Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/123/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817206106
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817206106.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: G.. P. C., bytom A.. Sv. I.
XXX/XX,F.,právnezastúpenej:JUDr.StanislavouČagalovou,advokátkousosídlomBojnickácesta5,7,
PrievidzaprotižalovanémuX./H.Q.,bytomT.J.XXX/XX,F.ažalovanejX./U.Q.,bytomT.J.XXX/XX,F.,
obaja právne zastúpení: JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Nábr. Sv. Cyrila 47, Prievidza,

o ochranu vlastníckeho práva, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/12/2017-154, zo dňa
06. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. postúpil vec po
právoplatnosti uznesenia Mestu Prievidza ako príslušnému stavebnému úradu a výrokom III. rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na § 3, 4 a 10 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 117 ods. 1, 137 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (Stavebný zákon), § 43 zákona č. 237/2000 Z.z. a § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že stavebný úrad môže účastníka stavebného
konania odkázať na súd len s takými námietkami, ktoré prekračujú rozsah právomoci stavebného

úradu. Je pritom potrebné veľmi starostlivo hodnotiť, či riešenie vznesených námietok prekračuje, alebo
neprekračuje rozsah právomoci stavebného úradu. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby
súd určil, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zdržať sa nad mieru primeranú pomerom
obťažovania žalobkyne a ohrozovania výkonu jej vlastníckeho práva k jej záhrade tienením, dôsledkom
stavby „Montovanej drevenej záhradnej chatky“ alebo úpravami tejto chatky realizovanej na záhrade
vo výlučnom vlastníctve žalovaných a žiadala demontovanie tejto záhradnej drevenej chatky do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej žiadala, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne
umiestniťstavbu„Montovanejdrevenejzáhradnejchatky“nasvojompozemkuminimálne2modhranice,
vyplývajúcej z geometrického plánu ZO SZZ zo dňa 07.05.1998, so záhradou žalobkyne. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, rozhodnutie o námietkach žalobkyne, umiestnenie a demontovanie „Montovanej
drevenej záhradnej chatky“ patrí do právomoci stavebného úradu a nie do právomoci súdu, ktorý
pri dodatočnom stavebnom povolení je povinný skúmať, či nedochádzalo k obťažovaniu susediacej

nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom, resp. nad prípustnú mieru a preukazuje to výsledkami
meraní. Nie je teda v právomoci súdu, aby posudzoval, či umiestnenie „Montovanej drevenej záhradnej
chatky“, ktorá je osadená od pozemku žalobkyne 1,35 m je vhodné alebo nevhodné, či poškodzuje
susednú nehnuteľnosť tienením z hľadiska estetického alebo hygienického, toto posúdenie patrí do
právomoci stavebného úradu, ktorému prislúcha rozhodnúť aj o námietkach žalobkyne o tejto imisii
tienenia v stavebnom konaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie

zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi vec Mestu Prievidza ako stavebnému úradu, čiže
orgánu príslušnému na rozhodnutie o námietkach žalobkyne.2. Proti predmetnému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Svoje
odvolanieodôvodnilaspoukazomna§365ods.1písm.f)ah)CSP.Žiadala,abyodvolacísúdnapadnuté

rozhodnutie zmenil a jej žalobe vyhovel, alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasila s názorom súdu, že iba stavebný úrad je oprávnený k
rozhodnutiu o tom, či by dochádzalo, resp. nedochádzalo k obťažovaniu susediacej nehnuteľnosti nad
mieru primeranú pomerom. Ďalej uviedla, že je síce pravdou, že stavebný úrad ju v rámci stavebného
konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 137 ods. 3 Stavebného zákona odkázal na podanie

žaloby na súd v čase, keď ešte žalovaná záhradná chatka nebola postavená, ale to neznamená, že súd
nemá právomoc posúdiť porušenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v prípade tzv. zamýšľanej
stavby. Podľa názoru žalobkyne zákon chráni aj také právo, u ktorého je čo i len hrozba jeho porušenia, a
tedanemusístriktneísťlenojehosamotnéporušenie.Naprincípepreventívnehopredchádzaniazásahu
do práv, konkrétne výkonu vlastníckeho práva, stojí aj ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na podporu svojho tvrdenia poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nds/2/2016 zo dňa

27.04.2016, z ktorého vyplýva, že aj v prípade zamýšľanej stavby voči výstavbe ktorej boli vznesené
občianskoprávne námietky, je oprávnený rozhodnúť okresný súd a nie stavebný úrad v rámci správneho
konania. Poukázala na to, že pre súd má byť rozhodujúci stav ku dňu rozhodovania vo veci. Preto súdu
prvej inštancie nič nebránilo vysporiadať sa v rámci ďalšieho dokazovania s námietkami a požiadavkami
oprávnenej, nakoľko stavba už stála a bolo možné zaoberať sa zásahom do výkonu jej vlastníckeho

práva. Za nesprávny považovala postup súdu prvej inštancie, keď napriek tomu, že dospel k záveru, že
nemá právomoc vo veci konať viedol dokazovanie za účelom zisťovania, či je chatka stavbou. Následne,
keď už súd dospel k záveru, že záhradná chatka je stavbou, nebol podľa žalobkyne dôvod k odmietnutiu
veci pre nedostatok právomoci, pretože už existovala pripomienka tienenia tejto chatky na jej záhrade.
Na záver poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 572/2003 zo dňa 08.04.2003.

3. Žalovaní 1./ a 2./ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo
vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor
alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

6. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, vlastník veci sa musí zdržať

všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku
alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie
stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a

vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok.

7.Podľa§137ods.1,2,3zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(Stavebný

zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej

oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v
podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže
si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie najskôr správne posúdil otázku, či „Montovaná drevená
chatka“ je stavbou podľa § 43 zákona č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.
- Stavebný zákon, pričom správne dospel k záveru že v danom prípade ide o stavbu.

9. Následne riešil otázku právomoci, tzn. či je príslušný na rozhodnutie o námietkach žalobkyne,
o umiestnení a demontovaní stavby „Montovanej drevenej chatky“. V tejto súvislosti odvolací súd
dodáva, že stavebný úrad musí pri odkazovaní účastníkov na riešenie ich námietok v rámci stavebného
konania na súd, dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky
alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené
inými právnymi predpismi (napr. vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o

všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Pritom môže dôjsť aj k
vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 OZ. Podľa
názoru odvolacieho súdu správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je
oprávnený a aj povinný riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t.j. iného správneho

orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc zo zásady zákonnosti a hospodárnosti.

10. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že
nie je v právomoci súdov (súdu prvého stupňa ani odvolacieho súdu), aby posudzovali, či umiestnenie
predmetnej stavby, ktorá je osadená od pozemku žalobkyne 1,35 m je vhodné, či nevhodné, alebo či

poškodzuje susednú nehnuteľnosť tienením z hľadiska estetického alebo hygienického. Toto posúdenie
je možné dosiahnuť len odbornými meraniami a patrí aj podľa názoru odvolacieho súdu do právomoci
stavebného úradu v rámci posúdenia žiadosti žalovaných 1./ a 2./ o dodatočné stavebné povolenie na
stavbu „Montovaná drevená záhradná chatka“. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 ods. 3 Stavebného
zákona, zastáva odvolací súd názor, že zákonodarca zveril do právomoci stavebného úradu posúdenie

charakteru predmetnej námietky žalobkyne v danej veci a vytvorenie si vlastného úsudku v konaní o
dodatočnom stavebnom povolení a vplyvu predmetnej stavby na výkon užívateľských práv žalobkyne
k jej nehnuteľnosti, a to na základe skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného
stavebným úradom.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nezistil odvolací súd nesprávne skutkové zistenia súdom prvej
inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) ani nesprávne právne posúdenie veci (§365 ods. 1 písm. h) CSP),
tak ako to žalobkyňa namietala vo svojom odvolaní, a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).