Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219050
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116219050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava

Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: C. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., Borčice XX, proti žalovanej: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX, o
odstránenie prekážky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/157/2016-
116 zo dňa 30. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

uložil žalovanej povinnosť odstrániť prekážku- časť oceľového oplotenia o cca 1,25m šírky, ktorý
zasahuje do priestoru prechodu, ktorý mu bol prisúdený cez C- KN parcelu č. 286/3 o výmere 81m2 v
k.ú. Borčice, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pripojeného rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 17C/24/2013-120 zo dňa 18.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17Co/721/2015-163 zo dňa 22.06.2016, d zistil, že súd právoplatne zrušil a reálnou deľbou vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Borčice, parcela registra
"C", parcelné číslo 286/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, zapísané na LV č. 324
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, presne podľa výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke
podiely účastníkov na parcely č. 286/2 o výmere 81 m2 a parc.č. 286/3 o výmere 81 m2. Súčasne k
novovzniknutému pozemku 286/3 prikázanému do výlučného vlastníctva žalobcu v tomto konaní zriadil
vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti strpieť užívanie jestvujúcej
vodovodnej prípojky a prístup k nej, a to v prospech vlastníka druhej novovzniknutej nehnuteľnosti

( žalovanej). Súd nepovažoval za dôvod nemožnosti reálnej deľby skutočnosť, že žalobca má prístup
k domovej nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve aj inou formou, a to po nespevnenej komunikácii
priľahlej k jeho nehnuteľnosti, pretože táto prístupová cesta nie je riadnou cestou, nie je miestnou
komunikáciou, ktorá by na tento účel slúžila, ale ide o účelovú nespevnenú poľnú komunikáciu. Prístup
cez túto cestu je pre žalobcu spojený s obchádzkou. Za dôvod pre reálne rozdelenie nehnuteľnosti
považoval súd aj skutočnosť že žalobca má v predmetnom pozemku umiestnený plynovod, ku ktorému
zostane žalobcovi v prípade reálneho rozdelenia zachovaný prístup. Súd sa v rámci vyporiadania

podielového spoluvlastníctva nezaoberal skutočnosťou, že prístup k pôvodnej parcele č. 286/2 o výmere
162 m2 nie je možný inak, len cez kovovú bránu, ktorá pozostáva zo stĺpikov, malej bráničky a kovovej
plnej brány ( ktorá sa zčasti otvára zvnútra a časť je osadená na pevno ), čiže pokiaľ sa chce žalobca
dostať na svoju novovytvorenú parcelu č. 286/3 o výmere 81 m2, musí nevyhnutnej prejsť cez malúbráničku na pozemku parc.č. 286/2 po rozdelení vo výmere 81m2 prikázanej do výlučného vlastníctva
žalovanej, čo je zdrojom konfliktov. Súd sa v rámci sporu sp.zn. 17C/24/2013 nezaoberal sa zriadením
vecného bremena v podobe práva trpieť prechod žalobcu na pozemok č. 286/3 cez bráničku vo

vlastníctve žalovanej na novovytvorenom pozemku parc.č. 286/2. V prejednávanej veci za žalobca
domáhal odstránenia časti kovového oplotenia, ktoré bolo vybudované ešte rodičmi oboch sporových
strán niekedy v rokoch 1953 -1956 ( vzhľadom na rozporuplnosť výpovedí strán sa presný čas jeho
stavby nepodarilo preukázať) a nebolo sporné, že aktuálne kovový plot s bráničkou a kovovou bránou
oddeľujúci parcely č. 286/2 a 286/3 v k.ú. Borčice od verejnej cesty patrí výlučne žalovanej titulom

dedenia. Žalobca sa domáha odstránenia časti veľkej kovovej brány tvrdiac, že táto je na jeho pozemku.
Zo súkromného znaleckého posudku č. 6/2018, predloženého samotným žalobcom sa však žiaden
zásah do jeho vlastníckeho práva spornou bránou nepreukázal. Ako vyplýva zo záverov tohto posudku,
kovová brána sa nenachádza na vlastníckej hranici parcely č. 286/3 a 266/1 ( cesta) ale prechádza
po zameraných podrobných bodoch č. 4,5 a 6 a kovový plot sa nachádza na vlastníckej hranici parc.č.
286/3 v priebehu podrobných bodov v dĺžke 1,27 m; spojnica podrobného bodu č. 11-62 a podrobného

bodu č. 461-3, pričom bod 3 je zameraný kovový stĺpik, ktorý predstavuje začiatok kovového plotu a
podrobné body 4,5 a 6 sú zamerané podrobné body na kraji veľkej a malej brány. Kovový plot zameraný
od cesty C-KN parc.č. 266/1 a v priebehu podrobných bodov č. 3-4 sa nachádza vo vzdialenosti 5cm od
vlastníckej hranice. V danom prípade teda veľká brána žiadnou svojou časťou nezasahuje do parc.č.
286/3 v k.ú. Borčice vo vlastníctve žalobcu. V čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parc.č.

286/2 o výmere 162 m2 v k.ú. Borčice reálnou deľbou už sporná kovová bránička s veľkou bránou vo
vlastníctve žalobkyne bola osadená, a preto jej existujúce vlastnícke právo k spornej bráničke a bráne
nemôže byť v dôsledku reálnej deľby porušené. Požiadavka žalobcu, smerujúca k odstráneniu jedného
betónového stĺpika, odpílenia časti kovovej brány a posunutia oplotenia tak, že merače a vodovodná
prípojka ako aj celá parc.č. 268/2 vo vlastníctve žalovanej bude od cesty prístupná komukoľvek v obci,

je závažným zásahom do vlastníckeho práva žalovanej a to bez právneho dôvodu. Takýto postupom by
bolovpodstateznehodnotenéceléoploteniežalovanejodcesty,čosúdpovažovalzavýkonvlastníckeho
práva žalobcu k parc.č. 286/3 v rozpore s dobrými mravmi. Z výsluchu strán je zrejmé, že žalobca má
možnosť prechádzať cez malú kovovú bráničku na parc.č. 286/2 bez problémov a povinnosťou žalovanej
je, aj keď ju nemá stanovenú súdom, toto obmedzenie jej vlastníckeho práva, spočívajúce v práve

prechodu žalobcu cez jej bráničku za účelom jeho prístupu k parc.č. 286/3 trpieť, pretože žalobca iný
prístup na svoju parcelu a k domu nemá. Parcela č. 274/1 o výmere 584m2 zapísaná na LV č. 253
v k.ú. Borčice nie je vlastníctvom ani podielovým spoluvlastníctvom žalobcu a podľa stanoviska Obce
Borčice sa parc.č. 274 ( vedená ako orná pôda) nedá používať ako prístupová cesta k rodinnému domu
žalobcu. Preto súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný
úspech, avšak trovy si neuplatnila, preto jej právo na ich náhradu nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie. Namietal, že žalovaná si rozsudok prevzala pri
pojednávaní, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu. Znalecký posudok vo veci je jasný, ak súd z neho
nevychádzal, žiadal, aby mu bola nahradená suma 380,- eur ako trovy za jeho vypracovanie. Ide mu
len o časť pevného oplotenia, je možné aj riešenie, aby v tejto časti bola zriadená uzamykateľná bránka
ako vstup na jeho pozemok. Odvolávanie sa žalovanej na dedičstvo neobstojí, svoj podiel jej odstúpil

len s podmienkou, že bude mať zriadenú prístupovú cestu širokú 2,5m k jeho domu, čo žalovaná tiež
nedodržala.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu

nariaďovať pojednávanie.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Žalobca v odvolaní namietol odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (predčasné

doručenie rozsudku žalovanej) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

13.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d/CSPdopadánavšetkypochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto

pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.
Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Ani v odvolacom konaní
neboli žalobcom tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

16. Pokiaľ žalobca namieta nesprávnosť doručovania rozsudku súdu prvej inštancie v tom smere,
že žalovanej bol tento doručený ešte pred jeho vyhlásením, odvolací súd zistil, že uvedené z
obsahu spisu nevyplýva. Pojednávanie súdu prvej inštancie dňa 09.04.2018 bolo odročené za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 30.04.2018. Prítomní žalobca i žalovaná vzali termín na vedomie s tým,

že písomne volaní už nebudú. Na pojednávaní dňa 30.04.2018 došlo k vyhláseniu rozsudku súdu
prvej inštancie, prítomný žalobca prevzal v tento deň i písomné vyhotovenie rozsudku. Žalovaná
sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 30.04.2018 bez ospravedlnenia nedostavila, o odročenie
pojednávania nepožiadala. Písomné vyhotovenie rozsudku jej bolo následne zaslané poštou a doručené
dňa 07.05.2018, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. Uvedenému procesnému postupu súdu prvej

inštancie,ktorýjeplnevsúladesustanoveniami Civilnéhosporového poriadkunietčovytknúťatvrdenia
žalobcu o tzv. inej procesnej vade prvoinštančného konania neboli preukázané.

17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil.

18. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Nárok na ich náhradu, vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní, by patril žalovanej,ktorá si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a preukázateľne jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto
jej odvolací súd nárok nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).