Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200245
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200245.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.

Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: F.., Novozámocká cesta 2/3862, N.,
IČO:36614262,zastúpenéhoadvokátomJUDr.MartinomKanásom,Školská3,Nitra,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 05.
03. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa XX. XX. XXXX ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX.
XXXX a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu
dane, súd zistil, správca dane začal dňa 02. 03. 2011 daňovú kontrolu u žalobcu (na základe oznámenia
zo dňa 07. 02. 2011 o výkone daňovej kontrole doručenom žalobcovi dňa 23. 02. 2011) a jej predmetom
bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december

2010. Dňa 03. 03. 2011 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, z ktorej
vyplýva, že v dňoch 02. 03. 2011 a 03. 03. 2011 boli ním predložené tam uvedené doklady. Ďalšie
účtovné dáta na technickom nosiči dát boli správcom dane prevzaté dňa 23. 03. 2011 podľa úradného
záznamu spísaného v uvedený deň.

2. Rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2011 (doručenom žalobcovi dňa 05. 08. 2011) správca dane prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia

zaslaním troch žiadostí zo dňa 28. 06. 2011 o medzinárodnú výmenu informácií, a to až do dňa obdržania
odpovede na predmetné žiadosti. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť adresovaná rakúskej
finančnej správe, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia december 2010 a spoločnosti W. so sídlom v
Rakúsku, ktorá mala byť dodávateľom tovaru (medené katódy) pre žalobcu. Odpoveď rakúskej finančnej
správy bola doručená správcovi dane dňa 05. 03. 2013.

3. Žiadosťou zo dňa 13. 03. 2013 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie

daňovej kontroly podľa ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust.
§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný žiadosti vyhovel, čo oznámil správcovi dane v podanízo dňa 19. 03. 2013 (doručenom správcovi dane dňa 02. 04. 2013). Upovedomenie správcu dane zo
dňa 17. 04. 2013 o predĺžení lehoty a dôvodoch predĺženia bolo doručené žalobcovi dňa 07. 05. 2013.

4. V oznámení zo dňa 17. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05. 03. 2013 pominuli
prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

5. Rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2013 (doručeným žalobcovi dňa 26. 06. 2013) správca dane prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia

zaslaním žiadostí (v počte sedem) zo dňa 11. 06. 2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií
s tým, že kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (26. 06. 2013) do dňa obdržania
odpovede na predmetné žiadosti a v konaní sa bude pokračovať po uplynutí lehoty, na ktorú bola
daňová kontrola prerušená. V spise sa nachádza žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe, ktorá
sa týkala spoločnosti W.ft., ktorá mala byť podľa predložených dokladov (dodacích listov a faktúr
vystavených žalobcom ako dodávateľom pre spoločnosť W.. v mesiacoch september 2009 a júl 2010)

odberateľom žalobcu. Správcom dane bola odpoveď na uvedené medzinárodné dožiadanie viackrát
urgovaná. Odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 30. 03. 2016.

6. V podaní zo dňa 31. 03. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 30. 03. 2016 pominuli
prekážky, pre ktorá bola daňová kontrola prerušená. V tento deň t. j. 30. 03. 2016 bola správcovi dane

doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čo mal súd preukázané z
administratívnehospisužalovaného.Predmetnáodpoveďnažiadosťomedzinárodnúvýmenuinformácií
bola doručená správcovi dane na základe jeho opakovaných žiadostí, ktoré sa nachádzajú v tomto
administratívnom spise.

7. Výzvou zo dňa 18. 04. 2016 správca dane žalobcu vyzval, aby sa písomne vyjadril a predložil doklady
a dôkazy k výkonu daňovej kontroly na preukázanie dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty
pri deklarovanom obchode s dodávateľom, spoločnosť IF.., ktorá vystavila pre žalobcu ako odberateľa
tovaru dve faktúry zo dňa 11. 11. 2010 a zo dňa 16. 11. 2010 (tovar špecifikovaný ako Pb ingoty),
na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume spolu 11.604,88 eur

a zároveň ho vyzval, aby predložil doklady potrebné na preukázanie deklarovaného predaja tovaru pre
odberateľa: R.. na základe odberateľských faktúr zo dňa 11. 11. 2010 a zo dňa 16. 11. 2010 za tovar
označený ako oľovené ingoty.

Žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 21. 04. 2016, pričom k zdaňovaciemu obdobiu november 2010

uviedol, že tovar mu bol dodaný do Komárna, nevie, kde bol tovar naložený a kto bol pri nakládke,
vyložený bol v Komárne, pri vykládke bol prítomný konateľ žalobcu a za spoločnosť dodávateľa bol
prítomný p. G. alebo vodič dodávateľa, pri vykládke bol použitý vysokozdvižný vozík. K dodaniu tovaru
spoločnosti R.. uviedol, že tovar bol predaný v deň jeho dodania, dodávateľa zastupoval konateľ, tovar
za spoločnosť odberateľa prevzal p. I.. Žalobca prepravu nezabezpečoval.

8. Dňa 31. 05. 2016 bol správcom dane spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Z
predmetného protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane ako dôkaz získaný v súvislosti s
iným konaním využil i protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 07. 03. 2012 spísaný na základe

daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v spoločnosti R.. ako odberateľa žalobcu.
Správca dane k zdaňovaciemu obdobiu november 2010 uviedol, že žalobca v tomto zdaňovacom období
deklaroval nadmerný odpočet v sume 1.813,17 eur, a to predovšetkým na základe dodávateľských faktúr
od tuzemského dodávateľa, t.j. spoločnosti IF.. v sume 11.604,88 eur. Poukázal na výsledky kontroly
vykonanejvspoločnostidodávateľažalobcuanato,žemuneboloumožnenépreveriťpôvodtovaru,jeho

samotnú existenciu. Poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 21. 04. 2016 ako i na skutočnosť, že žalobca
nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, teda nepredložil žiadne doklady a
dôkazy preukazujúcesamotnýpôvodtovaru,resp.jehoprepravu.Nebolotedamožnépotvrdiťexistenciu
preverovaného druhu tovaru v deklarovanej kvalite u tuzemského dodávateľa, ktorý bol nekontaktný, z
čoho vyplýva, že nebolo možné dodávateľské faktúry, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou R.. pre

žalobcu považovať za vierohodné, lebo nie je možné preveriť, či spoločnosť IF.. má vôbec takéto doklady
vo svojom účtovníctve zaúčtované a uvedené v záznamoch vedených podľa ust. § 70 zákona o dani z
pridanej hodnoty. Pokiaľ nie je možné u daňového subjektu IF.. preveriť doklady predložené žalobcom askutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukázateľné. Protokol bol prerokovaný so zástupcom
žalobcu dňa 29. 06. 2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

9. Následne, dňa 07. 07. 2010 (správne mal byť uvedený rok 2016) vydal správca dane dodatočný
platobný výmer v zmysle ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v
nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

11.604,88 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 s tým, že žalobca si
v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 1.813,17 eur a daňovou kontrolou bola zistená
vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 9.791,71 eur, čo je rozdiel dane v sume 11.604,88 eur.

10. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré doplnil dodatočne v podaní
zo dňa 27. 09. 2016.

11. Dňa 19. 09. 2016 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným
zástupcom žalobcu, pričom zápisnica obsahuje zoznam listín, do ktorých bolo zástupcovi žalobcu

umožnené nahliadnuť.

12. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 12.
2016 tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.

13. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je dožiadanie Daňového úradu Komárno, ako i
odpoveď na uvedené dožiadanie z Daňového úradu Bratislava II., z ktorého vyplýva, že spoločnosť
IF. s.r.o. sa v sídle spoločnosti uvedenom v obchodnom registri nenachádza, konateľ spoločnosti so
správcom dane nekomunikuje a nepodarilo sa ho ani predviesť príslušníkmi PZ. Spoločnosť v období
za november 2010 vykázala daňovú povinnosť v sume 188,45 eur.

14. V administratívnom spise sa nachádza i protokol zo dňa 07. 03. 2012 o zistení oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosti II.. za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010.

15. Okrem uvedených dokumentov sú v spise i faktúry č. XXX-XXXX. zo dňa 11. 11. 2010 a dodací list

zo dňa 10. 11. 2010 a č. XXX-XXXX zo dňa 16. 11. 2010 a dodací list zo dňa 15. 11. 2010, ktoré mali byť
vystavené dodávateľom R.. pre žalobcu ako odberateľa a predmetom dodávky mal byť tovar označený
ako „Pb Ingoty“ s uvedením množstva, ceny a dane z pridanej hodnoty. Okrem toho sú súčasťou spisu i
faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa - R. , a to faktúra č. XXXX/XXX zo dňa 17.
11. 2010 a dodací list zo dňa 10. 11. 2010 a faktúra č. XXXX/XXX zo dňa 22. 11. 2010 a dodací list zo dňa

15. 11. 2010, predmetom dodávky mali byť oľovené ingoty s uvedením jednotkovej ceny a množstva.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13. 12. 2016 žalovaný rozhodol

tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si v daňovom priznaní za príslušné
zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 11.604,88 eur pri faktúrach
vystavených dodávateľom R.. za dodanie tovaru označeného ako „Pb ingoty“. Tovar nie je bližšie

špecifikovaný a žalobca neposkytol jeho bližšie technické či chemické parametre.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že realizáciu obchodných vzťahov medzi IF..
a žalobcom v období september až november 2010 správca dane preveroval v priebehu iného
konania prostredníctvom dožiadania zaslaného vecne príslušnému správcovi dane, ktorý zistil, že

spoločnosť R.. sa v sídle spoločnosti uvedenom v obchodnom registri nenachádza, konateľ spoločnosti
so správcom dane nekomunikuje a ani sa ho nepodarilo príslušníkom PZ SR predviesť. Spoločnosť R..
správcovi dane nepredložila záznamy, ktorých vedenie jej ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v tomto obchode. Štatutárny orgán - konateľ O. G.neposkytol správcovi dane požadované doklady, dôkazy a vysvetlenia k danej veci. Reálnu existenciu
deklarovaného tovaru a jeho dodanie v rámci obchodného reťazca R.. - žalobca - R.. preveroval správca
daneajvrámcikontrolynazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtuzazdaňovacie

obdobie IV. štvrťrok 2010 u daňového subjektu R.. V priebehu daňovej kontroly nebol pôvod a existencia
tovaruzostranyprvotnéhododávateľa R..preukázanýapotvrdeníosobousvedka-konateľaspoločnosti
IF.. O. G., ktorý bol na tento účel predvolaný. Správca dane eviduje, že spoločnosť R.. od marca
2011 podávala nulové daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a posledné podala za zdaňovacie
obdobie jún 2011. Dňa 16. 07. 2012 uvedená spoločnosť (IF.) vstúpila do likvidácie a jej likvidátorom bol

konateľa O. G.. Dokazovaním v spoločnosti R.. nebolo preukázané, že tento subjekt reálne dodal tovar
deklarovaný na dodávateľských faktúrach pre žalobcu.

Žalovaný ďalej uviedol vo svojom rozhodnutí, že ak nebolo preukázané, že spoločnosť R.. dodala tovar,
nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Túto skutočnosť podporuje aj fakt, že spoločnosť
R.. vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru v zdaňovacom období november 2010 nepreukázala.

Abysižalobcamoholuplatniťaodpočítaťdaňzpridanejhodnotyzfaktúroddodávateľa,takdodávateľovi
musí najskôr vzniknúť daňová povinnosť z titulu dodania tovaru. V predmetnej veci nebolo preukázané,
že dodávateľovi vznikla daňová.

Žalobca sa domnieva, že svoje dôkazné bremeno splnil, keď správcovi dane predložil všetky dôkazy,

ktoré ustanovuje zákon a zároveň predložil všetky dôkazy, ktoré bol schopný a oprávnený vykonať.
Žalobca koncipoval text námietky zmätočne vo vzťahu k zákonným ustanoveniam, na ktoré sa odvoláva.
Vo svojich odvolávkach kombinuje ustanovenia zákona č. 511/1992 Z. z. (zákon o správe daní) a zákona
č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), čo z dôvodu rozdielnej účinnosti uvedených zákonov nie je možné.
Žalovaný k mylnému názoru žalobcu vo veci rozloženia dôkazného bremena uviedol, že uskutočňovanie

zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt má
možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených
zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov,
a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch. Charakter dôkazu, ktorým daňový subjekt svoje tvrdenie
preukáže, je plne na zvážení a možnostiach daňového subjektu. Tento dôkaz však musí mať dostatočnú

preukaznú mieru a posúdenie tejto miery je v kompetencii správcu dane.

Správca dane vyzval žalobcu na splnenie si svojej dôkaznej povinnosti tým, že v stanovenej lehote
poskytne správcovi dane vyjadrenia ku konkrétnym otázkam a tieto vyjadrenia preukáže aj predložením
relevantných dokladov a dôkazov. Zároveň vo výzve uviedol, že ak má akékoľvek doklady, ktorými môže

preukázať opak uvedených kontrolovaných zistení, žiada ho, aby tieto správcovi dane predložil. Tiež ho
upozornil, že ak žiadne nové relevantné dôkazy nepredloží, správca dane bude považovať dokazovanie
za ukončené.

Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 18. 04. 2016 pri osobnom preberaní výzvy a následne aj
v písomnom vyjadrení informoval správcu dane, že dôkazy preukazujúce vykonané obchodné operácie
sú uložené v skladovacích priestoroch, ktoré mal žalobca prenajaté od spoločnosti A.I.C. a.s.. Z
dôvodu neplatenia nájomného majiteľ zamedzil žalobcovi vstup do týchto priestorov a žalobca a k

dokladom momentálne nemôže dostať. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca je
plne zodpovedný za vedenie a uchovávanie svojej účtovnej dokumentácie a skutočnosť, že k nej nemal
prístup je dôsledok jeho nekorektných obchodných vzťahov, čo však žalovaný nemôže považovať za
objektívnu príčinu toho, že si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť voči správcovi dane. U žalobcu bola
kontrolazačatádňa02.03.2011,protokolzdaňovejkontrolyvydanýdňa31.05.2016aprerokovanýdňa

29. 06. 2016, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobca mal dostatok času a priestoru na predloženie
dôkazov preukazujúcich pravdivosť jeho tvrdení.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod
sp. zn. 3Sžf/1/2011 nie je možné aplikovať na daný prípad žalobcu, pretože v prípade uvádzanom

v rozsudku nie je spochybnená materiálna existencia tovaru. V danom prípade nebola preukázaná
existenciu materiálneho plnenia v takej hodnoty, objeme, druhu a kvalite, ako to žalobca tvrdí, a už vôbec
nie fakt, že žalobca týmto materiálnym plnením aj disponoval.V ďalšej časti rozhodnutia sa žalovaný zaoberal tvrdením žalobcu, že svedok - E. (bývalý konateľ
spoločnosti II..) potvrdil, že tovar uvedený na faktúrach od žalobcu bol nakúpený a pravosť tovaru ním
bola potvrdená. K uvedenej námietka žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane

vyzval žalobcu, aby svoje tvrdenia preukázal predložením relevantných dokladov a dôkazov a aby
sa vyjadril, okrem iného, k spôsobu dodania tohto tovaru následnému odberateľovi. Žalobca potvrdil,
že tovar bol ešte v ten istý deň dodaný odberateľovi R... Bývalý konateľ spoločnosti R.. v súvislosti
s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2010 uviedol iné skutočnosti, ako žalobca vo svojom vyjadrení. Uviedol, že tovar

bol nakúpený v priestoroch zberných surovín u žalobcu v Komárne pri Vážskom moste. Tovar bol
premiestnený na druhú stranu ulice, kde má R.. sklad malým vozidlom osobou z rómskej komunity,
ktorú p. Németh nepozná. Pravdivosť týchto tvrdení nebola preukázaná a správca dane v rámci daňovej
kontroly konštatoval, že spoločnosti II.. si právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených žalobcom
uplatnila neoprávnene a toto právo jej nebolo uznané.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že dodatočný platobný výmer správcu dane a konanie,
ktoré prechádzalo jeho vydaniu, je plne v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení.
Stotožnil sa s postupom správcu dane a s posúdením skutkového stavu veci. Správca dane postupoval v
súlade so základnými zásadami daňového konania a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, získané dôkazy správca dane hodnotil podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, pritom prihliadal na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

17. V obsiahlej žalobe zo dňa 05. 03. 2017, ktorá bola osobne podaná na tunajší súd dňa 06. 03. 2017,
žalobca popísal skutkový stav (priebeh daňovej kontroly z časového hľadiska) a v žalobných dôvodoch
(VI. časť žaloby) namietal porušenie princípu proporcionality, porušenie zásady kontradiktórnosti a
rovnosti zbraní, porušenie povinnosti vysporiadať sa s jeho námietkami k tvrdeniam správcu dane
uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane, porušenie povinnosti vykonať dokazovanie a porušenie

princípu dvojinštančnosti konania.

18. K porušeniu princípu proporcionality žalobca uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac 1 rok odo dňa jej začatia a túto lehotu je možné predĺžiť len z dôvodov uvedených v ust. § 61
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, pričom poukazoval na príslušné ustanovenia tohto zákona.

V zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v
oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) je lehota na poskytovanie informácií v rámci
medzinárodnej výmeny informácií najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom takto ustanovená

lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať.
Predmetné nariadenie je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. V prípade prerušenia
daňovej kontroly z dôvodu potreby získať informácie podľa vyššie citovaného Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 môže správca dane prerušiť výkon daňovej kontroly, ale informácie, ktorých získanie bolo
dôvodom prerušenia kontroly, musia byť poskytnuté v maximálnej lehote troch mesiacov odo dňa

podania žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty, ktorá sa nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia
výkonu daňovej kontroly v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správca
dane je povinný pokračovať v konaní v zmysle ust. § 61 ods. 4 vyššie citovaného zákona, aj napriek
skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Ustanovenie § 61 tohto zákona umožňuje prerušiť daňovú

kontrolu len vo väzbe na podmienky ustanovené osobitným predpisom, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ)
č. 904/2010, ktoré jednoznačne stanovuje lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke troch mesiacov odo
dňa podania žiadosti. Uvedené nariadenie neumožňuje správcovi dane nekonať a nepokračovať vo
výkone daňovej kontroly. Porušením zákonných lehôt zo strany správnych orgánov by dochádzalo k
neprimeraným zásahom do práv daňových subjektov a teda k porušeniu lehoty určenej na vykonanie

daňovej kontroly. Nedodržanie lehoty troch mesiacov na poskytnutie informácií dožiadaným správnym
orgánom nemôže byť dôvodom na neukončenie daňovej kontroly v zákonnej lehote, teda do jedného
roka odo dňa jej začatia.Správca dane predmetnú daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2011, a to od 05. 08.
2011 do 05. 03. 2013 a ďalej bola prerušená rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2013 od tohto dňa až do 30. 03.
2016. V zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 mali byť požadované informácie poskytnuté v prvom

prípade do 05. 11. 2011 a v druhom prípade do 26. 09. 2013, a po týchto dátumoch bol správca dane
povinný pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. V predmetnej veci bola daňová kontrola ukončená
dňa29.06.2016,tedacelkovotrvala1.946dní,vrátanejejprerušeniavtrvaní1.590dní,vdôsledkučoho
nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkaznéhoprostriedku,ktorývdaňovomkonanínemožnopoužiťavprípade,akpoužitýbol,celédaňové

konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009, 3Sžf/73/2008, 3Sžf/9/2007) a
nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57.

19. K porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní žalobca uviedol, že je právom kontrolovaného

daňového subjektu mať možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam priebežne, teda počas
celého výkonu daňovej kontroly, a preto je nevyhnutné, aby bol zo strany správcu dane priebežne
informovaný o zistených skutočnostiach. Táto povinnosť správcu dane vyplýva zo zásady súčinnosti
správcu dane a daňového subjektu. V predmetnej veci žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly
nebol informovaný o žiadnej skutočnosti zistenej správcom dane v priebehu daňovej kontroly, v dôsledku

čoho potom protokol z tejto kontroly neobsahuje vyjadrenie žalobcu ako kontrolovaného daňového
subjektu k zisteným skutočnostiam a zároveň neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré mohol žalobca
predložiť v priebehu daňovej kontroly v prípade, ak by bol priebežne informovaný o skutočnostiach
zistených správcom dane. Protokol o daňovej kontrole teda neobsahuje zákonné náležitosti, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu ust. § 47 písm. h/, i/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôkazy, ktoré správca
dane uvádza v protokole z daňovej kontroly získal postupne v priebehu roku 2013 až 2016, teda mohol
o jednotlivých zistených skutočnostiach žalobcu informovať. V dôsledku neinformovania žalobcu, resp.
nečinnosťou správcu dane žalobca nemohol uplatniť právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k
zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, resp. mu boli upreté i ďalšie práva.

20. V súvislosti s namietaným porušením povinnosti správcu dane vysporiadať sa s námietkami žalobcu
k tvrdeniam správcu dane uvedeným v jeho rozhodnutí, žalobca opätovne poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a taktiež i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-277/14 PPHU Stehcemp, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11. Uviedol, že správca dane

nemôže od kontrolovaného daňového subjektu vyžadovať preukázanie právnych skutočností, ktoré sa
týkajú iných daňových subjektov a na overovanie, ktorých nemá žiadny dosah. Žalobca disponoval
materiálnym plnením a mal k tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy s opisom druhu a ceny dodávaného
tovaru. Žiadne ustanovenie daňového poriadku a ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu
neoprávňuje správcu dane preniesť jeho dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt z dôvodu,

že správca dane nemôže preveriť skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu. Žalobca predložil
dôkazy preukazujúce, že nakladal s tovarom ako vlastník, na ktoré i poukázal. Žalobca si splnil svoje
dôkazné bremeno, keď správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré ustanovuje zákon a zároveň
predložil všetky dôkazy, ktoré bol schopný a oprávnený vykonať. Žalovaný nevyhodnocoval rozpory
medzi vykonanými dôkazmi a tvrdením správcu dane, čo znamená, že postup žalovaného v danej veci

je v rozpore s citovaným ust. § 63 ods. 2, § 63 ods. 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku .

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane, je povinný preukázať, že existuje
objektívne preukázaná skutočnosť, že konaním spoločnosti R.. došlo k podvodu na dani z pridanej
hodnoty a súčasne, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu

na dani z pridanej hodnoty, pričom existencia tejto skutočnosti môže byť preukázaná len rozhodnutím
vnútroštátneho súdu v danej veci. Daňové orgány takýto dôkaz nepredložili, pričom žalovaný vo svojom
rozhodnutí sám konštatuje, že nakoľko spoločnosť R.. bola v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktná,
je možné sa domnievať, že došlo k podvodu. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vyžaduje, aby pri
zamietnutíprávanaodpočetdanezdôvoduúčastinapodvodnomkonaníbolojednoznačnepreukázané,

že nadobúdateľ tovaru vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočet dane,
bolo súčasťou tohto podvodu. V tomto prípade nie je možné aplikovať predmetné závery, nakoľko v
danom prípade nie je naplnený znak jednoznačnosti a objektívnosti. Žiadny subjekt nezodpovedá za
konanie svojho obchodného partnera.Ďalej žalobca opakovane poukázal na právny názor Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-277/14
PPHU Stehcemp, v zmysle ktorého daňový orgán vo všeobecnosti nemôže vyžadovať, aby zdaniteľná

osoba preverila, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na tovar a služby, je schopný ho dodať a splnil
si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty. Daňová kontrola u žalobcu
bola vykonaná s väčším časovým odstupom od preverovanej transakcie, pričom z vyššie uvedeného
rozsudku vyplýva, že plynutie času medzi preverovaním skutočností a dátumom dodania tovaru, je v
neprospech správcu dane, ktorý musí vedieť preukázať, že právne skutočnosti, ktoré zistil počas výkonu

daňovej kontroly vykonanej s časovým odstupom od momentu dodania tovaru, boli rovnaké aj v čase
dodania tovaru.

Nekontaktnosť dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie
práva na odpočítanie dane, zvlášť, ak z iných vykonaných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase
dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť. Pri dodaní tovaru je rozhodujúce získanie ekonomického

vlastníctva k veci. Prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v uzatvorených zmluvách je rozhodujúcou
právnou skutočnosťou pre posúdenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a či
došlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru. Odberateľ (žalobca), ako aj dodávateľ (R..)
jednoznačne deklarovali, že odberateľ mal reálnu možnosť nakladať s dodaným tovarom ako vlastník,
a to v mieste, na ktorom sa zmluvné strany dohodli a odberateľ deklaroval prijatie ponuky dodávateľa

nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca teda splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre vznik
práva na odpočítanie dane a tvrdenie správcu dane o porušení ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je v rozpore so skutkovým stavom.

21. K porušeniu povinnosti vykonať dokazovanie žalobca uviedol, že navrhol v doplnení odvolania

vykonanie dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Išlo o dôkazy vo forme výsluchu svedkov
(zamestnanci žalobcu). Správca dane je povinný vykonať dokazovanie a všetky dôkazy, ktoré môžu
viesť k čo najúplnejšiemu zisteniu skutočností nevyhnutných pre jeho rozhodnutie. Nemôže bez
zákonného oprávnenia odmietnuť vykonať dôkazy, ktoré nemôže vykonať žalobca ako daňový subjekt.
Správca dane ani v priebehu vyrubovacieho konania nevykonal navrhovaný dôkaz. Žiadne ustanovenie

všeobecne záväzného právneho predpisu neoprávňuje správcu dane rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz
vykoná a ktorý nie. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá správcovi dane povinnosť vykonať všetky
dôkazy čo najúplnejšie, prihliadnuť na všetko, čo vyšlo najavo a až následne vyhodnotiť dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odmietnutím vykonania dôkazu vo

forme výpovede svedkov správcom dane došlo k porušeniu práva žalobcu na predloženie dôkazov.

22. K porušeniu princípu dvojinštančnosti konania žalobca uviedol, že tento princíp spočíva v preverení
zákonnosti postupu správcu dane, pričom toto preverenie zákonnosti vykonáva osoba, ktorá nebola
účastníkom konania v prvom stupni. Pokiaľ žalovaný obmedzil svoje konanie len na opis skutkového

stavu, bez vysporiadania sa so všetkými námietkami žalobcu a bez uvedenia správnej úvahy, aké
skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, princíp dvojinštančnosti konania je porušený.
Žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu, ktorý požadoval žalobca, ale ako odvolací
orgán sa vyjadril k námietkam žalobcu v zmysle potvrdenia názoru správcu dane, pričom k niektorým
námietkam sa nevyjadril vôbec. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie sa s

konkrétnymi námietkami žalobcu uvedenými v podanom doplnení odvolania, a teda bolo vydané v
rozpore s ust. § 74 ods. 2 a ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný vydal svoje
rozhodnutie bez odstránenia pochybností a bez úvah o dôkazoch, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu a
ktoré vyplývajú z právnych noriem a vykonaných úkonov správcu dane. Rozhodnutie žalovaného je vo

svojej podstate nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôkazov preukazujúcich
tvrdenia žalovaného ako odvolacieho orgánu.

23. Žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo
dňa 13. 12. 2016, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného24. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 02. 2018 uviedol, že žalobcovi bol za zdaňovacie obdobie
november 2010 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.604,88 eur z dôvodu porušenia ust.
§ 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

pretože nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa R... Žalobca ani v podanej žalobe nepredložil žiadne
ďalšie, resp. nové dôkazy a neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu výroku rozhodnutia
žalovaného.

25. V ďalšej časti svojho z vyjadrenia k žalobe žalovaný poukázal na postup správcu dane v priebehu

daňovej kontroly. Uviedol, že žaloba trpí zásadnou vadou a tou je nesprávna aplikácia zákonných
ustanovení, pretože na predmetnú vec je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 511/1992 Z. z. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov, nakoľko daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 02. 03. 2011, teda v čase účinnosti tohto
zákona. Správca dane v rámci daňovej kontroly nebol viazaný zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a odvolávanie

sa žalobcu na tento zákon je právne irelevantné.

26. Lehota na výkon daňovej kontroly bolo legitímne prerušená a následne predĺžená, a to z dôvodu,
že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí
o medzinárodnú výmenu daňových informácií. O skutočnosti, že dňa 05. 03. 2013 pominuli prekážky,

pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, správca dane informoval žalobcu, pretože odpoveď na tieto
medzinárodné dožiadania bola správcovi dane doručená dňa 05. 03. 2013. Z dôvodu preverovania
ďalších zahraničných daňových subjektov správca dane zaslal sedem žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií a daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2013. Posledná odpoveď mu bolo
doručená dňa 30. 03. 2016, o čom bol žalobca upovedomený. Správca dane lehotu na výkon daňovej

kontroly neprekročil a daňová kontrola trvala 358 dní.

27. K Nariadeniu Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v
oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) žalovaný uviedol, že z tohto nariadenia nie je
možné vyvodiť záver, že ak dožiadaný orgán lehotu nedodrží, resp. si nesplní svoje povinnosti, musí

žiadajúci orgán pokračovať v daňovej kontrole napriek tomu, že žiadanú odpoveď neobdržal. Dôsledky
nedodržania lehoty žiadaným orgánom nie sú v tomto nariadení, ani v zákone stanovené.

Z administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobcovi bola doručená výzva zo dňa 18. 04. 2016 na
predloženie dôkazov a správca dane v tejto výzve oboznámil žalobcu o svojich zisteniach. Taktiež

žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote predložil vyjadrenia a dôkazy preukazujúce oprávnenosť
uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalobca podal písomné vyjadrenie, pričom na položené otázky
odpovedal všeobecne a bez zjavnej snahy objasniť skutkový stav veci. K protokolu z daňovej kontroly
sa žalobca nevyjadril.

28. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je potrebné, aby bola daná
podrobná odpoveď na každú námietku, ale je vždy potrebné a podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok

tohtorozhodnutiazakladá,pričomsavysporiadalsovšetkýmirozhodujúciminámietkamižalobcu.Závery
správcu dane a následne i žalovaného sa opierajú najmä o skutočnosť, že samotná existencia tovaru v
uvedenejhodnote,druhu,kvaliteaobjemenebolapreukázanáaninajednomstupniobchodnéhoreťazca
dodávateľ - žalobca - odberateľ. Žalobca odmieta niesť zodpovednosť za nezákonné konanie svojich
obchodných partnerov, faktom však je, že okrem overenia si daňového identifikačného čísla svojho

dodávateľa neprijal nijaké opatrenia, aby sa uistil, že sa svojim konaním nezúčastňuje na daňovom
podvode.

29. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdnyporiadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 12. 2016
a rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 07. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto
rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane je

potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa ust. § 191 ods. 1, písm. g/ SSP.

Podľa § 165 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2012, právne úkony a
ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

31. Podľa § 165 ods. 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 03. 3012, daňové konania
začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. 12.

2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. 12. 2011 a ak je to pre daňový
subjekt priaznivejšie.

32. Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného
zákona v znení účinnom od 30. 12. 2012, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej

rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. 12. 2012 nepoužijú.

33. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011, v daňovom
konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a

ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho

úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1, 5, 6, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 18 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje
alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe
daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanecsprávcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného
správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola

oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného
zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) (ods.
1)

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a/ na predloženie služobného preukazu zamestnancom
správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b/ byť
prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou

vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných
dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (ods. 5)

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a/ umožniť
poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a
podmienkynavykonaniedaňovejkontroly,c/poskytovaťpožadovanéinformáciesámalebonímurčenou
osobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady
v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu
daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, f/ umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g/ zapožičať doklady a iné veci
mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy,

prípadne kópie (§ 14 ods. 3). (ods. 6)

O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania

protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve

na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným

daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (ods. 10)

Protokol musí obsahovať a/ názov a sídlo správcu dane, b/ číslo konania, c/ meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného
daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného
daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d/ predmet daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie, e/ meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

f/ miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g/ súpis kontrolovaných
dokladov, h/ preukázané kontrolné zistenia, i/ dátum vypracovania protokolu, j/ dátum prerokovania
protokolu, k/ vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l/
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. (ods. 11)Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a
zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho

zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu
známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému
subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa
sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za

deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(ods. 12)

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo
jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu
s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania

zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu
alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína
vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,
že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b)
za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku

12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. (ods. 13)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej
vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly.

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o
vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v
upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej

kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú
ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo
dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej
kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. (ods. 14)

Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je

ministerstvo. (ods. 17)

Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov
písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. (ods. 18)

Podľa § 25 ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak
sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia.

Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.

Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2010, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)

v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.35. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 11.604,88

eur (žalobca si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 1.813,17 eur a daňovou kontrolou
bola zistená vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 9.791,71 eur, čo je rozdiel dane v sume
11.604,88 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v sume 11.604,88 eur pri dvoch faktúrach od dodávateľa IALOMITA s. r.o. (č. 010-2010 zo dňa

11.11.2010 a č. 011-2010 zo dňa 16. 11. 2010) a predmetom ktorých mala byť dodávka tovaru označený
ako „Pb Ingoty“.

36. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci
prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly

za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Predmetom preverovania
v rámci daňovej kontroly bolo teda i zdaňovacie obdobie november 2010. V tejto súvislosti je potrebné
zo strany správneho súdu uviesť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v podanej žalobe citoval
ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú trvania, resp. prerušenia daňovej kontroly. Tento

procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie nie je možné aplikovať,
a to s poukazom na jeho intertemporálne ustanovenia.

37. Je potrebné si uvedomiť, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 02. 03. 2011 a do 31. 12.
2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami

§ 165b ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dôrazne rozlíšil
časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého sa daňová
kontrola u žalobcu začala. Pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, t.j. do 31. 12. 2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej
a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa aplikuje zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov až do
ukončenia týchto konaní, teda do ukončenia daňovej kontroly, resp. i vyrubovacieho konania. Uvedenú

časovúpôsobnosťzákona č.511/1992Zb.konkrétnepreúčelyprocesuprivýkonedaňovejkontroly
začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. a pre účely vyrubovacieho konania po
daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou, zákonodarca ponechal, keďže zákonom
č. 440/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok, prechodným ustanovením § 165b ods. 1
a 2 s účinnosťou od 30. 12. 2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie upravené v § 165 ods. 4

a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť daňového poriadku, teda zákona č. 563/2009 Z. z.
odlišne neriešil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015).

38. Predmetná daňová kontrola sa teda začala u žalobcu dňa 02. 03. 2011 a bola ukončená dňa 29. 06.
2016 prerokovaním protokolu zo dňa 31. 05. 2016 z daňovej kontroly. Nasledujúci deň, t. j. dňa 01. 06.

2016 sa začalo vyrubovacie konanie podľa ust. § 44 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (v zmysle ust. §
15 ods. 13, 14 tohto zákona), teda išlo o vyrubovacie konanie na základe daňovej kontroly začatej a
neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možno teda konštatovať, že správca dane

na daňovú kontrolu a nasledujúci úsek daňového konania, t.j. vyrubovacie konanie (ust. § 165 ods.
5 daňového poriadku) aplikoval správny procesný predpis - zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

39. I keď žalobca v podanej žalobe nesprávne a nedôvodne citoval príslušné ustanovenia procesného

daňového predpisu - zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú dĺžky daňovej kontroly, resp. jej
prerušenia, teda citoval právny predpis, ktorý na predmetnú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie
nebolo možné aplikovať a správca dane ho ani neaplikoval, podľa názoru súdu je podstatné to, žežalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá trvala od 02. 03. 2011 do 29. 06. 2016, pričom bola
správcom dane dvakrát prerušená (žalobca namietal i dĺžku jej prerušenia) a správca dane taktiež
požiadal žalovaného o jej predĺženie.

40. Správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2011 z dôvodu, že sa
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa
28. 06. 2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje do obdržania
odpovede na predmetnú žiadosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa

jedná, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V
predloženom administratívnom spise sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná rakúskej finančnej
správe týkajúca sa spoločnosti W., pričom odpoveď na ňu bola doručená správcovi dane dňa 05. 03.
2013. V podaní zo dňa 17. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05. 03. 2013 pominuli
prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

41. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26. 06. 2013 z dôvodu,
že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním 7 žiadostí
zo dňa 11. 06. 2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia (26. 06. 2013) do obdržania odpovede na predmetné žiadosti. Ani v
odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období sa

žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V predloženom administratívnom spise
sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti W..,
ktorá bola viackrát urgovaná a dňa 15. 01. 2016 zaslaná v novom formulári, pričom odpoveď na ňu bola
doručená správcovi dane dňa 30. 03. 2016.

42. Daňová kontrola u žalobcu prerušená na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26. 06. 2013, ale
vzhľadom na to, že v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií a ani odpovede na ne, nebolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť jej prerušenia.
V podaní zo dňa 31. 03. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30. 03. 2016 pominuli prekážky,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

43. V administratívnom spise sa okrem vyššie uvedených dvoch žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií a dvoch odpovedí na ne, už ďalšie žiadosti (ktorých malo byť spolu 10) nenachádzajú a
taktiež ani odpovede na tieto žiadosti. Nebolo preto možné posúdiť, čo bolo predmetom žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií, komu boli žiadosti adresované, ktorých subjektov sa tieto žiadosti

týkali, v akom vzťahu boli tieto subjekty k žalobcovi a čo týmito žiadosťami správca dane zisťoval,
resp. potreboval zistiť. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly
trvajúcej od 02. 03. 2011 do 29. 06. 2016 potom nebolo možné posúdiť, či v tomto prípade boli splnené
zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová
kontrola rozhodnutím správcu dane zo dňa 26. 06. 2013.

44. V predloženom administratívnom spise a ani v administratívnom spise, ktorý žalovaný predložil ku
konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/4/2017, (v ktorom podľa vyjadrenia žalovaného
v inom konaní sa majú nachádzať origináli predkladaných dokumentov), sa nenachádzajú žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne (čo by ešte bolo možné napraviť výzvou správneho

súdu pre žalovaného na doplnenie a skompletizovanie administratívneho spisu), ale podstatné je to,
žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly s týmito odpoveďami oboznámený, teda nebol oboznámený
s výsledkami dokazovania a nemohol sa k nim vyjadriť, čo v podanej žalobe i namietal. Správca dane
výzvou (v rozsahu 46 strán) zo dňa 18. 04. 2016 žalobcu vyzval na predloženie dôkazov a dokladov
k výkonu daňovej kontroly, resp. na predloženie písomného vyjadrenia k jednotlivým kontrolovaným

zdaňovacím obdobiam v zmysle otázok, ktoré boli vo výzve formulované. Vo výzve je pri zdaňovacom
období december 2010 uvedené, že správca dane žiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií
žiadosťou zo dňa 11. 06. 2013, a to finančnú správu v Poľskej republike ohľadne spoločnosti ROXI 2010
SPÓLKA Z ORGANIZCONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, pričom odpoveď mu bola doručená dňa 28. 10.
2013 (v predloženom spise sa nenachádza, preto nie je možné preveriť, či obsah oznámenia súhlasí s

odpoveďou poľskej finančnej správy) a s obsahom odpovede bol žalobca oboznámený.

Žalobca ale nebol v tejto výzve informovaný o skutočnostiach zistených na základe ďalších 9 žiadostí
o medzinárodnú výmenu daňových informácií.Rovnako tak v protokole zo dňa 31. 05. 2016 z daňovej kontroly sú uvedené pri zdaňovacom období
júl 2010 žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce dodávateľa z Rumunska a Maďarska

(W..) a odpovede na tieto žiadosti, pričom práve odpoveď z Maďarska mala byť doručená správcovi
dane dňa 30. 03. 2016, čo z administratívneho spisu aj vyplýva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že v predmetnom protokole, v časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2010 je okrem iného
uvedené, že boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa 09. 06. 2011 (s
uvedením čísiel týchto žiadostí), nie sú to však žiadosti (podľa čísiel), ktoré boli uvedené v rozhodnutiach

o prerušení konania zo dňa 18. 07. 2011 a zo dňa 26. 06. 2013 a tieto žiadosti sa zrejme týkajú daňovej
kontroly iného daňového subjektu.

Včastiprotokolutýkajúcejsazdaňovaciehoobdobiadecember2010jeuvedenážiadosťomedzinárodnú
výmenu informácií adresovanú rakúskej finančnej správe ohľadne spoločnosti W. BRIXLEGG AG a
odpoveď na ňu, ktorá mala byť správcovi dane doručená dňa 29. 02. 2012 (podľa prezentačnej pečiatky

správcu dane sa tak mal ostať dňa 05. 03. 2013 a tento dátum uvádza správca dane i v oznámení zo
dňa 17. 04. 2013, ktorým žalobcovi oznamoval, že dňa 05. 03. 2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola
daňová kontrola u žalobcu prerušená).

Správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 07. 07. 2016 (dodatočný platobný výmer) uvádza, že

požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií poľskú daňovú správu, pričom v rozhodnutí sú
uvedené čísla žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, evidenčné čísla ich odpovedí a subjekty,
ktoré boli preverované, ktoré mali byť odberateľom žalobcu, resp. prepravcom), pričom ani jedna sa
netýka obchodov so žalobcom, pretože žiadosť o výmenu daňových informácií bola realizovaná v rámci
daňovej kontroly v spoločnosti R..

45. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a námietky žalobcu
v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly, ktorá u žalobcu trvala od 02. 03. 2011 do 29. 06.
2016 (pričom bola dvakrát prerušená), kedy bol s konateľom žalobcu prerokovaný protokol z tejto
daňovej kontroly, je potrebné konštatovať, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach

dĺžkou daňovej kontroly nezaoberali, napriek tomu, že s dvoma prerušeniami trvala viac ako päť rokov.
Vzhľadom na to, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácii a odpovede na ne, nebolo možné, aby súd preskúmal a posúdil žalobcom
vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.

46. Všetky spomenuté listinné dôkazy (žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne)
z administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu správcom dane pri prerušení
daňovej kontroly u žalobcu a opätovnom pokračovaní v nej, čo vzhľadom na absenciu týchto listín nebolo
možné preveriť.

47. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že bolo porušené jeho právo vyjadrovať sa ku
skutočnostiam zistenýmvpriebehudaňovejkontroly.Totoprávožalobcuakodaňovéhosubjektuvyplýva
z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má daňový subjekt, u ktorého
sa vykonáva daňová kontrola, okrem iného právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej

kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
nim (ust. § 15 ods. 5 písm. f/ vyššie citovaného zákona). Uvedené znamená, že žalobca, ak by chcel
navrhnúť, aby boli jeho vyjadrenia k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v
protokole, logicky by musel byť najskôr s týmito skutočnosťami oboznámený, čo sa v predmetnej veci
nestalo, resp. to nie je v administratívnom spise zadokumentované.

48. Taktiež žalobca v podanej žalobe namietal nevykonanie výsluchov ním navrhovaných svedkov. Tu
je potrebné uviesť, že žalobca v podanom odvolaní zo dňa 26. 07. 2016, resp. jeho doplnení zo dňa 27.
09. 2016 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 07. 07. 2016 opakovane uvádzal, že ak mal správca
dane nejasnosti, resp. pochybnosti ohľadne obstarania tovaru, mal vykonať výsluch svedkov, (ktorých

mená uviedol). K výpovediam už vypočutých svedkov uviedol, že správca dane ho neupovedomil o
vykonaní výsluchu svedkov. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu uvádza, že v rámci
daňovej kontroly u žalobcu správca dane použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly u odberateľa
žalobcu, t. j. spoločnosti R.. (iný daňový subjekt), pričom toto právo správcu dane nemožno spochybniť,nakoľko vyplýva priamo z ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Nebolo povinnosťou správcu
dane upovedomiť žalobcu o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci daňovej kontroly u iného daňového

subjektu. Správca dane bol však povinný s takto získaným a použitým dôkazom oboznámiť žalobcu
a dať mu priestor, aby sa k tomuto dôkazu (protokolu z daňovej kontroly u iného daňového subjektu)
vyjadril, resp. navrhol doplnenie dokazovania, a to ešte pred spísaním protokolu z daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu. Táto povinnosť správcu dane korešponduje s právom žalobcu ako daňového
subjektu v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb., t. j. vyjadriť sa ku skutočnostiam

zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
vyjadrenia k nim.

49. Krajský súd je toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov (ktoré
v predmetnej veci sú), je potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti
predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť

svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú
osobnú zainteresovanosť svedkov (napr. zamestnancov žalobcu) na preukázaní nimi tvrdených
skutočností.

50. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil ani žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil,

napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové
orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená
umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, aby bol
oboznámený s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohol sa k nim vyjadriť (čl. 38 ods. 22
Listiny základných práv a slobôd). V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by

to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho daňového
orgánu a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

51. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho

daňového orgánu zo dňa 13. 12. 2016 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 07. 2016 (čoho sa
žalobca domáhal) zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vo vyrubovacom
konaní) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods.
1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať (a aj malo) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Ďalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby
neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov.

52. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP).

Správca dane v priebehu ďalšieho konania skompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu a odpovede
na ne, príp. i ďalšie relevantné listiny, ktoré sa týkajú deklarovaných obchodov žalobcu v predmetnom
zdaňovacom období), dôsledne vypočuje štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za
zdaňovacie obdobie november 2010, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty,

príp. ním označené osoby ako svedkov, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy,
ktorýmidisponuje.Jevecoužalobcu,žepodľajehotvrdeniasapreneplatenienájomnéhonemôžedostať
k niektorým svojim účtovným dokladom.

Následne správca dane podrobne oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu) s dôkazmi, ktoré získal a

použil z inej daňovej kontroly, t.j. z daňovej kontroly v spoločnosti IF.. a spoločnosti II.., s odpoveďami
na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré mu boli doručené v rámci daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu a vyzve žalobcu, aby sa k im vyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V prípade,
ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane zváži, či z vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie
dokazovanie, resp. dokazovanie doplniť a v kladnom prípade dokazovanie doplní, resp. zdôvodní, prečo

ďalšie dokazovanie nevykonal.

Pokiaľ bude potrebné pred správcom dane vypočuť osoby, ktorí sú štátnymi občanmi iného štátu a
slovenskýjazykneovládajú,daňovéorgányprijmú takéopatrenia,abyichvýsluchbolvykonanývsúladeso zákonom. V prípade, že sa štátni občania iného štátu na základe predvolania nedostavia na výsluch k
správcovi dane, tento zváži možnosť využitia medzinárodnej spolupráce (v prípade, ak doposiaľ nebola
realizovaná) s príslušným štátom, o občanov ktorého sa jedná, resp. na území ktorého majú títo občania

bydlisko, resp. sa tu zdržujú.

53. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je

v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle
toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu
aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia
daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov
v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj

procesné).

Ako už správny súd konštatoval vyššie, správne orgány nepostupovali pri vykonávaní daňovej kontroly
tak, aby dôsledne dbali na zachovanie procesných práv žalobcu ako daňového subjektu, a to najmä
tým, že ho neinformovali o výsledkoch zistení, ktoré získali prostredníctvom medzinárodnej výmeny

informácií. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca bol informovaný o tom, kedy odpadla prekážka
prerušenia daňovej kontroly, ale nebol informovaný o obsahu odpovedí na žiadosti správcu dane o
medzinárodnú výmenu daňových informácií, a teda nemohol ani vedieť, aký vplyv majú jednotlivé
zistenia na posúdenie jeho nároku z hľadiska dane z pridanej hodnoty, čím nepochybne došlo k
porušeniu práv žalobcu. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú dané dôvody

na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane založené na porušení procesných
práv žalobcu.

54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.