Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316010144
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316010144.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Pavla Polku, na neverejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2017 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným V. I., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn.
2Nt/4/2016 z 8.6.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Čadca podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného V.
I. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Čadca sp.zn. 2T/118/2013.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený V. I., a to priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí konanom na Okresnom súde Čadca dňa 8.6.2017.

V písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú odôvodnil sám, uviedol, že je presvedčený o zaujatosti
Okresného súdu Čadca voči jeho osobe. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z trestného činu,
pre ktorý bol odsúdený, bol obvinený zo strany orgánov polície nezákonne. V ďalšej časti odôvodnenia
sťažnosti zvýraznil skutkové okolnosti prípadu s tým, že orgány činné v trestnom konaní ako aj súd
prvého stupňa tieto vyhodnotili nesprávnym spôsobom, a to v jeho neprospech.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.
por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
sťažnosť odsúdeného V. I. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o
otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba
v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie
obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy

konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium
rescindens (obnovovacie konanie) - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo
dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou
spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv novej
skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. V tomto štádiu rozhodovania je potrebné

vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné
rozhodnutie o vine.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je

objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v

pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal
alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne

vyhodnotil.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona ( § 394 ods. 1 Tr.
por. ) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:
1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,

2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Ako už bolo uvedené vyššie, pre pozitívne rozhodnutie o
návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre

možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného V. I. nie sú
splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Čadca,
sp. zn. 2T/118/2013.

Výrok o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania tak zodpovedá stavu veci a
zákonu.RozhodnutiuOkresnéhosúduČadcanemožnovytknúťžiadnuchybučinedostatok,pričomodôvodnenie
rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto
krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Nadriadený súd zistil, že

okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniapodrobnepopísalskutkovýstav,ktorýbolpodkladom
pre jeho záver o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Okresný súd v
napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie
návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné
a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem.

Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu
a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva
nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že odsúdeným V. I. v konaní o návrhu na

povolenie obnovy konania neboli predložené také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme
a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine či treste odsúdeného.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a teda akýkoľvek

zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba vo výnimočných prípadoch.
Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne
vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. V konaní
o povolenie obnovy konania teda nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v
základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie

obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové
skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu
spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp.
sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Odsúdený V. I. svojím návrhom na obnovu konania principiálne sledoval prehodnotenie dôkazov vo
svoj prospech, čo je iste v intenciách jeho pôvodnej obhajoby legálne, ale po právoplatnosti odsúdenia
tomuto zámeru nemôže slúžiť inštitút mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania.
Tento inštitút je striktne viazaný na preukázanie nových skôr neznámych skutočností alebo dôkazov, čo
sa v rozhodovanej veci nestalo realitou.

Odsúdený V. I. svoj návrh na obnovu konania oprel predovšetkým o nedostatočne vykonané
dokazovanie v základnom konaní. V konaní o povolenie obnovy konania chcel preukázať, že je nevinný
a že poškodená Z. J. klamala. Krajský súd len stručne dodáva, že tieto skutočnosti boli predmetom
dokazovania už v pôvodnom konaní.

Okresný súd rozhodol správne, keď z dôkazov navrhovaných odsúdeným, v konaní o povolenie obnovy
konania vykonal len jeho výsluch, oboznámil relevantné listinné dôkazy a vykonanie ostatných dôkazov
odmietol.

K opätovným sťažnostným námietkam odsúdeného ohľadne vykonávania dôkazov, treba uviesť, že o
návrhoch odsúdeného na doplnenie dokazovania konajúce súdy na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí rozhodli zákonom predpísaným spôsobom a svoj postup dostatočným spôsobom odôvodnili
vo svojich rozhodnutiach, v ktorých vysvetlili, z akých dôvodov návrhom odsúdeného na doplnenie
dokazovania nevyhoveli. Krajský súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na str. 5-6 napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa, kde sa nachádza argumentácia, prečo súd odmietol doplniť dokazovanie
podľa návrhov odsúdeného. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s tým, prečo nebolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie.

Po preskúmaní spisového materiálu a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré vyšli najavo v konaní o

povolenie obnovy konania, krajský súd uzatvára, že skutočnosť, že súdený skutok sa stal tak, ako to
bolo uvedené v odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/118/2013 z 3.12.2014 a
spáchal ho práve odsúdený, nebola, a to ani so značným časovým odstupom, spochybnená.Rovnako treba zdôrazniť, že rozhodujúce pre konečný záver krajského súdu v konaní o povolenie
obnovy konania bolo, že trestnú činnosť odsúdeného konkretizovanú vo výrokovej časti namietaného
rozsudku preukázali dôkazy vykonané v základnom konaní.

Podľa názoru krajského súdu dôvody uvádzané odsúdeným V. I. neboli vzhľadom na uvedené
skutočnosti spôsobilými pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, neboli spôsobilé
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste odsúdeného.

Sťažnosť odsúdeného V. I. proti napadnutému uzneseniu okresného súdu preto krajský súd zamietol
ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.