Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712207148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712207148.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: N.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XXXX/XX, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad,
proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO:
00 151 700, 2/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, o poistné plnenie s prísl., o odvolaní

žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/89/2012-196 zo dňa 06.02.2015
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu ujmy na zdraví pozostávajúcej z bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré utrpel v dôsledku dopravnej nehody dňa 05.08.1995.

2. Žalovaný v 1.rade vo svojej procesnej obrane navrhoval zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku
jeho pasívnej legitimácie v konaní. Namietal, že s prihliadnutím na vznik škody na zdraví u žalobcu dňa
05.08.1995 má byť na daný prípad aplikovaný právny predpis účinný v tom čase, t.j. vyhláška č. 32/1965
Zb., nie zákon č. 381/2001 Z.z.. Vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vzniklo žalobcovi už pred operáciou - totálnou endoprotézou

bedrového kĺbu.

3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že:

„Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu

82 025,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.4.2012 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu

Poprad súdny poplatok vo výške 4 921,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.“

4. Vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých dňa 5.8.1995 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
žalovaný v 2.rade rade viedol osobné motorové vozidlo zn. Q. G., EČV: C. XX-XX po ceste č. V.,

smerom od obce N. na obec R., pričom v km XXX,X predchádzal pred ním idúcu kolónu motorových
vozidiel v dôsledku čoho prešiel na ľavú polovicu vozovky v smere svojej jazdy, kde sa čelne zrazil sprotiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. C. XXX, EČV: B. ktorého vodič - žalobca utrpel zlomeninu
panvy v centrálnej oblasti, trieštivú zlomeninu 2. - 5. záprstnej kosti pravej nohy a ďalšie zranenia s
liečením a práceneschopnosťou v trvaní najmenej 5 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Poprad

zo dňa 18.6.1998 bol žalovaný v 2.rade rade uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Poškodení boli so svojim nárokom podľa § 229 ods. 1 Tr.
poriadku odkázaní so svojim nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Zo znaleckého posudku I.. H. W. č. XX/XXXX súd zistil, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel a/
zlomeninu panvičky panvovej kosti vpravo s posunom kostených úlomkov - tzv. centrálna luxácia

bedrového kĺbu vpravo s poškodením pravej driekovo-krížovej nervovej pletene - toto zranenie bolo
ohodnotené ako ťažké s trvalými následkami, b/ zlomeninu II., III., IV. A V. predpriehlavkovej kosti pravej
nohy s posunom kostených úlomkov - toto zranenie bolo ohodnotené ako ľahké s možnosťou trvalých
následkov, c/ viacpočetné pomliaždenie tváre - toto zranenie bolo ohodnotené ako ľahké bez trvalých
následkov, d/ pomliaždenie stehna - toto zranenie bolo ohodnotené ako ľahké bez trvalých následkov.
Spôsobené zranenia zanechali na zdravotnom stave žalobcu trvalé následky, a to: skrátenie pravej

dolnej končatiny o XXmm dĺžky s obmedzením rozsahu pohyblivosti pravého bedrového kĺbu stredne
ťažkého stupňa, obmedzenie rozsahu pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu ľahkého stupňa, obmedzenie
rozsahu pohyblivosti driekovej oblasti chrbtice stredne ťažkého stupňa, obrnu sedacieho nervu stredne
ťažkého stupňa vpravo s atrofiou svalstva pravej dolnej končatiny ľahkého stupňa, obmedzenie rozsahu
pohyblivosti pravého kolena ľahkého stupňa, poúrazovú priečne plochú nohu vpravo a rekurentnú

depresívnu poruchu stredného až ťažkého stupňa. Je nepochybné, že ťažká artróza pravého bedrového
kĺbu, ktorá si vynútila dňa 7.1.2011 operáciu je priamym následkom zranení utrpených pri dopravnej
nehode. Nakoľko zdravotný stav má tendenciu sa zhoršovať, znalec nezodpovedal otázku či prípadné
zhoršenie zdravotného stavu je dôsledkom neustálenia či dlhodobo nepriaznivého stavu. Nemožno
ani určiť okamih ustálenia zdravotného stavu, nakoľko sa jedná o dynamický proces. Zo znaleckého

posudku I.. M. Q., C.., č. XX/XXXX súd zistil, že znalec opätovne konštatoval, že operácia - náhrada
bedrového kĺbu totálnou endoprotézou v roku 2011 súvisí s následkami dopravnej nehody. K ustáleniu
zdravotného stavu po operácii došlo cca rok po jej výkone v roku 2012.

5. Po stránke právnej uzavrel, že žalovaný v 1.rade objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou dopravných prostriedkov, vyvolanú zvláštnou povahou tejto prevádzky. K posúdeniu
závažnosti poškodenia zdravia žalobcu došlo v odbornom lekárskom procese, o ktorom súd nemá dôvod
pochybovať. Niet pochýb o tom, že v dôsledku poškodenia zdravia došlo k obmedzeniu schopností
žalobcu a sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia. Zistené okolnosti zakladajú posudzovanie prípadu
žalobcu ako prípadu hodného osobitného zreteľa.

Čo sa týka bolestného, zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by bol žalobca pred dopravnou
nehodou obmedzený v oblasti osobného, pracovného a spoločenského života. Čo sa týka sťaženia
spoločenského uplatnenia, obmedzenia sú u žalobcu trvalé, nakoľko pred dopravnou nehodou nebol
obmedzený pri výkone domácich, kultúrnych, rodinných a spoločenských činností, avšak od dopravnej
nehody u neho pretrvávajú zdravotné obmedzenia, ktoré mu nedovoľujú venovať sa bežných činnostiam

v takom rozsahu, ako pred dopravnou nehodou, prípadne mu ich nedovoľujú vykonávať absolútne.
Pretrvávajúce následky dopravnej nehody sú nepochybne v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou možno ich považovať ako okolnosti, ktoré osvedčujú posúdenie prípadu ako prípadu hodného
osobitného zreteľa. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za
preukázané porušenie zákonnej povinnosti žalovaným v 2. rade, v dôsledku ktorej došlo k dopravnej

nehode, následkom ktorej žalobca utrpel rozsiahle poranenia. Súd pritom zohľadnil vyjadrenia lekárov,
ktorí pre účely konania o náhrade škody vypracovali lekárky posudok a tiež znalecké posudky
aj s bodovým ohodnotením ich závažnosti. Pri hodnotení rozsahu nároku na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia súd vychádzal z bodového ohodnotenia vykonaného I.. M. Q., C... Žalobcovi
priznal nárok na úhradu sumy 44 141,-- eur, pričom uvedená suma sa skladá zo sumy 5 998,-- eur

(bolestné390bodovx15,38eur)asťaženiespoločenskéhouplatneniasumou38143,--eur(2480bodov
základného bodového ohodnotenia x 15,38 eur). Súd priznal žalobcovi tiež nárok na úhradu sumy 38
143,-- eur z titulu zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle záverov
znalcov. Tento nárok súd žalobcovi priznal v zmysle ust. § 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z. z..

6. Poukázal na ustanovenia §11 zákona č. 437/2004 Z.z., §1, §2, ods. 1. §4, ods. 1, §9 vyhlášky
č.32/1965 Zb., §415, §420, §444 Občianskeho zákonníka, §3 ods.1,2, §7, ods. 1 zákona č. 315/1996
Z.z.7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

8. Protivyhovujúcemuvýroku vzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalovanýv1.rade.Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní ďalej
uviedol, že spôsob, akým súd prvej inštancie zdôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ nemožno
vnímať inak, ako založený na svojvoľnej úvahe súdu bez náležitého právneho základu. Žalobca v žalobe
zdôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ tým, že u žalovaného 1/ bolo povinne zmluvne poistené
motorové vozidlo vinníka dopravnej nehody, čo je tvrdenie nepravdivé. K dopravnej nehode totiž došlo

dňa 5.8.1995, kedy žiadne povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v G. republike neexistovalo. V tom čase systém poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravovala vyhláška č. 423/1991 Zb.. Podľa § 28 ods. 2
a zákona č. 381/2001 Z.z., právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. 12. 2001 sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa §28 ods. 3 cit. zákona, práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s., vzniknuté zo zákonného

poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti
uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa a.s.. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca v tomto prípade nemohol priamo žalovať poisťovňu, pretože mu takúto možnosť právny
predpis nepriznáva. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal námietkou premlčania
vznesenou zo strany žalovanej 1/. Ako to vyplýva z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia

zo dňa 22.2.2007, bolo u žalobcu hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 391 b
Obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu stredne ťažkého stupňa, položku 410b Obmedzenie
pohyblivosti pronácie a supinácie pravej nohy ľahkého stupňa. Z posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 25.7.2008 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 391c
Obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu vpravo ťažkého stupňa, za položku 387b Skrátenie

dolnej končatiny do 4 cm, za položku 302a Poúrazové obmedzenie hybnosti driekovej oblasti chrbtice
ľahkého stupňa a za položku 410a Obmedzenie pronácie a supinácie pravej nohy ľahkého stupňa. V
tomto rozsahu odškodnenia mal žalobca vedomosť o škode už v čase vydania týchto posudkov a mohol
si nárok na náhradu škody na zdraví na základe týchto posudkov uplatniť na súde. Žalobca sa o škode
dozvedel vydaním posudkov zo dňa 22.2.2007 a 25.7.2008, žaloba bola podaná na súde 16.5.2012,

kedy márne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Rozsudok súdu 1. stupňa je zmätočný aj
čo sa týka samotného stanovenia výšky náhrady škody na zdraví. Z rozsudku nie je zrejmé, z akého
predpisu a na základe akých skutočností stanovil výšku odškodnenia. Citoval ustanovenie § 11 zákona č.
437/2004 Z.z. a poukázal následne na ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. následne, ale pri stanovení
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z bodového ohodnotenia stanoveného

podľa zákona č.437/2004 Z.z. a pri zvýšení odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na
dvojnásobok následne poukázal na ustanovenie § 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré však
upravujezvýšenieodškodneniazabolesť.Vdanomprípademalsúdvychádzaťzbodovéhoohodnotenia
stanoveného za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č.32/1965 Zb. Odvolateľ
za nepreskúmateľný považuje aj výrok rozsudku v časti priznaného úroku z omeškania, nakoľko tento

súd žiadnym spôsobom neodôvodnil.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca navrhujúc rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozhodnutia.

11. Súd prvej inštancie vyhovel žalobcovi a priznal mu nárok na náhradu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Odôvodnil to tým, že v dôsledku dopravnej nehody mu patria uplatnené

nároky, keďže došlo k poškodeniu zdravia. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného konštatoval, že
účelom poistenia je kryť zodpovednosť za škodu a žalovaný v 1.rade zodpovedá objektívne za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky.12. Odvolateľ predovšetkým namieta svoju pasívnu legitimáciu. Tvrdí, že povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neexistovalo v čase, keď došlo
k dopravnej nehode ( 5.8.1995). Podľa právneho predpisu účinného v tom čase, prevádzkovateľ

neuzatváral poistnú zmluvu, ale bol poistený priamo na základe právneho predpisu. Vinník dopravnej
nehody nemal uzavretú poistnú zmluvu u žalovaného v 1.rade. Poukazuje pritom na prechodné
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.

Podľa § 28, ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté

zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje
a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o existencii pasívnej legitimácie žalovaného v
1.rade. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, všetky práva a povinnosti Slovenskej

poisťovne ,a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prešli dňom 1.1.2002 na Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov. Dôležité je však, že uplatnené nároky žalobcu síce vznikli zo zákonného poistenia, ale ide
o nároky, ktoré vznikli po 1.1.2002 a preto nie je možné mať za to, že v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia prešli na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Žalovaný v 1.rade je právnym nástupcom
Slovenskejpoisťovne,a.s..Navyšežalovanýv1.radeplnilakonástupcažalobcovičasťnárokov(č.l.17).

14.Jealepotrebné sastotožniťsďalšímiodvolacíminámietkamižalovanéhov1.rade.Žalovanýv1.rade
vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov, s ktorou sa súd nevyrovnal. V prípade vznesenej
námietky premlčania je v konaní o náhradu škody nevyhnutné posúdiť, či bol nárok uplatnený riadne
a včas.

Podľa § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106, ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. V dôsledku absencie vyrovnania sa s námietkou premlčania časti nárokov je tak rozhodnutie
súdu predčasné vo vzťahu k posúdeniu rozsahu nároku žalobcu, ktorý považuje žalovaný v 1.rade za

premlčaný.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nespĺňajúce zákonom
požadované náležitosti v zmysle ust. § 157, ods. 2 O.s.p..

17. Súd priznal žalobcovi nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na
ust. vyhlášky č. 32/1965 Zb. a zároveň zákona č. 437/2004 Z.z.. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, ktorý právny predpis tak v skutočnosti aplikoval na jednotlivé náhrady. Vychádzajúc z ust. §
11 zákona č. 437/2004 Z.z. je možné prisvedčiť odvolateľovi, že je potrebné posudzovať hodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa doterajších predpisov. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9 Sžso 18/2009 z
27.01.2010. Zo znenia § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje
podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok zrušil (§ 389 ods. 1, písm. b/ CSP) a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391, ods. 1 CSP).

19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu zaoberať sa vecou samou a opätovne rozhodnúť. Povinnosťou

súdu bude posúdiť vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k časti nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodov tvrdených žalovaným v 1.rade. Následne na zistený skutkový stav aplikuje
právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa ktorej nárok posúdil. Rovnako sa musí vyrovnať spríslušenstvom uplatnených nárokov. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa §
220, ods. 2 C.s.p.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396 ods. 3 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).