Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617201852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617201852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoačlenieksenátuMgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: K. N.., so sídlom G., H. XX, IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného M. kanceláriou Z., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom G., S. XX, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., o zaplatenie 128,81 eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. januára 2018, č.k. 3Csp/57/2017-40,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
69,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22,33 eur od 10.07.2014 do zaplatenia, 5
% ročne zo sumy 16,90 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 13,60 eur od 11.11.2014

do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 16,50 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 7,64 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 128,81 eur s prísl. V žalobe uviedol, že nadobudol pohľadávku od spoločnosti
N. na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a odovzdávacieho protokolu o postúpení
pohľadávok. Predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp.

zmluvy o pripojení a ich prípadné dodatky. Predchodca žalobcu sa touto zmluvou zaviazal poskytovať
žalovanej dohodnuté služby a žalovaná sa zaviazala za tieto služby riadne platiť. Predchodca
žalobcu vystavil za poskytnuté služby žalovanej faktúry, ktoré v dobe splatnosti žalovaná neuhradila, a
to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5, § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nárok žalobcu
pozostával zo štyroch nezaplatených faktúr. Po preskúmaní faktúr súd zistil, že v jednotlivých faktúrach
si žalobca nárokuje poplatky, ktorých dohodnutie je neprijateľnými podmienkami podľa § 53 ods. 4

písm. k) Občianskeho zákonníka (OZ). Konkrétne išlo o poplatok za obmedzenie služby vo výške 16,50
(uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX, vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej
dňa XX.XX.XXXX a vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 09.10.2014) a poplatok za upomienku
vo výške 4,99 eur (uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 09.10.2014 a vo faktúre č.
XXXXXXXXXX splatnej dňa 10.11.2014). Keďže mal súd za to, že dohodnutie takýchto poplatkov je
neprijateľnými podmienkami a tieto neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné,

nárok na tieto poplatky žalobcovi nepriznal. Zároveň súd konštatoval, že žalobca vykonanie týchto
úkonov nijakým spôsobom nepreukázal (napr. predloženými doručenkami). Žalobcovi tak priznal nárok
z faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 22,33 eur; z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 16,50 eur; z faktúryč. XXXXXXXXXX vo výške 16,90 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 13,60 eur. Žalobcovi tak
súd priznal nárok v celkovej výške 69,33 eur. Zároveň žalobcovi priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2
OZ aj úrok z omeškania z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr

vo výške 5% ročne. Žalobca si výšku úroku určil na 5 %, a preto mu súd túto výšku úroku priznal,
napriek tomu, že zmluvný vzťah vznikol po 01.02.2013 a vznik omeškania bol v období od 10.07.2014
do 10.12.2014 a sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 01.02.2013 pri
vzniku omeškania v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola 8,05 %. Súd vzhľadom na to, že žalobca
požadoval úrok z omeškania vo výške 5%, priznal mu túto výšku úroku. V časti uplatneného nároku za

poplatky za upomienku a poplatky za obmedzenie služby vzhľadom na vyhodnotenie, že dohodnutie
takýchto poplatkov je neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nepreukázanie výkonu týchto úkonov,
súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust.§ 255 ods. 1
CSP a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,64%, čo predstavuje
jeho čistý úspech vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že je

ochotná zaplatiť sumu 69,33 eur, ale je dôchodkyňou s výškou dôchodku 307,50 eur. Žiadala o
odpustenie úrokov vo výške 5 % a náhrady trov konania. Poukázala ďalej na to, že zmluva so
spoločnosťou Y. nebola v poriadku, preto ju zrušila a aj za zrušenie platila poplatok 58 eur.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, odvolaním
napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( 367 ods. 2 CSP).

6. V danom prípade odvolanie žalovanej smeruje proti rozsudku v časti priznaného príslušenstva

pohľadávky,atovočiúrokomzomeškania,ktorésúdprvejinštanciepriznalžalobcovivovýške5%ročne
z jednotlivých súm za neplatené faktúry odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, a taktiež odvolaním
žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8. Omeškanie dlžníka (mora debitoris) je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas.

Dôraz vo vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý bol v záväzku dohodnutý, t.j.
dobu splatnosti. Omeškanie dlžníka má za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, a to
najmä v tom smere, že dlžníkovi pribúdajú nové povinnosti. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť
poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri

už existujúcom peňažnom dlhu. Povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok
omeškania dlžníka so splnením dlhu.

9. Nakoľko sa jedná o zákonné úroky, na ktoré má žalobca nárok, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie postupoval vecne správne, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých súm

z nezaplatených faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. Odvolací súd pritom nemá
oprávnenie „odpustiť“ priznané úroky z omeškania, ktoré si žalobca podanou žalobou dôvodne uplatnil.
Na základe uvedeného je potom potrebné konštatovať, že postup súdu prvej inštancie bol v tejto časti
správny.

10. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.11. Vedenie súdneho sporu so sebou pravidelne prináša výdavky, a to ako na strane žalobcu, tak na
strane žalovaného. Pokiaľ súdny spor skončí rozhodnutím o žalobe, je zároveň podľa výsledku zrejmé,
či žalobca uplatňoval žalované právo dôvodne alebo nie. Ak je žalobe vyhovené, teda žalovanému

uplatnené právo svedčí, vzniká mu nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v konaní vznikli. Tento nárok
je procesným predpisom označovaný ako nárok na náhradu trov konania. Toto právo mu vzniká proti
žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný. Uvedené platí aj naopak. Ak žalobe vyhovené nie je a
žalobca spor prehrá, vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému, pretože v obhajobe svojich
práv bol úspešný on. Uvedenému princípu nemožno vyčítať žiaden nedostatok spravodlivosti a platí

v akomkoľvek sporovom konaní bez ohľadu na to, kto je stranou sporu. Pre toto rozhodovanie je
významná len otázka úspechu v konaní. Ak je teda strana v konaní úspešná, žiada náhradu svojich trov
od neúspešnej protistrany oprávnene. V tomto princípe rozhodovania o trovách konania je zohľadnená
zodpovednosť za výsledok sporu. Významné totiž je, že podanie žaloby je výlučnou a slobodnou voľbou
žalobcu. Rovnako tak je výlučne voľbou žalobcu, aké nároky proti žalovanému uplatní. Za túto voľbu
nesie zodpovednosť žalobca a v prípade jeho neúspechu v konaní sa táto zodpovednosť prejaví vo

forme povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania.

12. Odvolací súd bol v danej veci toho názoru, že aj v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
je rozhodnutie vecne správne. Keďže žalobca v konaní nemal plný úspech vo veci, ale len čiastočný,
bol mu priznaný čiastočný nárok na náhradu trov konania proti žalovanej ako neúspešnej strane sporu.

Odvolací súd rovnako nemá oprávnenie „odpustiť“ trovy konania, ako sa toho dožadovala žalovaná v
odvolaní.

13. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovanej neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Nič však nebráni žalovanej obrátiť sa so žiadosťou o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach alebo o
odpustenie dlžnej sumy priamo na žalobcu. Uvedené sa týka aj plnenia náhrady trov konania.

14. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mu však žiadne trovy

nevznikli, z obsahu spisu mu ani žiadne nevyplývajú, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).