Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010718
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717010718.8

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Martin dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Z. C. Ň. Q. J. C. U. , G.. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom G. XXX, U.. M.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,ž e

- ako otec mal. detí C.: E., G.. XX.XX.XXXX Q. C., G.. XX.XX.XXXX, ku ktorým má vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu Martin pod sp.
zn. 21C/33/2010 zo dňa 18.05.2010, právoplatným dňa 28.06.2010, vykonateľným dňa 28.06.2010,

ktorý bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Martin pod sp. zn. 20P/50/2014 zo dňa 04.11.2014,
právoplatným dňa 30.12.2014, vykonateľným dňa 21.01.2015, prispievať na výživu mal. dcéry E.
vo výške 120,-€ mesačne a mal. dcéry C. vo výške 100,- € mesačne, u oboch od 01.03.2014
vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. C., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
Č.. XX, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec tak, ako mu bolo súdom určené, nie je

poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nebol posudzovaný príslušnými úradmi ako osoba v hmotnej núdzi,
nepožiadal, nebol poberateľom štátnych sociálnych dávok ani peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, naposledy bol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie do 29.06.2014, pričom bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s ÚPSVaR Martin,
nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa, bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom od 26.04.2018
má ukončené pozastavenie prevádzkovania živnosti, t. j. je živnostníkom, matka v čase neplnenia

vyživovacej povinnosti otcom poberala náhradné výživné, je vlastníkom nehnuteľného majetku na liste
vlastníctva č. 802 v katastrálnom území G., na ktorý sa vzťahuje exekučné konanie, je vlastníkom
motorových vozidiel U. Z. N..Č.. M. P..Z.. XXXX, I. T. XX N..Č.. M. P..Z.. XXXX, pričom obe vozidlá sú v
exekútorských blokádach, takto svojím konaním dlhuje na výživnom k rukám matky M. C., za obdobie
od mesiaca november 2016 doposiaľ (vrátane mesiaca november 2018) sumu najmenej 3 511,48 Eur,
keď hradil len čiastočne výživné, a to v auguste 2017 sumu 27,13 Eur, v mesiaci september 2017 sumu

27,13 Eur, v mesiaci november 2017 dvakrát sumu 27,13 Eur, v mesiaci august 2018 sumu 1 000 Eur
a od 15.06.2018 do mesiaca október 2018 (vrátane) každý mesiac, t. j. päť krát sumu 220 Eur,
- uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/39/2016 zo dňa
15.11.2016, právoplatným 15.11.2016, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k tým istým maloletým deťom E. C., G.. XX.XX.XXXX Q. C.

C., G.. XX.XX.XXXX a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s povolením
podmienečného odkladu jeho výkonu a určením skúšobnej doby na 15 mesiacov, t.j. do 16.02.2018,

t e d a- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala na Okresný súd Martin pod sp. zn. 1T/50/2017 dňa
16.06.2017 obžalobu na obv. Z. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. pre skutok v nej uvedený.

Okresný súd Martin vydal dňa 13.07.2017 pod sp. zn. 1T/50/2017 trestný rozkaz, ktorým rozhodol o vine
a treste obv. Z. C., ktorý však proti nemu podal riadne a včas odpor, čím vznikla súdu povinnosť vec
prejednať na hlavnom pojednávaní.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. C.,
výsluchom svedkyne poškodenej M. C., postupom podľa § 269 Tr. por. boli oboznámené ako listinné
dôkazy rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/50/2014 zo dňa 04.11.2014, rozsudok Okresného
súdu Martin sp. zn. 2T/39/2016 zo dňa 15.11.2016 vrátane pripojeného spisu, listiny v súvislosti s
exekučným konaním, vlastníctvom nehnuteľností, poberaním prídavkov, náhradného výživného, žiadosť

obžalovaného k exekútorovi k uvoľneniu blokácie vodičského preukazu, listiny v súvislosti s čiastočným
hradením výživného, potvrdenia ÚPSvaR, odpis z registra trestov, registra priestupkov a po prečítaní aj
ostatného spisového a dokumentačného materiálu bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak,
ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine z dôvodu, že má záujem na
uhradenídlžnéhovýživnéhoavnadväznostinavyužitieustanoveniaozánikutrestnostizdôvoduúčinnej
ľútosti. Je otcom svojich dcér E. C., G.. XX.XX.XXXX a C. C., G.. XX.XX.XXXX, ktorých matkou je
jeho bývalá manželka M. C., s ktorou sa v roku 2010 rozviedol, obe dcéry boli zverené do starostlivosti
bývalej manželky. Je si plne vedomý povinnosti platiť na obidve dcéry výživné spolu 220,- € k rukám ich

matky M. C., ktoré bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/50/2014 zo 04.11.2014,
právoplatným dňa 30.12.2014 a vykonateľný dňa 21.01.2015. Taktiež má vedomosť o tom, že v roku
2016 bol podmienečne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin pre neplatenie výživného.
Výživné neplatil preto, lebo sa dostal do finančných problémov, bol evidovaný aj na ÚPSVaR, odkiaľ
ho však koncom júna 2014 vyradili pre nespoluprácu, odvtedy sa nezaevidoval, nepožiadal o dávky v

hmotnej núdzi, má vedomosť o tom, že je vlastník nehnuteľnosti a dvoch motorových vozidiel, ktoré sú
v exekúcii, tiež jeho rodinný dom, kde býva s terajšou manželkou a dcérou C., pre problém s platením
hypotéky. Od mája 2016 mal pozastavenú živnosť. Žije s manželkou B. C. Q. C. C.. Keďže sa mu
rysovalo zamestnanie, nepodával si žiadne žiadosti do firiem o prácu, nechodil na žiadne konkurzy,
pohovory, nie je invalid a nemá žiadne zdravotné postihnutie. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa

06.03.2018 požiadal o poskytnutie lehoty na vyplatenie dlžného výživného z dôvodu pretrvávajúceho
záujmu o využitie ustanovenia o účinnej ľútosti. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2018
poukázal na to, že mal dohodnuté zákazky ako murár, mal mať teda príjem a z tohto by mohol zaplatiť
dlžné výživné, nastala však zmena, keďže nemohol pracovať na dohodnutých zákazkách pre problémy
u toho, pre koho mal stavbu realizovať a problémy so stavebným povolením. Otvoril si však živnosť,

začal robiť aj na správe bytov, z prvého príjmu, ktorý mal, uhradil na dlžnom výživnom sumu 1 000,- €.Pozastavenie prevádzkovania živnosti bolo do 25.04.2018. Má záujem splácať dlžné výživné a súčasne
platiť i bežné výživné. Poukázal na to, že má zablokovaný vodičský preukaz kvôli exekúcii a keby
mal vodičské oprávnenie, mal by ešte výhodnejšie možnosti k príjmu a skôr by vedel uhradiť dlžné

výživné a platiť bežné výživné, preto mal snahu kontaktovať sa s bývalou manželkou, teda matkou
oboch detí, aby sa mohol dostať k vodičskému preukazu. Ustálený bol dlh na výživnom s vedomosťou
obžalovaného, aký je zostatok dlžného výživného i s platením bežného výživného. Hlavné pojednávanie
bolo odročené na 22.08.2018, na ktorom bolo zistené i z vyjadrenia obžalovaného, že dlžné výživné
nezaplatil pre neuhradené faktúry, resp. príjem, ktorý očakával, platí však už bežné výživné, žiadal o

poslednúmožnosťnavyužitieustanoveniaúčinnejľútosti.Potvrdil,žepoškodenásúhlasilastým,abymu
bol vrátený vodičský preukaz, aby mohol mať výhodnejší príjem. Je si vedomý, že je v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a že mu hrozí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Hlavné
pojednávanie bolo odročené na 12.12.2018, na ktorom obžalovaný vypovedal, že platil bežné výživné,
zopakoval, že 09.05.2018 poukázal sumu 1 000,- €, k 20.05.2018 zaplatil sumu 220,- €, obdobne tak k
20.06.2018 sumu 220,- €, k 20.07.2018 sumu 220,- €, k 20.08.2018 sumu 220,- €, k 20.09.2018 sumu

220,- € a k 20.10.2018 sumu 220,- €, t.j. v tých mesiacoch platil bežné výživné, ďalej však už neuhradil
nič, keďže nemal toľko práce, ponížili sa mu faktúry, znova však poukázal, že by ich mal mať vyplácané
do konca roka a chcel by platiť bežné výživné a niečo aj z dlžného výživného. Potvrdil, že samotná
poškodená, t.j. matka oboch detí sa ho pýtala a komunikoval s ňou, či bude na výživnom niečo uhradené,
on však v súvislosti s pojednávaním k 12.12.2018 neuhradil nič. Je stále živnostník, robí i na správe

bytov, vo vzťahu k stavbám, z ktorých mal mať príjem uviedol, že tieto stavby nerealizoval a podľa jeho
vedomostí sa na týchto stavbách ani nič nerobí.

Svedkyňa poškodená M. C. na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2018 potvrdila, že jej obžalovaný od
mesiaca november 2016 uhradil 21.08.2017 sumu 27,13 €, 04.09.2017 sumu 27,13 € a 23.11.2017

sumu 27,13 € a toho istého dňa ďalšiu sumu 27,13 €. Iné neuhradil nič. Jej bolo kvôli tomu ešte znížené
vyplácanie náhradného výživného. Neplatenie výživného dala aj exekútorovi, keďže si myslela, že sa
skôr dostane k peniazom, u exekútora je však aj obdobie mimo žalovaného obdobia v tejto trestnej
veci. Preukázateľne vyčíslila celkové dlžné výživné k 06.03.2018 na sumu 3 631,48 €. Výživné na deti
určite chýbalo, pretože keby ho dostala, mohla by dopriať viac deťom, súčasne však uviedla, že o deti

sa musela postarať sama a deti núdzou netrpeli. Obžalovaný je s deťmi v kontakte, stretáva sa viac
s C., prihlásil ju do tanečného súboru, o deti sa zaujíma, dostávajú aj nejaké darčeky, jeho kontaktu s
deťmi nebráni. Sama má záujem na vyplatení dlžného výživného, z tohto dôvodu akceptovala odročenie
hlavného pojednávania. Dňa 09.05.2018 na hlavnom pojednávaní vzala na vedomie poukázanie sumy
obžalovaným 1 000,- € na dlžnom výživnom. Vyjadrila sa k dlžnej sume, k tomuto dňu hlavného

pojednávania vo výške 3 071,48 €, ktoré bolo vzájomne odsúhlasené, opätovne súhlasila s poskytnutím
ďalšej lehoty obžalovanému na zaplatenie dlžného výživného. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2018
potvrdila, že obžalovaný už platí bežné výživné, neuhradil však dlžné výživné, znova uviedla, že je
trpezlivá, sama súhlasila u exekútora s vrátením vodičského preukazu obžalovanému, aby mohol mať
výhodnejší príjem, a tak skôr uhradiť dlžné výživné, súhlasila preto i s poskytnutím ďalšej lehoty na

uhradenie dlžného výživného. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2018 okrem iného vypovedala, že
suma 1 000,- €, o ktorej mala vedomosť z hlavného pojednávania 09.05.2018, jej bola vyplatená, išlo o
vyplatenie výživného za mesiace november a december 2016, ďalej január, február a marec 2017, čo
bolo uvedené v poznámke k platbe. Od 15.06.2018 platil pravidelne každý mesiac bežné výživné spolu
sumu 220,- € mesačne, a to čo sa týka mesiaca jún 2018, júl 2018, august 2018, september 2018 a

október 2018. Od novembra 2018 už nedostala žiadne výživné, t.j. ani bežné výživné a žiadnu úhradu
ani na dlžnom výživnom. Keď sa obžalovaného pýtala pri komunikácii s ním na dlžné výživné, že ako to
ide riešiť, tak jej povedal, že si tú hanbu užije a že pôjde na dva roky do basy a že nebude mať peniaze
ani on a ani oni. Ona nechce nič iné, len to, aby sa rovnako správal vo vzťahu k ich spoločným dvom
deťom, ktoré má obžalovaný s ňou, keďže vie, že má i terajšiu rodinu s terajšou manželkou, v ktorej

má jeho terajšia manželka taktiež dve deti z predchádzajúceho vzťahu, tie sú však dospelé. Poukázala
i na to, že ako sa na to budú pozerať jeho dcéry, keď obžalovaný pôjde prípadne do výkonu trestu, ale
rovnako aj na to, keď neplatí výživné, ktoré patrí deťom. Deti už majú skúsenosť s tým, že bolo tiež
pred sviatkami a videli ako obžalovaný má v aute nákup, darčeky, mohol si to dovoliť, jej však výživné
neposlal. Bola voči obžalovanému ústretová, súhlasila s uvoľnením vodičského preukazu obžalovaného

z exekúcie, dala si len jednu podmienku, aby do konca roka 2018 vyplatil výživné a ak sa tak nestane,
že mu bude znova zablokovaný. Čo sa týka vzťahu obžalovaného k dvom maloletým deťom, tak sa
s nimi stretáva, mladšej C. zabezpečuje tanečný súbor, chodí s ňou so súborom, keď je treba, tak ju
aj zaváža. Vo vzťahu k aktuálnemu dlhu na výživnom, toto zdokladovala a vyčíslila ku dňu hlavnéhopojednávania 12.12.2018 spolu vo výške 3 511,48 €, ktoré nebolo rozporované. Obžalovaný mal nejakú
snahu v nahradení výživného, ale táto snaha u neho skončila a myslí si, že výživné platiť nebude.

Obsahom spisu sú rodné listy oboch detí, E. C., G.. XX.XX.XXXX Q. C. C., G.. XX.XX.XXXX, ktorých
otcom je obž. Z. C. a matkou M. C., G.. XX.XX.XXXX. Obsahom spisu sú doklady a potvrdenia o
návšteve školy oboch detí. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/50/2014 zo dňa 04.11.2014,
právoplatný dňa 30.12.2014, vykonateľný dňa 21.01.2015, bolo rozhodnuté o povinnosti obžalovaného
platiť zvýšené výživné na mal. E. vo výške 120,- € mesačne od 01.03.2014 a na mal. C.Í. Kňazkovú,

nar. 05.10.2006 vo výške 100,- € mesačne od 01:03.2014, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/33/2010-27 zo dňa
18.05.2010 vo výroku o výživnom na mal. E. C. Q. G. M.. C. C.. Obsahom spisu sú aj rozhodnutia
ÚPSVaR Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny, v súvislosti s poberaním náhradného výživného na
mal. deti žiadateľkou M. C. a následne i o znížení výšky náhradného výživného. Súdny exekútor JUDr.
Peter Krištofík Mucha obžalovaného upovedomil o začatí exekúcie ešte dňa 16.10.2015. Obsahom

spisu sú aj informácie Sociálnej poisťovne k evidovaniu resp. i neprihláseniu obžalovaného v registri
poistencovasporiteľov,správaÚPSVaRMartinotom,žeobžalovanýneboluchádzačomozamestnanie,
pričom skoršia evidencia bola ukončená dňa 29.06.2014 pre nespoluprácu, nie je a ani nebol evidovaný
ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, nepožiadal o iné štátne sociálne dávky. Z informácie Daňového
úradu v Žiline, pobočky Martin vyplýva, že obžalovaný nepodával daňové priznanie na daň z príjmov

fyzickej osoby. Výpisom z katastra nehnuteľnosti je listom vlastníctva č. 802 preukázané vlastníctvo
obžalovaného k rodinnému domu v katastrálnom území Necpaly súp. č. 383 na parcele č. 983/65
vrátane konaní o neplatnosti kúpnych zmlúv, zriadení záložného práva, exekučné príkazy. Výpisom
zo živnostenského registra na obžalovaného je preukázané, že má viacero predmetov podnikania so
vznikom oprávnenia už 06.05.2002 pozastavením činnosti od 16.05.2016 do 16.05.2019. Obžalovaný

je evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla U. Z. M. XXXCH s rokom výroby 1997 a
I. T. XX N..Č.. M. XXXDP, rok výroby 2014, ktoré sú v exekútorských blokáciách. ÚPRVaR Martin,
oddelenie služieb pre občana, potvrdil, že obžalovaný Z. C. nie je ich dlžníkom, keďže v zmysle zák.
č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, poskytnuté náhradné výživné sa nevymáha od povinnej
osoby a v prípade uhradenia výživného poberateľovi náhradného výživného za to isté obdobie, je toto

poskytnuté náhradné výživné poberateľ povinný vrátiť. Obsahom spisu sú aj doklady resp. potvrdenia o
čiastočnom hradení výživného obžalovaným. Obžalovaný súdneho exekútora listom zo dňa 17.05.2018
požiadalouvoľnenievodičskéhopreukazuzdôvoduotvoreniaživnostiod26.04.2018azdôvodupotreby
vodičského preukazu k svojej činnosti, aby vedel čím skôr uhradiť dlžné výživné a zároveň platiť riadne
výživné vo výške, ktorú mu stanovil súd, túto vec odkomunikoval a matkou detí M. C., táto súhlasila s

vrátením vodičského preukazu, aby rýchlejšie splatil zameškané výživné a platil riadne výživné s tým,
že môže dať súhlas k zrušeniu zadržania a vrátenia vodičského preukazu. Následne oprávnená osoba
M. C. dňa 01.06.2018 súhlasila s vydaním príkazu na zrušenie zadržania vodičského preukazu, keďže
obžalovaný sa zaviazal svoj dlh na výživnom uhradiť do konca roka 2018 a v prípade ak tento záväzok
nesplní, opätovne bude žiadať odobratie vodičského preukazu, ktorú skutočnosť oznámi.

K osobe obžalovaného súd ďalej zistil, že tento má v registri priestupkov evidovaný jeden priestupok na
úseku cestnej premávky, ešte zo dňa 20.02.2015. Odpisom z registra trestov je preukázané, že doposiaľ
bol trikrát súdne trestaný, pričom na veci z roku 1994 a 2011 sa už hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom
však v tejto druhej veci z roku 2011 bol Okresným súdom Martin uznaný vinným zo spáchania prečinu

zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Tr.zák.suloženímmutrestuodňatiaslobodyspovolením
podmienečného odkladu jeho výkonu a určením skúšobnej doby, v ktorej sa osvedčil. Následne však
má v odpise z registra trestov, v poradí ako tretie, zaznamenané odsúdenie rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 2T/39/2016, keď ďalej z oboznámenia sa s obsahom tohto spisu je zrejmé, že
rozsudkom zo dňa 15.11.2016, právoplatným dňa 15.11.2016 bol uznaný za vinného zo spáchania

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pre neplnenie si zákonnej povinnosti
vyživovať a zaopatrovať iného úmyselným konaním - a to svoje dve dcéry E. C., G.. XX.XX.XXXX Q. C.
C., G.. XX.XX.XXXX s poukazom na jej určenie vo výške po 120,- € na mal. E. po 100,- € na mal. C.
mesačne k rukám matky M. C., keď túto povinnosť si neplnil pravidelne a v určenej výške, čím mu vznikol
dlh na bežnom výživnom za obdobie od mesiaca december 2015 vo výške najmenej 2 420,- € k rukám

matky M. C., obdobne tak nebol prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia Sociálnej poistovne, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal ani žiadne štátne
dávky sociálnej pomoci, 30.04.2013 sa vzdal trvalého pracovného pomeru v inej spoločnosti, kde mal
trvalý pracovný príjem, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený 30.06.2014 z dôvodunespolupráce, čím sa pripravil o zamestnanie a možnosti získania zamestnania, a za čo bol týmto
rozsudkom odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s povolením podmienečného
odkladu jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 15 mesiacov.

Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku,
prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
tejto trestnej veci, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto mal za jednoznačne a bez pochybnosti preukázané,
že obž. Z. C. skutkom uvedeným aj vo výrokovej časti tohto rozsudku svojim úmyselným konaním
naplnil všetky zákonné znaky žalovaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. c/ Tr. zák., lebo najmenej tri mesiace v období 2 rokov neplnil úmyselne, zákonnú povinnosť
vyživovať iného - svoje dve mal. deti E. C., G.. XX.XX.XXXX Q. C. C., G.. XX.XX.XXXX spôsobom,
akým mu to bolo uložené v rámci civilného konania, keď obžalovaný má svoje povinnosti v rámci

výživného i voči týmto dvom maloletým deťom, v zmysle Zákona o rodine ide o prvoradé zákonné
povinnosti, ktoré sú na prvom mieste pred akýmikoľvek inými povinnosťami. Hradenie výživného je
pritom prioritná a prvoradá zákonná povinnosť, obžalovaný vie, že má dve maloleté deti, a že tieto deti
pokiaľ už nie sú s ním v takom kontakte, ako tomu bolo predtým, je jeho minimálnou povinnosťou
plniť si aspoň základnú zákonnú vyživovaciu povinnosť určenú vo výške primeranej potrebám a detí a

možným, tiež dôvodným príležitostiam obžalovaného. Obžalovaný bol k tomuto všetkému v podstatnej
miere ľahostajný, nevyžíval ani príležitosti a možnosti zamestnať sa prostredníctvom ÚPSVaR v rámci
hľadania si zamestnania, odkiaľ bol už skôr vyradený, nevyužil ani ďalšie zákonné možnosti dané mu
v zmysle poberania dávok, príspevkov v tom čase, samozrejme za splnenia zákonných podmienok k
tomu smerujúcich, obžalovaný sa nedôvodne a bez sebareflexie spoliehal sebe daným spôsobom na to,

že nejakým spôsobom si zabezpečí príjem, avšak mal dlhú dobu na reflektovanie toho, že ním zvolený
alebo preferovaný spôsob nie je účinný. K čiastočnej náprave došlo len v obmedzených obdobiach, keď
sa snažil plniť si dlžné výživné a v istom čase i bežné výživné, avšak v žiadnom prípade nedochádzalo
k významnému, ak vôbec, splácaniu dlžného výživného, v poslednom čase už ani k plateniu bežného
výživného, napriek tomu, že obžalovanému boli opakovane poskytované časové obdobia, v rámci

ktorýchmoholamalpreukázaťnaplnenievyužitiaustanoveniaozánikutrestnostipridanejmuvedomosti
o hrozbe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže je v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia v inej trestnej veci za obdobné jeho konanie vo vzťahu k tým istým osobám - jeho dvom mal.
dcéram. Obžalovaný dostatočne ani nevyužil dobrodenie u samotnej poškodenej, ktorá vo viere v to, že
dôjde k už bezproblémovému plateniu bežného výživného a splatenia dlžného výživného, súhlasila s

vrátením mu vodičského preukazu, ktorý mal blokovaný v exekučnom konaní. Pri poslednom konaní v
rámcihlavnéhopojednávaniavšakbolozistené,žedlhnavýživnomnielenženeklesá,aleopätovnezačal
rásť. Bez pochybností je pritom dané i to, že tento čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za takýto čin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/39/2016
zo dňa 15.11.2016, právoplatným dňa 15.11.2016.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,súčasnetým

trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.,
anáslednepriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadolvsúladesust.§34ods.4Tr.zák.naspôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, tiež jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okrem už uvedených skutočností
v odôvodnení tohto rozsudku súd nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ bol

obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. vo
výmere 1 rok (keď hornou hranicou trestu odňatia slobody je výmera 5 rokov), bol mu tak uložený s
prihliadnutímnaskutočnosť,žeuobžalovanéhoideoprvýkrátuloženienepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody, taktiež s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa v daných vymedzených obdobiach uvedených aj
vo výrokovej časti v rámci skutku tohto rozsudku snažil aspoň čiastočne platiť výživné, tiež s poukazom

na udržiavanie vzťahov a kontaktov s jeho maloletými dcérami E. Q. C., život a pobyt v jednej obci.
Keďžesaúmyselnejtrestnejčinnostidopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniavinejtrestnej
veci, musel mu, vychádzajúc z ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody,
lebo zo zákona je tak povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody zo zákonavylúčené. I keď sa výkon trestu odňatia slobody nepochybne dotkne obžalovaného, je už potrebné na
neho pôsobiť spôsobom uvedeným v odsudzujúcej časti výroku o treste tohto rozsudku, keďže skoršie
pôsobenia na neho sa minuli účinku a je potrebné dôrazne pôsobiť pre potrebu naplnenia predovšetkým

zásady uvedenej v už citovanom ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. V súvislosti s rozhodovaním o zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd je presvedčený, že takto uložený trest postačí na splnenie
hlavne svojho prevýchovného účelu, a že obžalovaný sa už aspoň do budúcnosti v ďalšom svojom živote

bude vystríhať páchania trestnej (či všeobecne protispoločenskej) činnosti, čo však záleží na samotnom
obžalovanom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.