Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012062
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117012062.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2018, v trestnej
veci proti obv. S. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/110/2017 zo dňa 18.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku z dôvodov uvedených v § 220 ods.
1 Tr. por. schválil zmier uzatvorený dňa 10.5.2018 pred probačným a mediačným úradníkom Okresného
súdu Prešov, medzi
obvineným:
S. U., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom N., S. č. XXXX/X, zast. S.. O. R., advokátom, I. 8, N.

a
poškodenými:
1. K. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. R. C., K. č. 7
2. Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., Kúpeľná č. 1, Prešov
3. Sociálnou poisťovňou, Masarykova č. 1, Prešov
4. K.. S. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N., S. č. XXXX/X

a trestné stíhanie vedené proti obvinenému S. U., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom N., S. XXXX/X,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. na križovatke ulíc N., K. a C. v N. s vyznačením prednosti v

jazde dopravnými značkami, viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČV:PO XXX CP, kde
pri odbočovaní vľavo v smere jazdy z ul. N. na ul. K., teda z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu, nedal
prednosť v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona NR SR
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a tak svojou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti
osobného motorového vozidla zn. Renault Scenic, EČV: SB XXX AX, ktoré v tom čase viedol vodič O.
J., nar. XX.X.XXXX, jazdiaci rovno v smere od ul. C. na ul. N., teda pokračoval v jazde po hlavnej ceste,

pričom následkom zráţky došlo k zraneniu spolujazdkyne vodiča O. J., a to K. J., nar. XX.XX.XXXX,
sediacej vpredu na sedadle spolujazdca, podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia K.. K. J. č. XXX/XXXX v rozsahu: pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie
zadnej plochy hrudníka a krvná podliatina pravého predkolenia s dobou liečenia 38-40 dní,
zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť. V dôvodoch
sťažnosti uviedol, že s týmto uznesením súdu nesúhlasí a nepovažuje ho za správne, citujúc pritomznenie ust. § 220 ods. 1 Tr. poriadku, v ktorom sú zákonom vymedzené podmienky pre schválenie
zmieru. Podľa názoru prokuratúry je evidentné, že v tejto veci zákonné podmienky na postup podľa
§ 220 ods. 1 Tr. poriadku splnené neboli, a to po materiálnej stránke. Z odôvodnenia uznesenia

súdu vyplýva, s čím možno súhlasiť, že obvinený prehlásil, že spáchal skutok, pokiaľ ide o škodu,
obvinený, ako aj poškodení v konaní o zmieri pred mediačným a probačným úradníkom po poučení
o podstate inštitútu zmieru vyhlásili, že súhlasia so schválením zmieru. Poškodená K. J. uviedla,
že škoda za poškodenie motorového vozidla jej už bola uhradená a škodu za náhradu za bolesť a
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňuje prostredníctvom povinného zmluvného

poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČV: PO XXX CP na
základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX v Komunálnej poisťovni, Bratislava. Poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. bola spôsobená škoda uhradená. Poškodená Sociálna poisťovňa si bude
uplatňovať škodu prostredníctvom povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČV: PO XXX CP na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
v Komunálnej poisťovni, Bratislava a poškodený K.. S. U. si nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Z dohody o zmieri, ktorú uzatvoril obvinený s poškodenými vyplýva, že obvinený urobil opatrenia na
náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, nakoľko riadne a včas nahlásil poistnú udalosť v Komunálnej poisťovni. Zároveň z
odôvodnenia uznesenia súdu vyplýva, že obvinený zložil na účet Okresného súdu Prešov sumu 100,-
Eur určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, čím podľa

súdu boli splnené všetky podmienky pre schválenie zmieru podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku. S
týmto záverom súdu však nemožno súhlasiť, nakoľko v predmetnej veci neboli splnené práve materiálne
podmienky pre schválenie zmieru tak, ako to predpokladá ustanovenie § 220 ods. 1 Trestného poriadku.
Zvykonanéhodokazovaniatotižjednoznačnevyplynulo,žeskutok,prektorýboloobvinenémuvznesené
obvinenie sa stal, tento napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a

že ho spáchal obvinený. Z uvedeného teda vyplýva, že obvinený sa dopustil trestného činu v dôsledku
porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu ako vodičovi zákonom, konkrétne povinnosti vyplývajúcej mu
z § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čo malo za následok spôsobenie ujmy na
zdraví poškodenej K. J. s dobou liečenia 38-40 dní, a preto dôsledkom porušenia citovaného zákonného
ustanovenia došlo k závažným následkom v podobe ujmy, resp. ublíženia na zdraví tak, ako to je

uvedené vyššie. Nemožno preto považovať za dostačujúce skončenie trestného stíhania schválením
zmieru a jeho zastavením, a to minimálne z dôvodu závažnosti spáchaného činu, na ktorú je potrebné
vždy prihliadať. Zároveň poukázal na to, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je potrebné
v takýchto prípadoch uložiť vodičovi aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel,
v tomto prípade, s poukazom na osobu obžalovaného, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby, čo pri schválení zmieru a zastavení trestného stíhania nie je realizované. Na základe vyššie
uvedených skutočností má zato, že skončenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania,
bez toho, aby obvinenému bol uložený aj trest zákazu činnosti, je neprimerane mierne, a teda že na
schválenie zmieru v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky. Z týchto dôvodov navrhol,
aby Krajský súd v Prešove podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu

a súčasne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku tomuto súdu uložil vo veci konať a rozhodnúť.

Obvinený prostredníctvom obhajcu predložil k sťažnosti prokurátora písomne odôvodnené vyjadrenie. V
dôvodoch uviedol, že materiálna podmienka podľa sťažovateľa je daná porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z ust. 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. a následkom spôsobenej ujmy na zdraví poškodenej

J.j a s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu vyvodzuje, že je preto potrebné uložiť mu trest
zákazu činnosti. On poukazuje na odôvodnenie uznesenia o schválení zmieru a dôvody, na základe
ktorých súd prvého stupňa schválil zmier. S týmito dôvodmi sa stotožňuje. Z ustanovenia § 220 ods. 1
Tr. por. vyplýva, že zmier možno schváliť len v konaní o prečine, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Prečin je definovaný v § 10 ods. 1 Tr. zák. V

uvedenom zákonnom ustanovení nie je vyjadrená iba formálna stránka, ale nepochybne obsahuje aj
materiálny znak, pretože inak by konanie obvineného nemohlo byť právne kvalifikované ako prečin
ublíženia na zdraví. Súd prvého stupňa dôsledne vyhodnotil povahu a závažnosť spáchaného činu,
mieru, akou bol prečinom dotknutý verejný záujem, osobu obvineného a jeho osobné a majetkové
pomery. Všetky zákonné podmienky hodnotil v ich súhrne a to s prihliadnutím aj na námietky, na

ktoré poukazuje sťažovateľ. Zdôrazňuje, že mediácia prebehla zákonným spôsobom, poškodení boli v
súlade so zákonom poučení, vyjadrili jednoznačný súhlas s mediáciou a uvedenou formou vyriešenia
trestnej veci. Samotná poškodená J. bola riadne poučená o následkoch uzatvorenia zmieru. V intenciách
zámeru zákonodarcu je potrebné pri podobných trestných činoch, páchateľmi, ktorých nie sú kriminálnezávadové osoby dať možnosť stranám v konaní využiť svoje právo dispozície s konaním a dať možnosť
rozhodnúť o tom, či medzi sebou uzavrú zmier. Je účelom trestného konania v takýchto prípadoch, aby
ustúpila represia štátu prejavujúca sa riešením veci pred súdom na pojednávaní a ukladaním trestov

pred vzájomnou slobodnou a vážnou dohodou medzi stranami. Vyriešenie veci inak ako represívnym
zásahom štátu do vzťahu medzi páchateľom a poškodeným je vzhľadom na výchovný účel takéhoto
riešenia ďaleko efektívnejšie ako ukladanie trestu páchateľovi. Výchovný efekt sa v tomto smere
prejavuje nielen v posilnení postavenia poškodeného v konaní, ale výchovne inštitút zmieru pôsobí
aj na samotného obvineného a ostatných členov spoločnosti. Je spoločensky nutným trendom ústup

v odôvodnených prípadoch od represie a hľadanie iných možností vybavenia veci, čo zákonodarca
vyjadril aj v možnom postupe podľa § 220 ods. 1 Tr. por. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť,
že trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine - prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr.
zák. je do jedného roka. Poškodeným uhradil spôsobenú škodu. I z tohto jeho postoja je vidieť, že
predmetné protiprávne konanie oľutoval, vyslovil ľútosť nad svojím správaním a i nahradením škody
vyjadril nielen slovne, ale predovšetkým aktívne - ako ho predmetné protiprávne konanie veľmi mrzí. V

čase spáchania skutku bol študentom vysokej školy. Do spáchania žalovaného skutku, ale i v súčasnosti
vedie riadny život. V priestupkovom konaní nebol doposiaľ riešený a nedopustil sa priestupku na úseku
cestnej premávky. Z uvedeného teda vyplýva, že dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva
voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku, nedopúšťal sa trestných činov. K

spáchaniu žalovaného skutku sa v celom rozsahu doznal a jeho konanie oľutoval. Táto ľútosť nebola len
formálnym vyhlásením, ale jeho skutočným vnútorným postojom k spáchanému prečinu. Dokazovanie
nebolo vykonávané pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov, v predmetnej veci bol aktívne účastný na
dôkazných úkonoch. K námietke sťažovateľa vo vzťahu ku generálnej a individuálnej prevencie je
potrebné uviesť, že inštitút zmieru upravený v trestnom poriadku zohľadňuje aj zásady generálnej a

individuálnej prevencie, pretože v opačnom prípade by uvedený inštitút zákonodarca neprijal a zákon
neupravoval. V posudzovanej veci boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre schválenie zmieru
a zastavenie trestného stíhania. Zaistené tak bolo splnenie verejného záujmu ako aj uspokojené potreby
poškodených. Takéto rozhodnutie je dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
prečinu. Z uvedených dôvodov preto navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť, pretože nie je dôvodná.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť nie je

dôvodná.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým schválil zmier uzavretý medzi obvineným a poškodenými a
ktorým trestné stíhanie obvineného zastavil, oprel o záver, že v danom prípade boli splnené všetky
podmienky uvedené v § 220 ods. 1 Tr. poriadku. K tomuto záveru okresného súdu po preskúmaní veci

dospel aj krajský súd.

Podľa § 220 ods. 1 Tr. poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného
rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a

c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý

verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci.Obvinený je stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, znaky ktorého naplnil tým, že
inémuznedbanlivostiublížilnazdravítým,žeporušildôležitúpovinnosťvyplývajúcuzjehozamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženú mu podľa zákona, za čo mohol byť potrestaný

odňatím slobody až na jeden rok.

Vybavenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania je prípustné pri prečinoch, na ktoré
zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 5 rokov. V predmetnej veci
teda zákon vybavenie veci zmierom pripúšťa.

Z hľadiska povahy a závažnosti predmetného prečinu je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že nejde o
úmyselný, ale že ide o nedbanlivostný trestný čin. Ďalej je potrebné poukázať na okolnosti prípadu, ktoré
nasvedčujú, že nebola prekročená bežná typová závažnosť predmetného trestného činu, a to tak vo
vzťahu k spôsobeným zraneniam, ako i k porušeniu dôležitej povinnosti. Naopak, aj keď poškodenej K.
J. boli bezpochyby spôsobené vážne a bolestivé zranenia, tak podľa znalca nedošlo k ohrozeniu ani

k poškodeniu životne dôležitých orgánov a zranenia by nemali mať trvalé následky, ale k ich úplnému
vyhojeniu by malo dôjsť v rámci doby liečenia 38 - 40 dní.

Rovnako, aj keď obvinený porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, tak nehodu nespôsobil
agresívnou a bezohľadnou jazdou, ale bežnou neopatrnosťou, ktorá sa môže prihodiť aj inak

disciplinovaným vodičom. To, že porušovanie právnych predpisov nie je obvinenému vlastné, je zrejmé z
odpisu registra trestov, z evidencie priestupkov a z evidenčnej karty vodiča. Z nich vyplýva, že obvinený
má vodičské oprávnenie od 8.6.2015, no doposiaľ nemá ani jeden záznam o porušení predpisov o
pravidlách cestnej premávky. Záznam nemá ani o spáchaní priestupku, či trestného činu.

Nie je preto možné súhlasiť so sťažovateľom, že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu
nie je vybavenie veci zmierom a zastavením trestného stíhania dostačujúce.

Keďže boli splnené aj ďalšie podmienky stanovené zákonom, krajský súd považuje napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu za správne a zákonné.

Z uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle ust. § 193
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.