Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010426

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3811010426.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 21.
januára 2019 v trestnej veci obžalovaného E. R. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. R., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom N. H., toho času bytom Z., T. U. XX,

je vinný, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu detí E. R., U.. X.XX.XXXX, a E. R.,
U.. XX.X.XXXX, a v rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku
vyšetrovateľ určil, že je povinný platiť D. R. na výživu E. R. počnúc dňom 23.1.2007 výživné 40,- eur
mesačne a E. R. od marca 2007 20,- eur mesačne, a to do konca mesiaca, plneniu tejto povinnosti sa

v Dolných Vesteniciach úmyselne vyhýbal na E. R. od marca 2007 do októbra 2010 vrátane a na E. R.
ml. od 23.1.2007 do 3.12.2010 tým, že zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer na jeho žiadosť,
následne je a bol nezamestnaný, pričom nebol a nie je evidovaný na úhrade práce ako uchádzač o
zamestnanie, pracoval len brigádnicky, pričom oprávnenej D. R. zaplatil na výživnom 2.200 Kč (82,42
eur) a 430 eur, čím zostal dlhovať D. R. na výživnom na obe deti spolu 2.247,58 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného zákona v spojení s §
138 písmeno b) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18

(osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného E. R. (ďalej len obžalovaný ) a oboznámil sa s jeho
výpoveďami z prípravného konania, vypočul svedka E. R. G.., oboznámil sa s výpoveďami E. R. ml. a
D. R. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovanývovýpovediachzprípravnéhokonania,sktorýmisasúdnahlavnompojednávanívzmysle§
258 odsek 4 Trestného poriadku oboznámil a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní doznal, že je pravda,
že na syna E. si pravidelne v stanovenej dobe vyživovaciu povinnosť neplnil, ako mal prostriedky, tak
synovi výživné zasielal, jeho matke ako i jemu, ku dňu hlavného pojednávania má však zameškané
výživné ako i bežné výživné na syna v plnej výške uhradené. Na dcéru E. neposielal výživné, ani posielať

nebude, pretože to nie je jeho dcéra, a prečo by mal na cudzie dieťa platiť výživné. Je pravdou, že
súhlasil, aby bol v rodnom liste dieťaťa uvedený ako otec dieťaťa, maloletá E. sa narodila v čase, keď
bol vo väzbe pre trestnú činnosť, pre ktorú ho udala jej matka - manželka (s poškodenou sú manželia
stále, neboli rozvedení), no on nemôže byť otcom maloletej, malo to byť len pre vybavenie pôrodného.
V rozhodnom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pretože mu aj tak

prácu nenájdu. Pracoval na rôzne brigády, zamestnávateľov si presne nepamätal, mzda bola rôznej
výšky, nevedel presne povedať jej výšku v jednotlivých obdobiach, 100 - 200 eur, no postačovala ledva
na jeho potreby.

Z výpovede svedkyne D. R., ako i správy č.l. 214, 230, vyplýva, že v období od januára 2007 do februára

2009jejobžalovanýnaobedeti,tedasynaE.akoidcéruE.neposlalžiadnepeniaze.Ažpotomtodátume
jej začal posielať výživné na syna E. rôzne sumy - 50 eur, 40 eur, 500 Kč, takto jej to uhrádzal do januára
2011. Na dcéru E. jej však neposlal nikdy žiadne výživné, až do termínu hlavného pojednávania, bolo
aj súdom rozhodnuté, že je otcom dieťaťa. Presnú výšku zameškaného výživného svedkyňa nevedela
uviesť. Syn E. je študent Strednej technickej automobilovej školy Chomutov, je však už plnoletý.

Svedok E. R. G.. vypovedal, že je študentom stredného odborného učilišťa, nebýva s matkou.
Obžalovaný mu na výživné posielal výživné v rôznych sumách, dával mu peniaze, i keď boli spolu.
Zameškané výživné, ale i bežné výživné do hlavného pojednávania za obdobie od 23.1.2007 má však
obžalovaný voči nemu uhradené, nemá žiaden dlh, celú sumu výživného mu obžalovaný uhradil.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, predovšetkým však č.l. 9-10, rodnými listami oboch detí, z
ktorých vyplýva, že tak pri maloletej E. i E. je ako otec dieťaťa vedený obžalovaný, potvrdením o
prepustení z výkonu väzby dňa 26.10.2005 (č.l. 46), súhlasom (č.l. 47), poštovými poukážkami a výpismi
z účtu o hradení výživného na syna E. (č.l. 49, 52-61, 62, 156-157), listinnými dôkazmi (č.l. 63-67),

ktoré potvrdzujú, že maloletá E. bola v osobnej starostlivosti matky D. R., že návrh matky, že otec
dieťaťa E. R. nie je otcom dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu v Chomutove sp. zn. 30C/123/2007,
právoplatným 10.11.1010, bol zamietnutý. Oboznámil sa listinnými dôkazmi (č.l. 86-89, 103-106), ktoré
potvrdzujú posledné zamestnanie obžalovaného v spol. N. K. N. E. U. v roku 2006 k 1.12.2006 -
ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, neaktívny živnostenský list na č.l. 99-102, správy na

č.l. 107-109, 112-113, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nepoberal v rozhodnom období žiadne dávky
sociálneho zabezpečenia, správa potvrdzujúca, že obžalovaný nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a úrad podľa jeho schopností a zdravotného stavu by mu bol schopný nájsť v prípade
jeho evidencie vhodné zamestnanie (č.l. 114-127), nie je držiteľom motorového vozidla (č.l. 138). Súd
zabezpečil v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Trenčín listinné dôkazy týkajúce sa okolností, v koho

starostlivosti a od ktorého obdobia je maloletá E., oboznámil sa s nimi na hlavnom pojednávaní (č.l.
277-282). Oboznámil sa s rozsudkami Okresného súdu v Chomutove sp. zn. 13Nc/48/2007, z ktorých
vyplýva, že maloletá E. bola zverená do výchovy manželov O., ani matke ani otcovi súd na výživu
maloletej E. neurčil výživné, rozsudok sa stal právoplatný 13.12.2012. Z odôvodnení daných rozhodnutí
vyplýva, že maloletá je v starostlivosti osôb, do výchovy ktorých bola súdom zverená od jesene roku2010, kedy ju priviedla jej staršia sestra, matka za maloletou prišla na návštevu až marci 2011, od roku
2012 na návšteve za dcérou nebola.

Prečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207odsek2,3písmenob)Trestnéhozákonasadopustíten,
kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal po dlhší čas. Z
vykonaného dokazovania, z neho vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, ako i však na výpoveď
vyššieuvedenýchsvedkov,oboznámenélistinnédôkazy,malsúdpreukázané,žeobžalovanýjeakootec

dieťaťa vedený v rodnom liste maloletej E.. I súd predbežnou otázkou v zmysle § 7 odsek 1 Trestného
poriadku si určil výšku výživného na maloleté dieťa v zhode so skutkom obžaloby - 40 eur mesačne.
Je nesporné, že obžalovaný sa vyhýbal úmyselne plneniu vyživovacej povinnosti, nezaevidoval sa ako
uchádzač o zamestnanie na úrade práce a tým nevykonal potrebné úkony k tomu, aby mu orgán na to
oprávnený sprostredkoval prácu príjmom, z ktorej by mohol vyživovaciu povinnosť si plniť, aj keď mal
príjem z určitých brigád, výživné na dcéru neplatil v období od 23.1.2007 matke maloletej minimálne

do obdobia jesene 2011, kedy matka zverila maloletú do starostlivosti osobám, ktorým bola neskôr i do
starostlivosti zverená samotným rozhodnutím Okresného súdu v Chomutove. Po tejto dobe sa sama
matka nepodieľala na výžive dcéry. Je zrejmé, že obžalovaný je otcom dieťaťa. Otázka rodičovstva
je otázkou osobného stavu. Ako to konštatoval Krajský súd Trenčín v odôvodnení svojho rozhodnutia
sp. zn. 3To/3/2016, ktorého vysloveným právnym názorom je okresný súd viazaný, zákonná povinnosť

vyživovať iného vyplýva obžalovanému z ustanovenia Zákona o rodine v § 62 až § 65. Obžalovaný je
zapísaný v rodnom liste dieťaťa ako otec. Svoje otcovstvo nezaprel žiadnym relevantným spôsobom.
Mal tak zákonnú povinnosť vyživovať a zaopatrovať maloletú E. R. podľa Zákona o rodine. Preto bol
povinný plniť vyživovaciu povinnosť na ňu k rukám matky, a to do októbra 2010, kedy sa maloletá už
nachádzala u manželov O.A.Y..

Vo vzťahu k E. R. je nesporné to, že obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť za obdobie od 23.1.2017
do nadobudnutia jeho plnoletosti - do 03.12.2010. V tomto období mal obžalovaný platiť výživné
ma syna matke syna - D. R.. Na syna, ako to vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní, má
podľa vyjadrenia obžalovaného výživné uhradené, uhradil ho synovi. Svedok E. R. ml. sa však, opäť

v zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/3/2016 zo dňa 17.2.2016,
mohol vyjadrovať len k výživnému po nadobudnutí jeho plnoletosti, teda za obdobie od 3.12.2010. Ako
vyplynulo zo samotnej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, z viacerých jeho vyjadrení,
výživné za obdobie od 23.1.2007 do 3.12.2010 k rukám matky dieťaťa D. R., hoci dlh preukázateľne
existuje, uhradený nemá. Obžalovaný tak oprávnenej dlhuje spolu na obe deti výživné, teda výška jeho

dlhu je spolu 2.247,58 eur s prihliadnutím a odrátaním uhradenej sumy výživného.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebnýchnauspokojeniepotriebmaloletéhodieťaťa.Obžalovanýsvojímkonanímporušiltentozáujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi správami a charakteristikami osoby obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že v mieste bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, nebol postihnutý v priestupkovom
konaní, naposledy bol súdne trestaný rozsudkom Okresného súd Prievidza sp. zn. 2T/326/05 z
10.1.2007 v spojení z uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/25/07, trest odňatia slobody

vykonal 31.7.2006. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce
z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac
spôsob spáchania činu, jeho následok, nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
nevzhliadol u neho žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, zohľadniac i osobuobžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 34 odsek 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností, ako i doby, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu, spôsobu správania obžalovaného v tejto dobe, dospel k záveru, že na

ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania,
je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, trest vo výmere 13
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súd nebol názoru, že
na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, vzhľadom na spôsob
života obžalovaného od posledného odsúdenia. Z týchto dôvodov súd vyššie uvedený trest hodnotil ako

dôvodný,primeranýaspravodlivý.Potomjesúdnázoru,žetrestuloženýobžalovanémumôžeúčelnejšie
splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.