Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211803
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: E. K., K. XXX/XX, XXX XX D.,
W.: XXXXXXXX, (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 12.11.2017), právne zastúpený advokátska
kancelária KRAL PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, proti
žalovanému: UTELS, s.r.o., so sídlom Košická 2504/10, 066 01 Humenné, IČO: 44 116 462, právne
zastúpený JUDr. Miroslav Korch, advokát, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO:
42033063, o zaplatenie 1.100,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 7Cb/190/2016-67 zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie
1.100,- eur rozhodol tak, že:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 1 100,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.100,- eur spolu s príslušenstvom,
zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady

trov konania.

3. Ďalej okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že na základe písomnej objednávky žalovaného žalobca pre neho vykonal
elektroinštalačné práce na stavbe v L. v K. a cena vykonaných prác medzi stranami sporu bola
dohodnutávovýške11,-eurzahodinuefektívnevykonanejpráce.Početodpracovanýchhodínžalobcom
bol odsúhlasený a potvrdený priamo zástupcom nemeckého investora na stavbe v Nemecku. Cenu

vykonaných prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil svojim
podpisom priamo na faktúre. Faktúra zo strany žalovaného nebola uhradená. Tieto skutočnosti neboli
medzi stranami sporu rozporované a namietané, preto ich súd považoval za preukázané a v tomto smere
vo veci nevykonal dokazovanie.4. Žalovaný však vzniesol voči uplatnenej pohľadávke kompenzačnú námietku, t.j. nárok na započítanie
sumy 1.100,- eur, a to tým titulom, že si vo vzťahu k žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 2.000,- eur v zmysle čl. 8 zmluvy o výkone prác č.10/2015, ktorá mala byť uzatvorená dňa
23.5.2015 uplatnil, a to z dôvodu, že žalovaný svojvoľne opustil pracovisko v zahraničí a pre daný
prípad mala byť medzi stranami sporu dohodnutá povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu v uvedenej
výške. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 1.100,- eur s
príslušenstvom nepoprel, súd prvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú. V ďalšom sa už preto

iba zaoberal kompenzačnou námietkou žalovaného, a teda tým, či na strane žalovaného existovala
pohľadávka v tejto výške voči žalobcovi, a či táto pohľadávka môže byť predmetom započítacieho
úkonu medzi stranami sporu. Skúmal preto, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného
práva, pričom týmito predpokladmi sú: vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými
subjektmi s výnimkami stanovenými hmotným právom, musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie
je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie je vylúčené ani započítanie pohľadávok

iného druhu, spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona, existencia
relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Žalovaný si tak uplatnil nárok na započítanie
sumy 1.100,- eur z jeho strany vyúčtovanej zmluvnej pokuty v zmysle čl. 8 zmluvy o výkone prác a
toto si uplatnil u žalobcu písomne dňa 8.7.2015 prípisom označeným ako Dohoda o ukončení zmluvy
o výkone prác č. 10/2015. Žalobca poprel nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to z

dôvodu, že zmluva o výkone prác nebola medzi nimi platne uzatvorená. Zmluva mu nebola zo strany
žalovaného predložená, nebol oboznámený s jej obsahom, podpísal iba jej poslednú stranu a samotná
zmluva mu bola doručená až po tom, ako sa vrátil z Nemecka na územie Slovenskej republiky. Ďalej
uviedol, že v danej právnej veci dospel k záveru, že na strane žalobcu nebola daná vôľa uzatvoriť
so žalovaným zmluvu o výkone prác v znení tak, ako bola zo strany žalovaného predložená v tomto

konaní. Samotný čas a spôsob, akým mala byť uzatvorená, a to v neskorých večerných hodinách pred
pohostinstvom, vzbudzujú dôvodné pochybnosti o konaní žalovaného ako podnikateľského subjektu
v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie poukázal na obchodnú prax,
ktorá bola až do dňa podpísania zmluvy o výkone prác zaužívaná medzi stranami sporu, a to hlavne
na skutočnosť, že žalobca pre žalovaného v minulosti vykonal viacero zákazok, predmetom ktorých

bol výkon elektroinštalačných prác, a to iba na základe písomnej objednávky (pričom aj v predmetnej
veci žalovaný žalobcovi takúto objednávku zaslal) a na základe následnej fakturácie zo strany žalobcu,
cena vykonaných prác bola zo strany žalovaného aj uhradená. Za obdobných podmienok a rovnakým
spôsobom bol žalobca oslovený zo strany žalovaného aj v tomto prípade. Žalovaný bol s výkonom
prác žalobcu v minulosti spokojný, nevznikli medzi nimi žiadne rozpory a súd prvej inštancie nezistil

žiaden dôvod pre to, aby medzi stranami sporu osobitnou zmluvou museli byť upravené ich vzájomné
práva a povinnosti pri výkone elektroinštalačných prác žalobcom na pracovisku v Dortmunde. Súd
taktiež poukázal na rozpory v konaní samotného žalovaného, ktorý v priebehu súdneho konania sa
odvolával v prvom rade na skutočnosť, že zo strany žalobcu mu neboli predložené doklady v zmysle
jeho písomnej objednávky za účelom úhrady vyfakturovanej ceny prác, a to aj jednak potvrdenie zo

Sociálnej poisťovne, formulár freistellungsbescheiningung a podpísaný súpis prác, pričom v zmysle
zmluvy o výkone prác, a to v čl. 6 bod 1, predložením takýchto dokladov nebola podmienená úhrada
ceny skutočne vykonávaných prác zo strany žalovaného. Ďalší rozpor súd prvej inštancie vzhliadol aj v
lehote splatnosti faktúr, ktoré mal žalovaný uhradiť. V zmysle čl. 6 bod 2, objednávateľ, teda žalovaný,
mal faktúry uhradiť do 21 dní od vystavenia faktúry, v zmysle objednávky lehota na úhradu faktúry bola

28 dní po prijatí faktúry žalovaným, pričom uvedenú lehotu žalovaný uvádza aj vo svojom potvrdení zo
dňa 4.6.2015, ktoré doručil žalobcovi. Z uvedeného je tak zrejmé, že sám žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
sa pri výkone ich vzájomnej komunikácie odvolával na podmienky ním stanovené v objednávke zo dňa
22.5.2015 a nie na podmienky, ktoré mali byť dojednané v zmluve o výkone prác datovanej zo dňa
23.5.2015. Rozporný je aj samotný deň, kedy mala byť zmluva o výkone prác podpísaná, pričom táto

je datovaná 23.5.2015, avšak objektívne bola podpísaná dňa 24.5.2015, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania, t.j. deň, ktorý predchádzal dňu, kedy žalobca vycestoval za prácou do zahraničia a dňom
podpísania dohody o vykonaní práce nemohol byť deň 23.5.2015. Súd prvej inštancie vzhľadom na
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že na strane žalovaného nebola daná vôľa uzatvoriť zmluvu o
výkone prác so žalobcom v predloženom znení. Žalobca nebol uzrozumený o podmienkach uvedených

v zmluve. Zmluva mu nebola predložená v celosti, nemal ani možnosť sa oboznámiť s podmienky jej
uvedenými. Podmienky uvedené v zmluve boli koncipované v rozpore s podmienkami uvedenými v
objednávke zo dňa 22.5.2015 a ním prejavená vôľa podpísaním dokumentu predloženého zo strany
žalovaného smerovala k tomu, aby mohol vykonávať práce v Nemecku pre žalovaného a nebola takprejavom vôle uzatvoriť so žalovaným zmluvu o výkone prác. Takúto zmluvu ani uzatvoriť nechcel. Na
strane žalobcu absentuje vážnosť a určitosť ním prejavenej vôle a samotná zmluva o vykonaní práce nie
je ani určitým právnym úkonom, a to vzhľadom na spôsob, čas jej uzatvorenia, okolností, za ktorých bola

uzatvorená, zamýšľaný následok na strane žalobcu a na strane žalovaného. Súd prvej inštancie preto
považoval zmluvu o výkone prác č. 10/2015, datovanú zo dňa 23.5.2015, za neplatný právny úkon v
zmysle § 37 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 34 Občianskeho zákonníka, a preto ani dojednanie
o povinnosti žalobcu v prípade porušenia povinností uvedených v zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške2.000,-eurniejeplatným.Vzhľadomkuvedenémudospelkzáveru,žekompenzačnánámietkazo

strany žalovaného uplatnená v tomto konaní nie je dôvodná. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a
zaviazalžalovanéhonazaplateniesumy1.100,-eur.Taktiežpoukázal,ženesplnenímsvojhopeňažného
záväzku včas, a to je v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, sa žalovaný dostal do omeškania,
a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súčasne súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalobe

v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o
výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania
nijako nevyplýva, že by okolnosti uzatvorenia písomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami boli v

rozpore s dobrými mravmi. Taktiež uviedol, že súd mal z predloženého výpisu súpisu prác potvrdeného
zodpovedným pracovníkom nemeckého objednávateľa za preukázané, že žalobca vykonal objednané
dielo v období od 26.5.2015 do 6.6.2015 v rozsahu 100 hodín, pričom sa však súd žiadnym
spôsobom nevyporiadal s námietkou žalovaného, že vykonanie dôkazov listinou inou než v slovenskom
alebo v českom jazyku je neprípustné, a také listiny musia byť preložené do jazyka slovenského.

Okrem iného ďalej uviedol, že žalobca k dnešnému dňu nepredložil žalovanému: a) presvedčenie o
odbornej spôsobilosti v elektrotechnike, b) freistellungsbescheinigung, c) súpis vykonaných prác, resp.
odvedených prác. Má za to, že žalobca nepreukázal, že by sa tieto listiny dostali do dispozičnej sféry
žalovaného, a preto súd musel vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre riadny
výkon prác a dôvodnosť a splatnosť faktúry. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu o tom, že prípadné

započítanie dohodnutej ceny za žalobcom vykonané dielo a zmluvnej pokuty by bolo v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku, pretože považuje zabezpečenie povinnosti žalobcu vykonávať
dohodnuté práce v období dlhšom ako 3 mesiace zmluvnou pokutou za štandardný prostriedok
obchodného práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa
20.10.2017 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a určí, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný pri odvolacom dôvode, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neuviedol žiadne pochybenia
v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť subsumované pod tento odvolací dôvod,

a preto tento odvolací dôvod podľa žalobcu nie je daný. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkové tvrdenia strán, že medzi stranami nepochybne vznikol obchodnoprávny
vzťah a že konkrétne bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasledujúce, a to na základe
písomnej objednávky žalovaného. Taktiež poukázal, že súd správne posúdil, že neobstojí obrana na

strane žalovaného započítaním pohľadávky na základe zmluvnej pokuty, nakoľko medzi stranami došlo
k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo, a preto nemohla byť platne uzatvorená ani dohoda o zmluvnej
pokute, Žalovaný taktiež v konaní nepreukázal, že by žalobca svojvoľne opustil pracovisko, nenastúpil
do práce a nepokračoval vo výkone prác, ale práve naopak, v konaní výpoveďou žalobcu a svedkov i
listinnýmidôkazmibolopreukázané,žeprácenastavbevNemeckužalobcaukončilpodohodeasúhlase

žalovaného ako objednávateľa diela. Žalovaný v konaní predložil mailovú komunikáciu so žalovaným
ako listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie ohľadne vyplácania
faktúr z vtedajšej stavby a že je potrebné zaslať podpísané hodiny a súpisy prác. Aj z ďalších dôkazov
vyplýva, že takýmto dokladom žalovaný potvrdzuje, že úhrada faktúr zo stavby v K. prebehne podľa
splatnosti v objednávke do 28 dní po doručení faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim a súpisom

prác. Z týchto listinných dôkazov tak vyplýva, že žalobca nimi preukazuje, že dielo bolo vykonané na
základe objednávky, nie písomnej zmluvy, že žalovaný súhlasí s tým, že dielo bolo vykonané riadne
a včas a že za jeho vykonanie riadne zaplatí. Taktiež poukázal, že žalobca a žalovaný boli dohodnutí
na výkone prác podľa písomnej objednávky žalovaného. Žalovaný pohľadávku žalobcu na zaplateniesumy 1.100,- eur s príslušenstvom nepoprel. Podľa výpovede žalobcu, žalovaného i svedkov, mali
žalobca i žalovaný obchodnoprávny vzťah na vykonávanie elektroinštalačných prác viackrát. Poznali
sa, a preto aj z toho dôvodu je nedôvodné tvrdenie žalovaného o nepredložení žalobcom osvedčenia

o jeho spôsobilosti v elektrotechnike, pričom tak žalobca i sám žalovaný potvrdili, že vždy práce boli
vykonávané na základe písomných objednávok žalovaného, nikdy nemali uzatvorenú písomnú zmluvu
a úhrada faktúr prebiehala vždy po predložení rovnakých dokladov, ako boli žalobcom predložené v
prejednávanej veci.

7. Po doručení vyjadrenia odvolaniu žalobcom žalovanému, tento sa v stanovenej lehote nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po predložení veci súdom prvej inštancie,
po posúdení jeho možnosti prieskumu napadnutého rozsudku podľa ďalej uvedených zásad, dospel
k záveru, že pre meritórne rozhodnutie je žiadúce v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP realizovať
pojednávanie. Predtým však poskytol stranám možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu

veci odvolacím súdom i k jeho úvahám, aké z obsahu úkonov pred súdom prvej inštancie (z obsahu
vyjadrení strán i z obsahu listinných dôkazov) vyplynuli. Preto vo výzve zo1.10.2018 adresovanej
sporovým stranám uviedol, že:

9. Z obsahu dokazovania realizovaného podľa procesnej iniciatívy sporových strán pred súdom prvej

inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav zodpovedajúco ust. § 215 ods. 1, 2 CSP,
ktorý je konštatovaný v dôvodoch prvoinštančného rozhodnutia. Tie obsahujú aj skutočnosti, ktoré boli
v konaní medzi sporovými stranami nesporné.

10. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia v zmysle zásad daných aplikáciou ust. §

380 ods. 1, 2 CSP o viazanosti dôvodmi podaného odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu,
vychádzajúc z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent
princípov právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty, považuje za potrebné pred vydaním svojho
rozhodnutia oboznámiť strany so svojím právnym názorom a dať im príležitosť v zmysle ust. § 382 CSP
k tomuto názoru sa aj vyjadriť. Princíp právnej istoty znamená totiž aj predvídateľnosť postupu súdu, t.j.

že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, resp. že je nutné sprístupniť
odlišný právny názor stranám v konaní tak, aby tieto strany boli informované, že odvolací súd bude na
vec nazerať inak, ako to bolo urobené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a tak strany môžu prispôsobiť
svoje právne aj skutkové námietky.

11. Preto v odvolací súd do pozornosti sporových strán dal aj to, že :

12. Obrana žalovaného v konaní v zásade bola založená na uplatnenej kompenzačnej námietke
odvádzanej ním od nároku na tvrdenú zmluvnú pokutu, ktorý žalobcovi mal vzniknúť pri aplikácii článku
VIII Zmluvy o výkone práce č. 10/2015 z 23.5.2015. Pri postupe podľa uvedeného článku okrem

iného „zhotoviteľ, alebo pracovník (zamestnanec zhotoviteľa) pri svojvoľnom opustení pracoviska a
nenastúpení do práce a nepokračovaní vo výkone prác, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 2.000,- eur (dvetisíc eur).“

13.Prevecsajavíbyťpretorelevantným,čizostranyžalobcudošloksvojvoľnémuopusteniupracoviska,

či v nepokračovaní vo výkone prác.

14. Článok IX žalovaným predloženej Zmluvy o výkone práce z 23.5.2015 upravuje spôsoby zániku
a ukončenia zmluvy. Podľa žalovaného k ukončeniu tejto zmluvy malo dôjsť s odkazom práve na
článok IX zmluvy do konania predloženým listom zo dňa 8.7.2015, označeným „Dohoda o ukončení

zmluvy o vykonanie prác č. 10/2015“. Obsah tohto listu nie je dvojstranným právnym úkonom v
písomnej forme. Nie je podpísaný žalobcom, teda nie je súdu predložený dôkaz o ukončení zmluvného
vzťahu dvojstranným právnym úkonom (v písomnej forme). Terminológia, akú žalovaný v tomto liste
používa („okamžite ukončuje pracovný pomer“) svedčí, resp. pripomína aplikáciu pracovnoprávnych
noriem o okamžitom skončení pracovného pomeru. To, čo list obsahuje, nesvedčí ani obsahu

výpovede zo zmluvného vzťahu s jednomesačnou výpovednou lehotou. Tento list preto, podľa názoru
odvolacieho súdu, nespĺňa účastníkmi dohodnuté a zákonom predpokladané náležitosti úkonu o
skončení obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, založeného žalovaným predloženou zmluvou z
23.5.2015.15. Obsah objednávky z 22.5.2015 má aj údaj o ukončení zákazky dňom 31.8.2015. Zmluva z 23.5.2015
v článku III uvádza údaj o trvaní zmluvy na dobu neurčitú.

16. Zdá sa, že v konaní nebolo medzi stranami sporným, že posledný deň, v ktorý žalobca žalovanému
poskytol plnenie podľa objednávky, či podľa zmluvy, bol deň 6.6.2015 (tak, ako je uvedené v potvrdení
z 8.6.2015 o časovom súpise úkonov realizovaných žalobcom). Žiadna zo sporových strán v konaní
netvrdila, že by po 8.6.2015 mala niektorá z nich záujem na trvaní tohto záväzkového vzťahu. Obsah

listu žalovaného z 8.7.2015, aj keď nemá náležitosti dvojstranného právneho úkonu, či výpovede zmluvy,
by mohol tiež svedčiť o tom, že žalovaný tiež nemal záujem na tom, aby mu žalobca ako zhotoviteľ
poskytoval ním objednané plnenie. Žalobca z miesta výkonu žalovaným objednaného plnenia odchádzal
po tom, čo bol nahradený iným zhotoviteľom objednaného plnenia, ktorému sa aj písomne odovzdávalo
náradie poskytnuté žalobcovi žalovaným.

17. Prichádza preto do úvahy alternatíva o ústnej, či konkludentnej dohode o ukončení zmluvného
vzťahu žalobcu so žalovaným a aj keď zmluva zo dňa 23.5.2015 v článku IX ods. 1 upravuje, že
dohoda o skončení zmluvného vzťahu musí mať písomnú formu, pri aplikácii ust. § 40a Občianskeho
zákonníka, nedodržanie dohodnutej formy má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu a pre
obchodnoprávnezáväzkovévzťahyjerelevantnouajaplikáciaust.§267Obchodnéhozákonníka.Úkony

realizované stranami pred súdom prvej inštancie nesvedčia o uplatnení námietky relatívnej neplatnosti
dohody o skončení zmluvného vzťahu, ktorá sa dôvodne z vyššie uvedených skutočností predpokladá aj
pri aplikácii výkladových pravidiel právnych úkonoch v obchodnoprávnych vzťahoch tak, ako vyplývajú
z ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka.

18. Aj pre realizáciu jednostranného právneho úkonu o započítaní pohľadávok sú relevantné
ustanovenia vyplývajúce z tých právnych noriem, ktoré upravujú náležitosť určitosti právneho úkonu
(najmä § 37 Občianskeho zákonníka), z ktorých je zrejmé, kedy a akým spôsobom pohľadávka, ktorá
sa započítala proti pohľadávke žalobcom uplatnenej v tomto konaní, bola označená riadne a presne
identifikovaná, a v akom rozsahu sa tento započítací prejav vôle realizoval. Podľa názoru odvolacieho

súdu list žalovaného z 8.7.2015 svojím textom (udeľujem Vám zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur)
nie je určitým prejavom vôle o započítaní tejto pohľadávky proti pohľadávke vyúčtovanej žalobcom v
tomto konaní faktúrou z 8.6.2015.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto poskytol sporovým stranám priestor na vyjadrenie

saktýmtopredbežnýmnázoromodvolaciehosúdunaposúdenieveciazatýmúčelomimposkytollehotu
10 dní na to, aby na tieto stanoviská odvolacieho súdu uplatnili prípadné svoje vyjadrenia. Upozornil
sporové strany aj na to, že na neskôr predložené vyjadrenia sa prihliadať nebude.

20. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že je toho názoru, že medzi stranami

došlo ku skončeniu zmluvného vzťahu ústne dohodou zo dňa 5.6.2015 tak, že zmluvný vzťah skončí dňa
6.6.2015 a žalobca spolu s ďalšími zhotoviteľmi odovzdá náradie novým zhotoviteľom. Žalobca v konaní
predložil listinný dôkaz - e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 5.6.2015, čas 21:33 hod., z ktorej
vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie ohľadom vyplácania faktúr z terajšej stavby v K. a že
je potrebné zaslať podpísané hodiny a súpisy prác (nachádza sa v spise). Aj z potvrdenia žalovaného

zo dňa 4.6.2015, adresovaného žalobcovi a ďalším živnostníkom, ktorí spolu s ním vykonávali práce na
stavbe v K. (SRN), I. V., I. J. S. S. K. vyplýva, že týmto dokladom žalovaný UTELS, s.r.o. potvrdzuje,
že úhrada faktúr zo stavby v K. prebehne podľa splatnosti v objednávke, t.j. do 28 dní po doručení
faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim a súpisom prác (nachádza sa v spise). Dôkazom dohody o
skončení zmluvného vzťahu dohodou je aj písomné odovzdanie náradia novému zhotoviteľovi, ktorému

bolo náradie odovzdané na základe pokynu žalovaného (objednávateľa). Aj z uvedených listinných
dôkazov vyplýva, že žalovaný mal vôľu skončiť zmluvný vzťah so žalobcom, zaplatiť za vykonané práce
a žiadnu zmluvnú pokutu neuplatňoval. Žalovaný v spore nepreukázal, že trval na ďalšom vykonávaní
prác žalobcom (zhotoviteľom), alebo že prejavil akýmkoľvek spôsobom vôľu, aby žalobca (zhotoviteľ)
pokračovalvzhotovovanídiela.Žalovanýnijakonepreukázal,žemunastavbevNemeckuvzniklaškoda.

Opakuje ďalej skutočnosti, ktoré uviedol už vo vyjadrení ku odvolaniu a stotožňuje sa s predbežným
názorom odvolacieho súdu ohľadom jednostranného započítania pohľadávok žalovaným a jeho listu
zo dňa 8.7.2015, že tento nie je určitým prejavom vôle o započítaní pohľadávky žalovaného (zmluvná
pokuta vo výške 2.000,- eur), proti pohľadávke žalobcu vyúčtovanej faktúrou zo dňa 8.6.2015.21. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu písomným podaním nereagoval.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) následne prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle
zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie s
nariadením pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal
za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si vyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia

dokazovania.

23. Na nariadenom pojednávaní zopakoval odvolací súd dokazovanie postupom podľa § 378 ods.1, §
204 CSP oznámením:

- obsahu objednávky elektroinštalačných prác z 22.5.2015,

- obsahu časového súpisu žalobcom realizovaných úkonov v období od 26.5.2015 do 6.6.2015
potvrdeného partnerom žalovaného v SRN,
- obsahu faktúry z 8.6.2018 s údajom o jej doručení žalovanému,
- obsahu zmluvy o výkone práce č. 10/2015, najmä jej čl. III, IV, VIII, IX,
- obsahu listu žalovaného z 8.7.2015, označeného ako „dohoda o ukončení zmluvy“ s podacím lístkom

o doručovaní tohto listu poštou žalobcovi,
- obsahu e-mailovej komunikácie z 5.6.2015 s potvrdením zo 4.6.2015,
- obsahu listiny s údajom o vystavení PD A1,
- obsahu listiny so súpisom náradia,
- obsah spisu - zápisnice vo veci 2Cob/9/2018-129 zo dňa 11.12.2018

24. Na odvolacom pojednávaní žalovaný predložil ako nový dôkaz list žalovaného, adresovaný
žalobcovi, zo dňa 4.12.2018, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi jednostranné započítanie jeho
pohľadávky titulom zmluvnej pokuty proti pohľadávke uplatňovanej žalobcom v tomto konaní podľa
faktúry č. 4 z 8.6.2015. Zároveň predložil i fotokópiu podacieho lístka o doručovaní tohto oznámenia

žalobcovi poštovou zásielkou podanou na pošte Humenné dňa 10.12.2018.

25. Na otázku súdu žalovaný uviedol, že po ním realizovanom zápočte, zostatok zmluvnej pokuty si
voči žalobcovi neuplatňuje. Žalovaný zotrval skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Podľa
jeho názoru zmluva o výkone práce, ktorú súdu predložil je rámcovou zmluvou a konkretizáciu práv

a povinností zmluvných strán z tejto rámcovej zmluvy upravuje vystavená objednávka. Zo zmluvy o
výkone práce vyplýva aj úprava možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty. Pretože žalobca z pracoviska
svojvoľne odišiel, vznikol nárok žalobcovi na uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalobca prerušil výkon práce
bez relevantného dôvodu. Žalovaný nemal inú možnosť len akceptovať opustenie pracoviska žalobcom.
Musel toto akceptovať s jednodňovým odsunom tohto opustenia pracoviska v rámci ochrany svojho

majetku.Potrebovalzabezpečiťosoby,ktoréprevezmúzodpovednosťzanáradie,ktoréžalobcavyužíval
na výkon práce v Nemecku.

26. Žalovaný v reakcii na vyššie uvedenú výzvu odvolacieho súdu na pojednávaní potvrdil, že aj podľa
neho listina označená ako „dohoda o ukončení zmluvy“ nie je dohodou, teda dvojstranným právnym

aktom, ale jednostranným právnym aktom. Z tohto jednostranného právneho aktu však vyplýva záver o
tom, že žalobca opustil bezdôvodne pracovisko, a preto žalovanému proti žalobcovi vznikol aj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj keď listina obsahuje terminológiu, ktorá sa používa v pracovnoprávnych
vzťahoch, podľa neho bolo obom stranám zrejme, čo sa ňou má dosiahnuť.

27. Žalobca na odvolacom pojednávaní zotrval tiež na svojich stanoviskách oznámených odvolaciemu
súdu vo vyššie uvedených jeho písomných podaniach. Na otázku odvolacieho súdu, týkajúcu sa jeho
vyjadrení pred súdom prvej inštancie o žiadosti na moderáciu žalovaným uplatňovanej zmluvnej pokuty
uviedol, že namietali nedôvodnosť zmluvnej pokuty a pre alternatívu, že by súd dospel k záveru o jej
dôvodnosti v rámci reakcie na prostriedky procesnej obrany použili aj túto požiadavku.

28. Žiadna zo sporových strán na odvolacom pojednávaní neuplatnila námietky či pripomienky ku
obsahu oznámených listinných dôkazov, ktoré odvolací súd v rámci dokazovania realizoval.29.Vzáverečnýchvyjadreniachvovzťahukurozhodovacejčinnosti odvolaciehosúduzotrvalinasvojich
návrhoch uvedených v odvolaní, resp. vo vyjadrení ku odvolaniu.

30. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i
uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP). Na základe takéhoto prieskumu
uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, aj na základe výsledkov
zopakovanéhoadoplnenéhodokazovania dospelodvolacísúdkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvody

neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne.

31. V konaní nebolo sporným, to že na oboch stranám vystupujú podnikateľské subjekty a predmetný
vzťah, na základe ktorého žalobca pre žalovaného poskytol plnenie, nebol ich prvým záväzkovým
vzťahom pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Opakovane to v konaní potvrdil vo svojich vyjadreniach

i žalovaný. Pre účely realizácie predmetného diela žalobcom ako subdodávateľom pre žalovaného,
ktorý mal obchodnoprávny vzťah dohodnutý na výkon elektroinštalačných výkonov s jeho partnerom v
SRN, boli do konania sporovými stranami predložené 2 listinné dôkazy a to vyššie uvedená objednávka
žalovaného a tiež zmluva s dátumom jej vyhotovenia či podpísania dňa 23.5.2015. Možno súhlasiť s
tým, že obsah týchto listín je v časti týkajúcej sa času trvania vzťahu, či v časti týkajúcej sa podmienok

pre fakturáciu rôznym. Toto samo osebe však nemôže byť dôvodom pre záver o neplatnosti niektorého z
uvedených dvoch právnych úkonov. Je vecou výkladu právnych úkonov podľa interpretačných pravidiel
pre obchodnoprávne vzťahy dané aplikáciou ust. § 266 ods.1, 2, 3, 4 Obch. zák. aj so subsidiárnym
použitím ust. § 34 a nasl. Obč. zák. Použitie týchto pravidiel má prednosť pred striktným záverom o
neplatnosti právneho úkonu.

32. Súdna prax už neraz zaujala názor i k platnosti (či neplatnosti) právneho úkonu z dôvodu, že úkon
nebol urobený vážne (§ 37 Obč. zák.). Podľa nej právny úkon nebol urobený vážne (skutočne) vtedy,
ak je podľa objektívnych okolnosti konkrétneho prípadu zrejme, že konajúci nechcel svojim prejavom
vôle spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré s takýmto prejavom normy súkromného práva spájajú. Sú

situácie, keď nevážnosť prejavu vôle konajúceho vzhľadom ku objektívnym okolnostiam, za ktorých k
prejavu vôle došlo, je všeobecne známou (napr. prejav vôle pri hre, v divadle, na vyučovacie účely, zo
žartu a pod.). Takto urobený prejav vôle je neplatný. Ak však nevážnosť prejavu vôle nebola druhej
strane známa s prihliadnutím na okolnosti prípadu , je potrebné v záujme ochrany právnej istoty v
súkromnoprávnych vzťahoch, a najmä dobrej viery druhej osoby, považovať právny úkon za platný.

Možno preto uzavrieť, že ak by na druhej strane so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, t.j.
objektívne posudzované, nebolo a nemohlo byť zrejme, že prejav vôle nie je vážny, je potrebné v
záujme dobrej viery tejto druhej strany považovať urobený prejav vôle za právny úkon s príslušnými
právnymi následkami, hoci k vôli ako základu právneho úkonu nedošlo. Toto je dôležitým a relevantným
pre posudzovanie úkonov v súkromnoprávnom trhovom styku. Odvolací sa preto nemôže stotožniť so

záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy z dôvodov jej údajnej nevážnosti. Dôvodne namieta
odvolateľ ak poukazuje na zásadu bdelým patrí právo. Tak ako bude uvedené ďalej ani on nebol
pri dodržaní tejto zásady dôsledný, keď realizoval úkon „dohoda“, ktorý mal smerovať ku ukončeniu
záväzkového vzťahu do žalobcom.

33. Záväzkový vzťah bol založený, na základe neho bolo plnené a žalobca vyúčtoval žalovanému
ako objednávateľovi diela cenu plnenia. Úplný obsah záväzkového vzťahu ako vyplynul z objednávky,
z písomnej zmluvy či z ďalších úkonov strán je vecou aj vyššie uvedeného výkladu prejavov vôle
pri použití zákonných interpretačných pravidiel. Pre rozhodnutie v predmetnej veci nebolo určujúcim
vyriešenie úplného obsahu záväzkového vzťahu, ale tak ako bude uvedené ďalej zodpovedať otázku,

či aj v odvolacom konaní uplatnený započítací prejav vôle privodil zánik záväzku žalovaného zaplatiť
cenu diela.

34. Spornou medzi účastníkmi konania nebola skutočnosť o predmete diela a ani skutočnosť o cene
diela, ktorá žalobcovi vznikla realizáciou diela. Aj keď žalovaný aj v odvolaní uviedol námietky o

nepredložení potvrdenia od poisťovne či ďalších listín, zjavne je táto obrana nedôvodnou. Žalovaný
preukázateľne plnil v rozsahu ako je uvedený v súpise potvrdenom partnerom žalovaného v SRN.
Odplata bola účtovaná v cene dohodnutej v závislosti na počte odpracovaných hodín a s dohodnutou
hodinovou odmenou. Je nad rámec potrieb tohto konania, aby listina, z ktorej tieto pre strany nespornéúdaje vyplývajú, bola pre účely tohto konania prekladaná do úradného jazyka. Úspech obrany
žalovaného v tomto konaní závisel od toho, či v konaní budú preukázané skutočností, ktoré odôvodňujú
jeho nárok na zmluvnú pokutu a v nadväznosti na to aj na oprávnenie jednostranným právnym úkonom

započítať nárok na zmluvnú pokutu proti cene diela.

35. Medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva významné miesto práve
zmluvná pokuta, ktorej všeobecná základná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 544
a nasl. a Obchodný zákonník ju doplnkovo upravuje v ust. § 300 - § 302. Zmluvná pokuta je dohodnutá

peňažnáčiastka,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,
ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou
pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak
pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej
povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo
termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť

splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej,
pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá
na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. ( Najvyšší súd SR 2MObdo
3/2009).

36. Účelom zmluvnej pokuty teda, ako vyplýva z § 544 a nasl. Obč. zák. a § 300 a nasl. Obch. zák.,
je jednak prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody
a je i jedným z nástrojov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a
zabezpečovacia.Požiadavke,ktorábyopomínalauvedenéfunkciezmluvnej pokutyalebo dokoncabola
zneužívaná na poškodenie dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj Najvyšší súd ČR 23Cdo 87/2009).

Platí to aj v takých výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je
dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojeniu iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
keď je zrejmé, že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak v postavení niektorého z nich navonok.

37. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce to, či sa žalobca
porušil svoje povinností, a teda či svojvoľne opustil miesto plnenia diela. Tu je zrejme, že ukončenie
predmetného záväzkového vzťahu neprivodil list žalovaného označený ako „dohoda o ukončení zmluvy
o výkone práce č. 10/2015“. Žalovaný, tak ako to uviedol odvolací súd vo výzve sporovým stranám,

poukázal na terminológiu zo Zákonníka prace, ktorá je pre predmetný vzťah nepoužiteľná. Žalovaný
tento úkon dal žalobcovi zásielkou, ktorú podal na pošte 20.7.2015, hoci už od ukončenia výkonov
na diele dňom 6.6.2015 uplynula doba viac ako 1 mesiaca. Žalovaný v konaní ani len netvrdil aby po
tomto dátumu bol žalobcovi oznámil, že trvá na pokračovaní v realizácii ním objednaných výkonov.
Žalobca spolu s ním spolupracujúcimi podnikateľmi po nespornej telefonickej komunikácii so žalovaným

odovzdal používané náradie žalovaného ďalšej skupine ním označenej, ktorá na zákazke pokračovala.
Žalovaný pritom v odvolacom konaní na výslovnú otázku odvolacieho súdu potvrdil, že ním bola
zákazka pre jeho partnera v SRN dokončená, neoznačil (nekonkretizoval) prípadné sankcie za prípadné
omeškanie s realizáciou diela, ktoré by voči nemu jeho partner uplatnil. Je preto dôvodným záver,
že z miesta plnenia diela odišiel žalobca po zhodných prejavoch vôle o ukončení plnenia žalobcu pre

žalovaného ako objednávateľa diela. Nemohlo preto ísť o svojvoľné opustenie miesta plnenia diela,
ktoré by zakladalo nárok na zmluvnú pokutu. Ak sa strany dohodli na ukončení hlavného záväzku,
nemôže toto viesť ku uplatňovaniu zmluvnej pokuty. K jej uplatňovaniu podľa názoru odvolacieho súdu
dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojeniu iných potrieb.
Prevažujúcou motiváciou je skôr znevýhodniť žalobcu, ktorý nemal záujem pokračovať v zmluvnom

vzťahusožalovanýmsktorýmsapodľavyššieuvedenéhonaskončeníplneniadohodolústne.Žiadnazo
strán relatívnu neplatnosť dohody pre nedodržanie dohodnutej písomnej formy nenamietala (viď výzva
odvolacieho súdu).

38. Ak žalovaný nepreukázal nárok na zmluvnú pokutu i oprávnenie na zápočet zmluvnej pokuty oproti

cene diela žalobcu, správne preto bolo vyhovené žalobnému návrhu na priznanie tejto časti ceny
diela. Odvolacie dôvody neobsahujú ani len zmienku o výhradách proti priznaným úrokom z omeškania
či nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením nároku. Pri viazanosti dôvodmi podaného
odvolania preto odvolací súd ani nemal dôvod sa touto časťou rozhodnutia vo veci samej zaoberať.Ak sa teda odvolacia námietka týka prisúdenia istiny 1.100,- eur, pri závere o opodstatnenosti nároku
žalobcu na túto istinu, a pri absencii výhrad (dôvodov) proti tomuto príslušenstvo, odvolací súd nemal
dôvod ani tieto závery prvoinštančného súdu preskúmavať.

39. Odvolací súd mal možnosť odchýliť sa od záveru prijatého odvolacím súdom vo veci súdu prvej
inštancie,pretožerealizovalzopakovaniedokazovanie,ktorémuumožniloustáliťskutkovýstavpotrebný
pre rozhodnutie veci a umožnil i sporovým stranám vyjadriť sa ku predbežnému právnemu posúdeniu,
ktorého dôvodnosť založili i výsledky dokazovania na odvolacom pojednávaní.

40. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, potvrdil v celom rozsahu ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 s prihliadnutím na úspech žalobcu v odvolacom konaní, pričom o výške uplatnenej náhrady

trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).