Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106203009
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7106203009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu NSC, s.r.o., Jiskrova 4, Košice, IČO:
36 181 943, zast. advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, proti žalovanej Slovenskej
republike, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie 37.309,96
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23. novembra
2016, č.k. 26C 165/2006-558, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
23.11.2016, č.k. 26C 165/2006-558 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 624.000,-Sk (20.713 €) s 13%-ným ročným úrokom z
omeškania od 16.1.2006 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,-Sk (16.596,96
€) s 13%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.1.2006 do zaplatenia.

2. Rozhodnutie po opísaní skutkového stavu a citácii § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 1 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného do 30.6.2004 (ďalej
len „zákon č. 58/1969 Zb.“), § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 10, § 18 ods. 1, 2 zákona č.
58/1969 Zb., § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 199/2004 Z.z. Colného zákona a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z.z.“ alebo „Colného zákona“), § 64 ods. 1 písm.

b/, § 64 ods. 8, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z., § 442 ods. 1, 2 Obč. zák. (ďalej
len „OZ“) odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Colný úrad
Prešov prepustil do navrhovaného režimu voľný obeh motorové vozidlo I. Q., rok výroby XXXX, číslo
motora XXXXXX na základe colného vyhlásenia deklaranta MONOPOL, a.s., Južná trieda 97, Košice,
IČO: 31 736 939. Deklarant v colnom vyhlásení zo dňa 5.12.2003 uviedol (ako) meno predávajúceho
Embassy of the Slovak republik, S. C. XX, X.. Ľ. H., J., B. na základe faktúry daňového dokladu č.
1/2003 vystaviteľ Embassy of the Slovak republik, S. C. XX, Ľ. H., B., odberateľ MONOPOL, a.s. zo dňa

3.12.2003, ktorou dodávateľ Embassy of the Slovak republik, S. C. XX vyfaktúroval MONOPOL, a.s.
predaj automobilu I. Q. V., farba strieborná metalíza, číslo karosérie S., číslo motora: XXXXXX, 7.000
USD. Colný úrad Košice rozhodnutím zo dňa 15.6.2004 sp.zn. 390/04/ONK rozhodol o zaistení tovaru
podľa § 64 ods. 1 písm. a/ colného zákona z dôvodu, že Colný úrad Košice nadobudol podozrenie,že právnická osoba NSC, s.r.o. prechováva tovar nevyhnutný na preukázanie skutočností na riadne
vykonanie colného dohľadu. Predmetom kontroly bol dovoz osobného motorového vozidla I. Q. V.
O. D., rok výroby 2003, prepusteného dňa 5.12.2003 do režimu voľný obeh v colnom konaní č. 062

630 530 2035. Colný úrad Košice nadobudol podozrenie, že vozidlo bolo prepustené do režimu voľný
obeh na základe nepravdivých údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení. Dňa 18.6.2004 colný
úrad zaistil predmetné motorové vozidlo. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa
13.10.2004 sp.zn. 40019/2004 zrušilo rozhodnutie Colného úradu Košice o zaistení vozidla zo dňa
15.6.2004 sp.zn. 390/04/ONK a vrátilo vec správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z

dôvodu, že colný úrad pochybil vo vzťahu k správnej aplikácii § 64 Colného zákona, podľa ust. § 64
ods. 1 písm. a/ Colného zákona, lebo vozidlo malo byť zaistené podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b/ Colného
zákona pre dôvodné podozrenie, že predmetný tovar bol získaný colným deliktom a nie pre nevyhnutnú
potrebu na preukázanie skutočností dôležitých na riadne vykonanie colného dohľadu. Colný úrad
Košice vydal žalobcovi NSC, s.r.o. motorové vozidlo dňa 29.10.2004. Z listinných dôkazov predložených
žalovaným mal súd za preukázané, že Colný úrad Prešov vykonával od 19.12.2003 úkony smerujúce k

verifikácii faktúry, ktorá bola súčasťou colnej deklarácie, dožiadaniami na Ministerstvo zahraničných vecí
Slovenskej republiky, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kyjeve, z ktorých bolo zistené, že faktúra,
ktorá bola predložená ako príloha colnej deklarácie, nebola vystavená Ministerstvom zahraničných vecí
Slovenskej republiky ani Zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v Kyjeve, ktoré neevidujú žiadne
záznamykpredmetnémumotorovémuvozidlu,žeX..H.niejezamestnancomMinisterstvazahraničných

vecí SR ani osobou oprávnenou na vystavenie faktúry za Ministerstvo zahraničných vecí SR s tým,
že X.. H. bola delegátkou obchodného oddelenia pri Zastupiteľskom úrade na Ukrajine. Po zaistení
motorového vozidla vykonával Colný úrad Košice protokoly o následnej kontrole, kde bola spochybnená
hodnota dovážaného tovaru a postup pri určení colnej hodnoty. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody u Colného úradu v Košiciach výzvou zo dňa 23.12.2005.

3. Po posúdení zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

4. Pretože žalobca sa domáhal náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu, súd posudzoval jednak existenciu nezákonného rozhodnutia ako aj nesprávny

úradný postup.

5. Pre existenciu nezákonného rozhodnutia je daný predpoklad v súlade s ust. § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969
Zb. V danej veci Colný úrad v Košiciach vydal rozhodnutie dňa 15.6.2004 o zaistení motorového vozidla.
Predmetné rozhodnutie nemalo odkladný účinok. Rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Colného

riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2004 z dôvodu nesprávnej aplikácie citovaného dôvodu
zaistenia vozidla s tým, že Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zrušujúcom rozhodnutí potvrdilo
odôvodnenosť a zákonnosť zaistenia motorového vozidla. Pre posúdenie existencie nezákonného
rozhodnutia nie je možné aplikovať ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., keďže nešlo o právoplatné
rozhodnutie, ktoré by pre nezákonnosť zrušil príslušný orgán, t.j. colné riaditeľstvo. Zrušené rozhodnutie

Colného úradu Košice nenadobudlo právoplatnosť a nebolo zrušené pre nezákonnosť. V danej veci
nie je prípustná ani aplikácia pojmu nezákonné rozhodnutie podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.,
keďže nešlo ani o rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Predmetné rozhodnutie nebolo
zrušené pre nezákonnosť, pretože v zrušujúcom rozhodnutí bola potvrdená príslušným odvolacím
orgánom zákonnosť a odôvodnenosť zaistenia motorového vozidla.

6. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je možné posúdiť titulom nezákonného rozhodnutia, a
preto posudzoval nárok aj z titulu nesprávneho úradného postupu.

7. Z právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej činnosti súdov, ktoré vykladajú pojem nesprávneho

úradného postupu vyplýva, že ide o prípady škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej
moci, ako rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre činnosť a postup orgánov verejnej moci a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú
vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti, avšak bez bezprostredného odrazu v obsahu vydaného
rozhodnutia. Z tohto hľadiska sa za nesprávny úradný postup považuje tiež aj nevydanie, či oneskorené

vydanie rozhodnutia, ktoré malo byť v súlade s právnymi predpismi vydané v stanovenej lehote,
prípadne iná nečinnosť orgánu verejnej moci alebo iné vady v postupe či v spôsobe vedenia konania,
to všetko samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti
s daným postupom. Podľa konkrétnych okolností môže nesprávny úradný postup predstavovať vpodstate akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu, ak pri nej alebo v dôsledku nej
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre jeho postup alebo k porušeniu poriadku
určeného povahou a funkciou tohto postupu.

8. Žalobca odôvodňoval nesprávny úradný postup colného úradu v spôsobe zaistenia motorového
vozidla, ktoré malo byť vykonané obzvlášť hrubým spôsobom, krikom zamestnancov colného úradu
a vyhrážkami. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadny dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu.
Žalobca nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie týchto skutočností, a tieto skutočnosti

neboli preukázané ani v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C 64/2007, v
ktorom bol riešený totožný nárok týkajúci sa iného motorového vozidla, ktoré bolo zaisťované súčasne
s predmetným motorovým vozidlom, ktoré je predmetom tohto konania. Ďalej namietal, že zaistením
motorového vozidla boli porušené ústavné práva žalobcu na ochranu vlastníckeho práva. Súd mal za
to, že v danej veci išlo o prípad, kedy možno legálne obmedziť vlastnícke právo na základe osobitných
právnych predpisov, v konkrétnom prípade Colného zákona. Vlastníctvo ako právny inštitút nespočíva

len v práve vlastníka a povinnostiach ostatných ho v jeho práve nerušiť ale aj v povinnosti vlastníka
plniť si povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva vzniknuté priamo zo zákona. V prípade, že vlastník
tieto povinnosti nesplní, môže dôjsť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a to aj odňatím vlastníckeho
práva, či už priamo zo zákona alebo úradným výrokom príslušného orgánu. Súd mal za to, že dôvod
zaistenia motorového vozidla bol daný, keďže v rozhodnutí colného orgánu a v zrušujúcom rozhodnutí

colného orgánu bola jednoznačne preukázaná odôvodnenosť a zákonnosť zaistenia motorového vozidla
v dôsledku nesprávne uvedených údajov v colnej deklarácii ako aj vo faktúre s tým, že ako predávajúci
bol v colnej deklarácii uvedený Ambasáda Slovenskej republiky v Kyjeve a faktúru vystavila taktiež
Ambasáda Slovenskej republiky v Kyjeve, pričom colným úradom bolo zistené, že Ambasáda Slovenskej
republiky nikdy nebola vlastníkom motorového vozidla ani oprávneným disponovať s predmetným

motorovým vozidlom a taktiež nikdy nevydala faktúru, ktorú deklarant predložil. Citované okolnosti
posúdili colné orgány ako dôvod pre zaistenie motorového vozidla a súd tento postup považuje ako
zákonný. Pokiaľ ide o dobu zaistenia motorového vozidla poznamenal, že po zaistení motorového
vozidla bolo preukázané, že colné úrady vykonávali rozsiahle šetrenie z dôvodu zisťovania prepojenia
osôb predávajúceho a kupujúceho, s ohľadom na dôvodné podozrenie o pochybnostiach o hodnote

deklarovaného tovaru a vykonávali ďalšie úkony na vyhodnotenie prepojenia osôb s hodnotou tovaru
za účelom stanovenia colného dlhu.

9. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že neboli splnené základné predpoklady
ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia (z dôvodu

neexistencie takéhoto rozhodnutia) a nesprávneho úradného postupu.

10. V prípade, že žalobca má za to, že mu vznikla zaistením motorového vozidla škoda, mal sa domáhať
náhrady škody voči subjektu, ktorý bol zodpovedný za škodu, t.j. subjekt, ktorý porušil právnu povinnosť
uvedením nesprávneho subjektu - predávajúceho v colnej deklarácii.

11. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný
úspech, a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/
CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzajúc z nedostatočne zisteného „skutočného“ stavu veci
vyvodil nesprávny právny záver, ak žalobu zamietol, napriek tomu, že žalovaná nepreukázala v celom

konaní oprávnenosť zaistenia osobného motorového vozidla. Poznamenal, že rozhodnutím Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky z 13.10.2004 č. 40019/2004 bolo zrušené rozhodnutie Colného úradu
Košice sp.zn. 390/04/ONK zo dňa 15.6.2004 o zaistení tovaru a vec bola vrátená správnemu orgánu na
nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho posúdenia, keď Colný úrad Košice napadnuté
rozhodnutie vydal podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Colného zákona, no rozhodnutie o zaistení bolo potrebné

vydať podľa § 64 ods. 1 písm. b/ Colného zákona. Následne po zrušení a vrátení veci na nové
prejednanie už žiadne ďalšie rozhodnutia správnym orgánom nebolo vydané. Poukázal na to, že
žalovaná a Colný úrad Košice po celú dobu súdneho sporu sa zaoberali údajnou nezákonnosťou colnej
deklarácie a následne dorubeného colného dlhu, no túto obranu neuniesli a nepreukázali pravdivosť ichtvrdení. Colný úrad Košice disponoval dôkazom, a to oznámením Veľvyslanectva Slovenskej republiky
zo dňa 12.11.2004, v ktorom sa potvrdilo, že vozidlo, ktoré je predmetom tohto sporu (predmetné
vozidlo), bolo registrované pri Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky na Ukrajine v období od

12.2.2003 do 13.12.2003, a že vozidlo bolo v osobnom vlastníctve fyzickej osoby X.. T. H., manžela
pracovníčky obchodného oddelenia zastupiteľského úradu. Žalobcovi nie je jasné, prečo sa Colný
úrad Košice zaoberal takou skutočnosťou, že preveroval, či vozidlo je vo vlastníctve Veľvyslanectva
Slovenskej republiky, resp. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a toto uvádzal ako základný
dôvod pre nesprávnosti vyplnenia colnej deklarácie, hoci správnosť colnej deklarácie sa dala preveriť

jedine ukrajinským technickým preukazom a oznámením Veľvyslanectva Slovenskej republiky zo dňa
17.11.2003, resp. z 13.2.2003 a 12.11.2004, ktoré mal Colný úrad Košice k dispozícii. Colný úrad od
začiatkukonanianesprávneriešildorubeniecolnéhodlhu,aktoriešilcezMinisterstvozahraničnýchvecí,
Ministerstvo hospodárstva, hoci títo nemali s predmetným vozidlom nič spoločné. Preverovaním žalobca
zistil, že rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 17.1.2006 sp.zn. 2831/2006 a 2832/2006-5633
bolo zrušené rozhodnutím Colného riaditeľstva zo dňa 22.2.2007 sp.zn. 17799/2006 a „dodnes“ nebol

dorubenýžiadnycolnýdlh.Odvolateľpoznamenal,že(už)pristanovenícenypredorubeniecolnéhodlhu
pochybil Colný úrad Košice, a túto cenu (prakticky) presne nestanovil „dodnes“ a clo bolo vyrubené tak,
ako bolo uvedené v rozhodnutí Colného úradu Prešov pri prepustení vozidla do voľného obehu. Zastáva
názor, že na vydanie rozhodnutia o zaistení motorového vozidla neboli splnené zákonné podmienky.
Toto rozhodnutie Colného úradu Košice bolo následne zrušené odvolacím správnym orgánom z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia a ide o nezákonné rozhodnutie. Konštatoval, že podkladom pre
zaistenie motorového vozidla podľa žalovanej mal byť protokol o colnom priestupku, ktorý ale nebol
prejednaný predpísaným spôsobom, a tak nemohol byť ani podkladom pre rozhodnutie o zaistení
motorového vozidla. Z výpovede svedka Ing. T. H. na pojednávaní dňa 25.9.2014 mal za to, že tento
dostatočne objasnil, kto bol vlastníkom motorového vozidla, ako bolo toto motorové vozidlo prihlásené

na Ukrajine, ako mu boli vybavené diplomatické evidenčné čísla, ako vozidlo po ukončení misie
odhlásil a previezol na územie Slovenskej republiky a ako bolo vozidlo „vyclené“. Z jeho výpovede
je „preukázateľné“, že na strane vlastníka vozidla, neskôr kupujúceho MONOPOL, a.s. neboli zistené
také pochybenia, ktoré by bolo možné chápať ako colný delikt, ktorý by mohol byť dôvodom pre
zaistenie motorového vozidla. Naviac bolo preukázané, že pôvodné rozhodnutie Colného úradu Prešov

o prepustení vozidla do voľného obehu doposiaľ nebolo zrušené a na základe tohto rozhodnutia bolo clo
aj zaplatené. Poznamenal, že uvedený svedok sa stretol s X.. Q., vtedajším riaditeľom Colného úradu
Košice, kde mu oznámil, že spoločnosť MONOPOL, a.s. Košice je ochotná zložiť finančnú zábezpeku
vo výške, ktorú bude požadovať Colný úrad Košice, a to len preto, aby nedošlo k zaisteniu vozidiel,
ktoré boli predmetom následnej kontroly. Aj táto skutočnosť preukazuje, že žalovaná nemusela zaistiť

predmetné motorové vozidlá, nakoľko si vedela colný dlh zabezpečiť zaplatením colnej zábezpeky
od obchodnej spoločnosti MONOPOL, a.s., no napriek tomu použila krajné a nevhodné riešenie
použitia sily za asistencie „kukláčov“. Odvolateľ ďalej poznamenal, že nemohol sa k rozhodnutiam o
zabavení motorového vozidla nijako vyjadriť, bolo mu odňaté právo na spravodlivé prejednanie veci
a bolo poškodené jeho dobré meno v obchodných vzťahoch, ktoré mu značne sťažilo pozíciu pri

dojednávaní obchodných zmlúv, hlavne v prípadoch s vyšším utajením v službách, ktoré vykonával pre
Slovenskú republiku. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím, má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemôže zbaviť a ktorá je
založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok : 1/nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V ďalšej časti

odvolania odvolateľ rozvádza pojmy ako „nesprávny úradný postup“ aj podľa zákona č. 58/1969 Zb.
a o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uviedol, že otázka príčinnej
súvislosti je otázkou skutkovou, ktorú treba riešiť v konkrétnych súvislostiach. Žalobca poukázal na to, že
zaistenie vozidla nebolo nutné, lebo Colný úrad Košice mal všetky údaje ohľadom predmetného vozidla
zistené. Následkom nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia pri vyclení vozidla

bolo (následné) nezákonné zaistenie vozidla žalobcovi neprimerane tvrdým spôsobom za prítomnosti
kukláčov a colníkov, ktorý stresoval pracovníkov žalobcu (pri zaistení vozidla) v sídle podniku. Žalobca
užíval zakúpené motorové vozidlo v dobrej viere ako dobromyseľný vlastník a nebol dôvod, aby bol
postihnutý tým, že mu bude vozidlo zabavené. Vychádzajúc z týchto skutočností je tu príčinná súvislosť
pri uplatňovaní nároku medzi nezákonným úradným postupom, nezákonným úradný rozhodnutím a

škodou, ktorú špecifikoval v žalobe.

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhla napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdiť. Uviedla, že s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s jeho právnouargumentáciou nesúhlasí. Rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne. Mala za to, že súd
vykonal všetky potrebné dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu. Žalobca v odvolaní opakovane
argumentuje tým, že okresný súd v priebehu 11 rokov podrobne preskúmal a vykonal v danej veci

dokazovanie. Nepovažovala za potrebné sa opakovane k daným skutočnostiam vyjadrovať. Mala za to,
že okresný súd danú vec správne právne posúdil. Len pre doplnenie uviedla, že v totožnej právnej veci
CONTINEO s.r.o. c/a Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, vedenej na Okresnom súde Košice
I pod sp.zn. 15C 64/2007 bola žaloba zamietnutá a vec bola právoplatne skončená. Rozdiel je len v tom,
že žaloba sa týkala preclenia iného osobného motorového vozidla.

14. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v písomnom stanovisku zotrval na svojom odvolaní. Poznamenal, že
vkonaníbolopreukázané,žežalovanáprizaistenívozidlažalobcupostupovalanezákonnýmspôsobom,
keď nezákonne vyrubila clo pre spoločnosť MONOPOL, a.s. Košice, resp. na jeho výšku použila
nesprávnu aplikáciu právnej normy, a nebol žiaden dôvod podľa § 64 Colného zákona na zaistenie
motorového vozidla žalobcu. Sám odvolací orgán konštatoval v rozhodnutí z 13.10.2004 č. 40019/2004,

že v čase zaistenia motorového vozidla mal už prvostupňový správny orgán zistené všetky skutočnosti,
ktoré správny orgán potreboval k svojmu rozhodnutiu vo vzťahu k Ing. T. H. a MONOPOLU, a.s. Košice.
Konštatoval, že postup žalovanej pri zaistení motorového vozidla a taktiež v konaní o dorubenie colného
dlhu, ktorý v konaní nebol dorubený vo vyššej sume, ako aj následné nesprávne rozhodnutie o zaistení
vozidla bez uvedenia zákonných dôvodov uvedených v § 64 vtedy platného Colného zákona je treba

považovať ako nezákonný postup štátu, lebo nebol dodržaný zákonný postup, a žalobcovi vznikla škoda
tak, ako je to uvedené v žalobe.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2018 o 9.45 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219
ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

18. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p., t.j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
vo veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.

20.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne

ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového

stavu, ani že by do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 191 až § 194 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, náležite sa
zaoberal aj (ne)vierohodnosťou tých dôkazov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená a z vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, pričom v
konaní ani odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv, ani inú vadu konania, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako vecne správny potvrdil.

24. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne sú aj dôvody
napadnutého rozsudku (v jeho potvrdzujúcej časti), s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré v
podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Žalobca vo svojom odvolaní len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštanciedôslednevyporiadal.Súdprvejinštanciepoukázalnavšetkypodstatnéskutočnostivyplývajúce
z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
jednoznačne možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd

považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za vecne správne.

26.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

27. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí boli účastníkmi konania
a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní (§ 2 zákona č. 58/1969 Zb.).

28. Z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

29. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17 zákona č.
58/1969 Zb. je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo možné
zbaviť a ktorá bola založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to :

1/ nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

30. Prvou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia je teda existencia

rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním
prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Nevyhnutnou
podmienkou zodpovednosti štátu za škodu však je, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosťvykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené (§ 4 ods. 2 zákona č. 58/1969
Zb.).

31. Rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 15.6.2004 č. 390/04 ONK, ktorým bolo rozhodnuté o
zaistení predmetného motorového vozidla podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 199/2004 Z.z. nebolo
právoplatné ani vykonateľné. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2004 sp.zn. 40019/2004 z dôvodu nesprávnej aplikácie § 64 ods. 1
písm.a/,lebosprávnaaplikáciamalabyťpodľa§64ods.1písm.b/zákonač.199/2004Z.z.Rozhodnutie

Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v dôvodoch svojho rozhodnutia potvrdilo odôvodnenosť, ako
aj zákonnosť zaistenia predmetného motorového vozidla.

32. V danom prípade nebola splnená prvá podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu z
nezákonného rozhodnutia, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. zrušenie právoplatného alebo
vykonateľného nezákonného rozhodnutia.

33. Nepatričné sú úvahy žalobcu o tom, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo
zrušené nezákonné rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 15.6.2004.

34. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade

neboli naplnené ani podmienky nesprávneho úradného postupu Colného úradu v Košiciach.

35. Rozsiahlym dokazovaním nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že colný úrad pri zadržiavaní
osobného motorového vozidla postupoval hrubým spôsobom, krikom zamestnancov colného úradu
alebo vyhrážkami.

36. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok vo veci samej, ktorým bola žaloba
žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, ako vecne správny potvrdil.

37. Odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie doposiaľ
nerozhodol o odmene prekladateľky I. A., ktorá si vyúčtovala odmenu v podaní zo dňa 1.3.2012 (viď č.l.
358 spisu). Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie o odmene prekladateľky a následného rozhodnutia o
trovách štátu bude môcť súd prvej inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu

medzi stranami sporu.

38. Odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zrušiť výrok o náhrade trov konania podľa § 389 ods.
1 písm. a/ CSP a podľa § 391 ods. 2 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách
odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).