)

- je dostatočná na to, aby súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho uznal jeho právny záujem, keďže bolo
nesporne preukázané, že osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, bola príbuznou v priamom rade
osobe Y. B.. Súd podľa neho nesprávne argumentuje tým, že: „sa nepodarilo zistiť žiaden majetok na
meno poručiteľa Y. B. ...", a teda že „vzhľadom ale k tomu, že poručiteľ Y. B. nezanechal žiaden majetok,
táto podmienka naplnená nebola". On ale argumentoval okrem iného práve tým, že podľa výpisov z
aktuálnych listov vlastníctva sa v k. ú. J. (pripojil internetové výpisy z LV č. XXXX a XXXX a zoznam

ďalších LV obsahujúcich osobu N. Z. (C., U.) nachádzajú pozemky (spoluvlastnícke podiely k nim)
zapísané na meno osoby, ktorú žiada vyhlásiť za mŕtvu. A teda je zjavné, že síce Y. B. podľa doterajších
zistení nezanechal žiaden majetok, ale existuje majetok, ktorý zanechala jeho právna predchodkyňa N.
U. a ak má byť dedičom umožnené zákonným spôsobom získať majetok patriaci do dedičstva po neb.
Y. B. je nevyhnutné najskôr dosiahnuť vyhlásenie N. U., nar. XX.XX.XXXX za mŕtvu.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že s ohľadom na dátum narodenia N. U. (XX.XX.XXXX) sa jedná o prípad,
kedy súd môže začať konanie aj bez návrhu v zmysle ust. § 221 ods. 2 C. m. p. a nie je možné
predpokladať, že by sa osoba N. U. dožila 197 rokov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6MCdo 20/2010, podľa ktorého za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú osobu, ak so zreteľom na
všetky okolnosti možno usúdiť, že táto osoba už nežije - napr. aj vtedy, keď so zreteľom na dátum

narodenia fyzickej osoby je racionálne predpokladať, že táto osoba už zomrela. Ak teda môže súd konať
aj bez návrh, je absurdné, aby konanie bolo zastavené z dôvodu, „súdom tvrdeného" nepreukázaného
právneho záujmu navrhovateľa.
Navrhovateľ žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

3. Okresný prokurátor v Dolnom Kubíne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý
rozsudok považuje za vydaný v súlade so zákonom, tak po stránke vecnej ako aj formálnej. Súd vydal
svoje rozhodnutie na podklade dokazovania vykonaného v dostatočnom rozsahu, pričom v odôvodnení
rozsudku sa v uspokojivej miere vysporiadal s návrhom navrhovateľa, ním uvádzaných skutočností na

preukázanie jeho právneho záujmu. So skutočnosťami rozvedenými bližšie v odôvodnení predmetného
rozsudku súdu sa stotožňuje. Odvolanie navrhovateľa preto navrhol za súčasnej dôkaznej situácie
zamietnuť.

4. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá námietky k pripojenému odvolaniu a

má za to, že N. U., nar. XX.XX.XXXX by mala byť vyhlásená za mŕtvu vzhľadom na dátum jej narodenia.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „C. s. p."), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C.
m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario 2 C. s. p.), preskúmal rozsudok
okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

6. Okresný súd v preskúmavanej veci návrh navrhovateľa na vyhlásenie za mŕtvu N. U. zamietol pre

nedostatok právneho záujmu navrhovateľa na veci.

7. Smrť fyzickej osoby sa spravidla preukazuje zákonným spôsobom, t.j. úradným zistením smrti. Ak
nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osoba za mŕtvu môže vyhlásiť súd.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak

(napríklad v prípade leteckej katastrofy sa zistí, že určitá osoba bola na palube lietadla, ale túto osobu sa
nepodarilo identifikovať). Rovnako súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu. O nezvestnosť osoby pritom
ide vtedy, ak je jeho neprítomnosť a nedostatok správ o ňom sprevádzaný takými okolnosťami, ktoré
sú spôsobilé vyvolať presvedčenie o tom, že táto osoba už nežije alebo že je veľmi pravdepodobné, ženežije. V oboch prípadoch má určovací výrok súdu rovnaké právne následky ako smrť. To znamená, že
po takejto osobe možno dediť, zanikajú práva a povinnosti viazané na túto osobu (§ 579 Občianskeho
zákonníka), zaniká manželstvo, rodičovské práva a pod..

8.Vymedzenieokruhuúčastníkovvkonaníovyhláseniezamŕtvehojebezprostrednespätéspredmetom
konania. Postavenie účastníka konania bude mať vždy fyzická osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu.
Na ochranu práv tejto osoby musí jej súd ustanoviť procesného opatrovníka. Konanie o vyhlásenie za
mŕtveho je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu, ale nevylučuje to iniciovanie konania podaním

návrhu. Postavenie účastníka konania, ak sa začalo podaním návrhu, bude mať vždy navrhovateľ.
Navrhovateľ musí spĺňať jednak procesné podmienky - musí mať procesnú subjektivitu a tiež procesnú
spôsobilosť. Okrem procesných podmienok zákon spája legitimáciu navrhovateľa s preukázaním
právneho záujmu na veci.

9. Právny záujem na veci bude mať ten, ktorého právne pomery budú dotknuté rozhodnutím súdu.

Typicky je touto osobou manžel, deti, rodičia, poprípade ten, kto tvrdí, že bude dedičom, ak súd osobu
uvedenú v návrhu vyhlási za mŕtvu.

10. Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný
na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania

nenavrhli. Aj napriek tomu, že ustanovenie § 32 C. m. p. ukladá procesnú povinnosť účastníkom konania
úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie
svojich skutkových tvrdení, nie je táto povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania
absolútna,prejavujesalenvurčitejmiere.Súdsatotiž nemôženadôkaznúiniciatívuúčastníkovkonania
spoliehať, keďže mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu

úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania, kde sa aplikuje
tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu.

11. Oboznámiac sa s obsahom spisu a s prihliadnutím na uvedené odvolací súd konštatovanie
súdu ohľadom nedostatku právneho záujmu navrhovateľa na veci nepovažoval za náležité pokiaľ z

odôvodnenia rozhodnutia v podstate vyplýva, že aj keď osobou s právnym záujmom môže byť aj
potencionálny dedič, ktorý má záujem na ochrane a užívaní majetku ale vzhľadom k tomu, že poručiteľ
Y. B. nezanechal žiaden majetok, táto podmienka naplnená nebola.

12. Podľa odvolacieho súdu právny záujem je potrebné odvodiť od právneho postavenia navrhovateľa a

osoby, o ktorej vyhlásenie za mŕtvu sa koná teda N. U.. Inak povedané preukázať, že navrhovateľ bude
dedičom, ak súd osobu N. U. vyhlási za mŕtvu. Navrhovateľ v tejto súvislosti v konaní označil právnych
nástupcov N. U. (č.l. 50 spisu), predložil ich rodné listy i iné listiny (č.l. 39 spisu) a poukazoval na to, že
týmto právnym nástupcom je aj Y. Jelluš, po ktorom je on potencionálnym dedičom a to s ohľadom na
obsah predloženého závetu v konaní o dodatočné prejednanie dedičstva. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nevyplýva, že by sa okresný súd s ohľadom na tvrdenie o možnom dedení navrhovateľa po
N. U. zaoberal jej právnymi nástupcami. V tomto smere navrhovateľa podrobnejšie nevypočul ohľadom
právnych nástupcov N. U., ktorých označil a ani nevykonal zisťovania napriek tomu, že je povinný zistiť
skutočný stav veci. Z týchto dôvodov závery okresného súdu neobstoja a odvolací súd bol preto nútený
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní okresný súd v prvom rade upriami pozornosť na nezrovnalosť spočívajúcu v tom, že
pokiaľ je v návrhu na začatie konania označená „N. U.", v rodnom liste (origináli), založenom v prílohovej
obálke je uvedené „N. U.". Následne sa opätovne vysporiada s tým, či by navrhovateľovi svedčalo
dedičské právo po N. U.. Potrebným je preto vypočuť navrhovateľa podrobnejšie k tomu ako získal

poznatky o označených právnych nástupcoch N. U. uvedených na č.l. 50 spisu a z čoho tieto skutočnosti
vyplývajú. Odvolací poukazuje na to, že podľa č.l. 50 spisu sa ohľadom jednej z právnych nástupcov a to
P. Z. C. K. viedlo dedičské konanie pod sp. zn. 5D/1151/2005. Po zistení miesta jej úmrtia by mohlo byť
známe sídlo okresného súdu pred ktorým sa konanie viedlo a z obsahu predmetného spisu tak zistiť či
jej rodičia sú osobami zhodnými v podaní na č.l. 50 spisu. Okrem toho navrhovateľ k odvolaniu predložil

aj výpisy z listov vlastníctva katastra nehnuteľností ohľadom nehnuteľností doposiaľ evidovaných na
meno N. Z. (C., rod. U.). Okresný súd by mal preto vykonať zisťovanie či osoba uvedená na listoch
vlastníctva katastra nehnuteľností ako N. Z. (C., r. U.) je N. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá by mala byť
vyhlásená za mŕtvu. V tejto súvislosti by zrejme určité informácie mohol nadobudnúť aj oboznámenímsa s listinami, ktoré zakladajú titul nadobudnutia nehnuteľností na označených LV a to Čd 1710/1897
(pri označení „dedič" týkajúce sa pravdepodobne dedičského konania) a Čd 542/1905 (týkajúce sa
kúpy) a to po prípadnom ich vyžiadaní od Správy katastra Dolný Kubín. Po doplnení dokazovania v

naznačenom smere, prípadne vykonaní ďalšieho a vyhodnotení zistených skutočností vydá okresný súd
nové rozhodnutie, ktoré odôvodní v súlade s ust. § 220 C. s. p.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).