Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115203723
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115203723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
nám. č. 1, Bratislava, IČO: 00603481, proti žalovanému: W.. L. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XX, Z.,
zastúpenému: AKWH Legal s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 862 134, za účasti intervenientov na
strane žalobcu: 1/ Mestská časť Bratislava-Staré mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava,

2/ZákladnáškolaDubová,sosídlomDubová1,Bratislava,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
o odvolaní žalobcu a intervenientov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. marca
2017, č.k. 12C/44/2015 - 111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom
pozemkov v kat. území M. W., register "C" katastra nehnuteľností, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo

výmere 492 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere
467 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania v celom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný je na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
územie M. W. vedený ako vlastník nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX o výmere 492 m2, ostatné plochy,
spôsob využitia - pozemok na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko
a iné, titulom darovacej zmluvy O. XXXXX/XXXX zo dňa 6.12.2007, na liste vlastníctva č. XXXX pre

kat. územie M. W. je vedený ako vlastník nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX o výmere 467 m2, ostatné
plochy, spôsob využitia - pozemok na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp,
táborisko a iné, titulom darovacej zmluvy O. XXXXX/XXXX zo dňa 6.12.2007, pričom na LV č. XXXX
N.. Ú. M. W. na parc. č. XXXX o výmere 407 m2 a parcele č. XXXX o výmere 1270 m2 sa
nachádza budova E. X., so súp. č. XXXX F. XXXX, vo vlastníctve Mestská časť Bratislava - M. W.. Z
výmeru Ústredného NV v Bratislave - povolenie vstupu na pozemok zo dňa 8.9.1953, zistil, že Ústredný
NV v Bratislave dňa 8.9.1953 povolil ÚNV pre školstvo a osvetu a telesnej výchovy v Bratislave, v zmysle

§ 44 vl. nariadenia č. 93/1950 Sb., vykonávať vymeriavacie práce a umiestnenie meračských značiek,
sondovanie základovej pôdy na nehnuteľnostiach zapísaných v pozemkovoknižnej knihe kat. územie
Z. B. Č.. XXXX - XXXX. Z výmeru vyplýva, že pozemky, na ktoré sa povoľuje vstup boli ÚNV určené
pre novostavbu školy a je treba k dokumentácii plánovanej stavby previesť na nich povolené práce.
Keďže ide o stavbu pre ktorú nemožno získať pozemky vyvlastnením, bolo treba rozhodnúť. Z údajov
o vlastníckom pomere k pozemku, Ústredného NV v Bratislave zo dňa 11.9.1953 zistil,

že vyhliadnuté pozemky pre výstavbu školy na X. U.. komplex pozemkov medzi ulicami Z., B. K. W., Q.
F. X., obsahujúci parcelu č. XXXX - XXXX parcelovaných podľa platnej regulácie, sú z časti konfiškáty
a z časti súkromné vlastníctvo. Rada ÚNV na svojom zasadnutí dňa 15.6.1953 po zdôvodnení žiadostiKNV v Bratislave o určení pozemkov pre stavbu škôl sa uzniesla, že žiadané pozemky dáva do užívania
ÚNV - IV. referátu na výstavbu plánovanej školy. Z rozhodnutia ONV Bratislava - Nivy zn. Výst. 2462/156
- 16 zo dňa 27.7.1956 mal preukázané, že dňa 27.7.1956 ONV Bratislava, odbor pre výstavbu, povolil

školskému odboru rady Ústredného NV v Bratislave, novostavbu 8/17 triednej školy na území mesta
Bratislavy, parcela č. XXXX - XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX v obvode IIX na X. U.. Podľa
odseku 13. stavebník musí dať vyhotoviť geometrický plán o odčlenení parciel potrebných pre stavbu a
usporiadať majetkoprávne vlastníctvo. Doklad o tom musí predložiť do 60 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia. Z delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo

dňa 17.1.2003 mal preukázané, že Slovenská republika odovzdala žalobcovi v zmysle § 2b zákona č.
138/1991 Zb. z dôvodu prechodu niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce podľa zákona
č. 416/2001 Zb. nehnuteľnosti v kat. území staré mesto, obec: Z. - W..Č.. M. W. školské zariadenie
E. X., pozemky parcela č. XXXX o výmere 407 m2, parcela č. XXXX o výmere 1270 m2, parcela č.
XXXX/X o výmere 9873 m2, parcela č. XXXX/X o výmere 234 m2, zapísané na LV č. XXXX a stavby
so súp. č. XXXXXX na parcele č. XXXX F. XXXX, budovu školy zapísanú na LV č. XXXX. Pozemky č.

XXXX, XXXX/X, XXXX/X a stavba na pozemku č. XXXX sa delimitovali majetkoprávne neusporiadané. Z
geometrickéhoplánunaobnoveniečastiprávnehostavu(pôv.PKparcelyč.XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/
X) a na určenie vlast. práva k pozemku p.č. XXXX/X,X,X,X,XX, XXXX Č.. XX/XXXX- Q. E. XX.X.XXXX,
zistil, že vlastníctvo parcely č. XXXX/XX vydokladované nebolo, vlastníkom zostal doterajší vlastník a
zo žiadosti Magistrátu Hl. mesta SR Bratislava zo dňa 30.11.2004 zistil, že žalobca dňa 30.11.20004 na

základe delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku v zmysle § 2b zákona č.
138/1991 Zb. z dôvodu prechodu niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce podľa zákona
č. 416/2001 Zb. a potvrdenia o pridelení súpisného čísla požiadal Správu katastra pre Hl.
mesto SR Bratislavu o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemkom parcela č. XXXX
zastavaná plocha o výmere 407 m2 v celosti, parcela č. XXXX zastavaná plocha o výmere 1270 m2 v

celosti, parcela č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 6639 m2 v celosti, parcela č. XXXX/
X zastavaná plocha o výmere 234 m2 v celosti, parcela č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 1077 m2
v celosti, parcela č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 658 m2 v podiele 1/2, stavbe s č. I. XXXX na
pozemku parcela č. XXXX a stavbe s č. I. XXXX na pozemku parcela č. XXXX (E. Š. X.). K žiadosti
pripojil delimitačný protokol, oznámenie o pridelení súpisného čísla, rozhodnutie o povolení stavby, PK

vložky č. XXXXX, XXXXX KÚ Bratislava + Potvrdenie o neknihovanom pozemku, GP. č. XX/XXXX-Q..
Z pozemkoknižnej vložky č. XXXX zistil zápis vlastníckeho práva manželov V. Č. v 1/2 a N. Č. v
1/2 na základe kúpnej zmluvy zo 16.7.1949, došlej 20.7.1949, Č. XXXX a z knihovanej žiadosti V.
Č. F. N. Č. doručenej Okresnému súdu v Bratislave 20.7.1949 pod sp. zn. Čd 4233/49 mal preukázané,
že manželia Č. požiadali súd o vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX

N.. Ú. Z. na základe kúpnej zmluvy zo 16.7.1949 parcela č. XXXX F. XXXX pre každého v 1/2. Poukázal
na to, že z kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.1949 vyplýva, že manželia Č. dňa 16.7.1949 kúpili od S. (F.) V.
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej vložke č. XXXX, B. Č.. XXXX - záhrada/stavebný pozemok vo
výmere 466 m2 a parcela č. XXXX záhradu/stavebný pozemok vo výmere 492 m2 v celosti,
za 105.000,- Kčs. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.9.1958 zistil, že manželia Č. kúpili od štátu nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v Bratislave na N., Z. XX, B.. Č.. O.-XXX. Z pozemkoknižného návrhu V. Č. F. N.I. Č.
doručeného Ľudovému súdu v Bratislave dňa 17.12.1958 pod sp. zn. Čd 4543/58, zistil, že manželia
Č. požiadali súd o zápis vo vložke č. XXXX pozemkovej knihy kat. územie Z. za rozkúskovania parcely
a za vklad vlastníckeho práva a navrhli aby na základe priložených dokladov bolo vydané uznesenie.
Súčasne prehlásili, že nevlastnia v kat. území Z. žiaden nehnuteľný majetok a

z oznámenia Slovenského národného archívu zo dňa 13.3.2003 vyplýva, že v archíve Slovenského
národného archívu sa nenachádzajú konfiškačné resp. vyvlastňovacie rozhodnutia a prídelové listiny na
parcelu č.XXXX F. XXXX vlastníka V. F. N. Č. v kat. území Z.. Z oznámenia archívu Hl. mesta
SR Bratislavy zo dňa 12.3.2003 mal preukázané, že v archíve Hl. mesta SR Bratislavy sa v zozname
skonfiškovaných parciel (pozemkov) v kat. území Z. nenachádza parcela č. XXXX, XXXX F. XXXX a z

oznámenia Štátneho archívu v Bratislave zo dňa 6.3.2003 vyplýva, že v Štátnom archíve v Bratislave sa
nenachádzajú dokumenty týkajúce sa zmeny vlastníctva resp. konfiškácie parciel č. XXXX, XXXX, XXXX
B. O.. Č.. XXXXX, XXXX N.. Ú. Z., pôvodní vlastníci V. K. L.. Z. F. V. Č. F. N.na Č.. Z oznámenia
Obvodného úradu v Bratislave zo dňa 20.4.2006 mal preukázané, že v registratúrnych záznamoch -
dokladov týkajúcich sa nehnuteľnosti na parcelách č. XXXX, XXXX zapísaných v pozemkovoknižnej

vložke č. XXXX pre kat. územie Z.-M. W.-E. na X. U.. ktorá bola postavená na základe stavebného
povolenia z 27.7.1956 č. Výst. 2462/1956-16, ktoré vydal Odbor pre výstavbu rady ObNV Bratislava
- Nivy sa spisový materiál nenachádza. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn.
31D/1357/2005, Dnot. 23/2005 zistil, že N. Č. zomrela dňa 17.3.2001 a osvedčením o dedičstve sp.zn.22D 262/01, Dnot. 62/01, právoplatným dňa 28.6.2001, vydaným Mgr. Margitou Kudláčovou, notárom
ako súdnym komisárom, sa jej dedičmi stali manžel V. Č. F. X. W. N.. Predmetom dedičstva boli rodinný
dom s.č. XXXX O. N.. Ú. O. B. Č.. XXXXX/X , XXXXX/XX E.M. na Y. Č.. XXXX. Dňa 5.5.2005 bola

súdu doručená žiadosť W. N. o prejednanie novoobjaveného dedičstva - nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. území M. W., obec Z. - M. W., parcela č. XXXX F. XXXX. Osvedčením o dedičstve sp.zn.
31D 1357/2005, Dnot. 23/2005, právoplatným dňa 13.6.2005, vydaným JUDr. Idou Plichtovou, notárom
ako súdnym komisárom, nehnuteľnosti vedené v poz. knihe kat. územie Z., E.. Č.. XXXX, B. Č.. XXXX
záhrada podľa stavu PK vo výmere 466 m2 v KN ako parcela č. XXXX/X ost. pl.časť), parcela č. XXXX

záhrada podľa stavu PK vo výmere 492 m2 (v KN ako parc. č. XXXX/X ost.pl. časť) v hodnote
900.000,- Sk nadobudla dcéra W. N. L.. Č.. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn.
31D/1354/2005, Dnot. 18/2005 zistil, že V. Č.R. zomrel dňa 19.7.2001 a osvedčením o dedičstve
sp.zn. 22D 611/01, Dnot. 145/2001 právoplatným dňa 14.12.2001, vydaným JUDr. Elenou Jankovou,
notárom ako súdnym komisárom, sa jeho dedičkou stala dcéra W. N.. Predmetom dedičstva bolo bytové
zariadenie, drobné elektrospotrebiče, nehnuteľnosti v kat. území O. zapísané na LV č. XXXX, B. Č..

XXXXX/X zastavané plochy vo výmere 128 m2, parcela č. XXXXX/XX zastavané plochy vo výmere 30
m2 a stavba rodiného domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X v polovici. Dňa 5.5.2005 bola súdu
doručená žiadosť W. N. o prejednanie novoobjaveného dedičstva - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
kat. území M. W., obec Z. - M. W., parcela č. XXXX F. XXXX. Osvedčením o dedičstve sp.zn. 31D
1354/2005,Dnot.18/2005-19,právoplatnýmdňa8.6.2005,vydanýmMgr.ViktóriouKubovskou,notárom

ako súdnym komisárom, nehnuteľnosti vedené v poz. knihe kat. územie Z., E.. Č.. XXXX, parcela č.
XXXX záhrada vo výmere 466 m2, parcela č. XXXX záhrada vo výmere 492 m2 v 1/2 v hodnote
900.000,- Sk nadobudla dcéra W. N.Š. L.. Č.. Poukázal na to, že z vyjadrenia W. N. zo dňa 22.10.210
vyplýva, že W. N. svoje nehnuteľnosti darovala a tento majetok nebol nikdy predaný či vyvlastnený, jeho
užívanie bolo jej rodine neprávom znemožnené a zo stanoviska k darovaniu - prevod vlastníctva B.. V.

M. zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že B.. V. M. parcely registra C č. XXXX/XX F. XXXX/XX
N.. Ú. M. W., nachádzajúce sa na X. U.. O. Z., daroval žalovanému. Z vyjadrenia k darovaniu R.. Y. G.
zo dňa 1.3.2010 zistil, že Y. G. daroval žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa na X. U.. O. Z. a z
memoranda o spolupráci a porozumení č. 577/2014 zo dňa 8.12.2014 mal preukázané, že žalovaný dňa
8.12.2014uzavrelsMestskoučasťouBratislava-M.W.memorandum ospolupráciaporozumení

č. 577/2014, ktorým Mestská časť Bratislava - M. W. prehlásila, že pozemky žalovaného sú užívané E. X.
bez uzatvorenej nájomnej alebo inej zmluvy, iba na základe vecného bremena podľa zákona č. 66/2009
Z.z. a bez platenia akejkoľvek náhrady a zaviazala sa k vyriešeniu nárokov žalovaného urovnaním a
dohodou, predovšetkým formou odkúpenia pozemkov žalovaného za znaleckú cenu minimálne vo výške
450,- EUR/m2. Toto memorandum o spolupráci a porozumení č. 577/2014 zo dňa 5.2.2015 Mestská

časť Bratislava - M. W. vypovedala dňa 13.2.2015.
2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 130 ods. 1, § 134
ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že hoci žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, žaloba nie je dôvodná. Zdôraznil, že na základe vykonaného dokazovania listami
vlastníctva č. XXXX F. XXXX N.. Ú. M. W. mal preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti

parcela č. XXXX/XX o výmere 492 m2, ostatné plochy, spôsob využitia - pozemok na ktorom je ihrisko,
štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko a iné, a parcela č. XXXX/XX o výmere 467
m2, ostatné plochy, spôsob využitia - pozemok na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha,
autokemp, táborisko a iné, titulom darovacej zmluvy V 32530/2007 zo dňa 6.12.2007. V konaní
bolo nesporné, že predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli E. Š., X. X, Z., ktorý bol vybudovaný

v 50. rokoch. Výmerom Ústredného NV v Bratislave - povolenie vstupu na pozemok
zo dňa 8.9.1953 a údajmi o vlastníckom pomere k pozemku, Ústredného NV v Bratislave zo dňa
11.9.1953, mal za preukázané, že Ústredný NV v Bratislave dňa 8.9.1953 povolil ÚNV pre školstvo a
osvetu a telesnej výchovy v Bratislave, v zmysle § 44 vl. nariadenia č. 93/1950
Sb., vykonávať vymeriavacie práce a umiestnenie meračských značiek, sondovanie

základovej pôdy na nehnuteľnostiach zapísaných v pozemkovoknižnej knihe kat. územie Z. parcela č.
XXXX - XXXX, pre novostavbu školy z dôvodu, že ide o stavbu, pre ktorú nemožno získať pozemky
vyvlastnením, pozemky boli z časti konfiškáty a z časti súkromné vlastníctvo. Uvedené pozemky boli
dané do užívania ÚNV - IV. referátu na výstavbu plánovanej školy. Rozhodnutím ONV Bratislava -
Nivy zn. Výst. 2462/156 - 16 zo dňa 27.7.1956 mal súd za preukázané, že ONV Bratislava, odbor pre

výstavbu, povolil školskému odboru rady Ústredného NV v Bratislave, novostavbu 8/17 triednej školy
na území mesta Bratislavy, parcela č. XXXX - XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX v obvode IIX
na X. U.. s tým, že stavebník musí dať vyhotoviť geometrický plán o odčlenení parciel potrebných
pre stavbu a usporiadať majetkoprávne vlastníctvo. Toto vysporiadanie nebolo v konanípreukázané a preto právny predchodca žalobcu, štát, nemohol byť pri ich držbe dobromyseľný,
pretože od 27.7.1956 vedel, že mu uvedené pozemky nepatria, bola mu uložená povinnosť vlastníctvo
majetkoprávne vysporiadať, čo však neurobil. Delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí

nehnuteľného majetku zo dňa 17.1.2003 bolo preukázané, že štát v zmysle § 2b zákona č. 138/1991 Zb.
z dôvodu prechodu niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001
Zb. nehnuteľnosti v kat. území M. W., obec: Bratislava - m.č. M. W., školské zariadenie E. X., pozemky
parc. Č.. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X a stavby so súp. č. XXXXXX na B. Č.. XXXX F. XXXX, budovu
školy zapísanú na LV č. XXXX, odovzdal žalobcovi s tým, že pozemky č. XXXX, XXXX/X, XXXX/

X a stavba na pozemku č. XXXX sa delimitovali ako majetkoprávne neusporiadané. Geometrickým
plánom na obnovenie časti právneho stavu (pôv. PK parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X) a na
určenie vlast. práva k pozemku p.č. XXXX/X,X,X,X,XX, XXXX Č.. XX/XXXX- GP z 23.2.2004, bolo
preukázané, že z pôvodných parciel došlo k vytvoreniu nových parciel, že vlastníctvo parcely č. XXXX/
XX vydokladované nebolo, vlastníkom zostal doterajší vlastník. Pozemky, ktoré boli predmetom sporu
pôvodne kúpili manželia Č. v roku 1949, čo medzi stranami sporné nebolo a bolo to preukázané aj

kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.1949, pozemkoknižnou vložkou č. XXXX N.. Ú. Z., knihovanou žiadosťou
V. Č. F. N.I. Č. doručenou Okresnému súdu v Bratislave dňa 20.7.1949 pod sp. zn. Čd 4233/49. V
konaní nebola preukázaná strata vlastníckeho práva manželov Č. k predmetným nehnuteľnostiam
a žalobca sa do podania žaloby ani necítil byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo vyplýva z
toho, že Delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 17.1.2003

mu boli štátom odovzdané pozemky č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a stavba na pozemku č. XXXX, ktoré
neboli majetkoprávne usporiadané, čo vyplýva so žiadosti Magistrátu Hl. mesta SR Bratislava zo dňa
30.11.2004, ktorou na základe delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku
zo dňa 17.1.2003 nepožiadal Správu katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu o zápis vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, ale len k nehnuteľnostiam parcely č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č..

XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/XX F. N. M. M. Č.. R..XXXX na pozemku parcela č. XXXX F. M.
Č.. R.. XXXX na pozemku parcela č. XXXX (E. Š. X.). Žiadal zapísať geometrický plán č. XX/XXXX
- Q., ktorým predmetné pozemky vyčlenil ako cudzí majetok, ku ktorému nemal vlastnícke právo. Z
uvedeného je potom zrejmé, že žalobca nebol pri držbe predmetných nehnuteľností dobromyseľný a
neboli preto splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

zo strany žalobcu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia podanej žalobe, alternatívne zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že
okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok vydržania, dobromyseľnosti
vydržateľa, hoci v rámci procesného útoku v konaní zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré preukazovali
dobromyseľnosť vydržateľa vo vzťahu k predmetným pozemkom, ktoré sú súčasťou areálu E. Š. X.
X, Z., vybudovaného v päťdesiatych rokoch. Poukázal na to, že v roku 1956 bolo vydané Odborom

pre výstavbu rady Obvodného národného výboru v Bratislave zn. Výst. 2462/1956-16 Rozhodnutie o
povolení stavby pre E. X., ktorá bola povolená na pôvodných PK pozemkoch parc. č. XXXX-XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, v k. ú. M. W., ktorým podľa spätnej identifikácie zodpovedajú pozemky,
ktoré sú predmetom súdneho sporu. Postupne dochádzalo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu o
čomsvedčíajVýmerÚstrednéhonárodnéhovýboruvBratislavezodňa8.9.1953,ktorýriešilajpovolenie

vstupu na uvedené pozemky. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil správne ním predložené
Rozhodnutie o povolení stavby pre E. X.Á. zn. Výst. 2462/1956-16, ktoré podporuje jeho tvrdenie, že je
dobromyseľný vydržateľ, nakoľko v bode 13 predmetného rozhodnutia je uvedené, že stavebník musí
dať vyhotoviť geometrické plány po odčlenení parciel potrebných pre stavbu a usporiadať vlastníctvo a
doklad o tom musí predložiť do 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Z toho potom vyplýva, že

ak by nedošlo k požadovanému majetkovoprávnemu usporiadaniu, uvedené rozhodnutie
zn. Výst. 2462/1956-16 zo dňa 27.7.1956 by nenadobudlo právoplatnosť, pričom stavba školy a celého
areálu bola postavená. Zdôraznil, že on, ako aj predchádzajúci vlastník Československý štát užívali
pozemky, ktoré sú predmetom súdneho sporu v dobrej viere, že im tieto patria, nerušene 50 rokov,
pričom v prehlásení zo dňa 10.12.1958, ktoré je súčasťou spisu manželia Č. V.asne deklarujú, že

nevlastnia v katastrálnom území Z. žiadny iný majetok okrem domu a pozemkov na N.. Toto prehlásenie
považuje za nesporný dôkaz, ktorý podporuje jeho tvrdenie, že už v decembri 1958 nevlastnili iné
nehnuteľnosti. V súlade s vládnym nariadením č. 163/1947 o prídele konfiškovaných
rodinných domov, by nebolo možné prideliť rodinný dom do užívania fyzických osôb, ak by v časeprídelu vlastnili inú nehnuteľnosť v Bratislave. Každý uchádzač o prídel sa musel vzdať vlastného bytu
alebo obytného domu, prípadne pozemku v súlade s ustanovením § 22, § 36, alebo tento ponúknuť
osídľovaciemu úradu a Fondu národnej obnovy pre prípad, že mu bol dom pridelený. Týmto dôkazným

tvrdením sa okresný súd nezaoberal ani v odôvodnení rozsudku a taktiež opomenul vládne nariadenie č.
163/1947 Zb. Dostatočným spôsobom teda preukázal stratu vlastníckeho práva manželov Č. k sporným
nehnuteľnostiam a preto nemohli byť predmetné pozemky ani zahrnuté do dedičstva po nich, a následne
ich jediná dedička W. N., rod. Č., nemohla darovacou zmluvou previesť do vlastníctva B.. V. M. F.
Y. G., nakoľko tieto nehnuteľnosti nemali byť zahrnuté do dedičstva po jej rodičoch, ktorí ku dňu smrti

predmetné pozemky nevlastnili. Takýmto konaním by došlo k porušeniu zásady nemo
plus iuris (nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám), pričom naviac predmetné pozemky
neboli prejednané v riadnom dedičskom konaní, ale až ako znovuobjavené dedičstvo v roku 2005, v tom
istom roku ako ho po prvý krát v danej veci kontaktoval žalovaný. Nesúhlasil ani s právnym názorom
okresného súdu, že sa do podania žaloby ani necítil byť vlastníkom predmetných pozemkov. Práve
naopak, po celú dobu sa cíti byť vlastníkom sporných pozemkov, ktoré nerušene užíval, nachádzali

sa v oplotenom areáli základnej školy, bolo vydané stavebné povolenie na stavbu základnej školy a
nikdy nebol nikým vyzvaný na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov. Po celú dobu bol v držbe
dobromyseľnýasnažilsadošetriťalistinamipodložiťsvojevlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiam.
Dôkazné prostriedky, ktoré boli súčasťou procesného útoku, okresný súd nedostatočne vyhodnotil,
nezaoberal sa nimi v uvedenom kontexte a nezaoberal sa ani okolnosťami, za akých prešli sporné

nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V
súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bolo potrebné predmetné nehnuteľnosti urýchlene
zveriť do správy mestskej časti Bratislava - M. W., aby mala škola a školský areál správcu. Nemal teda
inú možnosť, ako zveriť do správy tie pozemky a stavbu, ktoré mali založené listy vlastníctva v prospech
hlavného mesta. Sporné pozemky boli odčlenené geometrickým plánom. Nie však z titulu, že sa necíti

byť ich vlastníkom a že sa jedná o cudzí majetok tak, ako je nesprávne uvedené v odôvodnení rozsudku,
ale naopak, po celú dobu mal úmysel svoj majetok, ktorý nerušene užíva, usporiadať, zabezpečiť všetky
potrebné listiny na zápis vlastníckeho práva v prospech hlavného mesta. Skutočnosť, že mu právny
predchodca neposkytol požadované listiny na základe ktorých mohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva v
prospech hlavného mesta neznamená, že sa necítil byť ich vlastníkom, že jeho a držba ako aj držba jeho

právneho predchodcu nebola dobromyseľná. Hoci v PK vložke č. XXXX zostali zapísaní manželia Č.R.,
v prípade prechodu vlastníctva nehnuteľností na štát v 50 rokoch nemal zápis do pozemkovej knihy,
prípadne evidencie nehnuteľností konštitutívny charakter, keď intabulačný princíp, ktorý zaznamenal, že
vlastníctvo k pozemku sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy, neplatil. K 1.7.2002 v zmysle §
2b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v nadväznosti na zákon č. 416/2001 Zb.

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce, prešli školy do vlastníctva obce,
k čomu boli spísané delimitačné protokoly o odovzdaní nehnuteľného majetku a týmto
delimitačným protokolom prešla na obec budova školy a pozemky, pričom pozemky neboli zapísané na
listoch vlastníctva. Od tohto času mal nepretržite v užívaní a držbe aj pozemky v areáli školy v dobrej
viere, že mu tieto patria. Právni predchodcovia žalovaných (pôvodní vlastníci) nikdy nekontaktovali

držiteľov sporných nehnuteľností s návrhom na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v areáli školy,
neprejavili záujem o predmetné pozemky, nakoľko si boli vedomí, že im tieto nepatria. Nebyť zápisu
sporných pozemkov na list vlastníctva žalovaného v roku 2007, žalobca mal k dispozícii doklady,
ktoré mali byť podkladom pre vyhotovenie notárskej zápisnice o vydržaní predmetných
pozemkov. V konaní teda dostatočne preukázal zákonom požadované predpoklady vydržania, keď

držiteľ dlhodobo užíval a zhodnocoval vec po dobu viac ako 50 rokov ako svoju vlastnú, pričom zo strany
štátu mu bol celý areál školy riadne delimitovaný, a nehnuteľnosti užíval v presvedčení že mu patria, a to
aj napriek tomu, že právny stav tomu nezodpovedá. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa však okresný
súd nezaoberal, nevyhodnotil predložené dôkazy v uvedenom kontexte, a preto dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote; so súhlasom žalobcu; (obsahovo totožné)
odvolanie aj intervenienti 1/ a 2/ na strane žalobcu, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali na to, že Delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí

nehnuteľného majetku zo dňa 17.01.2003 uzavretým medzi Slovenskou republikou - Okresným úradom
BratislavaIaHlavnýmmestomSRBratislavoubolinažalobcudelimitovanénehnuteľnosti v
katastrálnom území M. W.G. tvoriace ako celok F. E. X. Č.. X, XXX XX Z., B.Á. E. B. B.. Č.. XXXX
T. O. XXX W., B.. Č.. XXXX T. O. X.XXX W., B.. Č.. XXXX/X T. O.W. X XXX W., B.. Č.. XXXX/X T.O. XXX W. F. M. M. M. Č. XXXXXX. Z charakteru delimitovaných nehnuteľností je zrejmé, že ide o
nehnuteľnosti, ktoré slúžia výlučne na účely výchovy a vzdelávania žiakov E. Š.N. X.. Tieto nehnuteľnosti
boli právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou republikou a následne aj žalobcom užívané v dobrej

viere, že mu tieto patria, pričom po celý čas zabezpečoval potrebnú starostlivosť o ne a nakladal s nimi
ako s vlastnými. Súd pritom predložil aj pôvodnú Snímku z katastrálnej mapy z roku 1982, ktorá jasne
preukazuje, že areál E. Š. X. X tvorí jeden celok, a to bez akejkoľvek zmienky o sporných pozemkoch
označených ako parcela č. XXXX/XX F. XXXX/XX. Vytkli prvoinštančnému súdu, že sa vôbec nezaoberal
dôkazom priloženým k žalobe, a to Prehlásením manželov Č. zo dňa 10.12.1958, v ktorom títo jasne

deklarujú, že v katastrálnom území Z. nevlastnia žiaden majetok. Práve predmetné vyhlásenie je v tomto
spore jedným z rozhodujúcich dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu o tom, že sporné pozemky boli
v užívaní štátu a nemohli byť súkromným vlastníctvom, keď sami jeho bývalí vlastníci takéto
vyhlásenie urobili a následne riadne podpísali. Tvrdenia žalovaného o možnosti, že "manželia Č. mohli
pred týmto prehlásením nehnuteľnosti previesť na svojich rodinných príslušníkov, alebo známych a po
prehlásení previesť späť do svojho vlastníctva, alebo ich prehlásenie nebolo pravdivé, je absolútne ničím

nepodložené a je v rozpore s obsahom citovaného listinného dôkazu, ktorý práve naopak preukazuje, že
manželia Č. nevlastnili žiaden nehnuteľný majetok, a teda nevlastnili ani sporné pozemky v súčasnosti
označené ako parc. č. XXXX/XX F. XXXX/XX. Taktiež sa však súd prvej inštancie pri posudzovaní
predmetu sporu nezaoberal ani príslušnými ustanoveniami vtedy platného Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou, t.j. neplatil

intabulačný princíp. Poukázali v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikovaný pod R 30/1993, v zmysle ktorého rozhodnutie štátneho notára (v súčasnosti uznesenie súdu
o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na toho-ktorého z dedičov) má iba deklaratórnu
povahu, ktorým sa deklaruje, že dedičia nadobudli dedičstvo smrťou poručiteľa. Ak potom manželia Č.
neboli vlastníkmi sporných pozemkov, nemohla tieto pozemky nadobudnúť do svojho vlastníctva ani ich

dedička pani W. N., ktorá ich následne nemohla previesť darovacou zmluvou na V. M. F. Y. G. a títo
následne na žalovaného. Zároveň na namietali, že okresný súd v konaní neprihliadol ani na oprávnenosť
držby právnym predchodcom žalobcu - Československým štátom, ktorý mal areál školy v držbe a
nakladal sním ako s vlastným už od 50-tych rokov, pričom sporné pozemky neboli prejednané v rámci
riadneho dedičského konania, ale až v rámci konania o novoobjavenom dedičstve v roku 2015, ktorého

účastníkom konania bol aj budúci obdarovaný - B.. V. M., čoho je zrejmé, že sa jednalo o
špekulatívny prevod sporných pozemkov, ktorého účelom je iba dosiahnutie majetkového prospechu, a
to vymáhaním úhrady za vydanie bezdôvodného obohatenia od neho, od žalobcu a od intervenienta 2/,
o čom svedčí aj žaloba podaná žalovaným voči nim, ktorou sa žalovaný proti nim v konaní na Okresnom
súde Bratislava I sp. zn. 12C/44/2015 zaplatenia sumy 74.179,43 eur s príslušenstvom. Takéto konanie

žalovaného označili za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemá požívať podľa
platného práva právnu ochranu.
5. Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniamžalobcuaintervenientovnastranežalobcukonštatoval,
že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I je podľa jeho názoru s ohľadom na právnu
ako aj skutkovú stránku veci správny a zároveň dostatočne podrobne odôvodnený. V odvolaniach sa

pritom neuvádzajú žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, avšak odvolatelia iba opätovne poukazujú na
skutočnosti a dôkazy, ktoré už vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedostatočné na určenie vlastníckeho
práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno a toto nemôže úspešne uniesť ani v odvolacom konaní,
keďže zo žiadneho z ním predložených dôkazov nevyplýva jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

a nebola preukázaná dobromyseľnosť držby nehnuteľností žalobcu a aj jeho právnych predchodcov.
Žalobca neuviedol ani jediný relevantný právny dôvod, z ktorého by vyplýval nárok na určenie že je
vlastníkom nehnuteľností, resp. ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukazoval jeho vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. Zároveň neuviedol ani jedinú relevantnú právnu skutočnosť, z ktorej by so zreteľom
na všetky okolnosti vyplývalo, že by on a jeho právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im

predmetné pozemky patria. Práve naopak, všetky rozhodnutia, výmery a pod. predložené v konaní
potvrdzujú, že v žiadnom prípade žalobca nebol a ani nemohol byť nikdy dobromyseľný a nie
je vlastníkom nehnuteľností, keď z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že sa stal vlastníkom
nehnuteľností titulom darovacej zmluvy O.-XXXXX/XXXX zo dňa 6.12.2007. Toto jeho vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam je právne perfektné v súlade s platnou právnou úpravou a bolo

v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdené, pričom bolo obsahom PK vložky č.
XXXX, osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D 1354/2005, Dnot. 18/2005 - 19 a vyjadrenia W. N. zo dňa
22.10.2010,preukázanénepretržitévlastníctvovšetkýchjehoprávnychpredchodcov.Žalobcaanižiadny
jeho právny predchodca nebol nikdy zapísaný vo verejných listinách ako vlastník nehnuteľností a vkonaní nepredložil ani žiadny dôkaz o uskutočnení majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k nehnuteľnostiam stavebníkom alebo inou osobou v roku 1956 alebo neskôr, teda keď v
konaní nebolo preukázané, že k takémuto majetkovoprávnemu usporiadaniu v

skutočnosti niekedy došlo, nebola preukázaná ani dobromyseľná a oprávnená držba žalobcu, resp. jeho
právnych predchodcov k nehnuteľnostiam smerujúca k vydržaniu. Napokon poukázal
na to, že dôkaz predložený žalobcom ako kľúčový, a to, že manželia Č.R. dňa 10.12.1958 pri zápise
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej od štátu nachádzajúcej sa v Bratislave na N., ulica Z.
XX, prehlásili, že nevlastnia v kat. území Z. žiaden nehnuteľný majetok, je aj podľa jeho názoru právne

irelevantný, nakoľko predmetné prehlásenie manželov Č. mohlo byť v roku 1958 vykonané nepravdivo,
resp. len ako formálna neoddeliteľná súčasť potrebných úkonov k nadobudnutiu nehnuteľností od štátu
v tom čase, nakoľko vtedy platný Občiansky zákonník (1951 - 1964) preferoval socialistické vlastníctvo
pred osobným a súkromným vlastníctvom a toto v spojitosti s ďalšími právnymi
predpismi rozsahovo podstatne obmedzoval. Taktiež existuje reálna možnosť, že manželia Č. mohli
pred vykonaním tohto prehlásenia všetky iné vlastnené nehnuteľnosti dočasne previesť na tretiu osobu

a následne po prehlásení tieto nehnuteľnosti previesť späť do svojho vlastníctva, keďže v tom čase
neplatil intabulačný princíp a vlastnícke právo aj k nehnuteľnostiam sa prevádzalo už samou zmluvou.
Toto prehlásenie jednoznačne nepreukazuje vlastnícke právo v prospech žalobcu ani jeho právnych
nástupcoch, pričom jeho pravdivosť vyvracajú predložené dôkazy, keďže z pozemkovoknižnej vložky č.
XXXX a oznámenia Štátneho archívu v Bratislave zo dňa 06.03.2003 vyplýva, že neboli zapísané žiadne

zmeny týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti odo dňa ich nadobudnutia 16.07.1949, kedy manželia Č.
kúpili nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Žalobca tak v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal,
že splnil zákonné predpoklady na vydržanie nehnuteľností, a tak nedisponuje žiadnym hmotnoprávnym
dôvodom preukazujúcim jeho aktívnu legitimáciu v tomto konaní.
6. Žalobcavreakciinavyjadreniežalovanéhozotrvalnadôvodochpodanéhoodvolania anesúhlasil

s vyjadrením žalovaného, že v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy a opätovne
poukazujeme na skutočnosti a dôkazy, ktoré už vyhodnotil súd prvej inštancie. Práve z dôvodu, že tieto
dôkazy boli nesprávne vyhodnotené prvostupňovým súdom a tento dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, podal v zákonnej lehote odvolanie voči rozsudku
okresného súdu. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie

neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v rámci procesného útoku v konaní zabezpečil dostatok dôkazov,
ktoré preukazovali dobromyseľnosť vydržateľa vo vzťahu k sporným pozemkom, ktoré sú súčasťou
areálu E. Š. X. X, Z., ktorý bol vybudovaný v 50. rokoch. Rovnako zopakoval, že stratu vlastníctva
manželov Č.Ý. k sporným nehnuteľnostiam riadne preukázal ich prehlásením zo dňa 10.12.1958,
ktorým sa okresný súd nezaoberal, toto nevyhodnotil a dokonca ho opomenul aj v odôvodnení

rozsudku. Opätovne v tejto súvislosti zdôraznil, že právni predchodcovia žalovaných (pôvodní vlastníci)
nikdy nekontaktovali držiteľov sporných nehnuteľností s návrhom na majetkovoprávne usporiadanie
pozemkov v areáli školy, neprejavili záujem o predmetné pozemky, nakoľko si boli vedomí,
že im tieto nepatria a nebyť zápisu sporných pozemkov na list vlastníctva žalovaného v roku 2007, mal
by k dispozícii doklady, ktoré mali byť podkladom pre vyhotovenie notárskej zápisnice o

vydržaní predmetných pozemkov, nakoľko jeho právny predchodca a neskôr aj on dlhodobo užívali
a zhodnocovali vec po dobu viac ako 50 rokov ako svoju vlastnú a celý areál školy mu bol riadne
delimitovaný zo strany štátu, v presvedčení že mu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu patria.
7. Intervenient 1/ na strane žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniam uviedol, že
zotrváva na svojej právnej argumentácií uvedenej vo svojom odvolaní a má za to, že žalobca splnil

všetky zákonné predpoklady vyžadované v ust. § 134 Občianskeho zákonníka na vydržanie sporných
pozemkov a je ich výlučným vlastníkom. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa teda preukázal
svoje vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XX F. XXXX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Z.-M. W., a to listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, ako aj dôkazmi predloženými priamo na
pojednávaniach.Skutočnosť,žemanželiaČ.O.časesvojejsmrtinevlastnilispornépozemky,preukazuje

popri ich vyhlásení zo dňa 10.12.1958, ktorým deklarujú, že v katastrálnom území Z.
nevlastnia žiaden nehnuteľný majetok, aj tá skutočnosť, že pozemky neboli predmetom prejednania v
rámci riadneho dedičského konania, ale až v konaní o novoobjavenom dedičstve. Ak
by manželia Č. boli skutočne vlastníkmi sporných pozemkov, o ich existencii by mala vedomosť aj ich
dedička pani W. N. a čo je dôležitejšie, aj samotný pán Č., ktorý bol účastníkom riadneho dedičského

konania po poručiteľke N. Č. ako dedič zo zákona v I. dedičskej skupine spolu s dcérou W. N.. B.
Č., F. B. N. však sporné pozemky v konaní o dedičstve neuviedli a nežiadali ich prejednanie, čo len
potvrdzujeskutočnosť,žemanželiaČ.nebolivlastníkmispornýchpozemkov.Nadruhejstrane,žalobcaa
aj jeho právny predchodca boli oprávnene, vzhľadom na všetky okolnosti, dobromyseľní, že im pozemky,tvoriace súčasť areálu E. Š. X., ohraničené plotom a slúžiace pre výchovno-vzdelávacie potreby, patria
a nakladali s nimi ako s vlastnými.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a

v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolania žalobcu a intervenientov 1/ a 2/ vystupujúcich na jeho strane nie sú dôvodné.
9. V danom spore súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď na zistenie rozhodujúcich

skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je
vlastníkom pozemkov v kat. území M. W., register "C" katastra nehnuteľností, parc. č. XXXX/XX -
ostatné plochy vo výmere 492 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, B.. Č.. XXXX/XX - ostatné
plochy vo výmere 467 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vykonal náležité dokazovanie
v rozsahu dôkazných návrhov strán. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval

zodpovedajúce ustanovenia podľa § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré aj
správne vyložil a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu podanej žaloby aj riadne odôvodnil, keď svoj
myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj prijaté právne
závery ohľadne všetkých relevantných predbežných otázok významných pre rozhodnutie v danom
spore. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v prejednávanej

veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nadobudnutie jeho vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, avšak ani žiadny iný právny dôvod, ktorý by mohol jeho
vlastníctvo preukázať, a preto nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, keď právni predchodcovia
žalovanéhovlastníctvokpredmetnýmpozemkomnikdynestratili,vlastníkmiboliajvčaseprevodutýchto
nehnuteľností na žalovaného, ktorý sa preto stal ich riadnym vlastníkom.

10. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu a intervenientov na jeho strane, ktorí namietali, že v
spore predloženými dôkazmi, a to najmä Delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí
nehnuteľného majetku zo dňa 17.01.2003, v spojení s Rozhodnutím o povolení stavby pre
E. X. zn. Výst. 2462/1956-16, ako aj Prehlásením manželov Č. zo dňa 10.12.1958, preukázali splnenie
všetkých predpokladov pre vydržanie sporných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli E. Š. X. X O. Z.,

odvolací súd uvádza, že táto ich argumentácia nemôže obstáť. Pre vydržanie nehnuteľností žalobcom
bolo totiž v danom prípade nevyhnutné, aby žalobca, resp. štát ako jeho právny predchodca, po dobu
desiatich rokov spĺňali zákonom stanovené kvalifikačné znaky oprávneného držiteľa, teda osoby, ktorá
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej tieto nehnuteľnosti patria. V zmysle ustálenej
judikatúry (napr. 3 Cdo 144/2010, 2 Cdo 119/2007 a mnohé ďalšie) sa zásadne pre

dobromyseľnosť držby vyžaduje, aby držiteľ disponoval aspoň domnelým právnym titulom, od ktorého
oprávnenosť svojej držby odvodzuje, pričom v tomto smere nemožno oprávnenosť držby odvodzovať
iba od subjektívneho presvedčenia držiteľa, ktoré nemá žiadnu oporu v objektívnych okolnostiach veci
avšak ani od faktického užívania danej veci. V prípade žalobcu, ani jeho právneho predchodcu, však
nemožno považovať držbu sporných nehnuteľností za oprávnenú, nakoľko žalobcom zdôrazňované

listiny, teda Rozhodnutie o povolení stavby pre E. X. zn. Výst. 2462/1956-16 a Delimitačný
protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 17.01.2003, nemožno považovať za
ani len domnelé tituly, o ktoré by sa mohlo opierať presvedčenie štátu a žalobcu, že im predmetné
nehnuteľnosti patria. Z rozhodnutia o povolení stavby pre E. X. E.. Výst. 2462/1956-16 totiž priamo
vyplýva, že sporné nehnuteľnosti v čase jeho vydania neboli majetkovo-právne vysporiadané, teda štát

nebol ich vlastníkom a pokiaľ ide o Delimitačný protokol zo dňa 17.01.2003, v ňom sa výslovne
uvádza, že sporné nehnuteľnosti sa na žalobcu delimitujú ako vlastnícky neusporiadané. Za tohto stavu,
keď štátu i žalobcovi muselo byť po celú rozhodnú dobu, po ktorú mala plynúť vydržacia doba, z
citovaných listín zrejmé, že im tieto nehnuteľnosti nepatria, neobstojí tvrdenia žalobcu, že v
danom prípade preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov vydržania. Na tom

nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo predmetných nehnuteľností pôvodní vlastníci manželia Č.N.
I.euviedli (nepriznali) vo svojom vyhlásení z decembra roku 1958, avšak ani to, že nehnuteľnosti boli
prejednané až ako novoobjavený majetok. Z hľadiska oprávnenosti držby predmetných nehnuteľností
štátom a neskôr žalobcom sú totiž tieto okolnosti bez právneho významu za stavu, keď štát ani žalobca
nedisponujú žiadnym (ani len domnelým) titulom, ktorý by na ich strane mohol objektívne založiť ich

oprávnené presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva daných nehnuteľností, ktoré naviac (ako už bolo
uvedené) vylučuje obsah žalobcom predložených listín, z ktorých vyplýva, že držiteľ si bol vedomý, že
vlastníctvo nehnuteľností zostalo neusporiadané. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca v odvolaní namieta,
že v rozhodnutí o povolení stavby pre E. X. zn. Výst. 2462/1956-16, je uvedené, že stavebník musídať vyhotoviť geometrické plány po odčlenení parciel potrebných pre stavbu a usporiadať vlastníctvo
a doklad o tom musí predložiť do 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, z čoho vyplýva, že
ak by nedošlo k požadovanému majetkovoprávnemu usporiadaniu, uvedené rozhodnutie zn. Výst.

2462/1956-16 zo dňa 27.7.1956 by nenadobudlo právoplatnosť, pričom stavba školy a celého areálu
bola postavená, odvolací súd uvádza, že uloženie takejto povinnosti stavebným úradom bez ďalšieho
nepreukazuje aj jej splnenie, pričom dôkazom o vysporiadaní vlastníctva nehnuteľností nie je ani to, že
budova základnej školy bola reálne postavená a je doposiaľ v prevádzke.
11. Neopodstatnená je tiež argumentácia žalobcu a intervenientov na jeho strane, ktorí poukazujú na to,

že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v oplotenom areáli základnej školy a slúžia výlučne na účely
výchovy a vzdelávania žiakov E. Š. X.. Uvedené skutočnosti totiž samé o sebe, pri absencii iného titulu
zakladajúceho oprávnenú držbu, taktiež nemôžu samé osebe zakladať oprávnenú držbu, keď značná
výmera predmetných pozemkov (spolu 959 m2) a ich umiestnenie v areáli základnej školy vylučuje aj
existenciu omylu o predmete držby a nemožno tak uvažovať o vydržaní sporných nehnuteľností týmto
spôsobom, pričom účel (neoprávneného) užívania týchto nehnuteľností je z hľadiska oprávnenosti držby

celkom bez významu.
12. Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca za nesporný dôkaz o strate vlastníctva
právnych predchodcov žalovaného manželov Č. B.ovažuje ich prehlásenie z decembra 1958, že
nevlastnia iné nehnuteľnosti, takéto prehlásenie nemá, a ani v čase jeho vystavenia nemalo, samé
o sebe za následok prevod (stratu) ich vlastníctva, a nie je ani spôsobilé preukázať splnenie

predpokladov pre vydržanie nehnuteľností žalobcom ani jeho právnym predchodcom. Oprávnenosť
držby žalobcu, resp., jeho právneho predchodcu sa pritom v danom prípade nemôže zakladať ani
na ďalších skutočnostiach, na ktoré v spore poukazoval žalobca a intervenienti vystupujúci na jeho
strane, teda ani na tvrdení, že právni predchodcovia žalovaného (pôvodní vlastníci) nikdy nekontaktovali
držiteľov sporných nehnuteľností s návrhom na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v areáli školy

a neprejavili záujem o predmetné pozemky. Naviac, v tejto súvislosti možno poukázať i na to, že
medzi žalovaným a Mestskou časťou Bratislava - M. W. bolo dňa 08.12.2014 uzavreté memorandum o
spolupráci a porozumení č. 577/2014, v ktorom Mestská časť Bratislava - M. W. prehlásila, že pozemky
žalovaného sú užívané E. X. bez uzatvorenej nájomnej alebo inej zmluvy, iba na základe vecného
bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a bez platenie akejkoľvek náhrady a zaviazala

sa k vyriešeniu nárokov žalovaného urovnaním a dohodou, predovšetkým formou odkúpenia pozemkov
žalovaného za znaleckú cenu minimálne vo výške 450,- EUR/m2, a teda je zrejmé, že i intervenient 1/ na
strane žalobcu si bol vedomý toho, že sporné pozemky ani do roku 2014 neboli vlastnícky vysporiadané
a právni predchodcovia žalovaného svoje vlastníctvo nikdy nestratili.
13. So zreteľom na vyššie uvedené je bez právneho významu i námietka žalobcu, ktorý v

odvolaní spochybňuje čestnosť nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalovaným, keď bez ohľadu
na posúdenie uvedenej otázky je nepochybné, že vzhľadom na absenciu nadobúdacieho titulu a
nesplnenie predpokladov vydržania, žalobca nikdy vlastníctvo predmetným nehnuteľností nenadobudol,
a preto z hľadiska merita veci charakter správania žalovaného a jeho právnych predchodcov nemá
žiaden význam.

14. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe
vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový veci, a na jeho základe dospel k
správnemu záveru, že žalobca sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, rozhodol vecne
správne, keď podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa užprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).