Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012270
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného J. W., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, o
odvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnava,č.k.3T/67/2018-221zodňa17.10.2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.01.2019 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný J. W., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom E.. E. XXXX/X W., t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 37 písm. m/,
§ 38 ods. 2, ods. 4, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28
(dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 3T/67/2018-221 zo dňa 17.10.2018 bol
obžalovaný J. W., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom E.. E. XXXX/X W., t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

uznanývinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonaaprečinuporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

v čase medzi 20.00 hod až 20.35 hod dňa 25.6.2018 v W., na Ul. E.. E. XXX búchal na dvere bytu na
X. R., ktoré následne vykopol a vošiel do tohto bytu, kde na chodbe bytu fyzicky napadol D. J., a to tak,

že ju kopol do hlavy, na čo spadla na zem a tam ju opakovane kopal do hlavy pravou nohou, udieral
päsťami do oboch rúk, chytil ju za vlasy a ťahal ju po zemi, pričom ju sústavne udieral päsťami a kopal,
najmä do hlavy a rúk, čím spôsobil D. J., bytom W. zranenia a to pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti
a pomliaždenie tváre a ľavého ramena vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 7dní a vlastníkovi bytu H. J. poškodením dverí škodu vo výške 144,36 eur, teda inému úmyselne ublížil
a neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - vlámaním,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Za tento skutok okresný súd obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím

na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/,§ 37 písm. m/ Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný
súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul.
E.. E. XXXX/XX, W., vo výške 144,36 eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 221-224.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že je nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, následne odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, na čo súd
vyhlásenie o vine obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a o náhrade
vzniknutej škody.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením
správ o povesti obžalovaného (register priestupkov, odpis z registra trestov, lustrácia v STA, hodnotenie
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov).

Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 1x súdne trestaný, a to rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 27.08.2009 sp. zn. 4T/64/2009, právoplatný dňa 27.08.2009, pre zločin
lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 13.12.2012 so skúšobnou dobou na 5 rokov.

Okresným súdom bolo tiež zistené, že obžalovaný nebol v období od 01.01.2010 do 17.10.2018
priestupkovo riešený. Pokiaľ ide o správanie obžalovaného vo výkone väzby, podľa hodnotenia ÚVTOS
Leopoldov sa javí ako bezproblémové.

Okresný súd po zvážení všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutím na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný sa ku
skutku priznal a skutok úprimne oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného
zákona (spáchal viac trestných činov) a § 37 písm. m/ Trestného zákona (obžalovaný bol už v minulosti
súdne trestaný), musel pristúpiť k aplikácií § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného
bola zistená prevaha priťažujúcich okolností, t.j. zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri použití § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu podľa §
194 ods. 2 Trestného zákona v upravenej trestnej sadzbe v rozmedzí 28 mesiacov až 5 rokov, nakoľko
sa aplikovala absorpčná zásada pri ukladaní úhrnného trestu. Okresný súd zároveň prihliadol na to, že
obžalovaný spáchal skutok tesne po skončení skúšobnej doby podmienečného prepustenia a opätovne
sa jednalo o násilný trestný čin. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd nezistil podmienky pre aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona.

O náhrade škody okresný súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovaného

zaviazal na náhradu škody voči poškodenej H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.. E. XXXX/XX,
W. vo výške 144,36 eur, nakoľko bol nárok na náhradu škody poškodenou riadne a včas uplatnený a
preukázaný.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním obžalovaný, a to výlučne čo do výroku
o treste. Súdom prvého stupňa uložený trest považuje za neprimerane prísny. Okresný súd podľa
názoru obžalovaného nedostatočne vyhodnotil poľahčujúce okolnosti, ktorými malo byť priznanie sa

obžalovaného ku skutku ako i to, že svoju vinu nepopieral. Poukazuje na to, že nemal dostatočnú
možnosť brániť sa, a to hlavne tým, že poškodená D. J. nesúhlasila s jeho prítomnosťou počas výsluchu
a neskôr odmietla vo veci vypovedať, týmto svojím neuváženým konaním poškodila obžalovanému,
hoci jej úmyslom bol presný opak, a to nepohoršiť mu. Uviedol, že pre poškodenú nepredstavuje
žiadnu hrozbu, svedčí o tom i skutočnosť, že ho vo výkone väzby navštevuje a sú v telefonickom

kontakte. Okresný súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa stará o maloletú dcéru, nakoľko
poškodená ako matka jeho dcéry nepracuje a nedokáže sa o ňu postarať. Hádky obžalovaného s
poškodenou vznikali kvôli užívaniu drog poškodenou a následnom zanedbávaní starostlivosti o deti
(dcéru obžalovaného a syna poškodenej z predošlým partnerom). Pokiaľ ide o spáchaný skutok,
poukazuje na to, že síce použil neprimeraný spôsob, ako sa do bytu dostať, avšak len kvôli tomu, že v
ten deň bol dohodnutý s poškodenou, že si vyzdvihne svoju dcéru a nikto mu neotváral. Byt, o ktorý ide

nepovažuje za cudzí, nakoľko v ňom v minulosti býval spolu s poškodenou, staral sa oň, hradil výdavky
spojené s užívaním bytu, vykonával opravy.

Okresný súd sa nezaoberal spôsobom života poškodenej D. J., drogovej závislosti a okruhom ľudí,
s ktorými sa stretáva. Poukazuje tiež na to, že zranenia, ktoré poškodená utrpela mohla už v čase

spáchania skutku obžalovaným mať, čo okresný súd nijako nevzal do úvahy. Vzhľadom na obžalovaným
predostretú odvolaciu argumentáciu sa domáha, aby odvolací súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu
trestu a uložil obžalovanému úhrnný trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Súčasťou odvolania obžalovaného bolo i čestné prehlásenie poškodenej D. J., v ktorom uvádza, že na

polícií po spáchaní skutku obžalovaným uviedla zveličenú verziu priebehu skutku, pričom si nezvážila,
aké dôsledky jej výpoveď môže mať. V nevedomosti podpísala, že nesúhlasí, aby bol obžalovaný
prítomný pri jej výpovedi. Poukazuje tiež na to, že obžalovaný sa o ich spoločnú dcéru stará, trávi s
ňou čas, finančne ju podporuje. K hádkam medzi nimi dochádzalo kvôli drogovej závislosti poškodenej
a nedostatočnej starostlivosti o ich spoločnú dcéru.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 17.01.2019 za prítomnosti obžalovaného a
jeho obhajkyne a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s

napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu.
Obhajkyňa obžalovaného poukázala na neprimeranosť uloženého trestu, a to s poukazom na to, že
obžalovanýsiuvedomildôsledkysvojhokonania,verbalizovalsnahuviesťriadnyživotastaraťsaosvoju
maloletúdcéru.Dvarokysastaralorodinu,abynedochádzalokukonfliktom,odišielbývaťksvojejmatke.
Pridržiava sa písomných dôvodov odvolania a navrhuje, aby odvolací súd pristúpil k mimoriadnemu

zníženiu trestu. Tiež uviedla, že obžalovaný sa na obhajkyňu obrátil pokiaľ ide o úpravu starostlivosti
o maloletú dcéru zákonným spôsobom. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť, uložený trest považuje za zákonný. Obžalovaný sa pridržiaval skutočností
uvedených obhajkyňou.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu vyššie uvedeného § 317 Trestného poriadku odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, pretože rozhodnutím súdu prvého
stupňa pokiaľ išlo o uloženie trestu za spáchané skutky došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona.
Uvedené pochybenie okresného súdu však za danej dôkaznej situácie bolo možné napraviť odvolacím

súdom bez toho, aby musel vec vrátiť okresnému súdu, a teda mohol sám vo veci rozhodnúť.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;

ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Výrok o vine obžalovaného nie je predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko jeho správnosť
obžalovaný v odvolaní nenamietal a proti tomuto výroku ani nebolo možné podať odvolanie z toho
dôvodu, že súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie o vine
obžalovaného zo spáchania skutkov, ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu. Inštitút uznania

viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a
obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho
zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok
nie je prípustné.

Odvolací súd konštatuje, že hlavné pojednávanie na súde prvého stupňa bolo vykonané v zmysle
príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku, kedy po prednesení obžaloby okresným
prokurátorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Následne sa obžalovaný kladne

vyjadril ku skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na čo
prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Okresný súd potom správne podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní vykoná výlučne vo vzťahu k výroku o treste a o náhrade škody. Uvedené skutočnosti
nesporne vyplývajú zo zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 216, pričom odvolací súd konštatuje,

že takýto postup okresného súdu bol správny.

Obžalovanýsavzhľadomnaokolnostiskutku(poukázalnajmänapriznanieaoľutovanieskutku,drogovú
závislosť poškodenej ako matky jeho dcéry, jeho starostlivosť o maloletú dcéru ako aj na to, že nebolo
preukázané, či zranenia ktoré poškodená uviedla nemala už pred spáchaním skutku obžalovaným)

domáhal mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 Trestného zákona. Trest uložený okresným
súdom vo výmere 28 mesiacov je podľa jeho názoru neprimerane prísny.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom.

Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žezákladnoupodmienkoupreaplikáciuvyššieuvedených
ustanovení umožňujúcich súdu mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby je existencia

výnimočných okolností prípadu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti
posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností prípadu. Pod pomermi páchateľa
treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré
nesúvisia s páchanou trestnou činnosťou a musia nevyhnutne existovať v čase rozhodovania. (porovnaj
3Tost/18/2015, 6 Tost/23/2017, 4Tdo/84/2015).

Takéto okolnosti však v predmetnej veci zistené neboli. Nebolo preukázané, že obžalovaný pred
spáchaním skutku viedol riadny život. Bol jedenkrát súdne trestaný, podmienečne prepustený a
spáchania skutku sa dopustil krátko po uplynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Jeho
konanie spočívajúce v naplnení zákonných znakov žalovaných skutkov bolo úmyselné, bol si plne

vedomý svojho konania ako aj následkov, ktoré z neho vyplynú. Ani pokiaľ ide o osobu obžalovaného,
jeho rodinné či iné pomery, neodôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Správny bol
preto záver súdu prvého stupňa na ktorý odkazuje aj odvolací súd, ktorým nevzhliadol také skutočnosti,ktoré by odôvodňovali vhodnosť využitia mimoriadneho zníženia trestu ako zmierňujúceho inštitútu
Trestného zákona.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ktorými poukazuje na odkázanosť poškodenej ako aj
ich spoločnej dcéry na jeho starostlivosť a finančné zabezpečenie, odvolací súd s týmito námietkami
nemôže súhlasiť. Odvolací súd nijako nespochybňuje, že obžalovaný sa o svoje dieťa staral, eventuálne
mal v úmysle sa postarať pred jeho vzatím do väzby, na to mal však myslieť vtedy, keď sa
dopustil žalovaných skutkov. Bolo na slobodnej vôli a vlastnom rozhodnutí obžalovaného ako sa po

predchádzajúcom odsúdení (násilnej povahy) postaví k dodržiavaniu zákonných noriem obzvlášť ako
rodič maloletého dieťaťa, ktorý musí konať nielen vo svojom záujme ale aj v záujme svojho dieťaťa
a to s vedomím, že jeho protiprávnym konaním môže byť postihnuté práve ono. Tento nepriaznivý
dôsledok nemožno pričítať na ťarchu súdu. Obrana obžalovaného, s akcentom aj na čestné prehlásenie
poškodenej D. J. sa javí ako účelové, sledujúca zmiernenie uloženého trestu. Účelovou sa javí i aktivita
obžalovaného smerujúca k zákonnej úprave starostlivosti o dcéru práve v čase po spáchaní skutkov,

pretože obžalovanému nič nebránilo v podaní návrhu na úpravu rodičovských práv k svojej dcére už
predtým. Podmienečne prepustený z výkonu trestu bol obžalovaný už v roku 2012, mal teda dostatok
času vyriešiť starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Taktiež drogová minulosť poškodenej nemala žiaden
vplyv na výšku uloženého trestu.

K samotnému uloženiu trestu okresným súdom, odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti,
že trestné konanie má sledovať preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a
náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pokiaľ ide o ustálenie právnej kvalifikácie
ako aj trestnej sadzby postupoval správne, správne poukázal na to, že obžalovaný skutky spáchal
v jednočinnom súbehu, vzhľadom na pomer poľahčujúcich k priťažujúcim okolnostiam okresný súd
správne pristúpil k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle absorpčnej zásady pri ukladaní
úhrnného trestu o jednu tretinu, avšak tento postup sa nepremietol do výroku napadnutého rozsudku,

kedy okresný súd aj skutočne obžalovanému uložil úhrnný trest. Okresný súd vo výroku napadnutého
rozsudku, ktorým obžalovanému uložil trest neuviedol, že v danom prípade ukladá úhrnný trest odňatia
slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Túto vadu však zhojil odvolací súd, nakoľko mal dostatočný
podklad pre rozhodnutie vo veci samej.

Nakoľko okresný súd správne poukázal na okolnosti spáchania skutku, a to poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, povahu spáchaných skutkov, t.j. že išlo opätovne o spáchania násilnej trestnej činnosti,
navyše závažnejším spôsobom konania (vlámaním), pri ktorom bola spôsobená škoda a neodmysliteľne
i fakt, že obžalovaný sa spáchania skutku dopustil tesne po uplynutí skúšobnej doby bol uložený
nepodmienečný trest vo výmere 28 mesiacov aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraný, zákonný a

spravodlivý. Odvolací súd tu podotýka, že takto uložený trest je na samej dolnej hranici zvýšenej trestnej
sadzby.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým so zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou najnižšia
z nich.Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V konaní bolo nepochybne preukázané, a to s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine aj ustálené,
že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona (za ktorý je možnú uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až
2 roky) v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Trestného zákona (za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až
5 rokov). V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak v prejednávanej veci prichádzalo do
úvahy uloženie úhrnného trestu, a to podľa ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko toto
ustanovenie upravuje skutok najprísnejšie trestný v danej veci (prečin porušovania domovej slobody).
Správne okresný súd vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 6
Trestného zákona (obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj čin oľutoval) a dve

priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov)
a § 37 písm. m/ Trestného zákona (obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na pomer
poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam ustáleným ako 1:2, teda prevažovali priťažujúce
okolnosti, správne okresný súd pristúpil v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona k modifikácií trestnej
sadzby a to tak, že dolná hranica trestnej sadzby sa zvýši o jednu tretinu. Vzhľadom na trestnú sadzbu,

ktorá prichádzala do úvahy v tejto veci 1-5 rokov, teda modifikovaná (upravená) trestná sadzba bola
právne ustálené na 28 mesiacov až 5 rokov (pre úplnosť odvolací súd uvádza výpočet zvýšenia, a to 60
mesiacov - 12 mesiacov = 48 mesiacov, z ktorých 1/3 predstavuje 16 mesiacov, a následne je potrebné o
túto 1/3 zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby, t.j. 12 mesiacov + 16 mesiacov = 28 mesiacov ako zvýšená
dolná hranica pôvodnej trestnej sadzby o 1/3 pozn. odvolacieho súdu).

Takto uložený trest je v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok

represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu -
rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený
trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako
aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Zároveň uložený trest, podľa názoru odvolacieho súdu umocní vedomie obžalovaného o svojom
protiprávnom konaní. Páchateľ trestného činu má totižto trest pociťovať ako ujmu a nie ako len formálne
odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej
časti Trestného zákona. Kajúcny postoj k páchaniu trestnej činnosti, je u obžalovaného možné aj na

predchádzajúce odsúdenie a okolnosti prejednávanej veci dosiahnuť len uložením nepodmienečného
trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov tak, ako sa to premietlo do výroku tohto rozhodnutia.

V súlade so zákonom bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenej H. J.
tento výrok nebol predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko jeho správnosť nenamietala žiadna z

procesných strán.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenie súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa ktorého odvolací
súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného

zákona. Keďže podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo
veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, na základe
vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd vo veci rozhodol spôsobomvyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku mal
dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.