Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010787
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov

JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2016
odvolanie obžalovaného B. R. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 29.06.2016, sp. zn. 1T/173/2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému B. R., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák.

peňažný trest vo výmere 160,- (stošesťdesiat) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa
mu u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa§61ods.1,2Tr.zák. ukladá samuajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom v spojení s opravným uznesením z 26.08.2016 sp. zn. 1T/173/2015 bol

obžalovaný B. R. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia.

Zatomuboluloženýpeňažnýtrestvovýške160,-Eur,snáhradnýmtrestomodňatiaslobodyvovýmere1
mesiac(§57ods.3Tr.zák.)abolmuuloženýajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu na dobu 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré smerovalo proti výroku o vine ako aj treste. V dôvodoch v
podstate argumentoval tým, že uznanie viny a uloženie trestu súdom prvého stupňa bolo prevedené
bez starostlivého vyhodnotenia všetkých skutočností svedčiacich v prospech obžalovaného tak, ako to
majú na mysli základné zásady trestného konania ustanovenia § 2 Tr. por. Pokiaľ napáda výrok o vine a
treste, tak to robí predovšetkým v snahe zdvorilo apelovať na korekciu samotného spôsobu skončenia
trestného konania, uloženia trestu a alternatívny spôsob skončenia trestného stíhania s tým, že sa snažil

splniť všetky podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 Tr. por.

V ďalšom poukázal na to, že je bezúhonnou osobou, disciplinovaným a zodpovedným vodičom a
študentom na Žilinskej univerzite a aktívny darca krvi. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že zjeho strany išlo o skratové a neuvážené konanie, má za to, že sú splnené podmienky na postup podľa §
216 Tr. por. a tiež použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. resp. ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o upustení
od potrestania.

Ďalej poukázal, že rozsudok, ktorý bol vyhlásený, nie je totožný s tým, ktorý bol neskôr vyhotovený,
a to v ustanoveniach § 57 ods. 2, 3 Tr. zák. a tento nezákonný a protiústavný postup je dôvodom na
zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa, nakoľko odstránenie tohto pochybenia odvolacím
súdom by zrejme znamenalo zásah do práva obžalovaného na dvojinštančný postup, a teda do práva

obžalovaného na spravodlivý súdny proces.

V závere konštatoval, že sa javí ako skrivodlivé, aby jeho prvý a zrejme i posledný rozpor s trestným
právom bol hneď spojený s odsúdením a záznamom v registri trestov.

S prihliadnutím na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v napádaných

výrokoch a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie aj z dôvodu formálno-procesných
vád medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením resp. sám vo veci rozhodol tak, že
podmienečne zastaví trestné stíhanie obžalovaného, zohľadňujúc jeho odvolacie námietky a výsledky
konania pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd na podklade odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
bolo dôvodné, ale z úplne iných dôvodov, než na ktoré poukázal vo svojom odvolaní.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní po tom, čo obžalovaný odpovedal kladne na všetky otázky

položené mu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. prijal toto vyhlásenie obžalovaného podľa
§ 257 ods. 6 Tr. por. a správne potom v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti
s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, potom ani odvolací súd neakceptoval námietky obžalovaného, ktoré smerovali

voči zistenému skutkovému stavu a tým aj k právnej kvalifikácii jeho konania, pretože skutkový stav bol
vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní presvedčivo preukázaný a v tomto smere ani obžalovaný
nemal žiadne námietky.

Výrok o vine a právnej kvalifikácii bol teda už právoplatný, pretože obžalovaný urobil vyhlásenie, ktoré

bolo súdom prijaté. Svojim konaním tým , že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť- pod vplyvom
alkoholu činnosť ,pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu , spáchal
úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ obžalovaný namietal nesúlad výroku vyhotoveného rozsudku s výrokom vyhláseným na hlavnom

pojednávaní, tak táto zrejmá nesprávnosť bola odstránená právoplatným opravným uznesením z
26.08.2016 sp. zn. 1T/173/2015.

V súvislosti s výrokom o peňažnom treste a treste zákazu činnosti, aj krajský súd dospel k záveru,
že súbeh týchto trestov, vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, nie je trestom

neprimeraným , pretože účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. možno len ním dosiahnuť. Okresný
súd však pochybil, keď pri ukladaní peňažného trestu použil aj ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. Podľa
uvedeného zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až
6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie
trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v
prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo
doživotie. Keďže však výmera peňažného trestu a trestu zákazu činnosti sa nemôže znižovať alebo
zvyšovať mimo rámca rozpätia sadzby uvedenej v § 56 ods. 1 Tr. zák. resp. 61 ods. 2 Tr. zák., použitie
označeného ustanovenia tak bolo nadbytočné.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil rovnaký trest, ako
mu bol uložený prvostupňovým súdom, a to peňažný trest vo výške 160,- Eur s 1-mesačným náhradným
trestom odňatia slobody a tiež trest zákazu činnosti na dobu 12 mesiacov. Už vo svojom ostatnomrozhodnutí z 22.03.2016 sp. zn. 5To/27/2016 krajský súd uviedol, že okolnosti prípadu neumožňovali
použitie postupu podľa § 216 Tr. por. U obžalovaného rozhodne nešlo o tzv. skratové konanie, keď
v strednom stupni opilosti ako vodič osobného motorového vozidla nerešpektoval svetelné a zvukové

signály policajtov, pokračoval v jazde a keď zastavil, od vozidla ušiel. K tomuto vozidlu sa vrátil až
po tom, čo bol k tomuto telefonický vyzvaný kamarátom Z. L.. Naviac policajtom po príchode uviedol,
že alkoholické nápoje použil až po úteku od vozidla. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že v roku
2015 bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 10,- Eur za menej závažné porušenie pravidiel v
cestnej premávke. Vzhľadom na uvedené krajský súd tiež zistil, že je potrebné postihnúť obžalovaného

primeraným trestom, a to v súlade s ustanovením § 1 Tr. por. Podľa uvedeného ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súdy postupujú tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a
právnických osôb.

Krajský súd nakoniec zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu, ktoré nie je v súlade s predstavami

obžalovaného, nie je porušením jeho práva na obhajobu. Nie je teda „výsmechom spravodlivosti“, keď
súdy postupovali v zmysle zákona, pričom toto slovné súvetie použité obhajcom rozhodne nevyznelo pre
obžalovaného ako prospešné. Nebolo totiž v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii,
podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne

prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Práve ním navrhovaný procesný postup v prejednávanom prípade by bol v rozpore s účelom trestu
uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest plní totiž funkciu ochrany spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavuje prvok generálnej prevencie, t.j. výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

I napriek veľmi kladnému hodnoteniu osoby obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol,
závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je však vedenie motorového vozidla po požití
alkoholu, pričom aj spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt, najmä života a zdravia ľudí, si
oprávnene vyžaduje, aby bol uložený páchateľovi primeraný výchovný trest na úplne dolnej hranici a to

aj vtedy, keď nenastal škodlivý následok. Požiadavka, aby trestom uloženým za trestný čin spáchaný v
doprave sa účinne pôsobilo aj na ostatných členov spoločnosti, je totiž obzvlášť naliehavá v prípadoch,
keď došlo k hrubému porušeniu povinností uložených predpismi v cestnej premávke.

Z týchto dôvodov rozhodol krajský súd preto tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.