Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204375
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616204375.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu L. M.,

O.. X.X.XXXX, V. V. Č.. XXX právne zastúpený JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, Košice
proti žalovanému L. M., O.. XX.X.XXXX, V. V. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Vladimír Dodrv, Školská 10, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.393,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu 16.3.2016 domáhal úhrady sumy 1.393,- Eur a
10 % úroku vo výške 565,76 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že od 1.2.1994 do 31.5.2015 na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.3.2000 a pracovnej náplne z 2.4.2000, pracovnej zmluvy zo
dňa 28.2.2001 a splnomocnenia vo forme notárskej zápisnice riadil firmu žalovaného. Keďže firma
krachovala, zapožičiaval si od občanov finančné prostriedky do podnikania. Takto urobil aj on sám, keď
dňa 14.2.2012 na základe zmluvy o pôžičke zapožičal žalovanému sumu 1.893,- Eur s 10 % úrokom, s
lehotou vrátenia do 31.5.2013. Dňa 12.6.2015 bola na jeho účet pripísaná suma 500,- Eur ako splátka
pôžičky, takže zostáva dlžná suma 1.393,- Eur. Za obdobie od 1.6.2013 do 31.5.2015 mu vznikol nárok
na úrok vo výške 454,32 Eur zo sumy 1.893,- Eur a za obdobie od 1.7.2015 do 29.2.2016 zo sumy

1.393,- Eur vo výške 111,44 Eur, spolu 565,76 Eur, dlžná suma je teda 1.958,76 Eur.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že so žalobcom nikdy nepodpísal zmluvu o
pôžičke, obidva podpisy na zmluve sú žalobcu. Od žalobcu nežiadal žiadnu pôžičku ani nijakú finančnú
hotovosť, je nereálne, aby si takúto sumu zapožičal, je to nelogické a neštandardné. O tom, že na jeho
účet prišla takáto suma sa dozvedel od ekonómky a výpisu z účtu. Takéto prevody zo strany žalobcu
boli bežné, viackrát vybral zo svojho účtu nejakú finančnú hotovosť, previedol ju na jeho účet a potom

opätovne na svoj. Pracovný pomer so žalovaným bol ukončený v roku 2009, pričom súd zavádza,
že bol skončený až v roku 2015. Jednoznačne sám požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dňa
16.10.2009. Po skončení pracovného pomeru mu neodovzdal pečiatku s číslom 2 a túto neoprávnene
užíval. Prípis o vrátenie pôžičky bol adresovaný nie jemu ale jeho ekonómke. Suma 500,- Eur mala byť
zaslaná inej osobe za odber nafty.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku predložil zmluvu o pôžičke, výpisy z účtu, príjmové

doklady, pracovné zmluvy, splnomocnenie formou notárskej zápisnice, potvrdenia daňového úradu
Prešov, Uni Credit Bank, Okresného úradu Prešov. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany predložil
výpisy z účtu a posledným podaním vzniesol námietku premlčania.4. Žalobca predložil súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 14.2.2012, podľa ktorej zapožičal žalovanému sumu
1.893,- Eur do 31.5.2013 s 10 % úrokom za každých 12 mesiacov. Zmluvu podpísal žalobca a za
žalovaného opätovne ju podpísal žalobca. Žalobca predložil súdu doklad o výbere sumy 1.893,- Eur v

hotovosti a výpis z účtu o vklade uvedenej sumy na účet žalovaného.

5. Z predloženej Notárskej zápisnice N33/2004, Nz 2730/2004 zo dňa 14.1.2004 mal súd preukázané,
že žalovaný splnomocnil žalobcu, aby ho zastupoval pri všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú žalobcu a to
pred štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy, vyššími územnými celkami,

daňovými úradmi, súdmi, družstvami, obchodnými spoločnosťami, pri jednaní s obchodnými partnermi,
pri preberaní poštových zásielok, doporučených alebo do vlastných rúk, pri preberaní peňazí, ako aj pri
prípadných ostatných úkonoch týkajúcich sa prevádzkovania živnosti.

6. Žalobca u žalovaného pracoval od 18.3.2000 na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa
17.3.2000nadobuurčitúdo1.3.2001.Nazákladeďalšejpracovnejzmluvyzodňa28.2.2001pracovaldo

28.2.2002apracovnúzmluvuzodňa31.12.2002maluzavretúnadobuneurčitú.Ďalšiapracovnázmluva
bola uzavretá 7.7.2009 na dobu neurčitú a žalobca listom zo dňa 16.10.2009 požiadal o rozviazanie
pracovného pomeru k 31.10.2009.

7. Z predložených dokladov a to výpisov z účtov, príjmových a výdavkových dokladov mal súd

preukázané, že žalobca v rokoch 2011 až do r. 2015 vkladal a vyberal z účtu žalovaného rôzne sumy
v značnej výške.

8. Žalobca uviedol, že žalovaného zastupoval aj po skončení pracovného pomeru na základe udelenej
plnej moci. V rokoch 2009, 2010 sa žalovaný dostal do finančných problémov, existencia firmy bola

ohrozená, preto pre firmu žalovaného požičiaval peniaze od známych, ktoré dával na účet v Unicredit
bank a.s. a z toho účtu sa peniaze vracali, o tom žalovaný vedel. Na výber sumy 2 000,- Eur uviedol,
že vrátil pôžičku L. O. od ktorej si požičal sumu 3 300,- Eur ( vklad dňa 18.7.2011) a sumu 1 000,-
Eur vybral žalovaný. Požičal si aj od p. H. dňa 10.5.2012 sumu 19 920,- Eur a túto vložil na účet
žalovaného o čom predložil príjmové a výdavkové doklady a doklad o vklade s banky. Po doložení

výpisov z účtu žalovaným, predložil ďalšie príjmové doklady o vrátení požičaných peňazí. Ďalej uviedol,
že pre žalovaného zakupoval kancelárske potreby, platil poštu, nakupoval pohonné hmoty a doklady
odovzdával ekonómke.

9. Žalovaný uviedol, že si od žalobcu nič nepožičal. Žalobca nevložil na účet len uvedenú sumu, ale

denne vkladal a vyberal viaceré sumy. Zmluvu o pôžičke videl prvýkrát až keď mu bola zaslaná súdom.
Žalobcu nechal vybavovať veci aj naďalej, lebo mu dôveroval, bol jeho otec, nezrušil mu plnú moc.
Peniaze nepožičiaval v mene firmy ale na vlastnú päsť, nevie koľko mu povyberal z účtu a preto v roku
2015 zablokoval účet aby nemohol vyberať peniaze a nerobil mu dlhy. Dňa 23.5.2012 vybral z účtu
1 000,- Eur a 2 000,- Eur. Výber sumy 2 000,- Eur realizoval v Trenčianskych Tepliciach, kde bol v

kúpeľoch. Súdu predložil výpisu z účtu za rok 2014, z ktorých je zrejmé množstvo výberov žalobcu z účtu
žalovaného a tieto sumy prevyšujú vklady. Peniaze si už svojimi výbermi žalobca dávno z účtu vybral a
to dokonca vo vyššej sumy ako mu prináležalo. Následne vzniesol námietku premlčania.

10. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd sa v prvom rade musel vysporiadať s touto

námietkou.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom
určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia.

12. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.13. V danej veci majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde
od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť,
najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.

14. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Použitie
námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca vložil na účet žalovaného dňa 14.2.2012
sumu 1 893,- Eur. Súdu predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 14.2.2012, podľa ktorej mal žalovaný pôžičku
vrátiť v lehote do 31.5.2013. Žalovaný zmluvu o pôžičke nepodpísal a ako uviedol dozvedel sa o nej až
keďmujusúddoručildňa13.6.2016spolusožalobou.Zažalovanéhozmluvuopôžičkepodpísalžalobca
a poukazoval na splnomocnenie, ktoré mu udelil žalovaný formou notárskej zápisnice. Tieto skutočnosti

neboli sporné. Z predloženého splnomocnenia je ale zrejmé, že žalobca nebol splnomocnený na
uzavieranie zmluvy o pôžičke a preto takúto zmluvu za žalovaného nemohol podpísať, čiže nedošlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke a preto táto zmluva je neplatná. Žalobca poskytol žalovanému peniaze
bez právneho dôvodu, teda ide o bezdôvodné obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčí podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Žalobca v zmluve o pôžičke uviedol, že peniaze žiada vrátiť do 31.5.2013. Z predložených výpisov z
účtov vyplýva, že žalobca si z účtu vyberal množstvo peňazí až do roku 2015, kedy mu žalovaný zrušil
právo disponovať z účtom. Listom zo dňa 13.5.2015 žiadal vrátiť uvedenú sumu, ale žiadosť zaslal
Ing. Š. nie žalovanému a do vtedy žiadnu pôžičku nežiadal vrátiť. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia dňom 1.6.2013. Dvojročná premlčacia lehota uplynula 1.7.2014, žalobca
podalžalobunasúddňa6.3.2016,tedapouplynutípremlčacejlehoty.Súdnazákladeuvedenéhožalobu
žalobcu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

18. Súd považuje za potrebné dodať, že z predložených výpisov z účtov vyplýva, že žalovaný až do

roku 2015 disponoval s účtom žalovaného, vyberal a vkladal peniaze, ktoré si požičal aj neskôr, preto
má súd za to, že aj túto sumu si vybral tak ako tvrdí žalovaný, nakoľko z predložených dokladov nie je
preukázané na čo vybraté peniaze boli použité ale je zrejmé, že ich vyberal žalobca.

19. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Úspešnému žalovanému bola proti
žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté

v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.