Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617208199
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617208199.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne Marcely
Machalovej, narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Poľná č. 4, 984 01 Lučenec, právne
zastúpenej JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom P. Rádayho
5166/8, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Milanovi Líškovi, narodenému 12. 12. 1977, s trvalým

pobytom Novohradská 604/11, 985 52 Divín, právne zastúpenému JUDr. Jánom Marčokom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Pc/13/2017-178 z 5. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, ktorým zakázal žalovanému Milanovi Líškovi, rodenému
Líška, narodenému XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX Divín, štátny občan SR, nakladať s

nehnuteľnosťou evidovanou Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,
Okres: Lučenec, Obec: Divín, Katastrálne územie: Divín, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej
mape parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 Orná pôda, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 Zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 Zastavané plochy a nádvoria, Stavby: na parcele
číslo 1610/23 Rozostavaný rodinný dom, do právoplatného skončenia vo veci samej, m e n í tak, že

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „okresný súd“)
odvolanímnapadnutýmuznesenímzodňa05.09.2018zakázalžalovanémuMilanoviLíškovi,rodenému
Líška,narodenémuXX.XX.XXXX,bytomNovohradská604/11,98552Divín,štátnyobčanSR,nakladať
s nehnuteľnosťou evidovanou Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 2816,
Okres: Lučenec, Obec: Divín, Katastrálne územie: Divín, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej

mape parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 orná pôda, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 Zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 Zastavané plochy a nádvoria, Stavby: na parcele
číslo 1610/23 Rozostavaný rodinný dom, do právoplatného skončenia vo veci samej.

2. V úvode rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že na súde je vedený spor o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ,,BSM“). Počas sporu (konania) podala žalobkyňa

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
zákazu nakladať s presne špecifikovanou nehnuteľnosťou až do právoplatného skončenia sporu.
Žalobkyňa tvrdila, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným nadobudli
nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX. Na stavbu rozostavaného rodinného domu im
bol poskytnutý úver v sume 23.235,74 Eur na základe Úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX uzavretej s VÚB, a. s., ktorý bol zabezpečený na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti záložcu - p. Eleny Machalovej, rod. Lászlovej (matky žalobkyne) k bytu č. 3, 1. poschodie,
vchod č. 1 Kuzmányho, Lučenec v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. C KN č. XXXX/X. Vsúčasnosti má žalovaný záujem na prikázaní predmetnej nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Matka
žalobkyne už nechce, aby jej nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom. Žalobkyňa odôvodnila
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu obavy zo

scudzenia nehnuteľnosti patriacej do BSM žalovaným, čím by sa podstatne sťažilo rozhodovanie vo veci
a obavou, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaného niekoľkokrát žiadala o poskytnutie písomností za
účelom konania vo veci úveru a po poslednom pojednávaní navštívila banku, kde zistila potrebné kroky
na zmenu podmienok úveru, ako aj prenesenie záložného práva na nehnuteľnosť, o ktorých informovala
právneho zástupcu žalovaného a zároveň ho vyzvala na informovanie o ďalších krokoch, čo neurobil.

Z písomnej informácie doručenej okresnému súdu žalovaným sa dozvedela o krokoch žalovaného vo
veci zápisu rozostavanej stavby na list vlastníctva.

3. Po uvedení zákonných ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328, § 329 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 5 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv (ďalej aj „zákon č. 162/1995 Z. z., resp. „Zákon o katastri nehnuteľností“),

okresný súd uviedol, že: „Súd po preštudovaní listín v súdnom spise konštatuje, že návrh žalobkyne
na neodkladného opatrenia je dôvodný. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj potrebu
bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia. K tomuto záveru súd dospel potom,
ako mal preukázané, že hoci strany sporu zhodne tvrdia, že nehnuteľnosť uvedená vo výroku tohto
uznesenia patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je však Okresným úradom Lučenec,

katastrálnym odborom zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX len vo výlučnom vlastníctve žalovaného v
podiele 1/1. Z doteraz vykonaných dôkazov vyplýva, že po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov chce žalovaný nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného osobného vlastníctva. Hoci súd
poskytol stranám sporu lehotu 60 dní v ktorej by zmenili predmet zálohu v záložnej zmluve, nestalo sa
tak. Úkony uskutočnené žalovaným (v bode 4 tohto uznesenia - všetky uskutočnené bez súčinnosti so

žalobkyňou) mali za následok, že lehota 60 dní stranám sporu uplynula márne, ťarcha (byt vo vlastníctve
matky žalobkyne) na rozostavanom rodinnom dome naďalej viazne, čím žalobkyňa preukázala, že
naďalej existuje dôvodná obava, že žalovaný (vlastník nehnuteľnosti v podiele 1/1 podľa LV č. XXXX)
by mohol disponovať s nehnuteľnosťou, čím by podstatne sťažil rozhodovanie vo veci samej. Súd
konštatuje, že žalovaný doteraz nepreukázal, že zmenil svoj postoj k trvaniu predmetu zabezpečenia na

nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozsudku (okresný súd mal na mysli uznesenie - pozn. odvolacieho
súdu). Z týchto dôvodov je preto dôvodná obava žalobkyne, existuje potreba neodkladnej úpravy
pomerov, dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia trvá“.

4. O nároku na náhradu trov konania okresný súd nerozhodol, pretože o ňom rozhodne vo veci samej.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

6. V odôvodnení odvolania namietal nedôvodnosť napadnutého uznesenia a neosvedčenie skutočnosti
žalobkyňou o nutnosti dočasnej úpravy pomerov. Poukázal na mail žalobkyne priložený k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého je potrebné zapísať stavbu a následne banke doručiť
posudok na jej hodnotu. V návrhu žalobkyňa uvádza, že zápis rozostavanej stavby môže slúžiť k
scudzeniu nehnuteľnosti. Poukázal na podanie zo dňa 02. 07. 2018 doručené okresnému súdu, ktorým

oznámil zápis rozostavanej stavby a na oznámenie zo dňa 12. 07. 2018, ktorým požiadal banku o
zmenu predmetu záložného práva. Uvedené kroky smerujú k zmene predmetu zálohu a nie k scudzeniu
nehnuteľností. Ak by mal záujem nehnuteľnosť scudziť, uvedené skutočnosti by z vlastnej iniciatívy
neoznamoval súdu. Žalobkyňa ho mohla kedykoľvek kontaktovať priamo, čo neurobila. Zo strany
žalobkyne neboli osvedčené žiadne skutočnosti odôvodňujúce úpravu pomerov, v priebehu celého

konania o vyporiadanie BSM trvá na prikázaní rozostavaného domu do jeho vlastníctva, pretože okrem
neho nevlastní žiadnu bytovú nehnuteľnosť a po dokončení ju chce využívať na bývanie, preto nemá
dôvod na scudzenie nehnuteľností. Tento dôvod neuvádza žalobkyňa v návrhu, ani súd, hoci prípadné
scudzenie nehnuteľností by bolo pre konanie o vyporiadanie BSM bez právneho významu. Ohľadne
tvrdenej exekúcie žalobkyňou mu nie je zrejmé o akú sa má jednať, ide o ničím nepreukázané tvrdenie,

s účelom navodiť dojem ujmy hroziacej žalobkyni. Záložné právo zapísané na nehnuteľnosti matky
žalobkyne podľa z LV č. XXXX nemá príčinnú súvislosť medzi nariadeným neodkladným opatrením
a požiadavkou na výmaz záložného práva z tejto nehnuteľnosti. Namietal nezistenie náležitého
skutkového stavu okresným súdom, ktorý použil výpis z LV zo dňa 31. 08. 2018. Predložil žiadosť ozmenu zmluvných podmienok zo dňa 22. 08. 2018, ktorú podpísala aj žalobkyňa a z ktorej vyplýva,
že už v mesiaci august vedela o tom, že ako záloh nebude použitý rozostavaný dom, ale nehnuteľnosť
jej matky. Napriek tomu pokračovala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na

splnenie povinností uloženej okresným súdom ohľadne zmeny záložného práva, s tým že okresný
súd informovať o potrebných krokoch podaniami zo dňa 02. 07. 2018 a zo dňa 12. 07. 2018. Zápis
zmien záložného práva sa uskutoční až teraz. O uvedených krokoch mohla súd informovať aj žalobkyňa.
Konštatoval nepripojenie, neoznačenie žiadnych dôkazov žalobkyňou k návrhu, ktoré by osvedčovali
ňou tvrdené skutočnosti. Nehnuteľnosť patriaca do BSM je riadne zapísaná od začiatku na neho,

pričom nikdy nemal úmysel sa nehnuteľnosti zbaviť. Zo záveru okresného súdu nie je zrejmá príčinná
súvislosť medzi trvajúcou existenciou záložného práva a údajným scudzením rozostavanej stavby, ani
sťaženie rozhodovania súdu za stavu, keď žalobkyňa dom nechce a on má záujem o jeho prikázanie
do vlastníctva, čoho dôkazom sú kroky smerujúce k zmene predmetu záložného práva. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, aké skutočnosti žalobkyňa osvedčila v návrhu, ktoré preukazujú
naliehavosť úpravy pomerov a odôvodňujú potrebu zakázať mu nakladať s nehnuteľnosťou, ktorú chce

nadobudnúť do výlučného vlastníctva.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Namietala dodržanie zákonnej lehoty na podanie odvolania žalovaným. Tvrdenia žalovaného v odvolaní
považovala za zavádzajúce. Poukázala na dlhé obdobie, v ktorom sa snažila so žalovaným mimosúdne

dohodnúť, pričom žalovaný ani od posledného pojednávania neriešil spornú otázku záložného práva, a
to ani po výzve súdu, preto ide o účelové konanie z jeho strany, so snahou predlžovania sporu. Dňa 25.
05. 2018 informovala právneho zástupcu žalovaného o postupe pri zmene záložného práva, na ktoré
nereagoval ani žalovaný, a preto nemala informácie o potrebe vykonania krokov z jej strany niektorých
krokov, ani o tom, či žalovaný v tomto smere nejaké kroky uskutočnil. Nebola informovaná o žiadnom

postupe zo strany žalovaného s tým, že jej boli doručené iba prílohy, ktoré boli doručené aj súdu. Trvala
na dôvodnosti návrhu, pretože žalovaný konaním spôsobuje predlžovanie sporu, zavádza nielen ju,
ale aj súd, s tým že zmenu záložného práva mohol urobiť už na začiatku konania bez opakovaných
prieťahov. Ak by nemal v úmysle scudziť nehnuteľnosti, predmetné uznesenie o zákaze nakladania s
nimi by tomuto nemalo byť na ujmu, práve naopak.

8. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP
zmenil.

9. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia
sa domáhala žalobkyňa počas sporu (konania) vo veci samej. Predmetným návrhom návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému nakladať
s nehnuteľnosťou evidovanou Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to

až do právoplatného skončenia sporu. Súd prvej inštancie mal nárok žalobkyne osvedčený úkonmi
žalovaného, a to podaním návrhu na vykonanie záznamu doručeného Okresnému úradu Lučenec,
katastrálny odbor, žiadosťou o zmenu zálohu adresovanú VÚB, a. s. zo dňa 09. 07. 2018, ktoré
vykonával bez súčinnosti žalobkyne s tým, že ťarcha na nehnuteľnosti naďalej viazne. Preto existuje
dôvodná obava o disponovaní žalovaného s nehnuteľnosťou, čím by sťažil rozhodovanie vo veci samej.

Nepreukázaná zmena postoja žalovaným k trvaniu predmetu zabezpečenia na nehnuteľnosti bola
dôvodom pre vyhovenie návrhu okresným súdom, ktorý konštatoval existenciu potreby neodkladnej
úpravy pomerov.

12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.13. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325
ods. 2 písm. d) CSP].

15. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkcioujebezodkladneupraviťpomerystrán,aleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená(§325ods.
1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je
tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších

skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť
takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami. V prípade nárokov týkajúcich sa plnenia (spravidla peňažného) je relevantným dôvodom
i dôvodná obava (t. j. obava, ktorá vyplýva z objektívne existujúcich okolností a ktorá je objektívne

preukázateľná), že by eventuálna exekúcia bola ohrozená.

16. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť
kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

17. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, t. j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že

súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej

šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

18. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej

sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa
náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby
mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Listinné dôkazné prostriedky
majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia osobitný význam. Dôkazné
bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného
opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP
súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

19. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú vymedzené v § 326 CSP, predovšetkým

opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.20. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno
objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením,

pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Z justičnej praxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo sa vyvodzuje,

že nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie,
zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj
jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná
ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť
ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými

úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza
z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do
vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv.

22.NeprimeranenemožnozasiahnuťdozákladnýchprávaslobôdgarantovanýchÚstavouSRaListinou

základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústav ného poriadku SR,
ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením
pod č.209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim
dopadom neprimerané, teda pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda
ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno

vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP je zásahom aj do vlastníckeho práva (čl. 20
ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných Ústavou SR zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v
zmyslečl.16ods.1ÚstavySR,právobrániťsapredneoprávnenýmzásahomdorodinného,súkromného
života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia

venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu
do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu
uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala
návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie
porušiť čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú
pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv
povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že
žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom
na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Všeobecná formulácia, ktorú

použila žalobkyňa v návrhu (všeobecne výraz „nakladanie“), by však mohla vyústiť do zablokovania
všetkých jeho práv spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné opatrenie nesmie
mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovaného, ktoré je taktiež
ako právo žalobkyne ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaný v dôsledku
nariadenia neodkladného opatrenia nesmel nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho

súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia
konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia.

23. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov ,,Úkony uskutočnené
žalovaným (v bode 4 tohto uznesenia - všetky uskutočnené bez súčinnosti so žalobkyňou) mali za
následok,želehota60dnístranámsporuuplynulamárne,ťarcha(bytvovlastníctvematkyžalobkyne)na
rozostavanom rodinnom dome naďalej viazne, čím žalobkyňa preukázala, že naďalej existuje dôvodná
obava, že žalovaný (vlastník nehnuteľnosti v podiele 1/1 podľa LV č. 2816), by mohol disponovať s

nehnuteľnosťou, čím by podstatne sťažil rozhodovanie vo veci samej“.

24.Pooboznámenísasprejednávanouvecouodvolacísúdkonštatuje,žeprvoinštančnýsúdnerozhodol
vecne správne, pretože žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe bezodkladnejúpravy pomerov. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM je okrem iných vecí,
spoločného záväzku aj špecifikovaná nehnuteľnosť, ktorú skutočnosť nespochybňuje ani jedna zo
strán sporu. O predmetnú nehnuteľnosť má záujem žalovaný s tým, že matka žalobkyne nemá

záujem na ďalšom zaťažení jej nehnuteľnosti formou záložného práva. Dôvodnosť a potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila najmä tým, že ju žalovaný o ničom neinformuje,
nepodnikol kroky na zmenu záložného práva a doba, ktorá uplynula od posledného pojednávania u nej
vyvodila obavu, aby žalovaný nescudzil nehnuteľnosti. V návrhu žalobkyňa priložila jediný listinný dôkaz,
a to emailovú komunikáciu zo dňa 05. 08. 2018 adresovanú právnemu zástupcovi žalovaného, ktorej

obsahom boli potrebné kroky vo veci zmeny záložného práva. Žalobkyňa nielen, že neosvedčila, ale
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nevyplýva, že by žalovaný mienil právne
nakladať nehnuteľnosťou patriacou do BSM.

25. Argumenty žalobkyne preukazujú jej nespokojnosť so zabezpečením úveru poskytnutého na
rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti formou záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve jej matky,

avšak táto skutočnosť nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Obava žalobkyne,
že žalovaný by mohol uskutočniť kroky ku scudzeniu nehnuteľnosti, o ktorú má navyše záujem pri
vyporiadaní BSM, nebola ničím nepreukázaná, je to len subjektívny názor žalobkyne. Žalovaný ako
bezpodielový spoluvlastník má právo s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, užívať ju, a to až do
vyporiadania BSM a kroky, ktoré uskutočnil v súvislosti so zmenou záložného práva, nepredstavujú

možnosť scudzenia nehnuteľnosti, nevyplýva to ani z postoja žalovaného.
26. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v danej veci neexistuje skutkový ani právny dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhované uloženie obmedzenia žalovaného (formou
neodkladného opatrenia) nesleduje legitímny cieľ, uložením navrhovaného obmedzenia by došlo k
zásahu do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, a preto odvolací súd odvolaním

napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).