Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Medveď
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011119
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418011119.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a
prísediacich Mgr. Martiny Klacek a Ing. Petra Gregora, na hlavnom pojednávaní dňa 15.1.2019 v trestnej
veci proti obž. T. H., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný T. H., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom D. nad S., T. X/XX, adresa na doručovanie
písomností M. č. XX/XX, D. nad S.,
uznáva sa za vinného, ž e
dňa 09.03.2018 v čase o 04.30 h vnikol do budovy Dublin v Žiari nad Hronom na Ul. Novomestského
č. XXX/XX tým spôsobom, že vytlačil uzatvorené plastové okno, cez ktoré vošiel do miestnosti pubu,
kde prešiel k baru a z poličky nachádzajúcej sa za barovým pultom odcudzil presne nezistené množstvo
cigariet, rôznych druhov v hodnote spolu 215,-Eur a zo zásuvky, ktorá sa nachádza za barovým pultom
odcudzil hotovosť vo výške 50,-Eur a zo skleného pohára položeného na bare hotovosť vo výške 65,30,-
Eur, čím spôsobil prevádzkovateľovi pubu Dublin V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. nad S., Š. V.
XXX/XX, škodu v celkovej výške 330,30,-Eur,
pričom už bol odsúdený za zločin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/
Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 199/2015 zo dňa 13.1.2016,
právoplatným dňa 13.1.2016,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á c h a l
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, v spojitosti s § 36 písm. l/, § 38 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona,
v spojení s § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri )
roky a 7 ( sedem ) mesiacov.
Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému V. Y., nar.
XX.X.XXXX v A. M., trvale bytom D. nad S., Š. V., škodu vo výške 64,89,-Eur.
o d ô v o d n e n i e :
W. Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 6.4.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 2
Pv 89/18/6613 zo dňa 5.4.2018 na obvineného T. H., nar. X.X.XXXX v K., pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného T. H., ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa §
269 Tr. poriadku.
Obžalovaný T. H., nar. X.X.XXXX v K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach
v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne predseda senátu postupoval podľa
§ 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr.
por., na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby - zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b/ Tr. zákona,
odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin - zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona,
odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne podľa ods. 8 rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny
nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súdprihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. T. H. má podľa aktuálneho odpisu registra
trestov doposiaľ osem záznamov, pričom bol opakovane postihovaný za páchanie trestnej činnosti
majetkového charakteru ( prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák., prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. ). V prvých piatich prípadoch však platí zákonná fikcia neodsúdenia.
Y. bol naposledy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/199/2015 zo dňa 13.1.2016,
právoplatným dňa 13.1.2016 uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže v spolupáchateľstve
podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Z výkonu
trestu odňatia slobody bol prepustený po jeho vykonaní dňa 16.1.2018. Žalovaného činu sa teda dopustil
už krátko po skončení výkonu trestu. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť - priznanie a oľutovanie činu podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Na priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m/ Tr. zákona tzn. predchádzajúce odsúdenie za trestný čin súd neprihliadal, keďže zároveň
aplikoval ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, v zmysle ktorého sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Trestný zákon v § 212 ods. 4 ustanovuje
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal jednak
z prevahy poľahčujúcich okolností, kedy sa horná hranica trestnej sadzby znižuje v zmysle § 38 ods.
3 Tr. zákona o jednu tretinu, no zároveň sa dolná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 5 Tr.
zákona zvyšuje o jednu polovicu z dôvodu opätovného spáchania zločinu. S poukazom na § 38 ods. 8
Tr. zákona sa uvedená úprava základnej trestnej sadzby vykoná výpočtom z rozdielu medzi dolnou a
hornou hranicou trestnej sadzby. Po takejto úprave trestná sadzba predstavuje výmeru 64 mesiacov -
92 mesiacov. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, závažnosť spáchaného činu, jeho následok ako
i prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., súd aplikoval aj ust. § 39
ods. 4 Tr. zákona s použitím prípustnej analógie v prospech páchateľa ( viď stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 ) a uložil mu trest odňatia slobody znížený
o necelú jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 rokov a 7 mesiacov. Uložený trest
odňatia slobody považoval za primeraný na naplnenie prevýchovného, preventívneho i represívneho
účelu trestu. Súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody
zaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokoch
pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému V. Y., nar.
XX.X.XXXX v A. M., škodu spôsobenú trestným činom vo výške 64,89,-Eur. Poškodený si nárok na
náhradu škody uplatnil v priebehu prípravného konania riadne a včas, v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr.
poriadku a výška škody bola preukázané dokazovaním na hlavom pojednávaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.