Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202731
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817202731.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: P. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., F. X/XX,. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 11C/7/2017- 124 zo dňa 22. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 578,-

eur do troch dní. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Dňa 27.12.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere.
Podľa tejto zmluvy veriteľ - žalovaný na žiadosť spotrebiteľa (žalobcu) poskytla spotrebiteľovi sumu
500,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 748,40 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 984
eur do 27.12.2014. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom
úrokuvovýške39,15%ročnezoposkytnutéhoúveru,čopredstavujesumu 195,75euraadministratívne
náklady na vypracovanie tejto zmluvy predstavujú 288,25 eur /administratívny poplatok/. V spodnej časti
tejto zmluvy je uvedená priemerná RPMN za poskytnutie úveru vo výške 50,91 %. Súčasťou tejto
zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 01.11.2013, ktoré
sú opatrené podpisom len veriteľa. Zmluva je vedená pod číslom VS:304603399 a uvedené je tu i

číslo predchádzajúcej zmluvy č. 304602743. Strany ďalej v ten istý deň uzavreli dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákona, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že na základe dlhu
žalobcu, ktorý predstavoval 500,- eur z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa dlžník zaviazal vrátiť a
zaplatiť celkové náklady celkom sumu 984,- eur. Dlžník vyslovil súhlas, že jeho pohľadávka sa uspokojí
zabezpečením pohľadávky veriteľa vykonaním pravidelných mesačných zrážok jeho zamestnávateľom
a mesačne bude zrážať zo mzdy sumu 82,- eur prostredníctvom Poštovej banky. Žalobca predložil
aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú opatrené jeho podpisom. Podľa

dohody o plnení v splátkach uzavretej stranami dňa 27.12.2013 sa strany dohodli, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 304603399 zo dňa 27.12.2013 sa mení tak, že sa zaviazal veriteľovi uhradiť
celkovú sumu 984,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 82,- eur vždy do 27-eho dňa
v mesiaci od 27.1.2014. V tejto zmluve je uvedená aj RPMN vo výške 301,10 % a výška priemernejRPMN 50,91 %. Zamestnávateľ žalobcovi emailom oznámil, že zo zmluvy č. 304603399, kde bola
pôvodná výška dlhu 1.035,57 eur, bola zrážka vo výške 515,99 eur a zostatok 519,58 eur. Zo zmluvy
č. 304603468 bola pôvodná výška dlhu 798,42 eur a zrážka zo mzdy 486,17 eur a zostatok 312,25

eur. Zamestnávateľ žalobcu HBP a.s. oznámil listom zo dňa 25.05.2017, že vykonáva zrážky žalobcovi
zo mzdy v prospech žalovaného pod VS: 8304603399 a VS: 8304603468. Zo Zmluvy č. 8304603399
bola pôvodná výška 1.035,57 eur, zrážka zo mzdy k 30.06.2017 spolu 714,77 eur a zostatok 320,80
eur. Žalobca na pojednávaní dňa 20.02.2018 súdu predložil originálny rozhodcovský rozsudok zo dňa
01.03.2016 č. SRSAspA 03441/15, z ktorého vyplýva, že Rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii

pre arbitráž so sídlom Bratislava rozhodol tak, že určil, že žalobca je povinný zaplatiť POHOTOVOSŤ
s.r.o. sumu 188,47 eur, úrok v sume 206,93 eur, úrok z omeškania v sume 11,20 eur, poplatok v sume
288,25 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 188,47 eur od 25.11.2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 188,47 eur od 25.11.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo
výške 33 eur a trovy konania 187,29 eur. Z ďalších originálnych listín predložených žalobcom vyplýva,
že žalobca uhradil zo zmluvy č. 7304603399 dňa 28.12.2015 sumu 3,50 eur, dňa 22.10.2015 sumu 3,-

eur a dňa 10.10.2015 sumu 1,50 eur. Prostredníctvom peňažného ústavu ZUNO zaplatil dňa 26.2.2016
sumu 2,99 eur, dňa 22.3.2016 sumu 3,- eur, dňa 21.10.2016 sumu 4,- eur. Z prehľadu úhrad žalobcu
vystaveného jeho zamestnávateľom HBP a.s. vyplýva, že žalobca uhradil od 01.05.2015 do 01.09.2017
titulom z úverovej pôžičky č. 8304603399 sumu 815,77 eur. Sám žalobca uhradil potom dňa 16.01.2014
sumu 82,- eur, dňa 25.03.2014 sumu 82,- eur, dňa 22.04.2014 uhradil sumu 82,- eur, dňa 10.10.2015

sumu 1,50 eur, dňa 22.10.2015 sumu 3,- eur, dňa 28.12.2015 sumu 3,50 eur, dňa 26.02.2016 sumu
2,99 eur, dňa 22.03.2016 sumu 3,- eur, dňa 21.10.2016 sumu 4,- eur, spolu 263,99 eur. Žalobca teda
celkom zaplatil na základe zrážok zo mzdy a úhrad, ktoré realizoval sám sumu 1.079,76 eur. Žalobca
upomínal žalovaného listom zo dňa 20.02.2017 na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 578,-
eur, nakoľko mu jeho zamestnávateľ zrážal dlh z jeho mzdy.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva
o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v zákone č. 129/2010 Z. z.,a preto je tento
úver je bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
(§ 9 ods. 2 písm. k/) a RPMN je uvedená nesprávne (§ 9 ods.2 písm. j/). Na základe zmluvy o úvere mal
potom žalobca vrátiť len 500,- eur, teda sumu, ktorú mu žalovaný ako veriteľ poskytol, pretože zmluva
je bezúročná a bez poplatkov, to znamená, že žalobca má vrátiť len to, čo skutočne dostal. Pokiaľ
žalobca zaplatil viac, súd vyhodnotil tieto platby ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,

ktoré bezdôvodné obohatenie je povinný žalovaný vrátiť. Ak teda žalobca zaplatil 1.079,76 eur a bol
mu poskytnutý úver 500,- eur, je povinný vrátiť žalobcovi sumu 579,76 eur. Súd prvej inštancie však
vyhovel žalobe len čo do sumy 578,- eur, lebo len túto sumu žalobca žiadal vrátiť. Žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy neuplatnil.

4. roti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bol zaviazaný na plnenie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalobca sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade dlhu vo forme
jednej splátky vo výške 984,- eur s termínom splatnosti 27.12.2014. V deň uzatvorenia zmluvy o úvere

požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára, a preto bola medzi stranami uzatvorená dohoda
o plnení v splátkach. V tejto sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku úveru v 12 pravidelných mesačných
splátkach po 82,- eur, vždy k 27. dňu v mesiaci, počnúc dňom 27.01.2014. V dohode vzal na vedomie,
že výška RPMN sa vypočíta podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a je vo výške 304,10 %. Dohoda
o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo ako bolo dohodnuté v zmluve), na

základečohologickyvzrastáajRPMNúveru.RPMNúveruvovýške96,80%stanovenávzmluveoúvere
je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátky. Hodnota RPMN vo výške 304,10 %
dohodnutá v dohode predstavuje údaj vypočítaný pre spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach.
Poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V tomto smere sa podľa jeho názoru nemožno
dovolávať výlučne údajov bánk. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12Cmo 95/2005 je

u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú poskytované pôžičky alebo
úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je
nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk.Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito
nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ
pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v

prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke o úvere v určitom období.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

7. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať
pojednávanie.

8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových
zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a
h/ CSP).

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobcu a
žalovaného založený zmluvou o úvere zo dňa 27.12.2013 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský
vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Správne boli i závery súdu prvej inštancie v časti, že zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, pretože neobsahuje zákonom o spotrebiteľských úveroch stanovené náležitosti (§ 9 ods. 2

písm. j/ a k/ ) Zákonodarca v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch zaviedol obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 11) má za tak závažný
nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti
úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona
o spotrebiteľských úveroch okrem iného i údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.16. Postup žalovaného, zistený vykonaným dokazovaním, ktorý najprv uzatvoril so žalobcom zmluvu o
úvere, kde záväzok žalobcu na splátky rozdelený nebol, v dôsledku čoho RPMN úveru predstavovala
96,80 %, ale následne, už v ten istý deň žalovaný predložil žalobcovi ďalšiu samostatnú, osobitnú

dohodu o plnení v splátkach, kde plnenie, ktoré mu mal žalobca poskytnúť, rozložil na 12 mesačných
splátok po 82,- eur, za ktorých podmienok RPMN vzrástla na 304,10 %, predstavuje jednoznačnú snahu
o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia a nemôže požívať súdnu ochranu. Na základe
takto zisteného skutkového stavu možno vyvodiť, že RPMN úveru nebola žalobcovi ako spotrebiteľovi
pri uzatváraní zmluvy oznámená v správnej výške a odvolacie námietky žalobcu sú v tomto smere

nedôvodné.

17. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil i so závermi súdu prvej inštancie, že úver,
poskytnutýžalovanýmžalobcovisapodľa§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol potom povinný vrátiť žalobcovi len istinu
úveru, t.j. sumu 500,- eur, avšak reálne ku dňu podania žaloby splatil až sumu 1 079,76 eur. Rozdiel,

teda suma 579,76 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu, a
ktoré je povinný mu vrátiť podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol súd prvej
inštancie. Pretože žalobca si uplatnil len sumu 578,- eur, súd prvej inštancie nemohol prekročiť rámec
jeho žalobného návrhu a priznať mu viac. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že
rozhodnutie súduprvejinštancie jevnapadnutejčastivovýroku,ktorýmbolžalovanýzaviazanýzaplatiť

žalobcovi 578,- eur a v súvisiacom výroku o trovách konania, vecne správne, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy

odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).