Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116217682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116217682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: S. G.,
J.. XX. XX. XXXX, G. S.E. W.. Č.. XX, G., zastúpená: SHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej
ul. č. 2, Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému: CI REGIO, spol. s r.o., so sídlom Prievozská
ul. č. 4D, Bratislava, IČO: 36 489 883, zastúpený Máčai legal, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie č. 3,
Bratislava,IČO:47255269,ourčenieneplatnostizmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. decembra 2017, č. k.
12C/98/2016 - 64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú dňa 10. 04. 2010 ako záložca
uzavrela so žalovaným ako záložným veriteľom a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm.
c) C. s. p. a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení,
nakoľko rozhodnutie v danej veci nie je spôsobilé ovplyvniť jej právne postavenie, jej právne postavenie
nie je neisté a nemôže jej poskytnúť preventívnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe špecifikovala tak, že bez určenia neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10. 04. 2010 pretrváva stav, že prišla
o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy, ktorá je od začiatku neplatná a na

základe ktorej nemôžu byť uplatňované žiadne práva a povinnosti z dôvodu, že ak ustanovenie
tejto zmluvy (časť A/ bod 5 v spojení s bodom 3), podľa ktorého bol záložný veriteľ oprávnený z
vydraženej sumy sa uspokojiť do výšky maximálne 600. 000 eur, dražobník interpretuje inak, ide o
zrejmú nejednoznačnosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť tohto ustanovenia zmluvy a v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatné. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
oznámením o dobrovoľnej dražbe dražobnej spoločnosti DUPOS dražobná spoločnosť spol. s r.o. č.
DU-POS DD 121/2011 zo dňa 23. 08. 2011 a oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby dražobnej

spoločnosti DUPOS dražobná spoločnosť spol. s r.o. č. DU-POS DD 121/2011 zo dňa 23. 09. 2011,
mal za preukázané, že dňa 23. 09. 2011 o 14.00 hod. sa konala dražba nehnuteľností zapísaných na
X. I. Č.. XXXX, I. N. H. pre E. S. N. G., H.. Ú. N. S., Q. G. F., Q.: G. - S.. Č.. N. S., K. Č.. XXXX/XX,
O. K.: L. Q. I. XXX S.X, K. Č.. XXXX/X, O. K.: L. K. M. J. Q. I. XX S.X, K. Č.. XXXX/X, O. K.: L. Q. I.XX S.X M. N. - V. O. N. N.K.. Č.. XXXX, K. na K. Č.. XXXX/X, I. I. Ž. N. Y., Ž. navrhovateľom O. G.
Ž. I. Y. H., O. G. O. O. N. N.. N. V..Q.., Y.Č. XX, Y. a cena dosiahnutá vydražením dosiahla 730. 000
eur. Poukázal na skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. novembra 2015,

č. k. 9C/124/2013 - 160, ktorý Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28. septembra 2017, č. k.
3Co/231/2016 - 259 potvrdil zistil, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti dražby zamietol z dôvodu preklúzie, nakoľko žalobu podala po lehote upravenej v ust. § 21
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že touto žalobou sa žalobkyňa
snažila napraviť zmeškanie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, čo však nie je možné.

Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe vyhovieť
alebo zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania
žalobkyňa uviedla, že dražobník - DUPOS dražobná spoločnosť spol. s r.o. vyjadril svoj nesúhlas s

interpretáciou niektorých ustanovení Zmluvy, ktoré použil žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho
súdu) z čoho vyplýva, že spochybnil v Zmluve uvedenú formuláciu určenia pohľadávky, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje a určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
a preto tieto ustanovenia sú z dôvodu nezrozumiteľnosti a nejednoznačnosti neplatné a táto skutočnosť
znamená neplatnosť celej Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14. 04. 2010 (správne dňa 10.

04. 2010, pozn. odvolacieho súdu). Namietla, že jej naliehavý záujem na určení neplatnosti Zmluvy je
jednoznačný, ktorý aj prezentovala v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j., že bez určenia neplatnosti
Zmluvy pretrváva právny stav, že prišla o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V súvislosti s
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola jej žaloba o určenie
neplatnostidražbyzamietnutáuviedla,žebolaoprávnenápodaťuvedenúžalobubeztoho,abyzmeškala

prekluzívnu trojmesačnú lehotu na jej podanie, nakoľko vo veci dražby bolo podané trestné oznámenie
na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s tým, že jej naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy spočíva aj v tom, že potvrdenie neplatnosti Zmluvy by
mohlo byť základným argumentom k prípadným jej ďalším súdnym konaniam (k žalobe na určenie jej
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu), prípadne k iným žalobám, pri ktorých

by bolo nutné použiť práve rozsudok z tohto sporu, ktorým by sa určila neplatnosť Zmluvy.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom

súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne považuje v celom rozsahu za nedôvodné, a preto navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, odvolanie zamietnuť a žalobkyňu
zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia. Uviedol, že žalobkyňa
dostatočne nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určení neplatnosti Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s tým, že k údajnému trestnému konaniu uviedol, že nemá

vedomosť o tom, že na základe trestného oznámenia zo dňa 03. 04. 2014 by bolo aktuálne vedené
trestné konanie tak, ako tvrdí žalobkyňa, keď nepredložila na podporu svojho skutkového tvrdenia o
prebiehajúcom trestnom konaní žiadny dôkaz a spochybnil aj pravdivosť jej tvrdenia, že predmetné
trestné konanie bolo vôbec začaté. Poukázal na skutočnosť, že s uvedenou otázkou sa zaoberal aj
Okresný súd Bratislava I, ako aj Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/124/2013,

v ktorom súd neskonštatoval, že by bola naplnená hypotéza, ktorá by odôvodňovala predlžovanie
prekluzívnejlehotynapodanienávrhunaurčenieneplatnostidobrovoľnejdražby.Kprávnemuposúdenia
veci žalovaný uviedol, že hypotéza ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov, predpokladá pri možnosti podať návrh na určenie neplatnosti

dražby spáchanie trestného činu, avšak podľa jeho informácií neexistuje žiadne rozhodnutie súdu,
dokonca ani uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré by naznačovalo spáchanie trestného činu v
tejto veci s tým, že ak by pripustil spôsob argumentácie žalobkyne, prekluzívna trojmesačná lehota na
podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby by mohla byť predlžovaná donekonečna podávaním stálenových nedôvodných trestných oznámení. Žalovaný k údajnej neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného
práva, vzhľadom na žalobkyňou opakované argumenty, odkázal z dôvodu hospodárnosti na svoju
argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie.

4.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že vo veci dražby bolo
dňa 03. 04. 2014 podané na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

oznámenie o podozrení z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny,
podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe s tým, že vo veci sa toho času koná
a na potvrdenie tohto tvrdenia žiadala Krajský súd v Bratislave, aby na základe uvedeného trestného
oznámenia I. G., zabezpečil potvrdenie o priebehu trestného konania, majúc za to, že vzhľadom na list
Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 27. 08. 2014, orgány činné v trestnom konaní zahájili konanie vo
veci trestného činu súvisiaceho s dražbou. Uviedla, že je nutné využiť vyššie uvedené trestné oznámenia

ako dôkazný prostriedok, ktorý doteraz nemohol byť aplikovaný, nakoľko k tomu mala takúto požiadavku
od Úradu špeciálnej prokuratúry.

5.

Žalovaný, ktorému súd prvej inštancie dňa 26. 06. 2018 uvedené vyjadrenie žalobkyne doručil, sa k
nemu nevyjadril.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.
l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. septembra 2018 podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený

stranám sporu zákonným spôsobom.

7.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.
s. p.).

8.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu žalobkyne domáhajúcej sa určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam, ktorú dňa 10. 04. 2010 ako záložca uzavrela so žalovaným ako záložným veriteľom
zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

9.

Podľa § 137 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať vydania
deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa určuje existencia (neexistencia) subjektívneho práva iba zapredpokladu, že žalobca má na domáhanom určení naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z platnej
judikatúry naliehavý právny záujem má žalobca v prípade, ak by bez žiadaného určenia bolo ohrozené
jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa právne postavenie bez tohto

určenia stalo neistým.

11.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní, že naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10. 04. 2010 (ďalej
len „Zmluva“) v konaní preukázala, nakoľko odhliadnuc od skutočností, ktorým pripisuje žalobkyňa
dôvodyneplatnostiZmluvy,potenciálnyprávnyzáveroneplatnostiZmluvybyvdanomprípadenenastolil
zmenu právneho stavu žalobkyne v tom, že by opätovne nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom dražby, v ktorej stratila svoje vlastnícke právo k nim v prospech S. V., J.. XX. XX.
XXXX, keď v posudzovanej veci je nesporné, že žalobkyňa sa už v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/124/2013, žalobou zo dňa 14. 06. 2013 domáhala určenia neplatnosti
dražby, keď v tomto konaní úspešná nebola, t. j. je nepochybné, že si bola vedomá, že za účelom
ochrany svojich vlastníckych práv k vydraženým nehnuteľnostiam sa má domáhať určenia právnej
skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu v zmysle ust. § 137 písm. d) C. s. p., a to určenia
neplatnosti dražby podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), z dôvodu ktorého a najmä z hľadiska inštitútu naliehavého
právneho záujmu bol neopodstatnený postup žalobkyne, keď po svojom procesnom neúspechu v konaní
o určenie neplatnosti dražby, podala žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy.

12.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c) C. s. p.,
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti

konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania.

13.

Určovacia žaloba predpokladaná ustanovením § 137 písm. c) C. s. p. je preventívneho charakteru a
má miesto tam, kde jej pomocou je eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a zároveň v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej

prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou
naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba
bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu

preskúmal po vecnej stránke.

14.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale prispieva len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je

prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

15.Procesná povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej

veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

16.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd je vždy povinný skúmať existenciu naliehavého právneho
záujmu na určovacej žalobe, pričom v posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k absolútne
správnemu právnemu záveru, že právne postavenie žalobkyne by sa vyhovením jej určovacej
žalobe vôbec nezmenilo, nakoľko do jej vlastníckych práv došlo na základe dražby podľa zákona o
dobrovoľných dražbách, ktorý za účelom reparácie - možnosti zvrátenia právnych následkov dražby

upravuje inštitút „zmarenia a neplatnosti dražby“ s tým, že sa odvolací súd zároveň stotožnil aj s názorom
súdu prvej inštancie, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa snažila napraviť zmeškanie trojmesačnej
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, ktorou sa mohla procesne brániť a
namietať neplatnosť záložnej zmluvy.

17.

K tvrdeniu žalobkyne v podanom odvolaní, že bola oprávnená podať žalobu o určenie neplatnosti
dražby aj po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty z dôvodu podaných trestných oznámení v súvislosti s
dražbou odvolací súd uvádza, že pre záver súdu o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne je

podstatnou skutočnosť, že v konaní o určenie neplatnosti dražby vedenom na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 9C/124/2013, bola žalobkyňa procesne neúspešná a tým v snahe zhojenia neúspechu v
jednom súdnom konaní, bola motivovaná pre podanie určovacej žaloby v predmetnom konaní, v ktorom
však nie je predmetom sporu žaloba o určenie neplatnosti dražby, a preto argumenty žalobkyne, týkajúce
sa podmienok pre plynutie prekluzívnej lehoty na jej podanie, nesúvisia s posudzovanou vecou a nie sú

spôsobilé osvedčiť naliehavý právny záujem žalobkyne vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti Zmluvy,
nakoľko prostriedok procesného útoku vo forme určovacej žaloby, ktorú možno uplatniť na základe
osobitného právneho predpisu nemožno suplovať subsidiárne všeobecnou určovacou žalobou v záujme
dosiahnutia rovnakého cieľa.

18.

Odvolací súd, napriek tomu, že súd prvej inštancie po zistení neexistencie naliehavého právneho
záujmu na určovacej žalobe žalobkyne, žalobu zamietol bez jej preskúmania po vecnej stránke,
t. j. dôvodmi neplatnosti Zmluvy sa nezaoberal, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku

uvádza, že žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti Zmluvy, jej neplatnosť nespôsobujú a tento záver
možno konštatovať bez potreby ich hlbšieho racionálneho skúmania a dokazovania, nakoľko žalobkyňa
nesprávne odvodzuje ňou namietanú nezrozumiteľnosť a nejednoznačnosť zmluvných ustanovení,
týkajúcich sa zabezpečovanej pohľadávky a najvyššej hodnoty zabezpečovanej istiny, od interpretácie
týchto ustanovení dražobníkom, ktorá sa líši od výkladu, ktorý prezentuje žalobkyňa. V tejto súvislosti

je nutné uviesť, že interpretácia právnej normy (zákonného i zmluvného ustanovenia) je spôsob -
metóda, akým ten, kto operuje s predmetným ustanovením, chápe význam obsahu tohto ustanovenia,
a teda ide o objasnenie zmyslu a významu právnej normy z hľadiska jej jazykového, logického,
systematického alebo teleologického výkladu. Vzhľadom na uvedené nie je možné zastávať názor, že
rozdielna interpretácia zmluvného ustanovenia, resp. nesúhlas s interpretáciou, má za následok jeho

nezrozumiteľnosť a nejednoznačnosť. Žiadny právny úkon, a teda aj Zmluva nie je neplatnou v dôsledku
jej interpretácie, s ktorou sa nestotožňuje iný subjekt. Zrozumiteľnosť a jednoznačnosť sú náležitosti
právneho úkonu, ktoré tento nadobúda už v rámci koncipovania predmetného právneho úkonu, pričom
ide o vlastnosti právneho úkonu, ktoré možno verifikovať bez nutnosti jeho výkladu. Odvolací súd preto
vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá sa týka neplatnosti Zmluvy ako nedôvodnú a zároveň

účelovú, keď právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý sa svojím zastupovaním žalobkyne v styku so
súdom prihlásil k profesijnej odbornosti (ust. čl. 11 ods. 3 C. s. p.), musí byť zrejmé, že žalobkyňou
tvrdené dôvody neplatnosti Zmluvy, sú zjavne neopodstatnené.19.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného
súdu, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti,
resp. tvrdenia, s ktorými sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne

vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd sa obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, a preto tento rozsudok potvrdil podľa § 387
ods. 1 a 2 C. s. p.

21.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).