Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200152
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8212200152.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1/ L. J., E.. XX.XX.XXXX, I. A.
XXX/XX, XXX XX G., 2/ A. J.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX/XX, XXX XX G., obaja žalobcovia právne
zastúpení: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O. I.,
E.. XX.XX.XXXX, I. A. XX/XX, XXX XX G., o určenie existencie vecného bremena a o vzájomnej žalobe

žalovaného na zaplatenie nájomného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 2C/3/2012-510 zo dňa 25.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenie vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov

v rade 1/ a 2/ ako aj vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobcovia nepreukázali, aby nadobudli právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním keďže žalovaný uzavretie akejkoľvek zmluvy, či už ústnej
alebo písomnej, ktorej obsahom by bola povinnosť žalovaného ako vlastníka nehnuteľností trpieť právo
prechodu peši, dopravnými prostriedkami v prospech vlastníka, resp. vlastníkov inej nehnuteľnosti,

poprel. Žalobcovia svoju žalobu opreli predovšetkým o písomnú dohodu zo dňa 08.06.1997 (odsek
9 odôvodnenia) tvrdiac, že sa so žalovaným písomne dohodli na vzniku práva prechodu po jeho
pozemkoch. Z vykonaného znaleckého dokazovania (odsek 15 odôvodnenia) však jednoznačne
vyplynulo, že podpis žalovaného na predmetnej dohode nie je jeho pravým podpisom.
Čo sa týka vzájomnej žaloby, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzájomná
žaloba žalovaného na nájomné je nedôvodná. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktorými by uniesol bremeno tvrdenia, keďže v konaní samotný žalovaný
potvrdil, že nájomná zmluva medzi stranami sporu nebola uzavretá, keďže návrh nájomnej zmluvy, ktorý
predložil žalovaný žalobcom v 1. a 2. rade, títo odmietli podpísať.
O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným súd rozhodol podľa
ustanovenia§255ods.1C.s.p.spojenís§262ods.1C.s.p.Žalobcoviabolivkonaníneúspešníohľadne
žaloby o určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a žalovaný bol neúspešný

ohľadne svojej vzájomnej žaloby na zaplatenie nájomného, teda každá zo strán sporu mala v konaní
úspech len čiastočný, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol, že stranám sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že jeho
trovy vyplynuli zo žaloby žalobcov, ktorí predložili Dohodu zo dňa 8.6.1997, ktorá mala byť podpísaná

žalovaným, ktorý pravosť svojho podpisu spochybnil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil a žalobcom uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania (za znalca a odvolanie).3. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“),
vychádzajúczustanovenia§470ods.1aods.2vetaprváCSP,preskúmalrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Predmetom tohto konania boli dva samostatné nároky, žaloba o zriadenie vecného bremena a
vzájomná žaloba o zaplatenie nájomného, ktoré majú spoločné len to, že sú prejednávané v jednom

konaní.

7. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely
rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba
samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán sporu, ďalej zvážiť, či úspech nebol len čiastočný,

a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí (Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z
11.10.2012 sp. zn. 3MCdo/11/2011).

8. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie k
naplneniu vady zmätočnosti, pretože konanie je postihnuté vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľné je (okrem iného) také rozhodnutie, ktorého
odôvodnenie dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako uviedol vo výroku
rozhodnutia. Súd prvej inštancie mieru úspechu strán sporu posúdil spolu vo vzťahu k obom uplatneným
nárokom, pričom takýto svoj postup nijako nezdôvodnil. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, z
akých dôvodov posudzoval na účely rozhodovania o náhrade trov konania oba (inak samostatné) nároky

spoločne. Skonštatoval iba, že každá zo strán sporu mala v konaní úspech len čiastočný.
Tento nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má za následok jeho
nepreskúmateľnosť.

9. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu musí byť zároveň aj prostriedkom kontroly v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak
rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

10. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok v
napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o náhrade
trov konania. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov v jednotlivých konaniach sa bude zaoberať aj tým, či

podanie vzájomnej žaloby žalovaného nemalo pôvod v konaní žalobcov spočívajúcom v dôvodoch, pre
ktoré podali žalobu voči žalovanému, t.j. či vzájomná žaloba nebola dôsledkom postupu žalobcov v tom
zmysle, či ňou žalovaný nesledoval vlastnú ochranu. Posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu vo
veci nemôže totiž, ak má byť rozhodnutie spravodlivé, vychádzať len z toho ako bolo o konkrétnomnároku rozhodnuté, ale musí vychádzať zo širších súvislostí (obdobne Ústavný súd Českej republiky
II. ÚS 228/04).

13. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.