Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313210159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6313210159.6

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov
senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v exekučnej veci oprávneného SG
Equipment Finance Czech Republic s.r.o., so sídom Antala Staška 2027/79, Praha, Česká republika,
IČO: 61 061 344, právne zastúpeného Mgr. Michalom Chuchútom, LL.M, so sídlom Námestí Junkových
2772/1, Stodůlky, Praha 5, Česká republika proti povinným 1/ BODO - S. L., s. r. o., so sídlom Moyzesova

12, 977 01 Brezno, IČO: 36 644 391, zrušenému bez likvidácie od 18. 02. 2016, 2/ S. L., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX L., právne zastúpenému JUDr. Petrom Šramkom, advokátom,
so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, o vymoženie 10 583,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/3512/2013 - 64 zo dňa 09. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno ako exekučný súd (ďalej aj ,,okresný súd“, event. „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“, event. „exekučný súd“) uznesením zo dňa 09. 05. 2017 zamietol návrh povinného
2/ na zastavenie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený poskytol povinnému 1/ finančný prenájom
traktora s dojednaným právom kúpy prenajatej veci vo výške 128 520,- Eur s DPH a povinný 1/ sa
zaviazal vyššie uvedenú sumu vrátiť v 48-tich mesačných splátkach podľa splátkového kalendára.

Súd prvej inštancie mal po preštudovaní príslušnej Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXXX/XX
a Všeobecných obchodných podmienok pre finančný leasing za preukázané, že povinnému 1/ bola
uvedená vec v hodnote 128 520,- Eur poskytnutá za účelom podnikania, pričom zmluvu uzatváral
oprávnený s povinným 1/ ako právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri. Okresný súd teda
daný vzťah považoval za obchodný vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, z čoho tiež
vyplýva, že sú zmluvné podmienky ponechané na vôli strán. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že

ak sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke koncipovanej vo Všeobecných obchodných
podmienkach pre finančný leasing, bola to ich vôľa a rozhodcovský súd konajúci vo veci mal potom
právomoc konať a rozhodnúť spor. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nakoľko povinný 1/ uhradil
len jednu zo splátok, tak ako bolo dohodnuté v splátkovom kalendári a zvyšok neuhradil, žalobca sa
obrátil na žalovaného II. (povinný 2/), ktorý pri uzavretí Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXXX/
XX urobil prehlásenie o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka na úhradu zvyšku dlhu vo

výške 11 413,14 Eur. Súd prvej inštancie zdôraznil, že prevzatie ručenia fyzickou osobou za žiadnych
okolností nevytvára spotrebiteľský vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ručiteľský záväzok je závislý od
záväzku veriteľa a dlžníka (povinný 1/) a ten nemá v tomto prípade spotrebiteľský charakter. Vzhľadom
na nespotrebiteľský charakter vzťahu medzi oprávneným a povinným 2/ nebol súd prvej inštancie
oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku z pohľadu § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného, dospel okresný

súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie,
nakoľko v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol dôvody, pre ktoré by podľa zákona mala byťexekúcia zastavená a súd prvej inštancie nezistil ani iné dôvody, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku
a preto návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu povinný 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, bol exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovkej zmluvy. Pokiaľ nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Ďalej konštatoval, že skúmanie, či bola uzavretá rozhodcovská doložka na základe voľby práva
nie je posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku a nesmeruje k zrušeniu tohto
rozhodnutia. Predmetný rozhodcovský rozsudok považoval za materiálne nevykonateľný, keďže bol
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc rozhodovať vo veci, pretože sa jedná o ničotný
akt, nemajúci žiadne právne účinky a hľadí sa naň, akoby neexistoval. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej
aj ,,CSP”), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie
podlˇa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podlˇa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnˇuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzitˇ len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplnitˇ na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dˇalšie dôvody.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštancˇného súdu
odvolací súd konštatuje, že uznesenie prvoinštancˇného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožnˇuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatocˇne podrobné, ale je i jasné, zrozumitelˇné, presvedcˇivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spl´nˇa zákonné
kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
7. Odvolací súd konštatuje, že povinný 2/ neuviedol v odvolaní žiadne skutocˇnosti, okolnosti alebo
argumenty,ktorébynebolipredmetomskúmaniaprvoinštancˇnéhosúduasktorýmibysaprvoinštancˇný
súd náležite nevysporiadal.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným §
387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorým reaguje na argumenty uvedené
v odvolaní.
9. Pokiaľ povinný 2/ v odvolaní namietal, že v predmetnom prípade konal a rozhodoval rozhodcovský
súd i napriek tomu, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky), odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že oprávnený so spoločnosťou BODO - S. L., s.r.o. (povinný 1/) platne uzavrel
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku 11 odsek 13 Všeobecných obchodných podmienok pre
finančný leasing, ktoré sú súčasťou Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXXX/XX zo dňa 20. 05.
2009. V danom prípade obe zmluvné strany konali pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a daný vzťah sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom

povinný 2/ prebral v zmysle ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka celkové ručenie za
záväzky povinného 1/ vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvu o
finančnomleasingunemožnopovažovaťzospotrebiteľskú,nakoľkoleasingbolpovinnému1/poskytnutý
na výkon jeho podnikateľskej činnosti a ručenie povinného 2/ je akcesorickým vzťahom, vznikajúcim na
základe vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.

10. Exekučný súd teda podanie povinného 2/ správne vyhodnotil a taktiež správne rozhodol, keď jeho
návrh na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko povinný 2/ neuviedol vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
11. S ohlˇadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekucˇného súdu podlˇa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).