Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219431
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713219431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Ing. R. I., bytom
Q. L. XX, Y. proti žalovanému Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Mesto Martin, S. H. Vajanského 1, Martin, o náhradu
škody vo výške 2 423 138,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin, č. k. 8C/332/2013-273 zo dňa 8. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, ako i vo výroku o trovách konania,

potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým konanie zastavil, ponecháva rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdkonanievčastizaplateniasumy1255482,98Eurspríslušenstvom
zastavil, žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si ponechal na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Napádané skutočnosti vyhodnotil nie ako nesprávny úradný postup, ale ako nezákonné rozhodnutia, čo
potvrdzujú aj následne potom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu v Bratislave,

ktoré sa zaoberali zákonnosťou predmetných rozhodnutí a konštatovali, či sú nezákonné a vydané v
rozpore so zákonom. Čiže tie skutočnosti, ktoré špecifikoval žalobca ako nesprávny úradný postup,
ktorý mal spočívať vo vydávaní žalobcom označených nezákonných rozhodnutí, súd nepovažoval za
skutočnosti preukazujúce existenciu nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ išlo o prieťahy v konaní,
dôvody prieťahov spočívajúce vo vydávaní rozhodnutí po lehote však žalobca žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, neuviedol, ktoré rozhodnutia boli vydané po lehote, v čom vidí porušenie, nesplnenie
lehôt. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že prieťahy v konaní spočívajúce vo vydávaní

rozhodnutí po lehote, neboli ako pochybenia uvádzané v žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody na príslušnom ministerstve. Zároveň postup tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj
druhostupňového správneho orgánu nemožno považovať za nesprávny úradný postup napriek tomu, že
by konali v dlhšej lehote, než im bola predpísaná správnym poriadkom. Ak by aj v postupe správnych
orgánov došlo k prieťahom v konaní, tieto sú však zdôvodniteľné objektívnymi skutočnosťami, ktorými
sú počet účastníkov konania, počet podávaných námietok a opravných prostriedkov a podobne. Tieto
skutočnosti by však nemali mať vplyv na to, že žalobcovi v dôsledku dlhšieho správneho konania mala

vzniknúť škoda. Vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, a
teda neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodoval podľaust. §151 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Poukázal na list, ktorý už súdu adresoval. Mal za to, že je z neho
zrejmá príčina nesprávneho úradného postupu, a to postup stavebného úradu pri vydávaní stavebného
povolenia, nepovolení zmeny stavby pred dokončením v mesiaci júl 2000 a v nezrušení rozhodnutia o
zastavení všetkých stavebných prác hneď ako pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané. V dôsledku toho

mu vznikla škoda. Ďalej poukázal na rozhodnutia KÚ v Žiline, mesta Martin, a Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja, ktoré rovnako ako súd pokladal za nezákonné a nie za nesprávny úradný postup.
Takistobolnázoru,žesúdmalpostupovaťvzmyslezákonač.58/1969Zb.,aniezákonač.514/2003Z.z..
Rozsudok je rozporný, nepresvedčivý, pomerne obsiahle odôvodnenie rozsudku je iba chronologické
uvedenie jednotlivých skutočností a predložených dokladov.

K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník. Mal za to, že žalobca v celom priebehu súdneho
konania nijakým spôsobom nešpecifikoval a zároveň ani nepreukázal, že v predmetnej veci došlo zo
strany správnych orgánov k nesprávnemu úradnému postupu, z titulu ktorého si uplatňuje náhradu
škody. Žalobca sa nezaoberal procesným postupom správnych orgánov. Nestačí pritom, aby žalobca
len uviedol, že podľa jeho názoru došlo v postupe správnych orgánov k prieťahom v konaní. Poukázal

aj na okolnosti zmeny stavby bez povolenia zo strany žalobcu, ako i konania, ktoré prebiehalo. Navrhol
rozhodnutie potvrdiť.

Vyjadrenie bolo zaslané aj zo strany žalovaného, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu.
Žalobca mal celý čas nezrovnalosti v tom, čo možno pod pojmami nesprávny úradný postup a

nezákonné rozhodnutie rozumieť. Žalobca mal uskutočňovať stavbu skôr, ako rozhodol vo veci stavebný
úrad. V konaní nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, a teda neboli splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Odvolateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup videl v postupe stavebného úradu pri vydávaní stavebného
povolenia, nepovolení zmeny stavby pred dokončením v mesiaci júl 2000 a v nezrušení rozhodnutia
o zastavení všetkých prác hneď ako pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané. V danom prípade je
nutné podotknúť, že to bol v prvom rade žalobca, ktorý svojou činnosťou - začatím realizácie stavby

bez stavebného povolenia spôsobil, že stavebný úrad zastavil predbežným opatrením všetky stavebné
činnosti. Na základe žiadosti o zmenu stavby bolo v roku 2000 zrušené rozhodnutie o zastavení
stavebných prác. Následne sa správne orgány na základe predložených dokumentov snažili legalizovať
predmetnú stavbu, pričom išlo o konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení nepovolenej zmeny
stavby. Žalobca ako stavebník nemal žiadny právny nárok na tom, aby stavba, ktorú začal realizovať

v rozpore so stavebným povolením, bola dodatočne povolená. Celé následné konanie bolo poznačené
niekoľkými rozhodnutiami, ktoré boli posudzované odvolacími orgánmi, ako i v rámci správneho
súdnictva, či na protest prokurátora. Konanie sa niekoľkonásobne predĺžilo práve takýmto prieskumom.
Využitie opravných prostriedkov účastníkmi konania a následné konanie o nich nie je možné potom
charakterizovať ako nesprávny úradný postup.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca svojimi tvrdeniami nepreukázal súdu existenciu nesprávneho
úradného postupu. Sama skutočnosť, že správne orgány nepostupovali tak, ako to malo byť podľa
žalobcu správne (a nerozhodovali v súlade s jeho názorom), ešte nemusí znamenať nesprávny úradný
postup. Je nutné zdôrazniť, že žalobca sám začal uskutočňovať stavbu ešte predtým, než by o tejveci rozhodol stavebný úrad, čiže konal v rozpore so zákonom, ako i so stavebným povolením z roku
1996, pričom práve táto skutočnosť bola predmetom ďalších konaní. Takisto neostala bez povšimnutia
skutočnosť, že išlo o vedomú činnosť žalobcu, nakoľko tento sa najskôr snažil o vydanie stavebného

povolenia, no bezvýsledne, keď ho OÚŽP vyzval na doloženie potrebných náležitostí, okrem iného aj
vyjadrenia Útvaru hlavného architekta, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že stavba je v rozpore s územným
plánom zóny Martinské Hole, pričom ako sám uviedol nemalo význam pokračovať v žiadosti o vydanie
stavebného povolenia, preto nezaplatil ani správny poplatok.

Pokiaľ žalobca poukázal na to, že súd nemal postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z., mal odvolací
súd za to, že takáto námietka je nedôvodná, nakoľko rozhodnutia, z ktorých odvodzoval náhradu
škody za nesprávny úradný postup a nezákonnosť, sa stali právoplatnými za účinnosti práve tohto
zákona. Pri aplikácii ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa

spravuje doterajšími predpismi, je zrejmé, že pokiaľ by súd mal aplikovať ustanovenia predchádzajúceho
zákona (zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom) musel by prihliadať na vznesenú námietku premlčania (keďže
návrh bol uplatnený až v roku 2013) a následne konštatovať premlčanie nároku (aj bez meritórneho
prieskumu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.