Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/142/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204040
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117204040.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne D.. E. F. O. X.., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. Q.j 4, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.133,92 EUR
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 14Csp 50/2017-41 zo dňa 1.6.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyni nárok na náhradu trov
konania nepriznal, rovnako ako ani žalovanému. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100, § 101
a § 107 OZ. Uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a preto sa
prioritne súd zaoberal touto námietkou. Z prehľadu splácania úveru zistil, že žalobkyňa poslednú
platbu uhradila 27.2.2009. Žalobu podala 17.2.2017. Keďže uplynula trojročná objektívna premlčacia
lehota, žalobu zamietol. Žalobkyňa poukazovala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať
desaťročnú premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov ako úmyselné
konanie porušujúce spotrebiteľské práva. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať,
aby žalovaný konal formou priameho, či nepriameho úmyslu. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby
poukázala na to, že úver sa ma považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže absentujú náležitosti ako
úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, čo má za následok teda bezúročný a bezpoplatkový úver.
Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaných ustanovení začína plynúť vtedy, keď sa oprávnený subjekt
dozvie o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ale aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Toto je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a citoval rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 26Cdo 785/2011, 1Cdo 67/2011 a ďalšie. Zásadné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo
169/2017, kedy v obdobnej právnej veci odmietol dovolanie spotrebiteľky za situácie keď súdy nižších
stupňov zamietli žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej
doby. Išlo o rozhodnutie Krajského súdu Žilina 7Co 302/2016. Dovolanie bolo síce odmietnuté pre
jeho neprípustnosť, keďže právna otázka, ktorú dovolateľka nastolila bola už vyriešená v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 1Cdo 67/2011 a 6MCdo 9/2012. Rovnako zamietol žalobu o určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky z toho dôvodu, že úverová zmluva už bola ukončená plnením. Určenie už nemá
pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe o plnenie. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že
súd prvej inštancie úplne negoval rozlíšenie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty a subjektívnu
premlčaciu lehotu stotožnil s objektívnou. Plynutie premlčacej lehoty začína odo dňa, kedy sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Je zjavné, že zákonodarca rozlišuje, kedy sa mohlo právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia vykonať po prvýkrát z hľadiska začatia plynutia objektívnej premlčacej
lehoty a kedy z hľadiska začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Pri bezdôvodnom obohatení
spočívajúcom v splátkach úveru, ktoré získava dodávateľ na úkor spotrebiteľa, nikdy nenastane
začatie plynutia objektívnej premlčacej lehoty súčasne so subjektívnou. Z toho dôvodu, že dlžníci
splácajú nad rámec skutočného dlhu dobrovoľne a to svedčí o tom, že nemajú nárok a chcú sa
nechávať okrádať. Z pohľadu státisícov zadlžených spotrebiteľov by nebolo tragické, ale až komické,
že súd sa snaží presvedčiť, že žalobkyňa, ale aj ďalší spotrebitelia systematický pravidelne a celé
roky bezdôvodne obohacujú dodávateľov titulom úžerných úrokov plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, neplatných zmlúv, zmlúv, ktoré neobsahujú zákonom požadované náležitosti. Rozdiel je
vlastne pri subjektívnej a v objektívnej premlčacej lehote vyjadrený už pomenovaním, keď zákon len
pri premlčaní práva pri náhrade škody rozlišuje tento atribút, ako aj pri premlčaní práva na bezdôvodné
obohatenie. Pre kategóriu objektívnosti je podstatou nezávislosť od ľudského vedomia na proti tomu
kategória subjektívnosti je podstatou existencie vo vedomí, teda od získania vedomostí. V tomto prípade
sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného a citoval rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 3Cdo 145/2004. Žalobkyňa žila v omyle, domnievala sa, že je povinná platiť to, čo požadoval
dodávateľ, keďže považovala dodávateľa za znalého zákona a takého, ktorý tento zákon aj dodržiava.
Z pohľadu žalobkyne vlastne subjektívna vedomosť začala plynúť až tým, že sa dozvedela o tom, že
sa bezdôvodne žalovaný na jej úkor obohatil a to tým, že navštívila združenie na ochranu občana,
spotrebiteľa v septembri 2016 a bola informovaná, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané
zákonom. V tejto súvislosti citoval celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 2581/98, 33Odo
528/2006, Cpj37/78, 25Cdo 3306/2007, 33Odo 766/2002, 33Cdo 3003/99. Následne poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných právnych veciach dospel k rovnakým záverom
po začatí plynutia subjektívnej lehoty premlčacej a tiež rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou lehotou
a cit. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 1Co 293/2014, 2Co 9/2012, 3Co 85/2017, 7Co 84/2011,
10Co 75/2016, 12Co 46/2017 a od senátu 17 až po 21 Krajského súdu v Prešove. Zároveň poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012. Tieto rozhodnutia aj pripojil k odvolaniu v kópii.
Zároveň poukázal aj na odborný článok z 8.3.2018 na portáli najpravo.sk. Vyjadril sa aj k 10 ročnej
premlčacej lehote vo vzťahu k dodávateľovi finančnej služby a jeho konania, prijímania platieb od
spotrebiteľa napriek tomu, že neboli naplnené zákonom stanovené podmienky zmluvy o úvere. Citoval
tiež publikáciu V., L., B., G., Q. a K. v Občianskom zákonníku I. komentár z roku 2015. Preto navrhol
zrušiť vec súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobkyne vyjadril sa žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Nestačí len všeobecné tvrdenie o poskytnutí úverov zo strany žalovaného v súvislosti s 10
ročnou premlčacou lehotou, ale aj preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie.
V danom prípade nebolo toto preukázané. Nikdy zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, ani sa nezistil
dôvod na plnenie z tejto zmluvy, ktorý by odpadol alebo že žalovaný ho získal z nepoctivých zdrojov.
Preto navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

7. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 12.5.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk, t.j. 1.327,76 EUR, ktorý sa
zaviazala splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 6.180,- Sk, t.j. 205,14 EUR, teda celkovo mala
zaplatiť sumu 74.160,- Sk, t.j. 2.461,68 EUR. Z prehľadu úhrad k uvedenej zmluve (čl. 7 spisu) vyplýva,
že žalobkyňa zaplatila celkovú sumu 2.461,68 EUR. Z citovaného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa

uhrádzala žalovanému jednotlivé platby od 10.7.2008 do 27.2.2009, kedy bola uhradená posledná
platba.

9. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

10. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný
na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Odvolací
súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby je totožný so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. momentom vzniku bezdôvodného
obohatenia s poukazom na zákonnú fikciu znalosti právnych predpisov. Je zrejmé, že v danom prípade
bol medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvou zo dňa 01.07.2005 založený spotrebiteľský záväzkový
vzťah. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa, čo vyslovil aj NS SR v uznesení vo veci 6 MCdo 9/2012. Odvolací súd pripomína
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený
smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).
Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).

11. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd ďalej poznamenáva, že žalovaný ako
osoba podnikajúca na finančnom trhu (deň zápisu 01.04.1992) má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať
poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, správu pohľadávok klienta na jeho
účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

12. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne vychádzať z 10-ročnej premlčacej
doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Súd konštatuje, že žalovaná
obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa
predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných
povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa
zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná organizácia a banka, pri uzatváraní zmlúv koná evidentne
úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové
pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS žalobkyňa zistila, že plnenie voči žalovanému nebolo v celom rozsahu
dôvodné a následne podala žalobu na súd. Preto sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciami
žalobkyne v tom, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o
nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších
zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V
zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp.
zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012).
Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou
dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP. Súd
prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

14. V ďalšom konaní bude úlohou prvej inštancie opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa
vyporiada so samotným nárokom žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia po hmotnoprávnej
stránke, rešpektujúc vyššie vyslovený právny názor odvolacieho súdu vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.