Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/640/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222976
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315222976.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: V. Š.Q., K..

X.XX.XXXX, O. Y. XX, O., zast. KZ partners, s.r.o., IČO: 47 236 477, so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec,
proti žalovanému: Q. Z. B., K.. XX.X.XXXX, O. X., K. Y. XXX/XX, zast. H.. J. D., O. O.- V., B. XXXX/X,
o zaplatenie 1.550,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta (ďalej len „súd“) dňa 12.10.2015 žalobca žiadal súd o
vydanie platobného rozkazu a v prípade, že súd platobný rozkaz nevydá, aby rozhodol, že žalovaný (v

odôvodnení ďalej uvádzaný ako „žalovaná“) je povinný zaplatiť sumu 1.500,- Eur s príslušenstvom, úrok
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.550,- Eur od 30.8.2015 do zaplatenia a trovy konania, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca uviedol, že uvedená suma pozostáva zo súm
pôžičiek, ktoré mal poskytnúť žalovanej na základe ústnej dohody, tak ako to vyplýva z troch sms správ
z 10.10.2012 ohľadne sumy 250 Eur, z 20.11.2012 ohľadne sumy 150 Eur, z 29.1.2013 ohľadne sumy
150 Eur a na základe telefonátu z neuvedeného dátumu ohľadne sumy 1.000 Eur. Žalobca predložil
súdu výpisy z účtu z 11.10.2012, 10.11.2012, 25.11.2012 a 30.1.2013 v banke VOLKSBANK Slovensko,

a.s., ktoré majú preukazovať výber uvedených súm z banky žalobcu. Žalobca uviedol, že uvedené sumy
žalobca poskytol žalovanej ako pôžičky s tým, že úrok medzi stranami dohodnutý nebol. K uvedeným
sumám si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania 8,05% ročne z 1.550 Eur od 30.8.2015 do
zaplatenia. Žalobca predložil súdu predžalobnú výzvu z 21.8.2015 (spolu s doručenkou preukazujúcou
doručenie 26.8.2015), v ktorej žalobca žiada v zastúpení advokátskej kancelárie vrátanie sumy 1.550
Eur z titulu pôžičky s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy si bude žalobca uplatňovať nárok
súdnou cestou.

2. 5.11.2015 súd vydal platobný rozkaz č.k. 5C/640/2015-16, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 1.550 Eur spolu s prísl. a trovami konania do 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo, aby
v tej istej lehote podala odpor.
3. 7.12.2015 bol súdu doručený odpor žalovanej, v ktorom uvádza, že nie je pravdou, že si požičala
peniaze od žalobcu a že s ním uzavrela ústnu dohodu o poskytnutie pôžičiek. Žalovaná uvádza, že
žalobca len predložil výpisy z účtov a výpis z sms komunikácie, ale zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
že by si uvedené čiastky ako pôžičky od neho prevzala a na aký účel. Uviedla, že žalobca opomenul

uviesť fakt, že sú so žalovanou bývalí priatelia a že na predžalobnú výzvu žalobcu písomne reagovala
prostredníctvom jej právneho zástupcu. Namietla výšku úroku z omeškania uplatnenú žalobcom s tým,
že správne by úroky z omeškania mali byť vo výške 5,05%. Žiadala platobný rozkaz zrušiť, resp. žalobu
zamietnuť. Žalovaná predložila vyjadrenie k predžalobnej výzve z 3.9.2015, v ktorej právny zástupcažalovanej uvádza, že klientka si nie je vedomá toho, že by si od žalobcu niekedy požičala 1.550 Eur
a žiadal predloženie dôkazov. Žalovaná ďalej predložila odpoveď žalobcu na uvedený list z 22.9.2015,
v ktorom právny zástupca uvádza, že pôžička bola poskytnutá na základe ústnej dohody po viacerých

častiach, nie jednorazovo, v období od októbra 2012 do januára 2013, pričom dôkazy budú predložené
až v prípade súdneho sporu. Žalovaná ďalej predložila odpoveď jej právneho zástupcu z 6.10.2015, v
ktorej právny zástupca poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu a čiže, že najprv uvádzal, že sa jedná
o pôžičku vo výške 1.550 Eur a neskôr žalobca čiastku 1.550 Eur rozpísal do štyroch položiek.
4. 4.1.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu z 30.12.2015 k odporu žalovanej, kde žalobca

uvádza, že suma 1.550 Eur bola poskytnutá ako pôžička vo viacerých častiach v roku 2012 a 2013.
Uvedené má vyplývať aj z výpisov z účtu, ktoré preukazujú výber hotovosti vo výške 1.550 Eur. Fakt,
že strany boli v minulosti partnermi je podľa žalobcu pre vymáhanie sumy irelevantný a navrhovateľ ani
nijakým spôsobom neskúmal účel pôžičky. Uviedol, že účel využitia pôžičky žalobca neskúmal, žalovaná
ich potrebovala zrejme na dočasné preklenutie finančného nedostatku. K výške uplatneného úroku z
omeškania poukázal na právnu úpravu účinnú k 30.8.2015, podľa ktorej „Ak záväzkový vzťah vznikol

pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. Januári 2013.“ 15.1.2016 žalobca doplnil návrh o prepis sms správ
od telefónneho operátora medzi stranami sporu.
5. 4.4.2016 sa uskutočnilo prvé pojednávanie, ktoré bolo na základe žiadosti oboch strán odročené na
20.6.2016 z dôvodu pokusu o mimosúdne urovnanie.

6. 20.6.2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobca a právny zástupca predniesli svoj návrh
v súlade s dovtedajšími podaniami. Počas prednesu a výsluchu žalobca uviedol, že žalovaná sa
zaviazala vrátiť pôžičku, keď bude mať. Ďalej uviedol, že pri odovzdávaní peňazí žalovanej nebol nikto
iný prítomný. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca len predložil prepis sms správ s ručne
dopísanými dátumami a aj tak z neho vyplýva len suma 550 Eur, nie 1.550 Eur. A žalobca tiež nijako

nepreukázal,že550Eurskutočnežalovanáprevzala.Ďalejpoukázalnato,žežalobcanikdenespomína,
že so žalovanou spolu žili a dokonca viedli spoločnú domácnosť. Žalovaná počas výsluchu uviedla,
že sms komunikácia, ktorú predložil žalobca skutočne prebehla a peniaze žiadala na chod spoločnej
domácnosti. Potvrdila, že pokiaľ ide o prvú správu z 10.10.2012, tak sumu 250 Eur skutočne obdržala,
ale nešlo o pôžičku. Ohľadne správy z 20.11.2012 ohľadne sumy 150 Eur, skutočne išlo o pôžičku a

sumu 150 Eur na základe správy z 29.1.2013 neobdržala. Iné finančné prostriedky žalobca žalovanej
neposkytol. Sumu 1.000 Eur od žalobcu nedostala. Uviedla tiež, že neovláda dobre slovenský jazyk a
že keď použila slovo „pojicať“, myslela tým daj. Ďalej vo výpovedi uvádza, že slovo „pojicať“ myslela zo
srandy, zle sa vyjadrila a myslela tým, aby prispel do domácnosti. Peniaze následne použila na varenie,
zaplatenie šekov a nájom. So žalovaným bývali spolu v spoločnej domácnosti v 2011 a v 2012 a 2013

prerušovane, pričom žili spolu aj v období písania predmetných sms správ. Spolu boli štyri roky a v 2013
sa rozišli. Uviedla, že ku dňu pojednávania mala u seba kľúče od jeho bytu. V tom čase si žalovaná kúpila
auto a na tento účel si požičala 1.000 Eur od najlepšej kamarátky, Q. I.. Táto jej pomohla aj so samotnou
kúpu auta. V sms komunikácii napísala, že dlh splatí ako náhle bude vedieť a peniaze vráti len preto, aby
mala od žalobcu pokoj, lebo začal byť neznesiteľný a útočil na ňu. Žalovaný počas výsluchu uviedol, že

v období, ktoré uvádza žalovaná spolu nežili. Žili spolu v prvom polroku 2011. Peniaze dával žalovanej,
lebo ju ľúbil. V roku 2012 spolu neuhrádzali spoločne za výdavky na domácnosť, lebo v tom období
spolu nežili. Ohľadne sumy 1.000 Eur uviedol, že žalovaná prišla za ním, že či by jej nedal peniaze, že si
vybralaautíčko,ktorévyberalaskamarátkou.Následneišieldobankyapeniazejejdal,avšaknedaroval,
ale požičal. Tieto jej odovzdal na Mlynských Nivách, keď išla na autobus, predtým za ňou išiel do viechy.

7. 7.11.2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol uskutočnený výsluch svedka V. W. U. H.
E., ktorých výsluch navrhol žalobca. Obaja sú dlhoroční kamaráti žalobcu. Svedok V. W. uviedol, že
5.12.2012 bol na koncerte v obchodnom centre v Bratislave, kde mu žalovaná ukazovala fotku auta,
pričom si nepamätá o aké auto išlo s tým, že žalovaná mu povedala, že peniaze na jeho kúpu jej požičal
žalobca. Uviedol, že si nemyslí, že v období 2013/2013 spolu žili v spoločnej domácnosti, ale chodili

spolu. Uviedol, že žalovaná komunikovala a rozumela všetkému v slovenskom jazyku. Žalobca mu
povedal, že suma 1.000 Eur bola pôžička a spomínal aj iné pôžičky, ale toto mu žalovaná nepotvrdila.
Informáciu,žemalažalovanápeniazevrátiťmallenodžalobcu,nieodžalovanej.SvedokIvanE.uviedol,
že 5.12.2012 bol tiež na koncerte v obchodnom centre v Bratislave, kde mu žalovaná ukazovala fotku
auta, pričom išlo asi o auto modrej farby s tým, že žalovaná mu povedala, že peniaze na jeho kúpu vo

výške 1.000 Eur jej požičal žalobca. Keď ukazovala predmetnú mms, tak v kruhu bolo asi 6-7 ľudí, medzi
nimi asi aj kamarát I. I.Á.. V čase stretnutia so žalovanou na koncerte, žalovaná nežila so žalovaným v
jednej domácnosti. Od žalobcu vie, že jej mal požičiavať iné, menšie čiastky. Žalovaná bez problémov
komunikovala v slovenskom jazyku a nespozoroval, že by niečomu nerozumela. Uviedol, že dalo sa totak pochopiť, že žalovaná sľúbila peniaze vrátiť, keďže hovorila, že si od žalovaného požičala, ale priamo
to tak pred ním povedané nebolo. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nedisponuje kúpnou zmluvou
na auto, ktoré si v rozhodnom období mala kúpiť a z ktorej by malo vyplývať, kedy bolo vozidlo kúpené.

Toto už dávno predala a nemá k nemu žiadne papiere.
8.OkresnériaditeľstvoPZposkytlosúduinformáciu,ževrokoch2011až2013nebolonamenožalovanej
evidované žiadne vozidlo.
9. Žalobca predložil súdu čestné vyhlásenie z 1.2.2017 I. I., ktorý vyhlásil, že 5.12.2012 v KC Dunaj
po koncerte mu žalovaná oznámila, že žalobca jej požičal 1.000 Eur na kúpu automobilu, ktorého fotku

mu aj ukázala.
10. Žalovaná predložila čestné vyhlásenie z 31.1.2017 Q. I., ktorá vyhlásila, že žalovanej požičala 1.000
Eur na kúpu osobného motorového vozidla a táto suma jej bola vrátená v priebehu rokov 2013 a 2014
v plnej výške.
11. 6.2.2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol uskutočnený výsluch svedkyne, Q. I., veľmi
dobrej kamarátky žalovanej. Svedkyňa uviedla, že žalovanej požičala 1.000 Eur a túto sumu jej žalovaná

vrátila. V čase poskytnutia pôžičky mala mesačný príjem 400 až 450 Eur a hospodárila spolu s
manželom. Sumu 1.000 Eur poskytla žalovanej 5.11.2012 v jednej čiastke v hotovosti a túto sumu mali
doma. Zmluvu so žalovanou nepodpisovali. Inzerát na auto, ktoré mala kúpiť žalovaná našla ona. Spolu
so žalovanou a manželom svedkyne išli auto pozrieť. Žalovaná môže mať problémy so slovenským
jazykom, keď je v stresovej situácii. Uviedla, že auto bolo zapísané na žalovanú a bola so žalovanou aj

pri prepise vozidla. Žalobca uviedol, že peniaze poskytol žalovanej 17.11.2012, bola to nedeľa. Prišiel
za žalovanou do roboty a potom ju odprevadil na Nivy, kde vytiahol 1.000 Eur a dal jej ich. Auto išli
kúpiť s kamarátkou asi 20.11., ale nevie kedy sa mal uskutočniť prepis. Žalobca predložil potvrdenia
preukazujúce úhrady za nájomné a služby zo strany žalobcu za obdobie druhého polroka 2012 až prvý
polrok 2013. Na pojednávaní strany uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Na základe vykonaného dokazovania má súd z hľadiska skutkového stavu za preukázané:
13. Žalobca uskutočnil nasledovné výbery hotovosti v banke VOLKSBANK Slovensko, a.s., pobočka
Polus: 11.10.2012 - 201 Eur, 10.11.2012 - 1.005 Eur, 25.11.2012 - 150,75 Eur , 30.1.2013 - 150,75 Eur.
14. Žalovaná nespochybnila hodnovernosť a pravosť sms komunikácie, ktorú predložil žalobca. Súd
vyberá nasledovné vyjadrenia žalovanej: 10.10.2012 „Mojenko vies mi pojicat, ale pojicat 250eu, ale

pojicat lubim ta cmuk“, 20.11.2012 „Vedel by si mi pozicat 150 eu, ale tentokrat pozicat to ti uz vratim a
teraz vazne nie len tak je mi to strasne blbe az sa hanbym.“, 20.11.2012 „Mojenko staci ked pojdem k
tebe asi v pondelok,,,ale mojenko urcite budeme spolu hospodarit nemboj, ale toto ti vratim uz si mi vela
dal a za to ti velmi dakujem.“, 29.1.2013 „Ja viem len mi to je trapne, no dobre naposledy,,,potrebovala
by som 150eu a velmi ti dakujem a nehnevaj sa na mna cmuk.“

15. Vo vyjadrení z 30.12.2015 žalobca uvádza, že výpisy z bankového účtu preukazujú výbery vo výške
1.550 Eur. Súd poukazuje na nezrovnalosť, nakoľko 11.10.2012 bol uskutočnený výber vo výške 201
Eur, nie 250 Eur (suma poskytnutá na základe žiadosti v sms z 10.10.2012 o 250 Eur). Na pojednávaní
20.6.2016 žalovaná však potvrdila, že žalovaný jej skutočne 250 Eur dal, avšak nie požičal ako tvrdí
žalobca. V sms komunikácii z 20.11.2012 žalovaná uvádza: „Vedel by si mi pozicat 150 eu, ale tentokrat

pozicat to ti uz vratim a teraz vazne nie len tak je mi to strasne blbe az sa hanbym.“ Na základe uvedenej
formulácie má súd za to, že predtým poskytnuté peniaze (najmenej) v sume 250 Eur vnímala žalovaná
ako dar a žalovaný nevyžadoval vrátenie predmetných peňazí. Žalobca nepreukázal výsluchmi svedkov,
ani inými dôkazmi, že sumu 250 Eur žiadal od žalovanej vrátiť.
16. Na pojednávaní 20.6.2016 žalovaná uviedla, že v sms komunikácii z 20.11.2012 ohľadne 150 Eur

išlo o pôžičku. Súd má uvedeným konštatovaním žalovanej bez ďalšieho za preukázané, že žalovaná
súhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 150 Eur a žalovaná sa
zaviazala žalobcovi ju vrátiť. Zmluva o pôžičke nebola uzatvorená písomne. Úrok nebol dohodnutý.
Splatnosť bola ponechaná na vôľu dlžníka („keď bude žalovaná mať“).
17. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní 20.6.2016 vyplýva, že sumu 150 Eur, ktorá sa uvádza v sms

komunikácii z 29.1.2013 jej žalovaný nedal. Žalobca síce predložil výpis z banky preukazujúci výber
sumy 150,75 Eur 30.1.2013, ale takýto dôkaz sám o sebe nie je pre súd postačujúci k preukázaniu, že
túto sumu skutočne žalovanej odovzdal a už vôbec nie ako pôžičku. V neskoršej sms komunikácii síce
žalovaná uvádza, že mu peniaze vráti, ale nie je z nej zrejmé o akú sumu má ísť. Vypočutí svedkovia,
ktorýchvýsluchnavrholžalovanýuviedli,žeimžalobcapovedal,žežalovanejpožičalajinésumypôžičky

(ako sumu 1.000 Eur), ale pri odovzdaní peňazí neboli prítomní. V tejto časti súd nemal za preukázané,
že žalobca sumu 150 Eur poskytol žalovanej.
18. Ohľadne časti nároku vo výške 1.000 Eur mal súd za preukázané, že 10.11.2012 vybral žalobca
z účtu v banke 1.005 Eur. V návrhu žalobcu sa uvádza, že sumu 1.000 Eur mal žalobca poskytnúťžalovanej na základe telefonátu so žalovanou. V sms komunikácii sa nespomína suma 1.000 Eur.
Žalovaná počas celého konania tvrdila, že sumu 1.000 Eur jej žalovaný nedal. Vo vyjadrení žalobcu
z 30.12.2015 sa uvádza, že účel využitia pôžičky žalobca neskúmal, žalovaná ich potrebovala zrejme

na dočasné preklenutie finančného nedostatku. Na pojednávaní 20.6.2016 však žalobca k nároku vo
výške 1.000 Eur uvádza, že žalovaná prišla za ním, že či by sa nedalo, že si vybrala autíčko a že jej to
súri. Teda v čase údajného poskytnutia pôžičky žalobca mal poznať účel, čo je v rozpore s tvrdením v
predžalobnej výzve. Tiež si v tejto časti žalobca protirečí s vyjadrením v návrhu, kde sa uvádza, že suma
1.000 Eur mala byť poskytnutá na základe telefonátu. Na pojednávaní 20.6.2016 žalobca ďalej uviedol,

ženásledne(potomčoprišlazaním)išieldobankyapeniazejejdal.Uviedol,žeto,žežalovanávyberala
auto s kamarátkou je pravda, ale peniaze jej dal žalovaný a to na stanici na Mlynských Nivách, pričom
predtým bol za žalovanou vo vieche. Na pojednávaní 6.2.2017 žalobca uvádza, že peniaze poskytol
žalovanej 17.11.2012, v nedeľu. Súd konštatuje, že 17.11.2012 bola sobota. Žalobca ďalej uviedol, že
peniaze mal priniesť do roboty žalovanej s tým, že žalovaná mala v stredu kupovať auto. Na námietku
žalovanej, že predtým tvrdil, že peniaze jej mal dať na autobusovej stanici, žalovaný uviedol, že to bolo

tak, že došiel za ňou do roboty a odprevadil žalovanú na stanicu a tam jej dal peniaze. Súd v tejto
časti nároku preskúmal aj sms komunikáciu v období, ktoré sa dátumami približujú k času údajného
poskytnutiasumy1.000Eur.20.11.2012žalovanážiadapožičaťsumu150Eurstým,žetútoužžalobcovi
vráti. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že peniaze dal žalovanej 17.11.2012 a bol v tom, že žalovaná mala ísť
kupovať auto v stredu, t.z. 19.11.2012 a žalovaná v sms z 20.11.2012 žiada ďalšie peniaze s tým, že tieto

už vráti, aj v tomto prípade má súd za to, že peniaze poskytnuté žalovanej žalobcom pred uvedeným
časom žalovaná vnímala ako dar a žalobca nežiadal tieto peniaze vrátiť. Svedkovia, ktorí boli vypočutí
v priebehu konania, sú dlhoročnými priateľmi strán, ktoré navrhli ich výsluch a súd bral pri vyhodnotení
do úvahy, že táto skutočnosť mohla ovplyvniť ich výpovede. Obaja svedkovia, ktorých výsluch navrhol
žalobca uviedli, že žalovaná im spomenula 5.12.2012 po koncerte v KC Dunaj, že žalobca jej požičal

peniaze na kúpu auta, pričom žalovaná im aj ukázala fotografiou auta. Svedok V. W. neuviedol o akú
sumu malo ísť, svedok špecifikoval, že žalobca mal požičať žalovanej sumu 1.000
Eur. Svedkyňa, ktorej výsluch navrhla žalovaná na pojednávaní 6.2.2017 uviedla, že bola so žalovanou
pri prepise auta. Z výpisu evidencie vozidiel, ktorú súd zabezpečil v priebehu konania na návrh žalobcu
však vyplýva, že žalovaná nemala žiadne vozidlo evidované na svoje meno v rokoch 2011 až 2013. Súd

preskúmal výpovede strán a svedkov aj z hľadiska argumentácie žalovanej, že žalobca jej síce dával
peniaze, avšak nie na osobnú potrebu, ale na chod spoločnej domácnosti. Berúc do úvahy vyjadrenia
žalobcu a svedkov, ktorých výsluch navrhol, ako aj obsah sms komunikácie z 20.11.2012: „Mojenko
staci ked pojdem k tebe asi v pondelok,,,ale mojenko urcite budeme spolu hospodarit nemboj, ale toto ti
vratim uz si mi vela dal a za to ti velmi dakujem.“, súd vyhodnotil, že v novembri 2012 spolu strany nežili

v spoločnej domácnosti. Z potvrdení, ktoré predložil žalobca ohľadne úhrady nájomného a iných služieb
má súd za preukázané, že počnúc januárom 2013 žalobca uhrádzal platby prostredníctvom svojho účtu.
Avšak za rok 2012 žalobca predložil len potvrdenia za jún, júl a november 2012. V tomto ohľade súd
nemá za vylúčené, že strany spolu žili v druhom polroku 2012 tak ako uvádza žalovaná a že aj ona v
tomto období hradila výdavky spoločnej domácnosti. Uvedená skutočnosť síce nevylučuje poskytnutie

pôžičky jedným partnerom druhému partnerovi, ale v takom prípade môže dôjsť medzi partnermi k
pochybnostiam či v danom prípade partner poskytuje peniaze ako dar alebo pôžičku, pokiaľ to nie je
medzi stranami výslovne dohodnuté. Strany zhodne uviedli, že neuzavreli písomnú zmluvu o pôžičke.
Obaja svedkovia (a jedna osoba v čestnom vyhlásení) uviedli, že žalovaná im povedala, že žalobca
jej mal požičať peniaze na kúpu auta. Svedkovia však tiež uviedli, že to, že tieto peniaze mala vrátiť

žalobcovi vedia len od žalobcu, resp. že sa to tak dalo pochopiť, ale priamo povedané to tak nebolo.
Súd však na druhej strane nemá ani za vylúčené, že žalobca poskytol žalovanej sumu 1.000 Eur, avšak
zo žiadneho vykonaného dôkazu nemá súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku v
uvedenej sume. Pokiaľ to tak naozaj bolo, v danom prípade sa žalobca nechránil tak ako mal, nakoľko so
žalovanou neuzavrel písomnú zmluvu, resp. si nezabezpečil žiadny doklad. Súd má za to, že v danom

prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
19. Súd predmetnú vec po právnej stránke vyhodnotil nasledovne:
20. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v platnom znení (ďalej len „OZ): „Zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“

21. Podľa § 564 OZ: „Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.“22. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): „Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP: „Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.“
24. Podľa § 182 CSP: „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

25. Podľa § 257 CSP: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.“
26. Zákon nevyžaduje pre zmluvu o pôžičke písomnú formu. Žalobca v priebehu konania neustálil,
či si uplatňuje nárok z titulu jednej pôžičky, ktorá bola poskytnutá po častiach alebo z titulu štyroch
samostatných pôžičiek. Uviedol však, že sumy pôžičky mali byť dohodnuté ústne, napriek tomu, že v
priebehu dokazovania ustálil, že tri sumy mali byť poskytnuté na základe žiadosti v sms komunikácii.

Na základe vykonaného dokazovania súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhodnotil ako pôžičku
iba sumu vo výške 150 Eur, ktorá bola poskytnutá na základe žiadosti žalovanej v sms komunikácii z
20.11.2012, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť. Dátum poskytnutia pôžičky nebol preukázaný. Žalobca
na pojednávaní 20.6.2016 uviedol, že žalovaná sa zaviazala vrátiť pôžičku „keď bude mať“. Teda čas
plnenia bol ponechaný na žalovanej a pohľadávka žalobcu je žalovaná predčasne.

27. Ohľadne trov konania, žalobca nemal úspech vo veci. Súd však pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania zobral do úvahy okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania ako aj skutočnosť,
že žalovaná napriek tomu, že uznala svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 150 Eur na pojednávaní
20.6.2016, tento záväzok z 2012 k dnešnému dňu neuhradila a to napriek tomu, že sumu 1.000 Eur
údajne už mala vrátiť kamarátke. Súd má za to, že žalobca súdne konanie po 20.6.2016 viedol najmä s

cieľom preukázania nároku vo zvyšku. Avšak, počnúc ďalším pojednávaním 7.11.2016 nebola žalovaná
zastúpená advokátom a iné trovy žalovanej súdu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).