Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/269/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223079
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113223079.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobkyne: N.

D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, C., zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava,
proti žalovaným: 1. H. D., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XX, C., 2. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, C.,
obaja zastúpení: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, Teodora Tekela 23, Trnava, o nahradenie súhlasného
prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.8.2013, doručenou súdu dňa 28.8.2013 domáhala nahradenia

prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade pri uzatvorení darovacej zmluvy súdnym rozhodnutím, keď
návrh darovacej zmluvy zároveň tvoril prílohu žaloby. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22.12.2015,
doručeným súdu dňa 28.12.2015 upresnila petit svojej žaloby, pretože medzičasom došlo k zmene
vlastníctva predmetného bytu v katastri nehnuteľností a to v tom smere, že žalovaní už nie sú
evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu, ale ako jeho podieloví spoluvlastníci každý
v rovnakom pomere. Zároveň bol petit žaloby doplnený o celý obsah darovacej zmluvy, pri uzatvorení
ktorej má byť nahradená vôľa žalovaných. Navrhovaná zmena žalobného petitu bola pripustená

uznesením súdu vyhláseným na pojednávaní dňa 13.9.2017.

2. Žalobkyňa sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaných pri uzatvorení darovacej zmluvy, na
uzatvorení ktorej sa s ňou žalovaní dohodli v Zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 7.2.2012, keď
predmetom zmluvy mala byť parcela registra „C“ č. 77 v katastrálnom území Hlohovec zapísaná na LV
č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 344 m2 v podiele 7450/179871-in;
byt č. XX na 4. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX, vchod č. 1, v C. na ulici T.; a spoločné časti a

spoločné zariadenia v bytovom dome súp. č. XXX, vchod č. 1, v C. na ulici T. v podiele 7450/179871-in.
Podmienkou darovania nehnuteľností bola tá skutočnosť, že dôjde k výmazu záložných práv v prospech
záložnýchveriteľov,ktorýmivčaseuzavretiazmluvyboliDaňovýúradHlohovec,t.č.DaňovýúradTrnava
a ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. Bratislava, a to v lehote 2 mesiace od výmazu záložného práva.
Uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7.2.2012 predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy v roku 2002,
predmetom ktorej bol predaj predmetného bytu jeho vtedajšími vlastníkmi, žalobkyňou a jej medzičasom
zosnulým manželom L. D. žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu, že im chceli pomôcť pri žiadaní o

poskytnutie úveru, keď úver bol žalovaným v skutočnosti poskytnutý a tento úver bol zabezpečený
záložným právom k tomuto bytu. K predaju bytu malo dôjsť za podmienok uvedených v kúpnej zmluve,
pričom však nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny zo strany žalovaných žalobkyni a jej manželovi. Medzi
účastníkmi zmluvy existovala ústna dohoda, na základe ktorej mal byť predmetný byt po splateníposkytnutého úveru zo strany žalovaných prevedený naspäť na žalobkyňu a jej manžela, k čomu však už
nedošlo. Úver poskytnutý z ČSOB stavebná sporiteľňa zostal pravdepodobne úmyselne nesplatený, čo
mohlo súvisieť s rozvodovým konaním žalovaných, ktorí sú v súčasnej dobe už právoplatne rozvedení.

K uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve došlo v období, kedy už medzi žalovanými ako manželmi existoval
rozvrat a žalobkyňa ich práve pre tento rozvrat žiadala, aby splnili svoj záväzok ohľadom spätného
prevodu nehnuteľnosti. V tej dobe úver poskytnutý v ČSOB nebol splatený a žalovaní sa domnievali, že
k uzavretiu darovacej zmluvy nedôjde, nakoľko nedôjde k zrušeniu záložného práva v prospech veriteľa
ČSOB stavebná sporiteľňa. Medzi ČSOB a žalobkyňou však došlo k uzavretiu dohody, v dôsledku

ktorej žalobkyňa vyplatila nesplatenú časť úveru, následne dňa 26.6.2013 bolo zrušené záložné právo
a nastúpili právne účinky uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, keď záložné právo v prospech Daňového
úradu Hlohovec, t.č. Daňového úradu Trnava, bolo zrušené ešte dňa 23.4.2013. Lehota na dobrovoľné
plnenie ich záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve tak začala plynúť 27.6.2013 a uplynula dňa 26.8.2013.

3. Žalobkyňa na súdnom pojednávaní uviedla, že žalovaný v 1. rade si chcel kúpiť kamión, preto sa mu

spolu s nebohým manželom zaručili predmetným bytom, aby mu mohol byť poskytnutý úver. Žalobkyňa
ďalej tvrdila, že Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 20.3.2002, nepodpísala ona ani jej
manžel, o kúpnej zmluve nemala žiadnu vedomosť až do doby, kým jej nebola predložená jej pôvodným
splnomocneným zástupcom Mgr. O. H., rovnako tak jej nikdy nebola vyplatená ani kúpna cena vo výške
500.000,-Sk, ktorá je uvedená v čl. V. tejto kúpnej zmluvy. O tom, že už nie je vlastníčkou predmetného

bytu sa dozvedela v roku 2013, kedy u nej domovník nechal na podpis určitú listinu s tým, že to treba
dať podpísať aj žalovanému v 1. rade. Až následne zistila, že ako vlastník bytu je uvedený syn H. s
manželkou, teda žalovaní v 1. a 2. rade. Po podpísaní kúpnej zmluvy nevedela, že predali byt, podpísala
len to, že sa žalovanému bytom zaručujú, aby mu mohol byť poskytnutý úver. Zmluvu o uzatvorení
budúcej zmluvy v roku 2012 podpísala ešte pred tým, ako od domovníka zistila, že byt je vo vlastníctve

žalovaných. V predmetnom byte aj naďalej býva, riadne platí nájomné a ďalšie úhrady. Poslednú splátku
úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k predmetnému bytu, zaplatil veriteľovi ČSOB stavebná
sporiteľňa a.s., prevodom vo výške 312 eur zo svojho účtu v jej mene, jej splnomocnený zástupca Mgr.
O. H. z dôvodu, aby bolo záložné právo v prospech tohto veriteľa vymazané. Žalobkyňa uviedla, že
jej vzťah so žalovaným v 1. rade nie je dobrý, tento jej stále robí zle, a to aj na záhradke kde zbil jej

vnukov, ktorí jej prišli pomáhať. Žalovaný sa s ňou nerozpráva. So žalovanou v 2.rade nemá žiaden
vzťah, nerozprávajú sa spolu. Tento ich vzťah sa zhoršil v čase rozvodu žalovaných.

4. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že tvrdenia žalovaného, ktorými spochybňuje platnosť
zmluvy o budúcej zmluve nie sú opodstatnené, keďže v zmysle dostupnej judikatúry Ústavného súdu

SR a v súčasnej dobe aj Najvyššieho súdu SR, zmluva o budúcej zmluve nemusí obsahovať všetky
tie formálne náležitosti, ktoré má v zmysle katastrálneho zákona obsahovať konečná zmluva, keďže
účelom zmluvy o budúcej zmluve je, aby sa rámcovo dostatočne identifikoval predmet budúcej zmluvy,
jej účastníci a doba, do ktorej je potrebné predmetnú zmluvu uzavrieť. Opak by znamenal prílišný
formalizmus a ten je podľa názoru ÚS SR neprípustný. Čo sa týka skutočnosti, že vraj v zmluve

o uzatvorení budúcej zmluvy nie je zreteľne vyjadrený výslovný prejav vôle žalovaných darovať a
ani výslovný prejav vôle žalobkyne dar prijať, poukázal na obsah rozhodnutia ÚS SR I.ÚS 242/07,
ktorým rozhodnutím bol zrušený rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 125/2006, práve v dôsledku takéhoto
formalistického výkladu textu zmluvy o budúcej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve uzavretá medzi
stranami dňa 7.2.2012 spĺňa všetky kritéria, keďže sú v nej dostatočne identifikovaní účastníci budúcej

zmluvy, je špecifikovaný predmet zmluvy a určená doba, do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť.
Pokiaľ potom tzv. konečná zmluva vtelená do výroku rozsudku, ktorým sa nahradzuje prejav vôle,
obsahuje naviac i také ustanovenia, ktoré vyžaduje katastrálny zákon preto, aby bolo možné na základe
takejto zmluvy a priloženého rozsudku povoliť vklad vlastníckeho práva, nejde o zmenu podstatných
náležitostí zmluvy o budúcej zmluve, ale iba o doplnenie takých údajov, ktoré vyžaduje katastrálny zákon

k tomu, aby mohol rozhodnúť o povolení vkladu vlastníctva.
Pri posudzovaní otázky, či sa okolnosti, z ktorých strany sporu vychádzali pri uzatváraní zmluvy o
budúcejzmluvedotejmieryzmenili,ženiejemožnéodžalovanýchspravodlivopožadovať,abykonečnú
zmluvu uzatvorili, treba vychádzať najmä z toho, za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy o
budúcej zmluve a čo sa uzatvorením tejto zmluvy sledovalo. Žalobkyňa tvrdí, že skutočným dôvodom

pre uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve bolo, aby sa do jej vlastníctva prinavrátila nehnuteľnosť, ktorá
bola napísaná na odporcov na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2002, keď v tej dobe si myslela,
že podpisuje listiny, účelom ktorých je založenie ich bytu v prospech banky tak, aby mohol žalovaný
dostať pôžičku, a tieto listiny podpísala ona aj jej manžel bez toho, aby si ich prečítali. O skutočnosti,že byt je zapísaný na žalovaných sa dozvedela až po pozostalostnom konaní po jej manželovi. Potom
žalobkyňa opakovane naliehala na žalovaného v 1. rade, aby jej byt vrátil, až ho napokon dotlačila k
tomu, že došlo z jeho strany a zo strany žalovanej v 2. rade k podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve, na

základe ktorej by neskôr dosiahla, aby sa byt stal opäť jej vlastníctvom. Preto nie je možné poukazovať
na zmenu okolností, keď žalovaní by uzavretím darovacej zmluvy len vrátili to, čo od nej a jej manžela
v roku 2002 nadobudli. Za takúto podstatnú zmenu okolností nie je možné považovať ani zhoršenie
rodinných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ako to tvrdí žalovaný, naviac, ak zhoršenie týchto
rodinných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným zapríčinilo práve konanie žalovaného, ktorý si odmieta

splniť svoj záväzok previesť na žalobkyňu byt. Tvrdenia žalovaného, že dôvodom uzavretia zmluvy o
budúcej zmluve bola okolnosť, aby nárok na predmetný byt nenadobudla žalovaná v 2. rade, s ktorou
sa v tom čase rozvádzal, je absolútne nelogický.

5. Žalovaný v 1. rade uviedol, že spolu so žalovanou v 2. rade odkúpili od jeho rodičov Kúpnou zmluvou
zo dňa 20.3.2002 byt č.XX na 4.poschodí, v bytovom dome súp. č. XXX v C. na T. ulici č.1, za kúpnu

cenu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom L.. B. na sumu vtedajších 500.000,- Sk. Kúpna cena
bola predávajúcim vyplatená v hotovosti, 2 alebo 3 týždne po podpise kúpnej zmluvy a vyplácal ju on
sám. Nie je pravdou, že by sa mu žalobkyňa, spolu so svojím teraz už nebohým manželom, predmetným
bytom zaručili pri poskytovaní úveru na zakúpenie kamiónu. V roku 2002 mu bol poskytnutý úver vo
výške 500.000,- Sk, z ktorej sumy predstavovala časť vo výške 250.000,- Sk úver a 250.000,- Sk mu

bolo poskytnutých zo stavebného sporenia. Úver mu bol poskytnutý za účelom kúpy predmetného bytu
a kúpnu cenu za byt vo výške 500.000,- Sk vyplatil matke a otcovi, za úver ručil už predmetným bytom.
Do zakúpeného bytu sa nenasťahovali, pretože v ňom bývali jeho rodičia, a v čase kúpy bytu bývali
spolu so žalovanou v 2. rade v Hlohovci na D. XX. Tento byt kúpili do budúcna s tým, že keď už rodičia
nebudú, bude im byt patriť, pretože jeho brat M. obdobne odkúpil od otca byt a takisto sestra odkúpila

pozemok a chatu. Poprel, že by tento byt chcel nadobudnúť kvôli tomu, že mal dlžoby, ktoré chcel splatiť
z výťažku z predaja bytu. Za 15 rokov predmetný byt nepredal, a ani ho nemá v úmysle predať. Otec
žalovaného zomrel v roku 2009 a dedičstvo po ňom bolo prejednané v roku 2010, pričom predmetom
tohtodedeniauvedenýbytužnebol,takžeakbyajžalobkyňanemalavedomosťouzavretíkúpnejzmluvy
o prevode vlastníctva k bytu z roku 2002, v rámci tohto dedičského konania by určite podotkla, prečo

nie je predmetom dedenia aj tento byt. V konaní o dedičstve po zomrelom otcovi sa vzdal dedičstva,
rovnako aj všetci súrodenci, takže všetok majetok bol prepísaný na žalobkyňu. Žalovaný poprel, že by v
roku 2002 uvažoval o kúpe kamióna, a za tým účelom si bral úver, v tom čase bol zamestnaný s výkonom
práce v Anglicku, preto nemal dôvod kúpiť kamión a začať podnikať ako to tvrdí žalobkyňa.
K uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7.2.2012 došlo tak, že v čase jeho rozvodového konania,

ktoré začalo v roku 2011, mu žalobkyňa odporučila svojho pôvodného zástupcu v tomto konaní, Mgr. O.
H., ktorý mu poradil ako sa vyhnúť tomu, aby musel po rozvode manželstva vyplácať žalovanú v 2. rade z
predmetného bytu. Poradil mu, aby vyplatil dlžobu voči ČSOB a voči daňovému úradu, čím sa odblokuje
byt,následnenechnazákladezmluvyobudúcejdarovacejzmluveprevediespolusožalovanouv2.rade
byt do vlastníctva žalobkyne. Túto zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy teda uzavrel len z toho dôvodu,

aby sa vyhol vyporiadaniu so žalovanou v 2.rade aj ohľadom tohto bytu po rozvode ich manželstva,
čiže v skutočnosti nehnuteľnosť darovať ani nechcel. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podpísala aj
žalovaná v 2. rade, ktorú o to požiadal. So žalovanou v 2. rade sa právoplatne rozviedli ku dňu 6.9.2012,
pričom žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM neuzavreli. Všetky záležitosti s ČSOB stavebná sporiteľňa a
s daňovým úradom za neho vybavil Mgr. H., ktorý zaplatil aj súdne trovy vo vzťahu k ČSOB vo výške

312,65 eur, čo bolo poslednou platbou, po ktorej bolo záložné právo vymazané. O tomto nemal žalovaný
vedomosť, rovnako ani o tom, že záložné právo vo vzťahu k ČSOB už bolo vymazané po tom, ako bol
sfalšovaný podpis žalovanej v 2.rade na žiadosti o zrušenie záložného práva v ČSOB. Túto skutočnosť
zistili so žalovanou v 2. rade až z kópie žiadosti o uvoľnenie záložného práva, ktorú si vyžiadali z ČSOB,
a z ktorej žalovaná zistila, že na tejto žiadosti nie je jej podpis. Žalovaný v 1. rade uviedol, že zmluvou

o uzavretí budúcej zmluvy sa zaviazal k tomu, že po vyplatení súdnych trov, na základe ktorých sa ešte
viedlozáložnéprávo,apozrušenízáložnéhopráva,dodvochmesiacovnapíšedarovaciuzmluvu,ktorou
prevedie byt na svoju mamu, žalobkyňu. Predmetný byt však žalobkyni nedaroval, pretože žalobkyňa
spolu s Mgr. O. H., voči nemu spáchali podvod. V prvom rade bol spáchaný podvod v tom, že mu
žalobkyňa odporučila Mgr. H. na konanie o rozvod manželstva so žalovanou v 2. rade, ktorý mu poradil

uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, ktorú žalovaný podpísal deň pred prvým pojednávaním vo veci
rozvodu. Druhý krát bol podvedený tým, že záložné právo na predmetný byt nezrušil on ani žalovaná
v 2. rade, pričom súdne trovy, kvôli ktorým bolo záložné právo ešte vedené, bez jeho vedomia zaplatil
Mgr. O. H., čo on sám aj potvrdil. Tretí podvod spočíval v tom, že Mgr. H. so žalobkyňou napísali žiadosťna kataster, aby bol zmenený zápis vlastníctva k bytu z bezpodielového na podielové. Medzi ním a
žalobkyňou vznikol konflikt, ktorý trvá odvtedy, ako podpísal zmluvu o budúcej zmluve. So žalobkyňou
sa stretáva len na chate, keďže majú parcely v tesnom susedstve. Vzťahy sa zhoršili vtedy, keď prišiel

na chatu, odkiaľ ho syn svedkyne O. C. poslal preč, pretože tam nemá čo hľadať, nakoľko je všetko
prepísané na babku, teda na žalobkyňu. Tu ho niekedy 13.3. alebo 14.3.2013 fyzicky napadli vnuci
žalobkyne O. C., H. C. a F. C., po predchádzajúcom verbálnom útoku, keď ho jeden držal odzadu,
pokým ho druhí napadli spredu a to za prítomnosti žalobkyne. Pri ďalšom útoku bol žalovaný na svojej
prístupovej ceste, keď prišiel V. C. a F. C., pričom jeden z nich mal v ruke lopatu a druhý sekeru.

K fyzickému útoku v tomto prípade nedošlo, len k poškodeniu voliéry, preto privolal políciu. Žalovaný
poprel, že by za zhoršenie vzťahov medzi žalobkyňou a ním mohol on.

6. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy podpísala na podnet žalovaného
v 1. rade, v priebehu konania o rozvod manželstva, keď jej žalovaný zdôvodnil, že nechce aby v
budúcnosti mala nárok na tento byt. Rovnako potvrdila, že bola uzavretá kúpna zmluva o odkúpení bytu

od rodičov žalovaného v 1. rade, ktorú podpísala tak žalobkyňa, jej manžel, ako aj žalovaný v 1. rade a
ona samotná. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, bola toho názoru, že bola žalobkyni vyplatená, pretože peniaze
sa z účtu vybrali a zvyšok kúpnej ceny bol zaplatený z úveru, ktorý im bol poskytnutý z ČSOB za účelom
kúpy tohto bytu, nie za účelom kúpy kamióna. Pokiaľ ide o zrušenie záložného práva v prospech veriteľa
ČSOB stavebná sporiteľňa, žalovaná uviedla, že si pamätá, ako za ňou do práce prišla žalobkyňa s

požiadavkou aby podpísala nejaký papier, na ktorom zbadala označenie ČSOB. Vzhľadom k tomu, že
pri poskytnutí úveru bola len spoludlžníčkou, žalobkyni oznámila, že to nepodpíše.
Následne napísala SMS správu žalovanému, v ktorej mu oznámila, že bola za ňou jeho mama s tým,
aby niečo podpísala do ČSOB ohľadom bytu, pričom ale nič nepodpísala. Bolo to dňa 27.2.2013.

7. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že žalobkyňa sa v konaní domáha nahradenia prejavu
vôle žalovaných, ktorý prejav žalovaní nikdy neurobili, pretože zmluvné povinnosti a obsah záväzku,
ktorý žalobkyňa definovala v petite žaloby, nie sú súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7.2.2012,
ale je to obsah záväzku, ktorý žalobkyňa v petite jednostranne určila. V zmluve o budúcej zmluve nie
sú uvedené podstatné náležitosti darovacej zmluvy podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď

v nej chýba výslovný prejav vôle žalovaných, že darujú predmet zmluvy a výslovný prejav žalobkyne,
že dar prijíma. Takýto výslovný prejav vôle žalovaných darovať, ale ani výslovný prejav vôle žalobkyne
dar prijať, neobsahuje ani použitie slovného spojenia „zmluvné strany vyhlasujú, že sa dohodli, že na
základe darovacej zmluvy sa stane predmet zmluvy výlučným vlastníctvom navrhovateľky“ v zmluve.
Obsah zmluvy o budúcej zmluve, je teda iný ako obsah darovacej zmluvy prenesený do žalobného

petitu, pričom jednostranne zmeniť obsah uzatvorenej zmluvy v žalobnom petite tak, aby sa tam už tieto
výslovné prejavy vôle nachádzali, a domáhať sa úspešného nahradenia takejto výslovne neprejavenej
vôle v súdnom konaní, nie je možné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo
109/2004, na základe ktorého je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle neurčité,
prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov

zmluvy o budúcej zmluve. V zmluve o budúcej zmluve tiež nie sú uvedené základné náležitosti podľa §
5 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podmieňujúce platnosť zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, keď obdobne ani tieto nedostatky v podstatných náležitostiach zmluvy, nie
je možné napraviť súdnym rozhodnutím. Okrem toho, už zo samotného priebehu konania vyplýva, že
vzťahy medzi stranami sporu sú uplynutím času od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve tak vážne

narušené, že nemožno od žalovaných spravodlivo požadovať, aby uskutočnili darovanie vlastného
majetku žalobkyni, takže záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zanikol aj z týchto dôvodov.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov A. G., H. Y., N. C., M. D., V. C.,

O. C., oboznámil sa so Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 7.2.2012, s výpismi z LV č. XXXX
z rôznych časových období, a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Zo Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 7.2.2012 súd zistil, že bola uzatvorená medzi H. D. a
O. D. na jednej strane a N. D. na strane druhej. V bode I. je uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že sa

dohodli na tom, že tá časť BSM, ktorá je identifikovaná v bode II. tejto zmluvy sa na základe darovacej
zmluvy stane výlučným vlastníctvom N. D., nar, XX.XX.XXXX. Darovacia zmluva bude uzatvorená do 2
mesiacov odo dňa keď bude na miestne príslušnej správe katastra na návrh záložného veriteľa, resp.
záložného dlžníka, vyznačené zrušenie záložného práva, ktoré momentálne na nehnuteľnosti spočíva vprospechzáložnýchveriteľovČSOBstavebnásporiteľňa,a.s.Bratislava;DaňovýúradHlohovec.Vbode
II. je uvedený predmet zmluvy, parcela registra „C“, Trnavský kraj, okres Hlohovec, obec C., katastrálne
územie Hlohovec, parc. číslo XX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorá

je zapísaná na LV č. XXXX v podiele 7450/179871-in; byt č. XX na 4. posch. v bytovom dome, vchod č.
1, súpisné číslo bytového domu XXX, na ulici T., Trnavský kraj, okres C., obec C., katastrálne územie
Hlohovec, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX; spoločné časti a spoločné zariadenia v bytovom dome,
vchod č. 1, súpisné číslo bytového domu XXX, na ulici T., H. kraj, okres C., obec C., katastrálne územie
C. v podiele 7450/179871-in.

10. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., katastrálne územie C. zo dňa XX.X.XXXX
súd zistil, že byt č. XX na 4. poschodí, vchod T. 1, je vo vlastníctve H. D. a O. rod. M., v podiele 1/1. V časti
C: Ťarchy je pod poradovým číslom 13 uvedený záznam: Záložné právo v prospech ČSOB stavebnej
sporiteľne a.s. Bratislava IČO: 35 799 200 - Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č.1452914/138359104 - N1 - vklad č. V 572/02 zo dňa 30.4.2002; Záložné právo v prospech Daňového

úradu Hlohovec č.k. 647/320/26840/11/Bač zo dňa 11.7.2011, zákaz nakladať s predmetom záložného
práva bez súhlasu správcu dane, zriadené na byt č. XX na IV. podl. a na podiel XXXX/XXXXXX na
spoločných častiach a zariadeniach byt. domu s.č. XXX a na pozemok par. č. XX.

11. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., katastrálne územie C. zo dňa 26.6.2013

súd zistil, že v časti C: Ťarchy, je zápis pod poradovým číslom 13 vymazaný.

12. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., katastrálne územie C. zo dňa 26.9.2017
súd zistil, že byt č. XX na 4. poschodí, vchod T., je v podielovom spoluvlastníctve H. D. a O. D. rod.
M., v podiele 1 každý.

13. Svedok A. G. uviedol, že bol začiatkom roka 2015 žalovaným v 1. rade privolaný ako príslušník
mestskej polície na základe telefonicky podaného hlásenia, že sa žalovaný nemôže dostať k svojej
chatke,pretožemuvtombránipostavenýplot,ktorýstálnajehopozemku.Popríchodeprivolanáhliadka
zistila, že tam bola prítomná žalobkyňa, žalovaný v 1. rade, jeho syn, nejaká pani a dvaja páni, pričom

bolo zjavné, že medzi nimi nie sú dobré vzťahy, nakoľko sa začali vzájomne obviňovať, dochádzalo k
verbálnym útokom a podľa názoru svedka, keby tam nebol plot, došlo by aj k vzájomnému napadnutiu.
Pri príchode hliadky sa strany už hádali, keď žalobkyňa a žalovaný si nadávali vzájomne, pretože medzi
nimi vznikol spor ohľadom vlastníctva k časti pozemku, kde bol postavený plot, keď obaja tvrdili, že časť
pozemku je práve v ich vlastníctve.

14. Svedok H. Y. na pojednávaní dňa 4.11.2015 uviedol, že 2 - 3 roky dozadu bol svedkom situácie,
keď po sebe žalobkyňa a žalovaný vykrikovali a mali nielen verbálny, ale aj fyzický kontakt. Žalovaný
v 1. rade niečo robil na pozemku, na susednom pozemku pri chate boli nejakí chlapci a toľko na seba
vykrikovali, až došlo k fyzickému napadnutiu, pretože žalovaný išiel za tými chlapcami, pričom jeden z

nich žalovaného fyzicky napadol, následne bola volaná sanitka aj polícia.

15. SvedkyňaN.C.uviedla,žesožalobkyňouažalovanýmv1.radesúchatovísusediaapretovidela,že
žalovaného vždy napádali vnuci žalobkyne, či už slovne, alebo inak. V lete 2014 bola s dcérami na chate
a žalovaný si tam robil cestu, keď vnuci žalobkyne prišli na aute, mali sekery a kladivá, povyskakovali

s tým, že „zabijem ho“ a začali rozoberať voliéru. Svedkyňa sa zľakla a preto jej dcéra išla ratovať
žalovaného, pričom svedkyňa išla za chlapcami s tým, že takto sa to nerieši. Svedkyňa videla, že keď
sa začala hádka, žalobkyňa sa pripojila a po tom, ako prišli policajti, prišla aj ona a spolu s vnukmi sa
hádala so žalovaným, nikdy ale nevidela, že by žalovaný napádal žalobkyňu. Takéto zhoršené vzťahy
sa začali prejavovať predtým rok v lete, keď si žalovaný začal robiť túto chatu.

16. Svedok M. D., syn žalobkyne a brat žalovaného v 1. rade uviedol na pojednávaní konanom dňa
10.2.2016, že vzťahy sú zlé, žalovaný v 1. rade sa nerozpráva so žalobkyňou, s ním, ani s celou rodinou.
Príčinou narušenia rodinných vzťahov bolo správanie žalovaného, ktorý mal záujem o zakúpenie
pozemku vedľa ich chaty, z ktorého časť medzičasom kúpil synovec svedka. Po tom, ako to žalovaný

zistil, došlo k narušeniu vzťahov, pretože robil tomuto synovcovi zle. Ohľadom kúpnej zmluvy, ktorou
žalovaní odkúpili byt od rodičov svedok uviedol, že žalovaný v 1. rade mal dlhy, a preto si vybavoval
poskytnutie úveru, žalobkyňa aj jej manžel išli k notárovi s vedomím, že žalovanému idú ručiť svojím
bytom za poskytnutý úver, až niekoľko rokov po smrti otca sa dozvedeli od domovníčky, že žalobkyňa nieje vlastníčkou predmetného bytu a že v skutočnosti bola podpísaná kúpna zmluva. Kúpnu cenu žalovaný
v 1. rade rodičom nikdy nevyplatil. Svedok má vedomosť o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej
zmluve medzi žalobkyňou a žalovanými, pretože žalobkyňa neustále chodila za žalovaným a naliehala

na neho, že mu nič nepredala, bytom mu len ručila a chce aby jej byt vrátil, keď túto informáciu má od
žalobkyne. Podľa názoru svedka, za zhoršenie rodinných vzťahov môže žalovaný v 1. rade, pretože
keby byt vrátil, všetko by bolo v poriadku. Nezhody medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade začali
kúpou pozemku možno rok alebo dva roky dozadu.

17. Svedok V. C., vnuk žalobkyne a synovec žalovaného v 1. rade uviedol, že žalobkyňa a žalovaný
spolu nekomunikujú od jari 2013, kedy žalovaný prestal komunikovať po tom, ako napadol svedkovho
brata O. C. na pozemku žalobkyne, i keď on osobne pri tomto napadnutí nebol a toto vie len
sprostredkovane.

18. Svedkyňa O. C., dcéra žalobkyne a sestra žalovaného v 1. rade uviedla, že v roku 2002 prišiel

za ňou žalovaný v 1. rade s tým, že si chce kúpiť kamión, ale banka mu úver nedá. Požiadal ju aby
povedala rodičom nech mu ručia bytom za ten úver, na čo mu odpovedala, že sa jedná o vážne veci a
toto si má vyriešiť s rodičmi sám. Žalovaný sa na to vyjadril, že pokiaľ mu to rodičia nepodpíšu, nechce
ich do smrti vidieť. Následne sa mu rodičia svojim bytom zaručili za poskytnutý úver, keď túto vedomosť
má svedkyňa od svojich rodičov. Za celú dobu od roku 2002 od rodičov nepočula, že by byt previedli

na žalovaného a jeho manželku, a že by dostali peniaze. O tom, že byt je vo vlastníctve žalovaných sa
dozvedela až v roku 2012 keď jej žalobkyňa ukázala zmluvu o budúcej zmluve, ktorá bola uzatvorená
z dôvodu, že žalobkyňa zistila, že ich žalovaný v 1. rade podviedol. Ich otec zomrel v novembri 2009 s
vedomím, že byt je založený, ale je v ich vlastníctve. Svedkyňa uviedla, že žalovaný podviedol rodičov,
pretože mal viaceré dlžoby, hrával aj automaty, a zrejme chcel tento byt v budúcnosti predať a tak splatiť

svoje dlžoby. O dlžobách sa dozvedela od žalovanej v 2. rade keď bola u nich a ktorá ju upozornila na
to, že žalovaný si chce zobrať ďalší úver a nevie, kedy ten byt vráti rodičom. K zhoršeniu vzťahov medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade došlo vtedy, keď žalobkyňa zistila že ich oklamal a že nedodržal to čo
má, bolo to asi v roku 2012, keď žalovaný prestal komunikovať. Žalovaný jej v jednom prípade povedal,
že ak raz byt vráti, prepíše ho na svedkyňu, na žalobkyňu a brata Ivana, na brata M. nie, pretože nie je

ženatý a mala by z toho peniaze jeho družka U.. Toto jej povedal v roku 2012, v tom čase už vedela, že
byt vlastnia žalovaní. Po smrti ich otca v roku 2009, keď sa notárka v rámci dedičského konania spýtala
na byt, žalovaný jej skočil do reči s tým, že byt je jeho a tým to bolo vyriešené.

19. Tvrdenia strán sporu sa v priebehu konania značne rozchádzali, keď žalobkyňa tvrdila, že v roku

2002 ona ani jej nebohý manžel, kúpnu zmluvu na základe ktorej by došlo k prevodu vlastníctva k
predmetnému bytu na žalovaných, nepodpísali. V tej dobe podpísala listiny, ktoré si ani neprečítala a
o ktorých si myslela, že ich účelom je založenie ich bytu v prospech banky tak, aby mohol žalovaný
dostať úver na kúpu kamiónu. Medzi nimi bola ústna dohoda, v zmysle ktorej im žalovaný v 1. rade
prisľúbil, že byt im po splatení úveru vráti. Kúpna cena za byt jej vyplatená nebola. O tom, že už nie je

vlastníčkou bytu, sa dozvedela až v roku 2013 po návšteve domovníka. Ešte predtým, ako zistila túto
skutočnosť, však na jej naliehanie bola v roku 2012 podpísaná zmluva o uzavretí budúcej zmluvy po
tom, ako žalovaného v 1. rade dotlačila k tomu, aby došlo z jeho strany a zo strany žalovanej v 2. rade
k podpísaniu tejto zmluvy, na základe ktorej by neskôr dosiahla, aby sa byt stal opäť jej vlastníctvom.
(uvedené žalobkyňou na pojednávaní dňa 5.9.2014)

Naproti tomu žalovaný v 1. rade zhodne so žalovanou v 2. rade tvrdili, že v roku 2002 uzavreli s rodičmi
žalovaného kúpnu zmluvu, na základe ktorej od nich kúpili byt č. 13 v C. na T. ulici č. 1. Zo strany rodičov
žalovaného nešlo teda o ručenie svojim bytom za úver, ktorý si chcel žalovaný zobrať na kúpu kamiónu,
keď o úver požiadali práve za účelom kúpy tohto bytu a kúpna cena bola vyplatená z prostriedkov
poskytnutých úverom. R. požiadania o úver bola teda kúpa bytu pre seba do budúcna. Obaja zhodne tiež

potvrdili, že žalovaný nemal záujem o kúpu kamiónu, keď v tej dobe pracoval v Anglicku a nemal záujem
podnikať. Zhodne potvrdili aj tú skutočnosť, že dôvodom pre uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, bola
snaha žalovaného v 1. rade vyhnúť sa vyplateniu žalovanej v 2. rade z hodnoty tohto bytu po rozvode
ich manželstva, konanie vo veci ktorého v tej dobe už bolo vedené na súde. Ako uvádzal žalovaný v
1. rade, túto nehnuteľnosť v skutočnosti darovať žalobkyni nechcel, keď jediným dôvodom uzavretia

zmluvy bolo, aby si žalovaná v budúcnosti nemohla robiť nároky na byt.

20. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že dňa 20.3.2002 bola uzavretá kúpna zmluva,
ktorou žalobkyňa a jej v súčasnej dobe už nebohý manžel ako predávajúci previedli na žalovaných v1. a 2. rade byt č. 13 na 4. poschodí v C. na T. ulici č. 1, spolu so spoločnými časťami a spoločnými
zariadeniami bytového domu a podielom na pozemku. Aj keď ohľadom uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy v
konaní odzneli rôzne tvrdenia, bol súd toho názoru, že medzi stranami je nesporné, že v čase podpísania

zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, v
opačnom prípade, ak by tomu tak nebolo, žalobkyňa by nemala dôvod podávať si predmetnú žalobu.
Z. ohľadom vlastníctva k nehnuteľnostiam súdu vyplynuli aj z LV č. XXXX. O tom, že žalobkyňa v
skutočnosti musela mať vedomosť o prevode bytu kúpnou zmluvou (i keď tvrdila opak), svedčia aj jej
vyjadrenia ohľadom toho, že existovala medzi nimi s manželom a žalovaným v 1. rade ústna dohoda,

ktorou sa žalovaný zaviazal vrátiť im byt, keď aj ďalšie vyjadrenia o tom, ako sa u žalovaného domáhala
vrátenia bytu, prezentovala počas celého konania. Tu však súd poukazuje na to, že pokiaľ by si
žalobkyňa v skutočnosti myslela, že byt je stále v jej vlastníctve a žalovaným týmto bytom len ručila
pri poskytnutí úveru, nemohla by sa domáhať od nich vrátenia bytu, nakoľko pri ručení vlastníctvo k
nehnuteľnosti neprechádza a v takom prípade by stále bol byt v jej vlastníctve, vrátenia ktorého by
sa nemusela domáhať. Súd považoval aj ďalšie tvrdenia žalobkyne za účelové, keď podľa nej sa o

tom, že nie je vlastníčkou bytu dozvedela až v roku 2013 po návšteve domovníka, keď ako žalovaný
v 1. rade poznamenal, túto vedomosť by musela nadobudnúť už omnoho skôr, a to už v priebehu
dedičského konania po jej zosnulom manželovi, ktoré sa konalo v roku 2010, keď predmetný byt nebol
predmetnom dedenia. Rozpor v tomto údaji bol aj v samotných tvrdeniach žalobkyne a jej právneho
zástupcu, ktorý na rozdiel od nej tvrdil, že o skutočnosti, že byt je napísaný na žalovaných sa dozvedela

až po pozostalostnom konaní po jej manželovi, čo súd tiež považoval za účelové tvrdenia, a to s
poukazom na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 5.9.2014, kde uviedla, že zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy podpísali v roku 2012 ešte pred tým, ako v roku 2013 zistila, že už nie je vlastníčkou
bytu. V takom prípade by ale nemala dôvod na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, keby si myslela,
že byt vlastní. Žalobkyni sa nepodarilo súdu preukázať ani jej ďalšie tvrdenie ohľadom toho, že bytom

ručili žalovanému za úver, ktorý si bral za účelom kúpy kamiónu, keď túto skutočnosť žalovaní v 1. a 2.
rade popreli. Ohľadom ručenia sa vyjadrovali dvaja svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí. Svedok M. D.
uvádzal, že žalovaný si vybavoval poskytnutie úveru za ktorý mu mali rodičia ručiť bytom z dôvodu, že
maldlhy,pričomtútoinformáciumalodžalobkyne,asvedkyňaO.C.uviedla,žejejmalsamotnýžalovaný
uviesť, že má záujem o kúpu kamiónu, na čo potrebuje ručenie od rodičov. O tom, že za úver poskytnutý

žalovanému ručili rodičia svojim bytom, sa svedkyňa dozvedela od svojich rodičov. Ani jeden z týchto
svedkov nepotvrdil to, že by si mal žalovaný brať úver za účelom kúpy kamiónu, keď tvrdenie svedka D.
sa rozchádzalo s tvrdením žalobkyne (tvrdil že to bolo kvôli dlhom) a druhá svedkyňa síce tvrdila zhodne
so žalobkyňou, túto skutočnosť však poprel samotný žalovaný. Rovnako tak nepreukázali ani ručenie
rodičov vlastným bytom za úver žalovaného, keď obaja svedkovia informáciu o ručení mali od svojich

rodičov, prípadne od žalobkyne, teda sprostredkovane. Súd tu musí tiež podotknúť, že obaja svedkovia
sú potomkami žalobkyne, a teda súrodencami žalovaného, ktorí nepopierali, že nie sú v dobrom vzťahu
so žalovaným v 1. rade, a aj vzhľadom na predmet konania (nadobudnutie bytu do vlastníctva ich
matky a následne prípadné dedenie po nej), je možné považovať ich výpovede za účelové. Pokiaľ ide o
vyplatenie kúpnej ceny za byt, ani tu sa strany sporu nezhodli, tu však súd poukazuje na to, že pokiaľ by

aj v skutočnosti nebola žalovanými ako kupujúcimi kúpna cena predávajúcim vyplatená, títo mali určité
zákonné možnosti, ako sa vyplatenia ceny za prevedený byt mohli domôcť.
Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá z dôvodu, aby sa jej vrátil byt, ktorým ručila
žalovanému v 1. rade pri poskytnutí úveru, do jej vlastníctva. Žalovaní tvrdili, že táto zmluva o budúcej
zmluve bola podpísaná v priebehu ich rozvodového konania preto, aby z tohto bytu nemusel žalovaný

vyplatiť žalovanú v 2. rade v rámci vyporiadania ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva,
pričom táto zmluva bola spísaná na odporúčanie Mgr. O. H.. Súd musí skonštatovať, že Mgr. H.
toto tvrdenie žalovaných opakovane potvrdil, keď vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2014,
doručenomsúdudňa29.9.2014anásledneajvpísomnomvyjadrenízodňa24.11.2014doručenomsúdu
dňa 25.11.2014 uviedol, že žalovanému poradil ako má postupovať aby nemusel vyplácať žalovanú,

keď mu doporučil spísať zmluvu o budúcej zmluve, aby nemusel v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva vyplatiť žalovanú v 2. rade.

21. Právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že je potrebné zohľadniť okolnosti, z ktorých strany
sporu vychádzali pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve a treba vychádzať najmä z toho, za akých

okolností došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy a čo sa jej uzatvorením sledovalo. Žalobkyňa tvrdila, že
skutočným dôvodom pre uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve bolo, aby sa do jej vlastníctva prinavrátila
nehnuteľnosť, ktorá bola napísaná na žalovaných na základe kúpnej zmluvy, i keď ona o tomto dlhú dobuvedomosť nemala, pretože si myslela, že podpísala len listiny za účelom založenia ich bytu v prospech
banky tak, aby mohol žalovaný dostať pôžičku.

22. Po zhodnotení vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkov a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi dospel súd k záveru, že v konaní bolo preukázané, že predmetný byt bol na žalovaných v 1.
a 2. rade prevedený na základe platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2002 a že žalobkyňa neposkytla
žalovaným ručenie svojim bytom pri poskytnutí úveru. Ak teda byt nebol založený v prospech banky
z dôvodu ručenia žalobkyne, nemala dôvod domáhať sa prinavrátenia riadne prevedeného vlastníctva

k nehnuteľnosti od žalovaných, a tak toto nemohlo byť dôvodom pre uzavretie zmluvy o budúcej
zmluve. Žalobkyňa súdu nepreukázala ani uzavretie ústnej dohody medzi ňou, jej zosnulým manželom
a žalovaným v 1. rade, že predmetný byt bude po splatení úveru prevedený naspäť na žalobkyňu
a jej manžela, keď toto zostalo len v rovine jej tvrdení, žalovaní existenciu dohody popreli, nakoľko
nebol dôvod na takúto dohodu pri kúpe bytu, pričom žalobkyňa žiaden dôkaz súdu nenavrhla. Opäť tu
súd s poukazom na tvrdenia, že kúpnu zmluvu žalovaná neuzavrela, pripomína, že pokiaľ žalobkyňa

očakávala na základe ústnej dohody, že na ňu a jej manžela žalovaní naspäť prevedú vlastníctvo k bytu,
musela mať vedomosť, že bytom nemohla len ručiť, keď došlo k zmene vlastníka. Žalobkyňa v konaní
neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenia o ňou uvádzaných dôvodoch uzavretia zmluvy o budúcej
zmluve (prinavrátenie vlastníctva z dôvodu ručenia), súdu nepreukázala svedeckými výpoveďami ani
žiadnym iným spôsobom, rovnako tak na preukázanie týchto tvrdení vykonanie žiadnych ďalších

dôkazov ani nenavrhla, napriek riadnemu procesnému poučeniu zo strany súdu.

23. I keď medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7.2.2012 bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve,
sporné boli ich tvrdenia ohľadom dôvodu uzavretia tejto zmluvy, ako aj to, či táto zmluva o budúcej
zmluve je platná alebo nie, preto sa súd v ďalšom konaní zaoberal otázkou platnosti uzavretej zmluvy

o budúcej zmluve.

24. Žalovaní tvrdili, že v zmluve o budúcej zmluve nie sú uvedené podstatné náležitosti darovacej
zmluvy, keď v nej chýba výslovný prejav vôle žalovaných, že darujú predmet zmluvy a výslovný prejav
žalobkyne, že dar prijíma. Obsah zmluvy o budúcej zmluve, je teda iný ako obsah darovacej zmluvy

prenesený do žalobného petitu, pričom jednostranne zmeniť obsah uzatvorenej zmluvy v žalobnom
petite nie je možné, nakoľko by tým došlo k nahradeniu takejto výslovne neprejavenej vôle v súdnom
konaní. V zmluve o budúcej zmluve tiež nie sú uvedené základné náležitosti podľa § 5 Zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podmieňujúce platnosť zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, keď ani tieto nedostatky nie je možné napraviť súdnym rozhodnutím.

Žalobkyňa tvrdila, že prísne vyžadovanie všetkých formálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať
konečná zmluva aj v zmluve o budúcej zmluve, by bol prílišný formalizmus. Zmluva o budúcej zmluve
spĺňa všetky potrebné kritéria, keď sú v nej identifikovaní účastníci budúcej zmluvy, predmet zmluvy a
je určená aj doba, do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť.

25. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

26. Podľa 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

27. Podľa 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy,
možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

28. Občiansky zákonník upravuje zmluvu o budúcej zmluve ako typ zmluvy, ktorá obsahuje kontraktačný
záväzok, teda povinnosť v budúcnosti uzatvoriť konkrétnu zmluvu typickú alebo inominátnu.
Kontraktačná povinnosť môže podľa dikcie zmluvy o budúcej zmluve postihovať obe zmluvné strany,

alebo podľa okolností len jednu zo zmluvných strán. Podľa tohto v praxi je teda mimoriadne významné
formulovanie kontraktačnej povinnosti, pretože strana, ktorú postihuje kontraktačná povinnosť nemá
právo domáhať sa uzatvorenia zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Podľa tohto
rozlišujeme zmluvu o budúcej zmluve obojstranne kontraktačne zaväzujúcu a zmluvu o budúcej zmluvejednostranne kontraktačne zaväzujúcu. Formulácia žalobnej žiadosti v prípadnom súdnom konaní
musí vždy zodpovedať hmotnoprávnej povinnosti, ktorá má byť nahradená súdnym rozhodnutím.
Zákon vyžaduje na platnosť zmluvy o budúcej zmluve splnenie obligatórnych náležitostí, ktorými sú

písomná forma, stanovenie lehoty do ktorej má k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť a dojednanie o
podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Podstatné náležitosti budúcej zmluvy sú také náležitosti,
ktoréurčitýzmluvnýtypcharakterizujúaodlišujúhoodinýchzmluvnýchtypov.UstanovujeichObčiansky
zákonník pri jednotlivých zmluvných typoch tak, aby bola naplnená všeobecná požiadavka určitosti
predmetu právnych úkonov. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a

formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam
právnych úkonov stanovených v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi významné
požiadavky zmluvy o budúcej zmluve teda patria náležitosti vôle a jej prejavu. Náležitosti prejavu vôle sú
zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu. Ak chýba čo i len jedna z podstatných
náležitostí zmluvy o budúcej zmluve ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto
zmluvy.

29. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

30. Medzi znaky darovania patrí okrem iného (napr. bezodplatnosť), aj vôľa darcu obdarovať, čo

predstavujesubjektívnyprvokdarovaniaajejehopodstatnýmznakom,ktorýsaskúmapodľapríslušných
pravidiel výkladu prejavu vôle. Existenciu vôle obdarovať možno považovať za dôvod darovacieho
vzťahu a vôľa obdarovať niekoho, pramení z vnútorných pohnútok darcu. V prípade výslovného
darovania je vôľa priamo vyjadrená v darovacom úkone darcu, v opačnom prípade, ak darovanie nie
je výslovné, treba podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka vychádzať z pravidiel výkladu právnych

úkonov podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Objektívna bezodplatnosť prevodu a
vôľa darcu obdarovať, spoločne tvoria pojmové znaky darovania v slovenskej právnej úprave. Bezplatný
prevod bez danosti vôle darovať, nie je darovaním. Z darovacej zmluvy vzniká darcovi povinnosť
odovzdať dar a previesť vlastnícke právo k daru na obdarovaného a obdarovaný je povinný dar
prevziať a darcovi poskytnúť súčinnosť, ktorá je na odovzdanie daru nevyhnutná. Darovacie zmluvy ako

dvojstranné právne úkony, musia spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré občianske právo vyžaduje pre
platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.). S poukazom na prejav vôle darcu, je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že právny úkon musí byť uskutočnený slobodne a vážne, inak je neplatný.

31. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

32. Z ustanovenia § 34 vyplývajú základné pojmové znaky právneho úkonu, ktorými sú vôľa, prejav
vôle a zameranie vôle na právne následky, ktoré právna norma spája s prejavom vôle. Vôľa konajúceho
musí zahŕňať nielen sledovaný cieľ, ale aj právne účinky a následky, ktoré právne predpisy spájajú s

týmto právnym úkonom.

33. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 7.2.2012 bola uzatvorená medzi H. D. a O. D.
na jednej strane a N. D. na strane druhej Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy. V bode I. je uvedené,
že zmluvné strany vyhlasujú, že sa dohodli na tom, že tá časť BSM, ktorá je identifikovaná v bode II.

tejto zmluvy sa na základe darovacej zmluvy stane výlučným vlastníctvom N. D.. V bode II. je uvedený
predmet zmluvy, ktorým je: parcela registra „C“, Trnavský kraj, okres Hlohovec, obec C., katastrálne
územieC.parc.čísloXX,výmera344m2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,ktorájezapísaná
na LV č. XXXX v podiele 7450/179871-in; byt č. XX na 4. posch. v bytovom dome, vchod č. 1, súpisné
číslo bytového domu XXX, na ulici T., H. kraj, okres C., obec C., katastrálne územie C., ktorý je zapísaný

naLVč.XXXX;spoločnéčastiaspoločnézariadeniavbytovomdome,vchodč.1,súpisnéčíslobytového
domu XXX, na ulici T., H. kraj, okres C., obec C., katastrálne územie C. v podiele 7450/179871-in. V
zmluve je uvedená lehota, do kedy má k uzavretiu darovacej zmluvy dôjsť, a to do 2 mesiacov odo
dňa, keď bude na príslušnej správe katastra vyznačené zrušenie záložného práva v prospech záložných
veriteľov.

34. Súd po preskúmaní tejto zmluvy dospel k záveru, že takto koncipovaná zmluva o budúcej
zmluve je neplatná. Ako je uvedené v texte vyššie, zmluva o budúcej zmluve je typom zmluvy, ktorá
obsahuje kontraktačný záväzok, teda povinnosť uzatvoriť v budúcnosti konkrétnu zmluvu, pričom vpraxi je mimoriadne významné správne sformulovanie tejto kontraktačnej povinnosti, ktorá musí vždy
zodpovedať hmotnoprávnej povinnosti, ktorá má byť nahradená súdnym rozhodnutím. Z darovacej
zmluvy vzniká darcovi povinnosť odovzdať dar a previesť vlastnícke právo k daru na obdarovaného

a obdarovaný je povinný dar prevziať. Podstatným znakom darovania je aj vôľa darcu obdarovať,
čo je vyjadrením jeho vnútorných pohnútok, smerujúcich k bezodplatnému prevodu vlastníctva k
predmetu darovania. Akonáhle chýba vôľa darovať, nejedná sa o darovanie. Tieto podstatné náležitosti
konečnej zmluvy, teda darovacej zmluvy ktorá sa v budúcnosti mala uzavrieť, v zmluve o budúcej
zmluve chýbali, keď v nej nebola uvedená povinnosť žalovaných ako darcov nehnuteľnosti darovať a

povinnosťžalobkyneakoobdarovanejnehnuteľnostiprijať.Vzmluveabsentujeajprejavvôležalovaných
nehnuteľnosť darovať, ktorý prejav k tomu, aby jeho právnym následkom bol vznik práva, musí byť
urobený slobodne a vážne. Žalovaní však v konaní popreli, že by vážne prejavili vôľu darovať žalobkyni
nehnuteľnosti, keď žalovaný v 1. rade výslovne uviedol, že nehnuteľnosti darovať žalobkyni nechcel,
pretože mal iný dôvod pre ktorý uzavrel zmluvu o budúcej zmluve. Súd považuje za potrebné uviesť
aj to, že o prejave slobodnej vôli žalovaného pri uzatváraní zmluvy, je dôvodné pochybovať aj z toho

dôvodu, že podľa vyjadrenia žalobkyne, žalovaní uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na jej opakované
naliehanie, keď žalovaných napokon dotlačila k podpísaniu zmluvy (vyjadrenie právneho zástupcu
žalobkynenapojednávanídňa25.1.2018aajvpísomnomvyjadrenízodňa22.12.2015doručenomsúdu
dňa 28.12.2015). Predmetom tejto právnej veci je nahradenie prejavu vôle žalovaných pri uzatvorení
darovacej zmluvy. V zmysle § 229 Civilného sporového poriadku, právoplatné rozsudky ukladajúce

povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Ak má byť teda nahradený prejav vôle súdnym
rozhodnutím, v tomto prípade prejav vôle darcov, mala byť takáto vôľa prejavená už v uzavretej zmluve
o budúcej zmluve. V uvedenej zmluve však je slovným spojením: „na základe darovacej zmluvy sa stane
výlučným vlastníctvom N. D.“ uvedený len spôsob, akým malo dôjsť k prevodu nehnuteľností a do
vlastníctva koho, nie je tu však vyjadrená vôľa darcov nehnuteľnosti darovať. Pre nedostatok prejavu

vôle nehnuteľnosti darovať, súd teda považoval zmluvu o budúcej zmluve za neplatnú.

35. V zmluve je ďalej uvedené, že je uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade
na jednej strane a žalobkyňou na strane druhej, a to bez bližšieho označenia zmluvného postavenia
strán, teda bez označenia, ktorá strana vystupuje ako budúci darca a ktorá ako budúci obdarovaný. Iste,

toto postavenie môže vyplývať napr. z listu vlastníctva z ktorého by bolo zrejmé, vo vlastníctve koho
je nehnuteľnosť ktorá je predmetom budúcej zmluvy, alebo z textu v ktorom je uvedené, že predmet
zmluvy sa stane vlastníctvom N. D.. Súd je však toho názoru, že aj toto označenie malo byť priamo
súčasťou zmluvy o budúcej zmluve. To, že zmluva, na uzatvorení ktorej sa v budúcnosti strany dohodli
má byť darovacia, taktiež vyplynulo len z textu, a to zo slovného spojenia: „časť BSM identifikovaná

v bode II. sa na základe darovacej zmluvy stane výlučným vlastníctvom N. D.“, o aký typ budúcej
zmluvy sa malo jednať, žiadnym iným spôsobom identifikované nebolo. Všetky tieto nedostatky, podľa
názoru súdu, spôsobovali neúplnosť, nejasnosť a neurčitosť zmluvy. Je neprípustné, aby nedostatok
označenia budúceho darcu a budúceho obdarovaného, alebo neurčitosť ďalších údajov týkajúcich sa
podstatnýchnáležitostíbudúcejzmluvy,ktorémalibyťobsiahnutéužvzmluveouzavretíbudúcejzmluvy,

súd nahrádzal vo výroku svojho rozhodnutia.

36. Podľa50aods.3Občianskehozákonníka,tentozáväzokzaniká,pokiaľokolnosti,zktorýchúčastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.

37. V zmysle tohto ustanovenia, v určitých prípadoch záväzok trvá s výhradou, že okolnosti, z ktorých
strany záväzku vychádzali pri jeho uzatváraní, sa do tej miery nezmenia, že tento skutkový stav bude
viesť k zániku pôvodného záväzku. Záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve teda zanikne, ak dôjde k
takej intenzite zmeny pôvodných skutkových či právnych okolností, že by nebolo spravodlivé trvať

na uzatvorení budúcej zmluvy. Existencia týchto okolností môže spočívať napríklad v ekonomických
pomeroch na strane povinnej osoby, alebo v jej osobných dôvodoch.

38. Žalovaní tvrdili, že vzťahy medzi stranami sporu sú uplynutím času od uzatvorenia zmluvy o
budúcej zmluve tak vážne narušené, že nemožno od žalovaných spravodlivo požadovať, aby uskutočnili

darovanie vlastného majetku žalobkyni, takže ich záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve z týchto dôvodov
zanikol.Žalobkyňatvrdila,žezapodstatnúzmenuokolnostíniejemožnépovažovaťzhoršenierodinných
vzťahov, ktoré boli zapríčinené konaním žalovaného, ktorý odmieta splniť svoj záväzok. Aj ohľadom
skutočností o zhoršení vzťahov medzi sporovými stranami, v konaní boli rozdielne tvrdenia, keď sasíce obe strany zhodli na tom, že k zhoršeniu vzájomných vzťahov v skutočnosti došlo, rozchádzali
sa však v tom, od kedy sa zhoršili a zavinením koho. Žalobkyňa uviedla, že vzťahy sa zhoršili v čase
rozvodu manželstva žalovaných, čo bolo v roku 2012, a to pričinením žalovaného v 1. rade, pretože

nechcel splniť svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný v 1. rade zaznamenal zhoršenie
vzťahov v období po podpise zmluvy o budúcej zmluve a po tom, ako bol pri chate napadnutý vnukmi
žalobkyne. Zhoršenie vzťahov bolo preukázané aj výpoveďami svedkov. I keď nedali jednoznačnú
odpoveď na to, kto tieto nezhody zapríčinil, dospel súd k záveru, že vzájomné konflikty dosiahli takú
intenzitu, že aj v prípade, ak by zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola platná, nebolo by spravodlivé

požadovať od žalovaných, aby uskutočnili darovanie vlastných nehnuteľností žalobkyni. Napriek tomu,
že pojmovým znakom darovania je bezodplatnosť, ktorá spočíva v prenechaní majetkovej hodnoty
darcom obdarovanému bez protiplnenia obdarovaného, nie je možné odhliadnuť od toho, že darovaním
dôjde k zmenšeniu majetku darcu v prospech obdarovaného. Ak potom v konaní bolo preukázané
zhoršenie vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade do takej miery, že dochádzalo nielen k
verbálnym, ale aj k fyzickým útokom, nebolo by spravodlivé požadovať od žalovaných, aby darovaním

zmenšili svoj majetok v prospech žalobkyne, najmä ak súd mal preukázané, že k fyzickým útokom na
žalovaného došlo zo strany vnukov žalobkyne, ktorí sú jej naklonení. Skutočnosti ohľadom fyzického
napadnutia mal súd preukázané svedeckými výpoveďami H. Y. a N. C., ktorých súd považoval za
nestranných, vzhľadom k tomu, že nemajú žiaden pomer k veci ani k stranám sporu, do rodiny strán
sporu nepatria, na rozdiel od svedkov M. D. a O. C..

39. Z vyššie uvedených dôvodov, súd považoval Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 7.2.2012 za
neplatnú, a to pre chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy o budúcej zmluve, teda pre nedostatok prejavu
vôle žalovaných ako budúcich darcov, v budúcnosti darovať nehnuteľnosti žalobkyni. Z toho dôvodu
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nemohol nahradiť prejav vôle žalovaných v 1. a 2. rade

pri uzatvorení darovacej zmluvy, ktorý prejav nikdy neurobili.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).