Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307202384
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307202384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EUREA, Tupého 25/
A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821
01 Bratislava, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, o zaplatenie 16.409,27 eur s
príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného 2/, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb/60/2007 - 460 zo dňa 10.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/60/2007 - 460 zo dňa
10.06.2013 p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu a vzájomný návrh žalovaného 2/ zamietol. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2007 a súdom pripustenými
zmenami žaloby domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 16.409,27 eur s prísl.. Žalobu odôvodnil
tým, že medzi stranami bola dňa 01.03.2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. SORO 54/2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na
realizáciu projektu „Turnaj mladých fyzikov“ (ďalej len Zmluva). Žalobca tvrdil, že žalovaný mu nepreplatil
žiadosti o platbu, ktorých predmetom mal byť príspevok. Žalovaný odôvodnil nepreplatenie žiadostí o
platbu tým, že Ministerstvo školstva SR dňa 17.12.2008 vypracovalo odstúpenie od Zmluvy a žalobca
bol vyzvaný v zmysle čl. XII ods. 3 Zmluvy na vrátenie všetkých doteraz poskytnutých finančných
prostriedkov.

2. Uznesením č.k. 25 Cb/60/2007 - 185 zo dňa 22.11.2010 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania
ako žalovaný 2/ vstúpila Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky. Žalovaný 2/ sa vzájomným návrhom zo dňa 27.03.2012 domáhal vrátenia čiastky 18.782,44
eur spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že uvedená suma bola v rámci preplatených žiadostí o
platbu č. 1, 2, 3 zaplatená žalobcovi, ktorý je z dôvodu odstúpenia od Zmluvy povinný vrátiť finančné
prostriedky, ktoré mu boli vyplatené do času odstúpenia od Zmluvy.

3. Po vykonanom dokazovaní konajúci súd zistil, že žalovaný 1/ ako poskytovateľ a žalobca ako konečný
prijímateľ uzavreli dňa 01.03.2006 Zmluvu s odkazom na ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 13a
ods. 5 zák. č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, v preambule ktorej dohodli, že zmluvu jepotrebnéinterpretovaťaposudzovaťsozreteľomavnadväznostinakonkrétnecitovanénariadeniaRady
európskych spoločenstiev a Komisie európskych spoločenstiev, ktoré sa týkajú štrukturálnych fondov,
financovania pomoci zo štrukturálnych fondov a pravidiel ich implementácie, ako aj na záväzné predpisy

Slovenskej republiky. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností, ako aj zmluvných podmienok
strán pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaného 1/ prijímateľovi za účelom
spolufinancovania realizácie schváleného projektu prijímateľa špecifikovaného v Prílohe č. 2 (Podrobný
popisprojektu)Zmluvy.Konajúcisúduviedol,žeúčelomposkytnutianenávratnéhofinančnéhopríspevku
bola úhrada oprávnených výdavkov prijímateľa podľa čl. V Zmluvy v dohodnutej výške a za podmienok

uvedených v čl. VII Zmluvy a po predložení potrebných dokladov.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho úlohou bolo ako prejudiciálnou otázkou zaoberať sa platnosťou
odstúpenia žalovaného 1/ od zmluvy. Možnosť odstúpiť od zmluvy si strany dohodli v čl. XII a XIV Zmluvy
s tým, že jeho účinnosť nastáva doručením oznámenia o odstúpení druhej strane. Konajúci súd poukázal
na ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy. Skonštatoval, že v

zmysle § 263 Obchodného zákonníka majú tieto ustanovenia dispozitívny charakter. Uzavrel, že sporové
strany si podmienky odstúpenia od zmluvy dohodli tak, že v prípade, ak prijímateľ, t.j. žalobca poruší
ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy je SORO, t.j. Ministerstvo školstva SR bez
ohľadu na závažnosť porušenia zmluvy oprávnený od zmluvy odstúpiť za podmienok a v súlade s čl.
XIV ods. 1 uzatvorenej Zmluvy. Ministerstvo školstva v súlade so zmluvnými dojednaniami potom, ako

kontrolou na mieste boli zistené viaceré porušenia zmluvy od tejto odstúpilo listom zo dňa 17.12.2008.
Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 18.03.2009. Konajúci súd zdôraznil, že Ministerstvo
školstva SR odstúpilo od zmluvy počas trvania platnosti a účinnosti zmluvy, keďže platnosť a účinnosť
zmluvy nezanikla momentom ukončenia projektu, nakoľko v zmysle zmluvnej úpravy platnosť a účinnosť
zmluvy sa skončí až 5 rokov po preplatení poslednej platby.

5. Konajúci súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy obsahovalo výpočet porušení zmluvy, ako aj iných
právnych predpisov. Jednoznačne bolo konštatované porušenie ustanovení Zákonníka práce, ktoré bolo
potvrdené nezávislou inštitúciou a to Inšpektorátom práce Bratislava v Protokole zo dňa 06.10.2008
sp. zn. IBA-24-41-2.3/P-E24-08, kde bolo uvedené porušenie ustanovení § 226 ods. 2 a § 223 ods. 1

Zákonníka práce, ako aj porušenie ustanovení Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Hoci
svedkyňa O.. R. Š., inšpektorka práce vykonávajúca kontrolu uviedla, že nešlo o závažné porušenie
práce, potvrdila, že nedostatky existovali a tieto boli zistené. Ďalším porušením zmluvných podmienok
a to podstatným bolo, že do projektu bola zahrnutá aj neoprávnená cieľová skupina, a to konkrétne žiaci
z bratislavských stredných škôl, čím došlo k porušeniu výzvy v bode č. 7 (geografický rozsah výzvy),

keďže z nesporných tvrdení strán, ako aj z písomných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že projekt
bol zameraný len na žiakov mimobratislavských stredných škôl. Taktiež bolo konštatované v Správe z
kontroly na mieste a preukázané aj v prejednávanej veci, že žalobca porušil ustanovenie v čl. XIX bod 19
Zmluvy, keď preukázateľne na realizáciu projektu, ktorý bol v čl. II bod 3 označený ako Turnaj mladých
fyzikov požadoval dotáciu alebo príspevok z iných rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu SR, štátnych

fondov alebo predstupových fondov ES, keďže v roku 2006 žalobca realizoval projekt pre Ministerstvo
školstva a zároveň realizoval prostredníctvom občianskeho združenia Turnaj mladých fyzikov, kde bol
štatutárnym zástupcom taktiež F.. O. A., rovnaký projekt aj pre Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja SR, v dôsledku čoho v čase od 01.03.2006 do 30.09.2006 došlo preukázateľne k časovému
prekrývaniu realizácie projektu a občianske združenie Turnaj mladých fyzikov požadovalo na realizáciu

projektu s názvom Turnaj mladých fyzikov finančné prostriedky aj od Agentúry na podporu výskumu
a vývoja, ktoré mu boli pridelené, a preto v čase od 01.10.2006 do 31.12.2007 došlo k časovému
prekrývaniu realizácie týchto projektov. Uvedené aktivity boli realizované v rovnakom čase zväčša
tými istými osobami, čím dochádzalo k prekrývaniu aktivít medzi jednotlivými organizáciami a žalobca
jednoznačne nepreukázal, že financované aktivity v celom rozsahu zabezpečoval samostatne. Tieto

zistenia boli obsiahnuté aj v Znaleckom posudku vrátane jeho dodatku, ktorý je obsahom vyšetrovacieho
spisu ČVS: PPZ-53/BPK-B-2010. Všetky konkrétne porušenia zmluvných podmienok sú podrobne
popísané v Správe z kontroly na mieste (č.l. 143 - 164). Ďalej konajúci súd poukázal na to, že v odstúpení
od zmluvy sú uvedené aj ďalšie porušenia zmluvy ako napr. čl. IX ods. 11 Zmluvy, t.j. porušenie pravidiel
pre publicitu, resp. čl. VIII ods. 1 Zmluvy - pokus o marenie priebehu kontroly a pod. a uviedol, že

podrobne sa nevysporiadal s každým jedným označeným porušením zmluvy, keďže v zmysle zmluvných
dojednaní bolo ministerstvo oprávnené od zmluvy odstúpiť za akékoľvek zistené porušenie zmluvy bez
ohľadu na jeho závažnosť. Odstúpenie od Zmluvy súd posúdil ako platné.6. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa Správy z kontroly na mieste, ktorú považuje len za
písomné zápisky nemajúce žiadnu právnu relevanciu, keďže bola vypracovaná v rozpore s ustanovením
§ 13 ods. 2 zák. č. 502/2001 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že finančná kontrola sa vykonáva ako

predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola. Ministerstvo
vykonalo predbežnú finančnú kontrolu podľa § 6 citovaného zákona a nie následnú finančnú kontrolu
podľa § 11, napriek tomu zaslalo Správu z kontroly na mieste žalobcovi na vyjadrenie, ktorý svoje
vyjadrenie ministerstvu doručil dňa 10.11.2010. Ministerstvo reagovalo na vyjadrenie žalobcu listom
zo dňa 18.11.2008. Z uvedeného postupu vyplýva, že ministerstvo neignorovalo svoje povinnosti

vyplývajúce zo zákona č. 502/2001 Z.z. a riadne oboznámilo žalobcu so Správou, vyžiadalo si od neho
písomné vyjadrenie a písomne na ne reagovalo. Správa z kontroly na mieste má charakter verejnej
listiny v zmysle § 134 O.s.p. a teda súd na rozdiel od súkromných listín skúma len pravosť verejnej listiny
a hodnotí jej správnosť len, ak sa vyskytnú pochybnosti. V danom prípade mal správnosť obsahu Správy
z kontroly na mieste potvrdenú aj výpoveďami svedkov, t.j. osôb vykonávajúcich kontrolu na mieste, ako
aj výsledkami znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania.

7. Citujúc ustanovenie § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že každá
zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Pokiaľ plnenie, ktoré bolo
poskytnuté, nie je možné vrátiť, je potrebné postupovať analogicky podľa § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak nie je dobre možné vydať, čo bolo nadobudnuté najmä preto, že plnenie

spočívalovovýkonoch,musísaposkytnúťpeňažnánáhrada.Výškapeňažnejnáhradymusízodpovedať
ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania.

8. Poukázal na to, že zmluvné strany si režim odstúpenia od zmluvy upravili v samotnej zmluve odlišne
od citovaných dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle týchto dojednaní bol

žalobca povinný vrátiť na základe výzvy ministerstva finančné prostriedky, ktoré mu boli už poskytnuté
pred momentom odstúpenia od zmluvy. Ministerstvo takúto výzvu na vrátenie finančných prostriedkov
žalobcovi zaslalo, žalobca poskytnuté finančné prostriedky nevrátil. Uzavrel, že vzhľadom na odlišné
zmluvné dojednania nie je možné postupovať podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navyše na
strane ministerstva k žiadnemu obohateniu nedošlo, resp. v konaní nebolo preukázané, že ministerstvo

sa činnosťou žalobcu vykonávanou počas účinnosti a platnosti zmluvy nejakým spôsobom obohatilo,
pričom žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

9. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa charakteru uzatvorenej Zmluvy.
V tejto súvislosti súd uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že úmyslom zmluvných strán pri výklade jej

obsahu bolo brať zreteľ na komunitárne právo, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré sú
uvedené priamo v preambule predmetnej zmluvy, s čím žalobca podpisom zmluvy vyslovil svoj súhlas.
Mal za to, že je nepochybné, že tieto normy komunitárneho práva sú normami verejnými, a preto je
nenáležité dovolávať sa neplatnosti zmluvy, konkrétne čl. VII bod 5., pretože toto ustanovenie vychádza
z kogentných ustanovení nariadení. Uzatvorená Zmluva preto nemôže byť považovaná za zmluvu

uzatvorenú v režime súkromného práva. Uviedol, že to, že takýto výklad obsahu zmluvy je v súlade s
Ústavou potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 249/2009.

10. Pokiaľ išlo o vzájomný návrh žalovaného 2/ na vrátenie všetkých doposiaľ vynaložených finančných
prostriedkov, súd prvej inštancie ho zamietol z dôvodu, že žalovaný 2/ nie je aktívne legitimovaný na

podanie takéhoto vzájomného návrhu, keďže nebol účastníkom zmluvného vzťahu so žalobcom, keď
tak zo zmluvy ako aj zo všetkých relevantných písomností založených v spise je zrejmé, že zmluvnou
stranou bol žalovaný 1/. Poukázal na to, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako
právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je
zo zákona nositeľom práv a povinností, pričom toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením

v iných veciach, v ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu. Zmluvu uzatvorilo Ministerstvo,
školstva, vedy, výskumu a športu SR ako právnická osoba so samostatnou spôsobilosťou mať práva a
povinnosti, štát nebol zmluvnou stranou, a preto nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie vzájomného
návrhu a ani nárok na vydanie plnenia v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.

11. Záverom súd prvej inštancie nevykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, a to A.. O..
O. O. k okolnostiam navrhovaného vznesenia obvinenia F.. O. A., A.., V. M.. O. C., riaditeľa legislatívneho
odboru ministerstva, k otázke diskriminačného prístupu ministerstva k žalobcovi, odôvodnil tým, že
svedok má vypovedať o skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi zmyslami, teda to, čo podľa vlastnéhozmyslového vnímania videl alebo počul, svedkovi neprislúcha, aby vnímané skutočnosti hodnotil a
vyvodzoval o veci skutkové alebo právne závery. Mal za to, že uvedené osoby by svojou výpoveďou
neozrejmili žiadnu z okolností potrebnú pre rozhodnutie súdu, či už ide o posúdenie charakteru zmluvy,

jej čiastočnej platnosti, resp. jej neplatnosti, platnosti odstúpenia od zmluvy a s tým súvisiacich
povinností zmluvných strán.

12. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. konajúci súd uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca a žalovaný 2/.

14. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol. V prvom rade namietol, že
dojednanie o odstúpení od zmluvy pre porušenie ktorejkoľvek povinnosti bez ohľadu na závažnosť
porušenia, je hrubo odporujúce dobrým mravom. Žalobca v čase odstúpenia už celé svoje plnenie

riadne a včas poskytol na svoje náklady a z povahy projektu je zrejmé, že ho nemožno poskytnúť
opakovane. Žalovaný si tak počkal, až žalobca na svoje náklady splní projekt a následne odstúpil od
Zmluvy, odmieta vynaložené výdavky preplatiť a dokonca požaduje aj vrátenie už preplatenej časti
prostriedkov. Zdôraznil, že od počiatku sa dovoláva dobrých mravov a zásad poctivého obchodného
styku, na čo konajúci súd nereagoval.

15. Podľa jeho názoru konajúci súd tiež vykladal čl. XII ods. 1 Zmluvy veľmi povrchne až účelovo, keďže
čl. XII ods. 1 Zmluvy okrem prvej vety umožňujúcej odstúpenie aj pri banálnom porušení povinnosti
výslovne odkazuje na čl. XIV ods. 1 a ukladá vykonať odstúpenie iba v súlade s ním, ktorý možnosti
odstúpenia výrazne modifikuje. Oprávnenie žalovaného odstúpiť od Zmluvy je tiež ďalej konkretizované

aj v čl. XIV ods. 2 Zmluvy. Mal za to, že tieto ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti
a v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka použiť výklad, ktorý je pre žalobcu priaznivejší.

16. Ďalej bol toho názoru, že súd prvej inštancie nezohľadnil ust. § 347 Obchodného zákonníka, ktoré
limituje možnosť odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ak sa omeškanie týka iba časti záväzku. Žalovaný

vytýkal žalobcovi iba vady čiastočných plnení, odstúpil však od zmluvy ohľadom celého plnenia.

17. Tiež uviedol, že žalovaný odstúpil od zmluvy po uplynutí dojednanej doby trvania projektu a
platnosti Zmluvy, kedy žalobca už svoje plnenie riadne a včas poskytol. Vyslovil názor, že samotné
odstúpenie nespĺňa požiadavky na určitosť právneho úkonu. V prvých šiestich bodoch odstúpenia sú len

vymenované zákonné ustanovenia alebo články zmluvy, ktoré mal žalobca porušiť, nie sú však nijako
špecifikované skutkové okolnosti. Ani zo správy o kontrole nemožno spoľahlivo zistiť, ktoré porušenia
boli dôvodom na odstúpenie, pretože nie všetky skutkové a právne kontrolné závery korešpondujú s
uvádzanými porušeniami právnych povinností. Namietal, že žalovaný porušenia zmluvy nekonkretizoval
a nedokazoval, len sa odvolával na interné zápisky nesprávne označené ako správa z kontroly, ktoré

mylne označoval za verejnú listinu.

18. Rovnako postupoval aj konajúci súd, ktorý sa nevysporiadal s údajnými porušeniami zmluvy a
odkázal na znalecký posudok z trestného konania, ktorého obsah nekonkretizoval. Pritom hrubo porušil
procesné pravidlá pre vykonávanie listinných dôkazov, keďže uvedený posudok na pojednávaní riadne

neoboznámil a nedal stranám možnosť vyjadriť sa.

19. Žalobca za úplne nezmyselný považoval záver súdu, že došlo k časovému prekrývaniu realizácie
projektov. Žalobca opakovane vysvetľoval, že projekt, ako bol vymedzený v Zmluve, predstavoval iba
parciálnu časť súťaže Turnaj mladých fyzikov a nemožno zamieňať súťaž ako takú a projekt. Časové

prekrývanie neznamená aj vecné prekrývanie. Napriek tomu, že rozdiel medzi projektom a súťažou bol
predmetom prakticky každého pojednávania, súd absurdne konštatoval, že projektom je súťaž Turnaj
mladých fyzikov, čo má údajne vyplývať z čl. II ods. 3 Zmluvy. Uvedený článok však uvádza iba názov
projektu, jeho obsah je špecifikovaný v Prílohe č. 2 Zmluvy nazvanej „Podrobný popis projektu“, čo sa
výslovne uvádza v čl. II ods. 2 Zmluvy. Vzhľadom na uvedené považoval rozsudok za účelový hraničiaci

až so zaujatosťou. Pokiaľ súd spomína bratislavských a mimobratislavských študentov, zjavne chápe,
že projekt realizovaný na základe Zmluvy nie je to isté, ako celá súťaž Turnaj mladých fyzikov. Je potom
zjavne účelové, keď napriek tomu súčasne predstiera nepochopenie základnej otázky konania, t. j.
obsahu projektu a vytýka akési časové prekrývanie. Ak niekto tvrdí, že došlo k prekrývaniu výdavkov,musí konkretizovať, o ktoré výdavky išlo. Takéto výdavky však nikým neboli označené, preto žalobca
nemôžepreukazovaťneprekrývaniesavýdavkov.Poukázalnato,žekaždástranamusídokazovaťsvoje
tvrdenia, dokazovať možno len tvrdenia pozitívne, nie negatívne.

20. Ďalej namietal, že interné zápisky žalovaného nemožno posudzovať ako verejnú listinu, pretože v
prvom rade kontrola musí byť nestranná a navyše tieto zápisky vznikli postupom hrubo porušujúcim
zák. č. 502/2001 Z.z.. Žalovaný totiž vykonával následnú finančnú kontrolu, úplne však ignoroval
povinnosti vyplývajúce z § 13 ods. 2 zákona - oboznámiť žalobcu so správou a vyžiadať si od neho

písomné vyjadrenie, preveriť opodstatnenosť námietok a písomne na ne reagovať, prerokovať správu
so žalobcom. Žalovaný kontroloval aj výdavky už vynaložené a preplatené, preto muselo ísť o následnú
kontrolu. Tiež vytkol súdu, že mylne vníma dôkaznú silu verejnej listiny. Verejná listina je totiž iba
dôkazom,nierozhodnutímopredbežnejotázke,súdznejtedamôževychádzaťibapostránkeskutkovej,
nie aj po stránke právneho posúdenia.

21. V čl. IX odvolania sa žalobca podrobnejšie vyjadril k porušeniu jednotlivých povinností, ktoré mali
byť dôvodom odstúpenia žalovaného. V čl. X dal do pozornosti, že žalovaný odstúpil od Zmluvy,
keď bol sám v dlhodobom omeškaní so splnením svojej povinnosti preplatiť žalobcovi vynaložené
prostriedky. Následné účelové kontroly zo strany žalovaného mali jasný likvidačný zámer, čo bolo
potvrdené svedeckými výpoveďami, na ktoré v odvolaní bližšie poukázal. Šikanózny zámer žalovaného

podľa jeho názoru dokazuje aj ním predložené uznesenie o začatí trestného stíhania. V tomto prípade
síce žalovaný formálne nepodal trestné oznámenie, ale využil formu predstierania operatívneho zistenia
políciou, aj keď z návrhu na začatie trestného stíhania a z pripojených písomností je zrejmé, že trestné
stíhanie bolo iniciované žalovaným. K účelovosti a skutkovej aj právnej nezmyselnosti trestného stíhania
sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19.05.2011. Podľa jeho názoru bez významu nie sú ani dôsledky

odstúpenia od Zmluvy pre žalobcu, ktorý celý projekt zrealizoval na svoje náklady vo viere, že mu bude
refundovaný.ŽalovanýažposkončeníprojektuzlomyseľneodstúpilodZmluvy,nazákladečohoodmieta
preplatiť žalobcom vynaložené výdavky a žiada vrátiť aj už vyplatené prostriedky. Štatutárny zástupca
žalobcu pritom použil na financovanie projektu ešte aj vlastné finančné prostriedky vo výške 1.077.000,-
Sk.

22. Žalobca počas celej doby realizácie projektu predkladal žalovanému monitorovacie správy, ktoré
žalovaný schvaľoval a v každom kontrolnom liste k monitorovacej správy potvrdil vyhovujúci „pokrok
projektu“, pričom dodnes riadnu realizáciu projektu nespochybnil.

23. Žalobca tiež poukázal na to, že odstúpením od Zmluvy by mu žalovaný musel v súlade s ust. § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť náhradu v peniazoch
za plnenia, ktoré na základe jeho požiadaviek vykonal. Žalobca totiž nedostal dotáciu na vlastnú činnosť,
ale žalovaný si uňho objednal poskytnutie určitých plnení v prospech tretích osôb - stredoškolských
študentov. Žalobcu usporiadaním súťaže poveril minister školstva, nejde teda o súkromnú iniciatívu.

Súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že v Zmluve bol dojednaný spôsob vysporiadania pri odstúpení
odlišne od zákonnej úpravy, vôbec však nekonkretizuje, ktorý článok Zmluvy by mal takéto dojednanie
obsahovať. V skutočnosti totiž žiadne ustanovenie Zmluvy takéto dojednanie ani neobsahuje, keďže
otázku nároku na vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom nijako nerieši, platí teda všeobecná úprava
podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.

24.OhľadomprávnehocharakteruZmluvyžalobcauviedol,žesúdnekonkretizoval,naktoréustanovenia
ktorých predpisov komunitárneho práva by mali brať strany zreteľ a aký dôsledok by to malo mať pre
tento spor. Pokiaľ ide o súdom označené uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2009, ktorý
mal údajne vysloviť rovnaký záver, uviedol, že predmetné uznesenie žiaden takýto záver nevyslovilo a

ani vysloviť nemohlo, pretože jeho predmetom bolo odmietnutie ústavnej sťažnosti, takže Ústavný súd
SR vec meritórne posudzovať nemohol.

25.Žalobcatiežpoukázalnato,žežalovanýopakovanenamietalnedostatokprávomocisúdu,nedokázal
však označiť žiaden orgán verejnej moci, ktorý by mal autoritatívne o nárokoch žalobcu rozhodnúť

namiesto súdu. Paradoxne sa však žalovaný domáhal právomoci súdu rozhodovať o jeho údajných
nárokoch titulom odstúpenia od Zmluvy, ktoré si neuplatňuje prostredníctvom Správy finančnej kontroly.26. Žalovaný vo formulárovej Zmluve uzatvorenej so žalobcom vykonal voľbu Obchodného zákonníka,
čím Zmluvu podradil pod režim súkromného práva, takýto zmluvný režim je v súlade s vtedajšou
absenciouakejkoľvekvnútroštátnejprávnejúpravyupravujúcejposkytovanienenávratnýchpríspevkovz

prostriedkov EÚ, a teda aj absenciou právomoci žalovaného v tejto oblasti autoritatívne konať ako orgán
verejnej moci. Verejnoprávnu zmluvu teda môže uzavrieť a následne autoritatívne vymáhať v správnom
konaní iba orgán verejnej moci v rámci svojej zákonnej právomoci. Žalovaný sa však nikdy nedomáhal
svojej údajnej právomoci vo veci konať. Žalovaný iba tvrdí, že kým sa nerozhodne plniť svoje záväzky,
tak mu povinnosť nevzniká. Vzťah medzi žalovaným a žalobcom teda nemá charakter verejnoprávneho

vzťahu, spravuje sa preto právnou úpravou súkromného práva, v súvislosti s čím poukázal na zjavnú
asymetriu v povinnostiach medzi žalovaným a žalobcom.

27. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvej
inštancie žalobu zamietol, zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca si
zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Žalovaný 2/ podal odvolanie v časti, ktorou súd zamietol vzájomný návrh žalovaného 2/. Poukázal
na ust. § 2 písm. a) a e), § 20 ods. 1, 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že prostriedky
Európskej únie sú poskytnuté Slovenskej republike - štátu, ktorá ich prostredníctvom riadiacich orgánov

a sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom (v danom predmetnom prípade Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu SR) poskytuje v jednotlivých operačných programoch konečným
prijímateľom. Riadiaci orgán, resp. sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom vystupuje ako
akýsi distribútor verejných finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté Slovenskej republike. Aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby mala teda Slovenská republika, ktorá v predmetnom prípade konala

prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

29. Tiež uviedol, že ďalším predpisom, od ktorého odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu je zák. č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, z ktorého vyplýva, že prostriedky EÚ predstavujú majetok štátu
a ministerstvo je len správcom týchto finančných prostriedkov a ako správca nemohlo tieto finančné

prostriedky nadobudnúť do svojho vlastníctva. Navyše podľa jeho názoru tým, že žalobca nevrátil
verejné finančné prostriedky, ktoré mu boli do momentu odstúpenia poskytnuté, automaticky vznikla
pohľadávka štátu v zmysle § 6 a nasl. zák. č. 278/1993 Z.z.. Prijímateľovi boli finančné prostriedky
poskytnuté prostredníctvom sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom - Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu, ktorý vykonával správu týchto finančných prostriedkov. Vzhľadom na

uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je na základe
vzájomného návrhu povinný zaplatiť žalovanému 2/ sumu 18.782,44 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % p.a. od 18.03.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že argumenty v odvolaní už žalobca

uplatňoval počas súdneho konania. Poukázal na to, že Zmluva nebola uzavretá v režime súkromného
práva, pričom táto argumentácia bola potvrdená rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24
Cb/72/2007, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob/253/2008 a v neposlednom
rade aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 249/2009 potvrdil, že takýto výklad súdov
oboch stupňov je v súlade s ústavou, nie je arbitrárny alebo svojvoľný. Mal za to, že záver súdu prvej

inštancie ohľadom charakteru predmetnej Zmluvy je vzhľadom na uvedené správny. Tiež poukázal na
závery vyplývajúce zo Správy kontroly na mieste, z ktorých vyplýva, že žalobca porušil právne predpisy.
V Protokole Inšpektorátu práce zo dňa 06.10.2008 bolo zistené porušenie § 226 ods. 2 ZP a § 223
ods. 1 ZP, ako aj viacnásobné porušenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Uviedol,
že žalobca na jednej strane porušenie uvedených právnych predpisov priznáva, no na druhej strane sa

snaží tieto svoje porušenia bagatelizovať. Závažnosť porušenia ustanovení Zákonníka práce v súvislosti
s realizáciou projektu spočíva práve v tom, že toto porušenie má bezprostredný dosah na posudzovanie
oprávnenosti výdavkov v personálnej oblasti, ktoré sú charakteristické po celý čas projektu.

31. Ďalej poukázal na článok 4. ods. 2 Zmluvy, v zmysle ktorého oprávnené výdavky a ich úhrada

musia byť v súlade so slovenskou legislatívou a legislatívou EU spoločenstva. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že žalobca je povinný vynaložiť všetky výdavky, ktoré sú súčasťou žiadosti o platbu v
súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky ako EÚ. Pokiaľ žalobca realizoval projekt tak, že pri
jeho realizácií porušil právne predpisy, nemohol byť projekt považovaný za riadne zrealizovaný a anivýdavky vynaložené prijímateľom (žalobcom) nemohli byť preplatené. Išlo o vadné plnenie zmluvy zo
strany žalobcu. Mal za to, že žalobca si vlastným konaním spôsobil nemožnosť financovania projektu
z verejných zdrojov a tým, že po odstúpení od zmluvy nevrátil už uhradené finančné prostriedky, konal

v rozpore so zmluvou. Žalovaný 2/ mal za to, že súd správne posúdil podanú žalobu a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnemu rozhodnutiu, keď ju zamietol.

32. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/, v ktorom uviedol, že odvolanie nepodal žalovaný
2/, ale žalovaný 1/, ktorý si však žiaden nárok v konaní neuplatnil. Zamietavým výrokom súdu tak

žalovanému 1/ žiadna ujma spôsobená nebola, preto podať odvolanie nebol oprávnený. Poukázal na
to, že žalovaný 1/ je ako rozpočtová organizácia právnickou osobou v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a teda má právnu subjektivitu v zmysle ust.
§ 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 21 OZ má právnu subjektivitu aj štát,
ktorý koná prostredníctvom svojich orgánov. Právnu subjektivitu teda má tak štát, ako aj jeho orgány
zriadené vo forme rozpočtových organizácii. Treba preto za každých okolností dôsledne rozlišovať, či je

účastníkom právneho vzťahu priamo štát alebo iba jeho rozpočtová organizácia. Mal za to, že žalovaný
1/ bol pri posudzovaní vlastnej formulárovej zmluvy a podaní vzájomného návrhu nedôsledný a jasné
vymedzenie žalovaného 1/ - rozpočtovej organizácie ako zmluvnej strany nerešpektoval a v rozpore s
jasným textom Zmluvy si svoje domnelé nároky neuplatnil vo svojom mene, ale uplatnil ich v mene štátu,
ktorý zmluvnou stranou nikdy nebol. Súd prvej inštancie na takéto pochybenie žalovaného 2/, keď si

nárok uplatnil subjekt bez aktívnej legitimácie, správne reagoval zamietnutím vzájomného návrhu a inak
ani postupovať nemohol.

33. Tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní v súvislosti s finančnými prostriedkami poskytnutými zo strany
Európskej únie Slovenskej republike, (preto bol vlastne účastníkom zmluvy štát, nie ministerstvo)

považoval žalobca za účelové a mal za to, že ani jeden zo žalovaných nie je oprávnený domáhať sa
vrátenia už poskytnutých prostriedkov v súdnom konaní, pretože vymáhanie týchto prostriedkov zák. č.
523/2004 Z.z. zveruje do právomoci správy finančnej kontroly.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolania žalobcu a žalovaného 2/, ich vyjadreniami k odvolaniam odvolací súd dospel k záveru, že

odvolaniam nie je možné vyhovieť.

35. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca a žalovaný 2/ neargumentuje žiadnymi
novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v

odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom
zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

36. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu sa odvolací súd predovšetkým zaoberal právnym
posúdením zmluvy.

37. Podľa § 262 ods. 1 Obch. zák., strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá

pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

38. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

39. Z článku XV. bod 5 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/54/2005
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluvný vzťah
založenýtoutozmluvou,sabuderiadiť počascelejdobytrvaniazáväzkovznejvyplývajúcichpríslušnýmiustanoveniami Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákona
č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

40. Podľa odvolacieho súdu je potrebné pri právnom posúdení zmluvy vychádzať z citovaného článku
zmluvy ako aj samotnej preambuly, podľa ktorej je potrebné interpretovať a posudzovať túto zmluvu so
zreteľom na právne predpisy citované v preambule.

41. Predmet Zmluvy bol vymedzený v čl. II Zmluvy s tým, že z bodu 6 vyplýva záväzok žalovaného

1/ poskytnúť nenávratný finančný príspevok prijímateľovi, t.j. žalobcovi, a to pri splnení podmienok
uvedených v tejto zmluve a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a jej príloh. V bode 8 zobral prijímateľ
na vedomie, že nenávratný finančný príspevok, a to každá jeho časť, je prostriedkom vyplateným
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na použitie týchto prostriedkov, kontrolu použitia týchto
prostriedkov a ich vymáhania v prípade porušenia finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v
osobitných predpisoch (napr. zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o správach finančnej kontroly).

42. Podľa odvolacieho súdu Zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami má povahu súkromnoprávnej
zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže uzatvorenie zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov
predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách a zmluva odkazuje na predpisy verejného práva.
Judikatúra stanovila rozdiely medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, ktoré nie je potrebné

v tomto rozhodnutí vzhľadom na ich vyčerpávajúce posúdenie súdom prvej inštancie aj stranami
sporu, podrobne uvádzať. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že v súčasnosti dochádza k
prelínaniu súkromného a verejného práva, čoho dôkazom je aj uzatvorená zmluva. Zmluva vzhľadom na
dojednanie medzi sporovými stranami je zmluvou obchodnoprávnou, keďže si strany dojednali predmet
svojich záväzkov dostatočne určito (záväzok žalovaného 1/ poskytnúť nenávratný finančný príspevok v

súladesozmluvnýmipodmienkami azáväzokprijímateľaprijaťfinančnéprostriedkyarealizovaťprojekt)
a na aplikácii Obchodného zákonníka sa písomne dohodli. Vzhľadom na odkaz na predpisy verejného
práva a záväzok žalobcu tieto rešpektovať má zmluva aj povahu verejnoprávnu. Práve s poukazom
na verejnoprávny charakter musí žalobca zniesť zvýšené povinnosti na režim nakladania s finančnými
prostriedkami. Preto nie je možné tvrdiť, že zmluva je nevyvážená a napádať ju pre prípadný rozpor s

poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Sprísnená kontrola s nakladaním
so štátnymi finančnými prostriedkami zo strany jedného z účastníkov zmluvy, t.j. žalovaného 1/ vyplýva
z verejnoprávnej povahy zmluvy. Vo viacerých ustanoveniach zmluvy je zakotvené, že ide o finančné
prostriedky vyplatené zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, s čím je spojená zvýšená kontrola
ako aj zvýšená zodpovednosť za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok oproti štandardným

obchodným zmluvám.

43. V prípade nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. platí, že obsah vzniknutého vzťahu
sa riadi jednak zmluvou a jednak Obchodným zákonníkom ako zákonom špeciálnym a v tomto prípade
aj predpismi verejného práva upravujúcimi režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami.

44. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, ak na jednej
strane posúdil Zmluvu ako verejnoprávnu a na strane druhej aplikoval na odstúpenie Obchodný
zákonník. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na odstúpenie od zmluvy je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia bola účastníkmi

dohodnutá.

45. Podľa § 344 Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo
tento alebo iný zákon.

46. V článku XII. bod 1 Zmluvy bolo dojednané, že v prípade, ak prijímateľ poruší ktorúkoľvek povinnosť,
ku ktorej sa zaviazal podľa tejto zmluvy, je SORO bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvy oprávnený
odstúpiť od tejto zmluvy za podmienok a v súlade s článkom XIV. odsek 1 tejto zmluvy.

47. Z citovaného článku Zmluvy vyplýva, že upravuje odstúpenie od zmluvy, preto v prípade porušenia

ktorejkoľvek povinnosti bol oprávnený žalovaný 1/ od zmluvy odstúpiť. Skutočnosť, že porušenie
ktorejkoľvek povinnosti, na ktorú sa žalobca zaviazal, je predpokladom na odstúpenie od zmluvy
nemožno považovať za nevyvážené dojednanie v neprospech žalobcu, vzhľadom na sprísnený režim
nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami a prostriedkami EÚ.48. Ak teda žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy pre porušenie povinností dojednaných touto zmluvou,
odstúpenie je potrebné považovať za platný právny úkon. Súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru o platnom odstúpení od zmluvy pre porušenie povinností, ktoré v odôvodnení rozhodnutia
podrobne uviedol. V tejto časti odvolací súd odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP na správnosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia v časti porušenia zmluvy
odvolací sú uvádza, že nedodržanie podmienok zmluvy, a teda porušenie zmluvných podmienok vyplýva
zo Správy z kontroly na mieste vykonanej zamestnancami odboru pre oprávnenosť výdavkov ŠF

EU Ministerstva školstva SR. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že predmetnú správu je potrebné
posudzovať ako dôkazný prostriedok a súd z nej môže vychádzať iba po stránke skutkovej. Žalobca v
priebehu konania zistenia uvedené v správe nevyvrátil, snažil sa iba spochybniť samotnú správu a z jej
zistení vyvodiť iné závery. Keďže podľa článku XII. v spojení s čl. XIV Zmluvy bol žalovaný 1/ oprávnený
odstúpiť od zmluvy v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti žalobcom, nie je potrebné podrobne
rozoberať každý jeden dôvod odstúpenia od zmluvy, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v

napadnutom rozhodnutí. Uzatvorením Zmluvy si musel byť žalobca vedomý dôsledkov prípadného
porušenia zmluvy.

49. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy v
čase, keď sám bol v omeškaní s plnením svojho záväzku realizovať platby. Žalovaný 1/ bol povinný

v zmysle Zmluvy realizovať platby až potom, čo žalobca predloží kompletnú žiadosť o platbu a bolo
rozhodnuté o oprávnenosti výdavkov. Keďže podľa žalovaného 1/žiadosti o platbu neboli kompletné
a v prípade ďalších žiadostí prebiehala kontrola, žalovaný 1/ nemohol rozhodnúť o oprávnenosti
výdavkov a realizovať platbu. Podmienky vyplatenia platieb sú upravené v článku VII Zmluvy s tým,
že prevod nenávratného finančného príspevku zabezpečí poskytovateľ do 90 dní od vzniku nároku na

vyplatenie platby. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný 1/ sa nedostal do omeškania
so zaplatením platieb. Príjemcovi vznikol nárok na vyplatenie príslušnej platby iba v prípade, ak podá
úplnú žiadosť o platbu, a to až po schválení súhrnnej žiadosti príslušným orgánom finančného riadenia
štrukturálnych fondov.

50. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy
v čase, keď už zmluva neexistovala. Z článku XV. bod 3 Zmluvy vyplýva, že platnosť a účinnosť
zmluvy končí päť rokov po vyplatení poslednej čiastky príspevku. V čase odstúpenia od Zmluvy neboli
preplatené všetky platby, možno teda konštatovať, že existovali práva a záväzky zo zmluvy, t.j. zmluva
existovala. Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že odstúpenie od zmluvy nebolo dostatočne určité, pretože

nie sú nijako špecifikované skutkové okolnosti, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, podľa ktorého „v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka
možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny
prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení
pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva

bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy
nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v §
48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od
zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie
dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť

týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť
odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“.

51. V súvislosti s odvolaním žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi
konaním štátu a konaním ministerstva ako rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou vo svojom

mene. Ministerstvo školstva SR je rozpočtovou organizáciou s vlastnou právnou subjektivitou. Zároveň
je správcom majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu.
Ministerstvo školstva SR uzavrelo predmetnú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
vo svojom mene ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Štát nebol zmluvnou stranou, preto v
tomto prípade nie je aktívne legitimovaným na podanie vzájomného návrhu.

52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie v oboch napadnutých výrokoch
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.53. O trovách odvolacieho konania žalobcu a žalovaného 2/ bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca nemal úspech v sume 16.409,27 eur a žalovaný 2/ v sume
18.782,44 eur. Vzhľadom na porovnateľný neúspech oboch strán odvolací súd dospel k záveru, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o trovy žalovaného 1/, tomuto žiadne
v odvolacom konaní nevznikli.

54. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).