Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Babjak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/86/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010139
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217010139.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Mária Šuleja, o odvolaní obžalovaného L. G. proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 10T/2/2017 zo 07.05.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2018,
jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 10T/2/2017 zo 07.05.2018 vo výroku o treste.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný L. G., nar. XX.XX.XXXX sa o d s u d z u j e podľa §
364 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 56 ods.
1, 2 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný L. G. uznaný vinným z prečinov ublíženia na
zdraví a výtržníctva podľa § 157 ods. 1 resp. § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré mal spáchať tak, že
dňa 16. 08. 2015 asi o 02.00 h pred kultúrnym domov v Z. A. počas konania svadobnej hostiny udrel
rukou po tvári O. L., nar. XX. XX. XXXX, obžalovaný na O. L. opätovne zaútočil 16. 08. 2015 asi o 03.00 h
pred kultúrnym domom v Z. A., poudieral ho rukami po celom tele, v ďalšom útoku sa obžalovanému
pokúsil zabrániť otec poškodeného S. L., nar. XX. XX. XXXX, obžalovaný udrel S. L. päsťou dva krát
do oblasti hlavy, obžalovaný potom zaútočil opäť na O. L. spoločne obaja spadli do jarku vedľa cesty,
O. L. sa postavil a vyzval obžalovaného, aby prestal s útokom, obvinený potiahol poškodeného O. L.
za nohy v oblasti členkov v dôsledku čoho poškodený spadol do jarku a pri páde vystrel pravú ruku na
ktorú dopadol, po páde do jarku opätovne na neho obžalovaný zaútočil, udieral ho do oblasti hlavy, O.
L. utrpel roztrhnutie vnútorného bočného väzu, lakťa vpravo s nestabilitou lakťového kĺbu a okrajovú
zlomeninu hlavičky vretennej kosti pravého lakťa s pracovnou neschopnosťou od 16. 08. 2015 do 02.
11. 2015, S. L., nar. XX. XX. XXXX utrpel krvnú podliatinu a odreninu temennej časti hlavy vľavo s
dobou liečby do 7 dní bez pracovnej neschopnosti.
O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, žepodľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 56 ods.
1 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného na úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu
súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Skuteckého 20, 974
01 Banská Bystrica, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd sa zaoberal dvomi verziami konfliktu v
rozhodnom čase, to znamená verziou obžalovaného L. G. a verziou poškodeného O. L. resp. aj otca
poškodeného S. L..
Verzia obžalovaného spočívala v podstate v tom, že on konflikt nevyvolal, pokiaľ udrel oboch
poškodených, bolo to len po tom, ako bol on udretý nimi, pričom žiadne zranenie v jarku poškodenému
O. L. nespôsobil (práve poškodený O. L. sotil obžalovaného do jarku, kde ho udieral oboma rukami a
potom musel niekto odtiahnuť poškodeného, aby na obžalovaného v jarku ďalej neútočil).
Z výpovedí svedkov, ktorí viacmenej podporovali obhajobu obžalovaného o priebehu konfliktu (jeho otec
M.G.st.,strýkoM.G.apriateľM.H.)vyplynulookreminéhoto,žezávažnézraneniesimalpoškodenýO.
L. spôsobiť vtedy, keď chcel ležiaceho v betónovom jarku udrieť M. H., pričom ten sa uhol a obžalovaný
si spôsobil zranenie úderom do kamenného jarku.
VerziapoškodenéhoO.L.,ktorúviacmenejpotvrdzovalinajmäjehootecS.L.st.abratS.L.ml.spočívala
v tom, že príčinou vyvrcholenia konfliktu (ktorý bol spočiatku vzájomný) bol obžalovaný L. G., ktorý
napadol fyzicky jednak poškodeného S. L. st. a jednak poškodeného O. L., pričom O. L. pri páde do
jarku (ktorý zapríčinil obžalovaný L. G.) utrpel závažné poranenie pravej ruky s dlhšie trvajúcou dobou
liečenia a práceneschopnosti.
Pri vyrovnávaní sa s rozpornými dôkazmi, a to najmä v časti týkajúcej sa závažného zranenia
poškodeného O. L., okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku argumentuje najmä nasledovne:
„Za kľúčový dôkaz však súd považuje znalecký posudok a výpoveď znalca O.. F., ktorý jednoznačne
vyvrátil tvrdenia obhajoby, pričom uviedol, že z medicínskeho hľadiska je vylúčené, aby utrpené zranenia
vznikli úderom päsťou do betónovej dlaždice, pretože sila nemohla byť taká, aby spôsobila uvedené
zranenia. Zranenia by sa prejavil na hánkach, nie na lakti, vznikli by devastačné poranenia na zápästí.
Uviedol, že zranenia vznikli pádom na vystretú ruku. Keďže tvrdenia svedkov obhajoby sa ukázali
nepravdivé, súd vychádzal z ostatných svedeckých výpovedi a pri zhodnom svedectve otca L. a syna S.
uveril ich tvrdeniu, pričom nepovažoval za podstatný gramatický výklad výpovedi, keď jeden uviedol, že
sotil a druhý, že hodil. Podstatné je, že súd považuje za preukázané, že obžalovaný násilným útokom
spôsobil pád poškodeného, následkom ktorého boli popísané zranenia“.
Okresný súd sa priklonil k verzii poškodených aj vo vzťahu ohľadne konania obžalovaného L. G.
voči poškodenému S. L. st., keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza: „Skutok spáchaný na
poškodenom S. L. st. súd posúdil ako prečin výtržníctva. Okrem poškodeného usvedčujú obžalovaného
z napadnutia aj synovia poškodeného O. a S. L., ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný napadol ich otca
potom, ako napadol O. a otec ho išiel brániť. Obžalovaný priznal, že poškodeného udrel, ale uviedol,
že sa iba bránil. Pokiaľ by súd aj uveril tomuto tvrdeniu, takúto obranu by však považoval vzhľadom k
veku poškodeného (66 rokov) za neprimeranú“.
Po kvalifikácii zisteného konania obžalovaného L. G. vo vzťahu k poškodenému O. L. ako prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. (inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví)
a voči poškodenému S. L. st. ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (dopustil sa
fyzicky, verejne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného) okresný súd ukladal
obžalovanému L. G. trest.
Pri ukladaní trestu prihliadol najmä na to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život (poľahčujúca
okolnosť), pričom mu priťažovalo, že sa dopustil viacerých trestných činov. S poukazom aj na to, že
vzájomný konflikt s poškodeným O. L. vyvolal pôvodne práve poškodený (nevhodným správaním aurážaním obžalovaného), pričom jednou z príčin závažného zranenia poškodeného bolo aj to, že bol pod
značnýmvplyvomalkoholu,malpotomokresnýsúdzato,žeobžalovanéhopostačujepostihnúťúhrnným
peňažným trestom vo výške 500,- Eur, s uložením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov (pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený).
Z dôvodu, že okresný súd mal za to, že na spôsobení svojho závažného zranenia sa spolupodieľal aj
poškodený O. L. (bol pod vplyvom alkoholu), odkázal poškodenú stranu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
s jej nárokom na náhradu škody (ktorá vznikla v súvislosti s liečením poškodeného O. L.) na civilný
proces, pretože spravodlivé rozhodnutie o náhrade škody vyžaduje náležite posúdiť aj mieru zavinenia
poškodeného, k čomu je potrebné ďalšie dokazovanie, presahujúce potreby trestného stíhania.
V zákonnej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie obžalovaný L. G., ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu aj písomne odôvodnil a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajobapoukazujenajmänato,že:obžalovanýpopiera,žebybolbývalspoškodenýmO.L.vpriamom
fyzickom kontakte v rozhodujúcom čase a krátko predtým, keď mal utrpieť zranenie na pravej ruke v
lakťovom kĺbe; ani jeden zo svedkov nepotvrdil verziu poškodeného O. L., že by bolo došlo k jeho pádu
tak, že by mal obžalovaný potiahnuť poškodeného O. L. za nohy v oblasti členkov (v dôsledku čoho
poškodený spadol do jarku a pri páde si mal vystrieť pravú ruku, na ktorú dopadol); takúto verziu potvrdil
len znalec, ktorý však nie je dôkazom priamym ale odvodeným.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že nie je potrebné
zo strany odvolacieho súdu zasahovať do skutkových zistení okresného súdu a právnej kvalifikácie
konania obžalovaného, ani do výroku o náhrade škody, potrebné je však zasiahnuť do výroku o
ukladanom treste a urobiť nápravu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Podľa názoru krajského súdu správne postupoval okresný súd, keď pri dvoch rozporných verziách sa
priklonil na základe znaleckých zistení znalca z odboru chirurgie a traumatológie O.. F. F. k alternatíve
poškodených, ktorú potom vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku.
Z alternatívy poškodených vyplýva predovšetkým (aj keď pri určitých rozporoch, ktoré môžu prameniť
tiežztoho,žekonfliktsaodohrávalvnočnýchhodinách),žezávažnézraneniepoškodenéhoO.L.vzniklo
pri páde do vybetónovaného jarku, pričom tento pád zapríčinil fyzickým útokom obžalovaný L. G..
Treba poznamenať, že ešte v prípravnom konaní bol vykonaný vyšetrovací pokus týkajúci sa priebehu
konfliktu, ako aj mechanizmu vzniku zranenia, pričom už vyššie označený znalec jednohlasne prehlásil,
že mechanizmu vzniku zranenia poškodeného O. L. zodpovedajú jeho znázornenia pádu zapríčineného
obžalovaným L. G. zachytené na fotografiách č. 28 a 29 a zranenie poškodeného O. L. nemohlo vzniknúť
takým spôsobom, ako uvádzali svedkovia podporujúci obžalovaného (najmä L. G. st., M. G. a M. H.).
Skutkové zistenia a právnu kvalifikáciu konania obžalovaného L. G., čo vyplýva z priklonenia sa
okresného súdu k alternatíve poškodených, možno potom považovať za akceptovateľné.
Podľa názoru odvolacieho súdu za akceptovateľný možno považovať aj výrok okresného súdu o
odkázaní poškodenej strany s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Za akceptovateľný však nemožno považovať výrok o ukladanom treste obžalovanému, a to jednak z
dôvodu porušenia zákona, ako aj určenia neprimeraného náhradného trestu odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov.
Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy a v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. mu bolo potrebné ukladať
úhrnnýtrestpodľazákonnéhoustanovenia,ktorésavzťahujenatrestnýčin,ktorýjenajprísnejšietrestný,
tak v tomto prípade je najprísnejším trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., kde je trestná
sadzba odňatia slobody až na 3 roky (pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. činí
trestná sadzba odňatia slobody 6 mesiacov až 2 roky).Krajský súd mal potom za to, že obžalovanému je potrebné ukladať úhrnný trest, primárne podľa § 364
ods. 1 Tr. zák., avšak v postačujúcej výmere 500,- Eur, tak, ako to učinil aj okresný súd.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160,- Eur do 331.930, Eur.
V zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody, pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, možno ustanoviť až na 5 rokov.
S poukazom na sumu, v ktorej možno peňažný trest uložiť podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., ako aj na možnosť
ustanovenia náhradného trestu odňatia slobody podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na teraz
konkrétne ukladaný peňažný trest vo výmere 500,- Eur mal krajský súd potom za to, že primeraným
náhradným trestom odňatia slobody, ktorý treba v tomto prípade obžalovanému ustanoviť, je trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku krajského súdu, keď napadnutý rozsudok ponechal nedotknutý v skutkových zisteniach,
právnej kvalifikácii, vo výroku o náhrade škody, pričom nápravu vykonal len ohľadne trestu, ktorý bol
obžalovanému okresným súdom uložený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.