Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204989
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714204989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, proti žalovanému H.. T. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XX, XXX XX F., o zaplatenie 32,86 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 16.02.2017, č.k. 11C/151/2014-82, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak:

„ Žalovaný H.. T. K?nig je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave 32,86
Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu vedený v Štátnej
pokladnici, číslo účtu: SK 2981800000007000156752, VS: 854910955.

Súd žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor JUDr. Viliam K?nig, by mohol pre oprávneného
žalovanú sumu vo výške 32,86 Eur dňom 18.08.2005. Oprávnenému bola doručená kópia oznámenia o

vrátení poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 08.09.2005 dňa 21.06.2013. Z oznámenia o vrátení
poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Viliam K?nig exekučné konanie
skončil vymožením pohľadávky, príslušenstva, a to v exekúcii dňa 18.08.2005. Súdny exekútor ničím
nepreukázal, že sumu vymoženú pre oprávneného, oprávnenému aj vyplatil. Namietal len premlčanie.
Tým, že súdny exekútor porušil právne predpisy, keď pre oprávneného v exekúcii vymohol žalovanú
sumu, ale túto mu vôbec nezaplatil - nepoukázal, spôsobil žalobcovi škodu zavineným konaním. Podľa
názoru súdu k tomuto došlo úmyselným konaním. Preto objektívna premlčacia lehota je 10 ročná, ktorá

začala plynúť odo dňa 18.08.2005, keď došlo k vymoženiu sumy. Subjektívna dvojročná premlčacia
lehota začala plynúť odvtedy, ako sa žalobca dozvedel o vymožení sumy, čo znamená od 21.06.2013.
Žaloba bola podaná dňa 09.04.2014. K tomuto dňu neuplynula ani objektívna, a ani subjektívna
premlčacia lehota. Preto okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odôvodnenie rozhodnutia oprel
o ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že medzi exekútorom ako orgánom verejnej
moci a oprávneným v exekučnom konaní, neexistuje súkromno-právny, ale verejno-právny vzťah, v
ktorom ako účastníci nemajú voči sebe navzájom rovnaké postavenie charakteristické pre súkromno-
právne vzťahy. Vzhľadom na povahu vzťahu nemôže dôjsť potom na strane súdneho exekútora kbezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Ide tu o nárok na náhradu
škody v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

17Co/167/2012-205 zo dňa 24.09.2015.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní postupoval v súlade s
platnými procesnými predpismi, vykonal vo veci riadne dokazovanie, na základe ktorého ustálil skutkový
stav, vo veci rozhodol, pričom na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy.

8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekútor je štátom určenou
a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

10. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, v súvislosti s
výkonomexekučnejčinnostimáexekútorpostavenieverejnéhočiniteľa.Vykonávanieexekučnejčinnosti
je výkonom verejnej moci.

11. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva
a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti, ktoré sú obsahom
právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie

vôleichsubjektov.Vzťahy,ktorésúzaloženénanerovnomprávnompostaveníichúčastníkov,avktorých
orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú však
verejnoprávne.

12. V zmysle uvedeného nemožno právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania

považovať za súkromnoprávny vzťah, tak ako na to v odvolaní poukázal aj žalovaný. Uvedený právny
záver je v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13. 02. 2013, podľa
ktorého súdny exekútor ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v
súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania, avšak len pri realizácii úkonov
exekučného konania.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako súdnym exekútorom je verejnoprávny a teda žalovaný škodu spôsobil v súvislosti s
výkonom verejnej moci. Podľa citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súdny exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. V súvislosti s

výkonomexekučnejčinnostimáexekútorpostavenieverejnéhočiniteľa.Vykonávanieexekučnejčinnosti
je výkonom verejnej moci. Pokiaľ súdny exekútor prijal platbu od povinného a následne ju bezodkladne
nevyplatil oprávnenému, išlo z jeho strany o výkon exekučnej činnosti, ktorú žalovaný vykonával ako
predstaviteľ verejnej moci pri realizácii úkonov exekučného konania, ktoré v tom čase prebiehalo.

14. Vzhľadom na to, že vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným je vzťahom verejnoprávnym,
nemožno pohľadávku žalobcu pokladať za bezdôvodné obohatenie. Inštitút bezdôvodného obohatenia
je upravený v Občianskom zákonníku a môže vzniknúť iba medzi účastníkmi s rovným právnym
postavením, a teda v súkromnoprávnych vzťahoch. Rovnaký právny názor zastáva aj Najvyššísúd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (pozri napr. 4Cdo/41/2009, 6M Cdo/4/2011,
7Cdo/161/2013).

15. V zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

16. Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31. 08. 2005 postará o jej vykonanie.

17. Súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie ukladá ustanovenie § 46 ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 povinnosť postarať sa o jej vykonanie. Zo znenia
tohto ustanovenia je zrejmé, že pod pojmom vykonania exekúcie sa myslí konanie súdneho exekútora
z úradnej povinnosti s dôrazom na dodržiavanie zásad zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Súdny

exekútormusíprivýkoneexekučnejčinnostidbaťokreminéhoajnauspokojenieexekvovanýchnárokov,
teda uspokojenie pohľadávky oprávneného tak, aby mu svojim konaním nespôsobil škodu. Škodu môže
súdny exekútor spôsobiť svojim konaním ako aj nekonaním. Z ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 vyplýva, že pri vzniku škody v rámci exekučnej činnosti
prichádza do úvahy zodpovednosť exekútora za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup.

V prípade žalovaného ako súdneho exekútora došlo pri výkone exekučnej činnosti k nevyplateniu
vymoženej pohľadávky oprávnenému. Žalovaný tak uplatnil nesprávny úradný postup, spočívajúci v
nezákonnom zásahu do záujmov fyzických a právnických osôb. Z rozsudku súdu prvej inštancie je
nepochybné, že predmetná škoda vznikla za výkonu funkcie žalovaného ako súdneho exekútora, čo
nepopiera ani samotný žalovaný. Ustanovenie § 33 ods. 1 EP upravuje zodpovednosť exekútora za

škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone exekučnej činnosti. Zodpovednosť súdneho
exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 EP je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t. j.
zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či došlo k vzniku škody
úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

18. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 03. 2016, sp. zn. 3Cdo/75/2015, podľa ktorého
zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť
štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia v
uvedenej veci poukázal na to, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť
exekútorazaškoduprivýkonefunkcieexekútoraješiršiaakopodľazák.č.514/2003Z.z.(porovnajnapr.

II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zák. č. 514/2003 Z. z. priamo neustanovujú
prioritu alebo výlučnú zodpovednosť za škodu podľa niektorého z nich. Obe zodpovednosti stoja vedľa
seba. Z dikcie § 33 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené
v ustanoveniach § 29 až 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom

regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
(obdobne II. ÚS 289/2008). Závisí výlučne na vôli žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. alebo, či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods.
1 Exekučného poriadku. Okresný súd, vec správne právne posúdil a námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú relevantné.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods.
1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,
preto žalobcovi prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Nakoľko
však žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške

náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd
rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6Cdo/5/2017).20. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).