Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011728
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011728.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Martiny
Zeleňakovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2019, v trestnej veci proti
obžalovanému ml. M. I. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 96/2018 zo dňa 27.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Prešov obž. ml. M. I. vinným z prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-od presne nezistenej doby do XX.XX.XXXX v O., na ul. O. C. č. 36 na Súkromnej SOŠ a inde

prechovával pre vlastnú potrebu 1,44 gramov vysušených vrcholkov rastliny konope (Cannabis) s
obsahom účinnej látky THC (tretrahydrokanabidol) 6,7 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť
najmenej 3 bežné jednotlivé dávky schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, ktorú mal pri sebe v igelitovom
vrecúšku a ktorú dobrovoľne vydal zástupcovi riaditeľa školy M.. I., pričom rastliny rodu konope sú podľa
zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.

Podľa § 98 písm. a/ Tr. zák. súd upustil od potrestania obž. ml. M. I..

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podania opravného prostriedku
zahlásil odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o treste, ktoré následne odôvodnil. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo vzťahu k

upusteniu od potrestania mladistvého obžalovaného, podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nedostatočné, odporuje zásadám ukladania trestov uvedenom v § 34 Tr. zák. a je v rozpore tak s
individuálnou, ako aj generálnou prevenciou vo vzťahu k účelu trestu. Citoval ďalej ust. § 34 ods. 1 Tr.
zák., § 34 ods. 4 Tr. zák., § 97 ods. 1, § 97 ods. 3, § 98 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a uzatvára, že vzhľadom na
doterajší život mladistvého nemožno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na
jeho nápravu. Potvrdil, že vo vzťahu k osobe obž. ml. M. I. možno v zhode so závermi súdu konštatovať,

že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ani priestupkovo prejednávaný, no osobu páchateľa treba
hodnotiť vo všetkých súvislostiach pri hodnotení osoby, je potrebné posúdiť negatívne alebo pozitívne
význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý vyplýva z jeho správania
v spoločnosti. Podľa ustálenej súdnej judikatúry z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného
má veľký význam celkový spôsob života a správania sa obžalovaného pred spáchaním trestného činu
a jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Je toho názoru, že riadny život človeka vedie len ten, kto

plní základné povinnosti tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život človeka nemožno
preto stotožňovať len s netrestanosťou. Odôvodnenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k dôvodomupustenia od potrestania z pohľadu postačujúceho rozhodnutia v otázke trestu, keď konštatoval, že
obžalovaný v školskom roku 2018/2019 chodí riadne do školy a nemá žiadne neospravedlnené hodiny,
považuje za nedostatočné a nezohľadňujúce celkový spôsob života obžalovaného. Poukazuje v rámci

odôvodnenia pri hodnotení osoby obžalovaného na slovnú časť hodnotenia žiaka M. I., ktorého škola
hodnotí veľmi negatívne, uvádza, že obžalovaný nerešpektuje autoritu učiteľov, počas vyučovacieho
procesu sa nespráva v súlade s vnútorným poriadkom školy, vyrušuje, často odmieta spolupracovať,
prípadne úplne ignoruje pokyny vyučujúceho, nechodí včas na vyučovanie a odchádza bezdôvodne z
vyučovania skôr. Navrhol preto, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 4T 96/18 zo dňa 27.9.2018, čo do výroku o treste a vo veci sám rozhodol rozsudkom v zmysle § 322
ods. 3 Tr. por. alebo, aby vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie

okresného prokurátora nie je dôvodné.

Keďže rozsudok napadol odvolaním iba okresný prokurátor, a to iba čo do výroku o uloženom
treste, krajský súd, nezistiac chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmal napadnutý rozsudok iba vo výroku o uloženom treste

obžalovanému ml. M. I..

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.9.2018 po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie
podľa § 257 Tr. por., že je vinný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu bol v obžalobe prokurátora kladený za
vinu a kladne odpovedal na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného a dokazovanie k vine obžalovaného ďalej nevykonával. V ďalšom súd vykonal dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a v dôvodoch rozsudku konštatoval, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný ani priestupkovo prejednávaný, k jeho osobe uviedol, že v čase skutku žil s rodičmi a sestrou v
dvojpodlažnom rodinnom dome v O.. Zo správy ÚPSVaR Prešov zo dňa 16.7.2018 konštatoval, že pri
osobnom pohovore matka negovala výchovné problémy so synom, pričom zo správy súkromnej strednej

odbornej školy z 27.6.2018 vyplynulo, že v školskom roku 2017/2018 mal 214 neospravedlnených
hodín, na druhej strane podľa jeho zistení v školskom roku 2018/2019 chodí riadne do školy, nemá
neospravedlnené hodiny, pričom toto tvrdenie nebolo zo strany prokurátora ničím vyvrátené ani
spochybnené. Uviedol ďalej, že po úprave trestnej sadzby mladistvému páchateľovi poľahčovalo, že
priznal svoje konanie a toto oľutoval a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, teda pri prevahe

poľahčujúcich okolností by upravoval trestnú sadzbu a u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie
trestu v rozmedzí od 0 do 12 mesiacov. Súd vzal do úvahy osobné pomery obžalovaného, povahu
spáchanéhočinu,jehodoterajšíživot,aleajsúčasnýstavsprávaniasamladistvéhoobžalovanéhonajmä
v dochádzke do školy, mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť aj upustením od
potrestania zdôrazňujúc na hlavnom pojednávaní prejavený kritický postoj obžalovaného k spáchanému

prečinu a úprimnú ľútosť z jeho strany.

Aj podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd v rámci rozhodovania o treste vo vzťahu k
obžalovanému ml. M. I. zohľadnil všetky zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák., najmä
však vo vzťahu k osobám mladistvým špeciálne ustanovenia o ukladaní sankcií a výchovných opatrení

mladistvému uvádzané v ust. § 97 Tr. zák.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovávať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu

mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

V zmysle vyššie citovaného ust. § 97 ods. 1 Tr. zák. sa javí vyhodnotenie dôkazov v rámci rozhodovania
o ukladaní trestu súdom prvého stupňa za správne a odôvodnené. Naviac oproti už vyššie uvedenému
je potrebné zdôrazniť, že tak z výpovede matky mladistvého V., ale aj zo správy ÚPSVaR Prešov

nesporne vyplýva, že mladistvý má diagnostikovaný ADHD syndróm, z toho dôvodu navštevuje aj
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v O., z vyjadrenia matky ďalej plynie,
ževposlednomobdobídošlokpozitívnejzmenevsprávanísajejsyna, jehovýchovezvýšenúpozornosť
a aj z vyjadrenia samotného obžalovaného v konaní pred krajským súdom vyplynula snaha v budúcnostiviesť riadny život, nedopúšťať sa trestnej činnosti a vyhýbať sa prostrediu, ktoré mu vytvorilo podmienky
na páchanie teraz stíhanej trestnej činnosti. Ani v konaní pred krajským súdom zo strany prokurátora
nebolo spochybnené tvrdenie súdu prvého stupňa, že obžalovaný riadne chodí do školy, nemá žiadne

neospravedlnené hodiny, teda, že sa jeho správanie pozitívnym smerom v škole zmenilo. Možno tiež
konštatovať, že od spáchania skutku, teda od 25.5.2018 obžalovaný viedol riadny život a nedopustil sa
ani priestupku, ani trestného činu a ani zástupkyňa ÚPSVaR Prešov nekonštatovala z ich strany zistenie
negatívneho správania sa obžalovaného.

Hodnotiac teda všetky tieto vyššie rozpísané skutočnosti jednotlivo aj v ich súhrne, prihliadajúc aj na
hodnotenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súdom prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd
stotožnil, aj podľa názoru krajského súdu možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom
postačí na nápravu obž. ml. M. I., a teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý postupom podľa §
98 písm. a/ Tr. zák. upustil od potrestania, možno považovať za zákonné a správne.

K návrhu krajského prokurátora na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.1.2019 pred krajským súdom,
aby súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, ktorý prvostupňový súd neakceptoval, je potrebné
poznamenať, že odvolanie proti rozsudku podal iba okresný prokurátor a iba do výroku o ukladanom
treste obžalovanému.

Podľa § 60 ods. 6 písm. c/ Tr. zák., ak súd upustí od potrestania obžalovaného, neprichádza do úvahy
uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Tr. zák.

Prokurátor nenavrhol zhabanie veci podľa § 83 Tr. zák., ani rozsudok nenapadol odvolaním čo do
prípadného neuloženia „ochranného opatrenia“.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.