Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011573
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118011573.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného G. G., nar. XX. T. XXXX v J. U., t. č.
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 25. júla 2018, č. k. 1PP/83/2018-20, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2018
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 Trestného zákona
(ďalej len „Tr. zák.“) zamietol návrh odsúdeného G. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. júla
2014, sp. zn. 4T/131/2014, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. novembra

2013, sp. zn. 0T/121/2013 a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27. augusta 2014,
sp. zn. 2T/88/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19. marca 2015, sp. zn.
6To/144/2014.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú

časť z výmery uloženého trestu, ako i podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu (napriek
menším negatívnym záznamom), no nebola splnená jedna z materiálnych podmienok, a to predpoklad,
že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.

Okresný súd konštatoval, že v prípade odsúdeného G. G. bolo riziko recidívy príliš veľké. Uviedol,
že odsúdený bol vzhľadom k svojmu veku (30 rokov) v minulosti už 14-krát súdne trestaný zväčša

iba pre tie isté trestné činy (krádeže a marenia výkonu úradného rozhodnutia), pričom tieto svoje
protizákonné konania opakoval, a to napriek predošlým odsúdeniam, resp. uloženým trestom, ktoré
boli len podmienečné, resp. vo vzťahu ku ktorým bolo v niektorých prípadoch aj upustené od uloženia
súhrnných trestov, nakoľko súdy dali možnosť odsúdenému preukázať, že nie je potrebné mu ukladať
prísnejšie tresty ako v iných trestných veciach a že účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia
slobody nespojeného s jeho výkonom. Odsúdený však túto možnosť nevyužil, resp. jeho recidívne

konanie nesvedčilo tomu, že účel týchto podmienečných trestov odňatia slobody splnil svoj účel, keďže
ako tzv. špeciálny recidivista pokračoval naďalej v páchaní tých istých trestných činov (krádeží a marení
výkonu úradného rozhodnutia) a spáchal dokonca i závažnejší trestný čin - lúpež. Nemenej podstatnou
skutočnosťou podľa názoru okresného súdu je to, že odsúdený v kontexte páchania majetkovej trestnej
činnosti je nevyučený, teda má ukončené len základné vzdelanie, pred výkonom trestu vystriedal viacero
zamestnaní zväčša robotníckeho charakteru a pred nástupom do výkonu väzby nebol v pracovnom

pomere. Preto sa okresný súd stotožnil s tým, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá.Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru okresného súdu nedávali dostatočnú záruku,
že odsúdený G. G. by na slobode viedol riadny život.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú neskôr odôvodnil. Okresný
prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť.

V sťažnosti odsúdený uviedol, že si uvedomuje, že jeho predchádzajúci život bol poznačený
porušovanímzákona,čohovkonečnomdôsledkupriviedlodotejtosituácie.Svojeminulékonaniaľutuje.

Poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu, keď podľa neho počas výkonu trestu preukázal schopnosť
viesť riadny život plnením svojich pracovných u mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých
právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu. Významnou je v jeho prípade aj jeho vôľa vrátiť sa k
rodine a s ňou viedol riadny život. Obava z jeho možnej recidívy je len hypotetická. Plne si uvedomuje,
že v prípade kladného rozhodnutia ohľadne jeho podmienečného prepustenia by si do života priniesol
obmedzenia. Záleží mu viac a viac na rodine. Žiadal o prehodnotenie rozhodnutia, keď jediným dôvodom

zamietnutia jeho návrhu bol iba predpoklad možnej recidívy, i keď na základe objektívnych faktov, ale
jeho reálne polepšenie v prítomnosti nebolo zohľadnené.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti

ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody odsúdený splnil. Tiež správne vyhodnotil, že správanie sa odsúdeného vo výkone

trestu preukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch
materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom
vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť a dospel k správnemu záveru o tom,
že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny
život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený

má v odpise registra trestov zaznamenaných celkom 14 odsúdení.

Vzhľadom na námietky odsúdeného treba uviesť, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne
prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i

samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia
prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený
povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Na to, aby mohol
byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr.
zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním

vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky (spĺňa len jednu z nich)
a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

K sťažnostným námietkam odsúdeného treba tiež uviesť, že tento poukazuje len na svoje dobré
hodnotenie od riaditeľa ústavu, čo však v tomto konaní nie je sporné. Vzhľadom na jeho početné
odsúdenia treba jednoznačne uviesť, že jeho náprava a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu je
možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, o čom v konečnom dôsledku svedčí jeho
hodnotenie riaditeľa, avšak jeho register trestov jednoznačne svedčí o tom, že nie je možné od neho

vôbec očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd zároveň poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia s tým, že sa s ním v
celom rozsahu stotožňuje. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného G. G. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.