Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315202514
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315202514.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcov: 1. X. T., Z.. XX.X.XXXX,

B. K. XX, XXX XX J., 2. Ľ. T., Z.. XX.X.XXXX, B. K. XX, XXX XX J., prechodne bytom D. X, XXX XX
I. F., v konaní zastúpených JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou, so sídlom Nám. hrdinov 13, 934 01
Levice, proti žalovaným: 1. Š. Á., Z.. XX.X.XXXX, B. K. XX, XXX XX J., 2. X. Á., Z.. X.X.XXXX, B. K. XX,
XXX XX J., zastúpený JUDr. Jánom Kuriačkom, advokátom, so sídlom Bernolákova 2, 934 01 Levice, o
ochranu vlastníckeho práva, o uloženie povinnosti zabezpečiť neprenikanie dažďovej vody na pozemok
a o uloženie povinnosti umožniť vstup na pozemok,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
trvale odstrániť z pozemku žalobcov v 1. a 2. rade parcela č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané
plochy a nádvoria, na LV č. XXX pre okres Levice, obec Rybník, kat. územie J.Í. osadený stĺp brány.
Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade aj povinnosť
zabezpečiť, aby dažďová voda dopadajúca na ich pozemok, parcela č. XX/X o výmere 233 m2, druh:

zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX na LV č.
XXXX pre okres Levice, obec Rybník, kat. územie J. bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok
žalobcov v 1. a 2. rade parcela č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele
č. XX, stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX na LV č. XXX pre okres Levice, obec Rybník, kat. územie
J.. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade tiež povinnosť
umožniť žalobcom v 1. a 2. rade na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok parcela
č. XX/X o výmere 233 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria vedený na LV č. XXXX pre okres Levice,

obecRybník,kat.územieJ.zaúčelomvybudovaniaspevňujúcehoopornéhomúrupopristenerodinného
domu, súpisné číslo XXX.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na
LV č. XXX pre okres Levice, obec Rybník, kat. územie J., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape, parcela č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XX stavba,
rodinnýdom,súpisnéčísloXXX.Žalovanív1.a2.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností

vedených na LV č. XXXX pre okres Levice, obec Rybník, kat. územie J., parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcela č. XX/X o výmere 233 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele
č. XX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX. Z vytyčovacieho náčrtu č. XXXX zo dňa 1.4.2014
geodeta D.. I. A. na určenie hranice medzi pozemkami parcela č. XX/X a parcela č. XX vyplýva,že hranica týchto pozemkov je 40 cm od obvodového muriva rodinného domu, súpisné číslo XXX.
S protokolom o vytýčení hranice pozemku boli žalovaní v 1. a 2. rade riadne oboznámení, avšak s
vytýčenou hranicou vyjadrili nesúhlas bez uvedenia dôvodu. V zmysle technickej správy projektanta

T. P. je na stavebnú úpravu rodinného domu súpisné číslo XXX vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2.
rade potrebné spevnenie rohu stavby o dĺžke 2,3 m v plánovanej šírke 35 cm. Stavebná úprava by
sa teda mala vykonať na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Vo vybudovaní spevňujúceho oporného
múru popri stene rodinného domu, súpisné číslo XXX žalobcov v 1. a 2. rade však bráni osadenie
stĺpa brány, ktorý sa v zmysle vytyčovacieho náčrtu č. XXXX nachádza na pozemku parcela č. XX.

Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcela č. XX v kat.
úz. J. majú právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva. Negatórnou
žalobou podľa § 126 ods. 1 O. z. sa teda môžu domáhať ochrany proti žalovaným ako osobám,
ktoré im bez právneho dôvodu zasahujú do vlastníckeho práva (osadením stĺpa brány na pozemku
v ich vlastníctve). Žalobca v 1. rade vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na odstránenie protiprávneho
stavu, a to na trvalé odstránenie nimi osadeného stĺpa brány z pozemku parcela č. XX v kat. úz. J. a

požiadali aj aby mu žalovaní v 1. a 2. rade umožnili podľa § 127 ods. 3 O. z. na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na ich pozemok, nakoľko to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacej stavby. V odpovedi na výzvu zo dňa 20.9.2014 žalovaní okrem iného uviedli, že nesúhlasia
s trvalým odstránením stĺpu brány, s vybudovaním spevňujúceho oporného múru a vyjadrili pochybnosti
o nevyhnutnosti proklamovaného spevnenia rohu. Žalobca listom z 18.11.2014 informoval následne

žalobcov v 1. a 2. rade cestou ich právnej zástupkyne, že nevyhnutnosť proklamovaného spevnenia
rohu rodinného domu bola odporučená zo strany kvalifikovanej osoby a z jeho strany teda nejde o žiadne
svojpomocné, technicky vopred nejasné realizovanie stavebných úprav. Zároveň žalobca v 1. rade
upriamil pozornosť žalovaných v 1. a 2. rade na príčiny popraskania rodinného domu v jeho vlastníctve,
ktoré podľa jeho názoru sú v príčinnej súvislosti s umiestnením okapov nasmerovaných z domu a garáže

žalovaných na roh rodinného domu žalobcov, čím dochádza k podmočeniu základov domu, sadania
múru, popraskaniu internej ako aj externej omietky. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej odpovedi uviedli, že
údaje uvedené žalobcom v 1. rade považujú za nepresné, nepravdivé a urážajúce. Prenikanie dažďovej
vody na susedné nehnuteľnosti sa považuje tiež za zásah do vlastníckeho práva susedov a môže byť
vyvolané nedostatočným zabezpečením jej zachytenia alebo zlým stavom nehnuteľnosti. Pri prenikaní

dažďovej vody hrozí vo väčšine prípadov vznik škody (podmáčanie pozemku a pod.). Žalobou podľa
§ 127 ods. 1 O. z. sa vlastník nehnuteľností môže domáhať, aby žalovaný zabezpečil, aby dažďová
voda dopadajúca na pozemok žalovaného bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok alebo
stavbu žalobcu. Žalobcami vyššieuvedenú stavebnú úpravu rodinného domu nie je možné vykonať bez
vstupu na pozemok žalovaných v 1. a 2. rade. V zmysle § 127 ods. 3 O. z. je pre takýto vstup žalobcov

nevyhnutný za účelom údržby ich rodinného domu.

3. Na svoje skutkové tvrdenia predložili žalobcovia v 1. a 2. rade listy vlastníctva č. XXX, XXXX, kat.
úz. J., vytyčovací náčrt č. XXXX zo dňa 1.4.2014, protokol o vytýčení hranice pozemku, výpočtový
protokol v 27.3.2014, technickú správu projektanta T. P., zápisnicu z 10.4.2014, výzvu z 5.5.2014,

stanovisko z 18.11.2014, odpoveď z 12.12.2014. Žalobcovia navrhli vypočuť ako svedka T. P.. Navrhli
vypočuť ako svedka aj H. X. a M. A., avšak neskôr na výsluchu týchto dvoch svedkov netrvali. Predložili
informatívnu kópiu z mapy z 30.3.2016, stavebné povolenie z 10.10.1989, projekt, fotodokumentáciu,
ohlásenie drobnej stavby, oznámenie Obce Rybník o drobnej stavbe “spevnenie rodinného domu“ -
súhlas z 11.5.2017.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade s podanom žalobou nesúhlasili. Uviedli, že sa oboznámili s vytyčovacím
náčrtom zo dňa 1.4.2014 geodeta D.. A., podľa ktorého hranica medzi pozemkami účastníkov - parc.
č. XX a parc. č. XX/X je cca 40 cm od múru rodinného domu žalobcov, avšak táto hranica medzi
účastníkmi ani medzi ich právnymi predchodcami reálne nikdy rešpektovaná nebola a všetci považovali

pozemok medzi rodinnými domami účastníkov za pozemok vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní kúpili
rodinný dom v r. 1995 od predávajúcich P. U. a spol., pričom im bol s kúpnou zmluvou predložený
list vlastníctva s kópiou z pozemkovej mapy zo 6.11.1992. Z tejto kópie v mierke 1:2880 je zrejmé, že
dôvodne považovali za svoj celý dvor, nakoľko hranica pozemku tu je vyznačená hranicou rodinného
domu žalobcov. Žalovaní vstúpili do užívania a držby pozemku, na ktorom už bola osadená brána aj

so stĺpom, na ktorom je upevnená a tento stĺp, odstránenie ktorého sa žalobcovia domáhajú, tam dali
osadiť ešte predchádzajúci vlastníci. Žalovaní nemali ani na chvíľu pochybnosti o tom, že by predmetný
stĺp nemal byť zabudovaný na ich pozemku a celý čas takýto vstup do svojho dvora užívali. Z uvedeného
dôvodu žalovaní nesúhlasia s odstránením stĺpu brány, nakoľko už za tohto stavu sú na vstupe dodvora stiesnené pomery a posunutím stĺpu o 40 cm by sa zúžil prechod do dvora žalovaných tak, že v
budúcnosti by nebolo možné dostať sa motorovým vozidlom do dvora ani do garáže. Žalovaní považujú
za nedôvodné, že sa voči nim žalobcovia domáhajú zabezpečenia, aby dažďová voda dopadajúca na

ich pozemku - parc. č. XX/X bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov. Žalovaní
poukázali na to, že dažďová voda, ktorá dopadá na dvor - parc. č. XX/X prirodzeným spádom odteká
na ulicu, nakoľko v obci Rybník nie je vybudovaná kanalizácia. Voda z tejto parcely vo vlastníctve
žalovaných nevniká na pozemok žalobcu - o tejto skutočnosti je možné presvedčiť sa ohliadkou na
mieste samom, resp. vyjadrením Obecného úradu Rybník. Predmetný dvor sa nachádza medzi domami

žalobcov a žalovaných a o nič viacej neznehodnocuje dom žalobcov oproti domu žalovaných. Podľa
názoru žalovaných k vlhnutiu domu dochádza z dôvodu presakovania spodnej vlhkosti do múrov domu
žalobcov, ktorý je pomerne starý a staval sa v čase, keď neboli izolačné možnosti ako dnes. Navyše
nad týmto dvorom žalovaných majú žalobcovia prehrdzavené žľaby a z týchto vyteká pri dažďoch voda
priamo na ich múr. Žalovaní neuznávajú teda tvrdenie, že dažďová voda z pozemku žalovaných - parc.
č. XX/X preniká na pozemok žalobcov tak, aby zasahovala do ich nerušeného užívania rodinného

domu. Žalovaní poukázali na to, že žalovaní nijako nekonajú a preto neobmedzujú svojím konaním
susedov, preto nie je od nich dôvodné požadovať, aby sa „zdržali“ protiprávneho konania, ktorým by
nadmieru primeranú pomerom obťažovali niekoho iného. Žalovaní nikdy nebránili žalobcom vstúpiť
na ich pozemok za účelom opravy rodinného domu. Nesúhlasia však s tým, aby bol na ich pozemku
vybudovaný oporný múr, ktorý by zúžil ich dvor a znemožnil by prechod do dvora. Podľa žalovaných

by vybudovanie oporného múru nevyriešilo popraskanie rodinného domu ani odstránenie vlhkosti.
Žalovaní majú zato, že k popraskaniu múru došlo sadnutím základov rodinného domu a je viacej
technických riešení finančne približne rovnako náročných, ktoré by dosiahli efektívnejší účel. Ide najmä o
technológiu sanácie existujúcich klesajúcich stavieb injektážnou cementovou zmesou, príp. v kombinácii
s polyuretánom. Takéto riešenie by bolo vhodnejšie, nezasahovalo by do pozemku žalovaných ani by

sa tým nezúžil priechod do dvora. Pokiaľ by oprava domu nezasahovala do ich dvora a nezhoršila by
prístup do ich dvora, nikdy nebránili susedom takúto opravu vykonať.

5. Žalovaní na svoje skutkové tvrdenia predložili kópiu z pozemkovej mapy zo 6.11.1992, kúpnu zmluvu
z 3.2.1995, čestné prehlásenie z 8.12.2014, odborný X. D.. P. A.. Ž. Z. V.Q. Q. Q. Maďara a D.. P. A..

6. Súd sa oboznámil s predloženými listinami, vykonal výsluch strán sporu a navrhnutých svedkov T.
P.A., Q. F. T. D.. P. A., vykonal ohliadku na mieste samom, a zistil tento skutkový stav:

7. Z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. J., vedeného na Okresnom úrade Levice, katastrálnom odbore,

vyplýva, že ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel registra „C“ č. XX o výmere 367 m2 zastavané plochy
a nádvoria, č. XX o výmere 173 m2 záhrady a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX sú vedení
žalobcovia v 1. a 2. rade.

8. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. J., vedeného na Okresnom úrade Levice, katastrálnom odbore,

vyplýva, že ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely reg. „C“ č. XX/X o výmere 233 m2 zastavané plochy
a nádvoria a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX/X sú vedení žalovaní v 1. a 2. rade.

9. Z protokolu o vytýčení hranice vyhotoveného D.. I. A. vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu v 1. rade
bola dňa 1.4.2014 vytýčená hranica medzi pozemkami č. XX/X, XX kat. úz. J.. Vytýčenie bolo vykonané

na podklade katastrálnej mapy a meračského náčrtu č. XX. Vytýčené koncové body hranice pozemkov
boli v prírode označené kovovými rúrkami č. X, X. V protokole je uvedené, že vlastník parc. č. XX/X
nesúhlasí s vytýčenou hranicou, dôvod nesúhlasu neuviedol. Vytýčenia hranice sa týka vytyčovací náčrt
č. XXXX vyhotovený D.. I.Z. A..

10. Z vytyčovacieho náčrtu č.XXXX vyhotoveného D.. I. A. vyplýva, že hranica medzi týmito parcelami č.
XX/XT.XXje40cmodobvodovéhomurivarodinnéhodomužalobcov súp.č.XXX(smeromkrodinnému
domu žalovaných súp. č. XXX).

11. Z technickej správy T. P., projektanta, vyplýva, že jej predmetom je stavebná úprava - spevnenie

murivarodinnéhodomusúp.č.XXXnaparc.č.XXvJ..Jednásaospevnenieusadajúcejčastirodinného
domu medzi parcelami č.XX T. XX/X. V technickej správe sa poukazuje na to, že po vytýčení hranice
pozemku č. XX/X sa zistilo, že hranica je 40 cm od obvodového muriva rodinného domu. V technickej
správe sa uvádza, že spevnenie rohu stavby o dĺžke 2,3 m sa plánuje o šírke 35 cm, to je na pozemkuvlastníka rodinného domu. Roh rodinného domu je popraskaný, sú tu drobné trhliny tak z vonkajšej
strany, ako aj z vnútornej strany. Je zrejmé, že roh stavby trošku poklesol. K odstráneniu tohto stavu
sa navrhuje vyhotoviť výkop na zadnej strane stavby do hĺbky existujúceho základového pásu /cca 80

cm/, na existujúci základ priložiť nopovú fóliu až nad úroveň terénu a základovú škáru zaliať betónovou
mazaninou. Do vodorovnej polohy nad terénom na základový pás vyhotoviť nové murivo zo šalovacích
tvárnicohrúbke25cmdotejtovýmurovkyjenutnézaložiťarmatúrneoceľovétyčeatozvislozozákladu?
10 mm a vodorovne ? 8 mm. Medzi murivo zo šalovacích tvárnic a existujúce murivo vložiť polystyrén
hrúbky 20 mm. Na nové murivo zhora sa uloží betónová krycia doska v spáde od existujúceho muriva.

Nad krycou doskou sa stavba zateplí polystyrénom hr. 50 mm a styk medzi zateplením a krycou doskou
sa vytmelí. Povrchová úprava nového muriva bude zo škrabanej omietkovej zmesi farebnej.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1995 uzatvorenej medzi predávajúcimi P. U., H. X., M. A. a
kupujúcimi, žalovanými v 1. a 2. rade vyplýva, že predávajúci predali kupujúcim do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. J., zapísané na liste vlastníctva č.

XXX evid. list č. XXX, parc. č. XX/X, súp. číslo XX - zastavaná plocha o výmere 299 m2. Išlo o rodinný
dom, garáž, oplotenie, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy a pozemok, ako sú popísané v znaleckom
posudku znalca H. A..

13. Z čestného prehlásenia H. X. a M. A. vyplýva okrem iného, že v roku 1988 došlo ku kúpe 42 cm z

plochy parcely č. XX/XX za kúpnu cenu 1000 Kčs medzi predávajúcimi pánom X. a kupujúcim pánom U..
Táto kúpa bola zrealizovaná za účelom osadenia vchodovej brány, pretože časť tejto brány zasahovala
predným stĺpom presne 42 cm pod odkvap domu pána X. na parcele č. XX/XX. Dom, č. popisné XXX/
XX a prináležiace pozemky č. XX/X, XX/X vrátane časti odkúpeného pozemku v roku 1988 na parc. č.
XX/XX boli riadne predané na základe kúpnopredajnej zmluvy z 3.2.1995.

14. Zo stavebného povolenia ONV v Leviciach z 10.10.1989 vyplýva, že bolo vydané žalobcom stavebné
povolenie na prestavbu, modernizáciu rodinného domu a prístavbu garáže, na pozemku parc. č. XX.

15. Z Odborného posudku k vybudovaniu oporného múru na rodinnom dome p. T. vyplýva, že ho

vypracoval D.. P. A., autorizovaný stavebný inžinier - projektant. Na základe predloženej projektovej
dokumentácie vypracovanej T. P., návštevy na tvári miesta, fotodokumentácie dvora súčasného stavu
žalovaného sa vyjadril tak, že spevňujúci oporný múr ako je navrhnutý v projektovej dokumentácii
T. P., nevyrieši podľa jeho názoru ani praskanie fasády rodinného domu a ani vlhnutie rodinného
domu žalobcu. Navrhované riešenie čiastočného oporného spevňujúceho múra rodinného domu s

najväčšou pravdepodobnosťou neodstráni daný stav, pretože rieši len majú časť obvodového muriva
a nerieši vzniknuté problémy v celom rodinnom dome komplexne a systémovo. D.. A. uviedol príčiny
porúch rodinného domu žalobcu: Ide o starší rodinný dom zo zmiešaným murivom, absentuje stužujúci
železobetónový veniec, je veľký predpoklad chýbajúcej existencie hydroizolácie, či už vodorovnej
alebo zvislej, technický stav dažďových odkvapov je na hranici životnosti. Dažďové zvody sú vedené

(vyústené) hneď vedľa muriva (základov) rodinného domu žalobcu, čím tiež do značnej miery dochádza
k podmáčaniu základov vlastnej stavby. Vzhľadom na vyššiespomenuté skutočnosti a množstvo prasklín
nielen na bočnom murive ale aj na prednom (uličnom) murive a iných múrov jestvujúceho rodinného
domu podľa D.. A. by bolo najlepším technickým riešením: podrezanie muriva (čím by sa vyriešila
vlhkosť) alebo jeho zainjektovanie vrátane injektáže základov, „pozošívať“ celú fasádu v mieste trhlín

a prasklín pomocou oceľových výstuh, minimálne je potrebné stuženie celého obvodového muriva
železobetónovýmvencom,resp.oceľovýmitiahlaminaviacerýchmiestachvpovalovompriestorečímby
sa zabezpečila priestorová tuhosť obvodových murív v celom rodinnom dome, riešiť kompletnú výmenu
dažďových žľabov a zvodov a vodu z dažďových zvodov odviesť čo najďalej od vlastnej stavby tak,
aby nedochádzalo k vlastnému podmáčaniu stavby. Dané narušenie obvodového muriva vlhkosťou

domu žalobcu zo strany pozemku (dvora) žalovaného je nereálne, pretože dažďová voda zo striech a
pozemku žalovaného je aj podľa fotodokumentácie odvádzaná nadštandardne z pozemku žalovaného
tak, aby v žiadnom prípade neohrozovala stavbu žalobcu. V pripojenej fotodokumentácii je odfotený
dažďový zvod žalobcu, ktorý prispieva k podmývaniu základov jeho rodinného domu, zlý technický stav
odkvapového systému žalobcu, je vyfotená prasklina na ľavej strane fasády, ktorá nemá nič spoločné

s dvorom žalovaného.

16. Z výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že nehnuteľnosť kúpil s manželkou v roku 1988 od P. X. a
susedom bol P. U.. Predmetnú nehnuteľnosť kúpil žalobca oplotenú v takom rozsahu, ako aj v súčasnostia sused P. U. ju mal taktiež oplotenú a to v takom rozsahu, ako ju majú oplotenú aj žalovaní v 1. a
2. rade. Uviedol, že od pána X. od začiatku vedel, že hranica ide po celej dĺžke rodinného domu vo
vzdialenosti 40 centimetrov. On mu to povedal, keď sa ho na to pýtal. Žalobcovia však od pána U., ani

od žalovaných v 1. a 2. rade nikdy sa nedomáhali toho, aby im pozemok v tej časti vydali. Žalobca v
1. rade uviedol, že nebol na to dôvod, aby žalovaným povedal, že je tu jeho 40 centimetrov. O trvalé
odstránenie osadeného stĺpu brány žalobcovia žiadajú, aby mohli vybudovať spevňujúci oporný múr.
Vybudovanie tohto oporného múru je potrebné, pretože im sadá roh rodinného domu, majú prasklinu
v spálni, zaplesnenú stenu. Iná možnosť podľa neho nie je. Riešenie, ktoré mu doporučil D.. T. P.A.,

považuje žalobca za potrebné a pre neho aj finančne prijateľné. Pokiaľ ide o to, že by nemohlo vojsť
auto v prípade vybudovania oporného múrika, uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade auto nevlastnia a nikdy
nevidel ani auto tam vchádzať. Čo sa týka dažďovej vody, podľa neho majú žalovaní viesť rúry po dĺžke
rodinného domu po svojej strane tak, aby tieto končili pod bránou a aby voda vytekala potom na ulicu.
Žalobca v l. rade tiež uviedol, že čo sa týka vlhkosti, chce poukázať na to, že keďže žalovaní rýny potiahli
až po bránu, tak sa zlepšil stav. Jemu sa o vlhkosť nejedná, jedná sa mu o zabránenie sadania rodinného

domu. Žalobca v 1. rade tiež uviedol, že v jednej časti na jeho dome od strany žalovaných je porušený
odkvapový žľab a háky, ktoré držia rýny sa povolili a táto voda steká na pozemok.

17. Žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu 5.4.2016 uviedla, že nebýva v predmetnom rodinnom dome rok.
Keď so žalobcom bývali spolu, odkvapová rúra viedla popri ich domu. Ona tento problém so žalovanými

neriešila, problém riešil žalobca v 1.rade. Vždy tá odkvapová rúra končila niekoľko metrov, prípadne dva
metre pred bránou. Dažďová voda podtekala aj pod roh ich domu. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že dom
bol ohradený, keď ho kupovali od pána X. a aj pozemok pána U. bol ohradený a v takom istom rozsahu
je ohradený aj v súčasnosti pozemok žalovaných v 1. a 2. rade. Medzi nimi v minulosti nebol žiaden
problém. Nedožadovala sa v minulosti vlastníctva tej časti pozemku, na ktorej je osadený stĺp brány od

žalovaných v 1. a 2. rade. Ona vedela, kde je hranica medzi ich susednými nehnuteľnosťami, pretože
s pánom X. sa o tom rozprávala.

18. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť kúpil v roku 1995 v takom stave, v akom je teraz. Vždy
si myslel, že všetko je v poriadku. Nehnuteľnosť bola už v čase kúpy oplotená tak, ako aj v súčasnej

dobe. Bolo to v roku 2014, keď vyvstal tento problém. Vtedy sa dozvedel od potomkov pána X., že
osadenie brány bolo po dohode pána U. a pána X. staršieho, pričom k osadeniu brány došlo už v roku
1968. Je možné, že v čestnom prehlásení nebol uvedený správny dátum. Predmetný dom odkupoval
prostredníctvom realitnej kancelárie. Čo sa týka stavby žalobcov, sú na nej pukliny, ide však o storočnú
stavbu. Táto stavba bola v zlom stave už aj v čase, keď žalovaní prišli bývať do susedstva. Čo sa týka

stekania vody, možno povedať, že všetka voda steká cez dvory pri všetkých domoch. Čo sa týka ich
domov, tak tieto sú pod svahom. Tiež poukázal na to, že na nehnuteľnosť žalobcov kvapká dažďová
voda z odkvapovej rúry, ktorá je na rodinnom dome žalobcu a je poškodená po celej dĺžke zo strany
dvora žalovaných a odkvapová rúra po celej dĺžke je aj upchatá. Čo sa týka odkvapovej rúry, keď je
sucho, tak ju žalovaný nedáva von do dvora, ale keď je dážď, tak ju tam umiestni tak, že je vo vzdialenosti

140 cm od rodinného domu žalobcov a 100 cm od domu žalovaných. Umiestňuje ju tak, aby voda išla
von z dvora na cestu. V celom dvore je dlažba. Táto dlažba bola už v čase kúpy domu. Nie je možné,
aby došlo k odstráneniu osadeného stĺpa brány a k vybudovaniu oporného múru, pretože tým by sa
žalovaným zúžil priestor vstupu do domu, do dvora a nehnuteľnosť by sa tým znehodnotila, keďže by
nebolo možné vojsť do dvora autom. Žalovaný síce auto nemá, avšak v budúcnosti by tam chcel prísť

bývať syn, ktorý auto má. Nie je proti tomu, aby si žalobcovia dali opraviť svoj dom, avšak nech si ho
opravia so zachovaním jeho súčasnej podoby. Je toho názoru, že vybudovanie oporného múru nespĺňa
spevňujúcu funkciu a že sú aj iné riešenia na opravu ich poškodeného rodinného domu. Rodinný dom
žalobcov má praskliny aj spredu, aj z dvora žalobcov.

19. Žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobcovia majú na nehnuteľnosti deravé odkvapové rúry. Tým, že
tam padalo lístie, po čase sa to pretvorilo na mach. Bolo to ťažké, vyvrátili sa žľaby. Z dôvodu poškodenia
týchto odkvapových rúr steká voda pod základy rodinného domu žalobcov po celej dĺžke. Žalobcom
popadala omietka na rodinnom dome, čo musí neustále zametať a vynášať to. Z ich rúr ide voda a je
to doslova potopa. Na rohu domu žalobcov spadol válovec do hlavného odtoku. Žalobcovia majú na

dome dva odtoky, na každom rohu. A rúry sú tak krátke, že voda steká pod celým múrom. Čo sa týka
odkvapových rúr na dome žalobcov, tak takáto situácia u nich je už desať rokov. Žalovaná v 2. rade
uviedla, že so žalovaným v 2. rade kúpili nehnuteľnosť v takom rozsahu, ako ju teraz užívajú. V čase
kúpy bola rovnako oplotená. Bránka bola tam v čase kúpy. Je toho názoru, že na základe vydržaniapredmetný pozemok, kde sa nachádza osadený stĺp brány, patrí žalovaným. Uviedla, že žalobcovia v 1.
a 2. rade sa nikdy nedomáhali vlastníckych práv k tejto časti pozemku.

20. Svedok Q. F. uviedol, že je zástupcom starostu Obce J. a predsedom stavebnej komisie. Na komisii
danú vec riešili na podnet žalovaného, s obidvomi stranami, avšak k dohode medzi stranami nedošlo.

21. Obec Rybník súdu oznámila, že 3.3.2017 podal stavebník - žalobca v 1.rade ohlásenie drobnej
stavby spevnenie muriva na rodinnom dome súp. č. XXX, ktorého je spoluvlastníkom so žalobkyňou v

2.rade. Stavebný úrad vyzval 20.3.2017 stavebníka, aby v lehote 60 dní doplnil predpísané náležitosti v
zmysle § 5 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Obec uviedla, že na vybudovanie oporného múrika - spevňujúceho
oporného múru popri stavbe rodinného domu žalobcov v 1. a 2. rade sa vyžaduje podľa § 57 ods. 2
písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov ohlásenie drobnej stavby. Podľa stavebného
zákona č. 50/1976 Zb. § 57 ods. 2 môže stavebník uskutočňovať stavby, stavebné úpravy a udržiavacie
práce ohlásené podľa § 57 ods. 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich

uskutočneniu nemá námietky.

22. Žalobcovia predložili súdu Oznámenie Obce J. zo dňa 11.5.2017 ako miestne a vecne príslušného
stavebného úradu podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, že
proti uskutočneniu drobnej stavby „ Spevnenie muriva rodinného domu“ na parc. č. XX/C-A. v Obci J.

v rozsahu podľa priloženého náčrtu stavebného riešenia stavby Obec J. nemá námietky. Predmetom
ohlásenia drobnej stavby je realizácia spevnenia muriva pozostávajúceho:
zospevneniaobvodovéhomurivarodinnéhodomurohustavbyodĺžke2,3maošírke35cmnapozemku
vlastníka rodinného domu, z výkopu hĺbky cca 80 cm na zadnej strane stavby, kde na jestvujúci základ
sa položí nopová fólia až nad úroveň terénu a základová škára sa zaleje betónovou mazaninou, na

novovytvorený základový pás sa uloží nové murivo zo šalovacích tvárnic, do ktorého sa vloží oceľová
stužujúca armatúra, medzi murivo zo šalovacích tvárnic a existujúce murivo sa vloží polystyrén. Na
nové murivo zhora sa uloží betónová krycia doska, povrchová úprava nového muriva bude z farebnej
škrabanej omietky, v obci Rybník, kat. úz. J. na pozemku parc. č. XX/C-A..

23. Z výpovede svedka T. P. vyplýva, že žalobca v 1. rade ho požiadal o vypracovanie projektovej
dokumentácie pre ohlásenie drobnej stavby pre oplotenie. Vypracoval projekt podľa požiadavky žalobcu
v 1. rade. Je tam momentálne oceľový stĺpik, resp. tam bol na bránu, ktorý on chce odstrániť a chce tam
vybudovať železobetónový stĺpik. Svedok zistil, že „rožtek“ je navlhnutý zvnútra stavby, čelná izba, ktorú
by sa dalo odizolovať. Pozdĺž celej stavby by bolo potrebné izolovať zo strany susedného pozemku.

Žalobcovi povedal, že je potrebné podrýpať tú stavbu v tom rohu, ustáliť usadzovanie stavby, ukotviť
ten stav, aby neklesal dolu. Išlo o ten predný „rožtek“ od susedného pozemku. Pokiaľ ide o príčiny
poklesu stavby, podľa neho sú podmývanie, vlhkosť, či už z vlastnej stavby alebo zo susedného dvora,
nakoľko je tam spevnená celá plocha a voda nemá kde vsakovať. Najvhodnejšie by bolo odkopať pozdĺž
stavby terén a vyhotoviť tam komplet izoláciu proti vlhkosti. Pred izoláciu by bolo potrebné umiestniť

drenážnu rúru. Len pokiaľ ide o odvod tej vody, tak musel by ísť cez obecný pozemok. To sa dá riešiť len
s obcou a so susedmi. Na sadanie stavby železobetónový veniec by nemal žiaden vplyv, na spevnenie
stavby by vplyv mal. Oporný múrik, ak by sa vybudoval, bez izolácie, vlhkosť by sa neodstránila. Svedok
uviedol žalobcovi aj iné riešenie, že by to bolo vhodné zaizolovať, a žalobca mu dal tú požiadavku,
na základe ktorej vypracoval projekt. Či sa dá podrezať stavba žalobcov, je otázne. Záleží na tom, z

akého je materiálu. Ak z tehál, tak sa to podrezať dá. Ak je stavba z kameňa a z tvrdeného kameňa,
tak podrezanie neprichádza do úvahy. Z mäkkého kameňa by to prišlo do úvahy. Izolácia proti vode
na dome nie je žiadna. Čo sa týka injektáže základov, tak toto vlhkosť nerieši. Injektáž zamedzuje
sadaniu stavby. Pokiaľ by malo dôjsť k „pozošívaniu“ fasády pomocou oceľových výstuh v miestach
trhlín a prasklín, pomocou oceľových výstuh by sa zabránilo, že by sa stena otvárala, ale tiahla by

mala byť potom po celej dĺžke stavby. Bez injektáže by základy sadali. Svedok si žľaby ani zvody na
dome nevšímal, keď tam bol. Nevenoval tomu pozornosť. Pokiaľ by bola urobená stavebná úprava v
zmysle jeho návrhu, tak by sa uvažovalo s rozšírením stavby o 35 centimetrov do výšky 1,5 metra. Čo
sa týka prínosu projektu k spevneniu rohu stavby, zabránilo by sa tým ďalšiemu usadzovaniu stavby a
ďalšiemu prisúvaniu vody pod stavbu. Za tým múrikom by bola hydroizolačná vložka, ktorá zabráni vode

podtekať pod stavbu. Na dotaz, či by bolo možné riešiť problém rodinného domu žalobcov aj bez toho,
aby bol tam vybudovaný oporný múrik, k tomu svedok uviedol, že by to bolo možné, ak by sa tam dala
izolácia, ktorá je nutná v každom prípade. Zvnútra aj zvonka by sa dalo urobiť navŕtavanie a naplnenie
vodovzdorných materiálov, ktoré zabraňujú vystupovaniu vody do muriva. V tom prípade by nemuselodôjsť k rozšíreniu stavby v dôsledku týchto úprav. Bolo by možné iné riešenie, ak by sa betónový múrik
nerobil, a to podbetónovaním stavby len do toho jedného rohu od susedov. Dať na spodok drenážnu
vrstvu a drenážnu rúru, čo by bolo pod domom, pričom drenážna rúra by išla pod úrovňou terénu 50, 60

cm. Drenážna rúra by musela prechádzať cez dvor žalovaných. Tesne pri dome žalobcu. V konečnom
dôsledku pod úrovňou dvora žalovaných. Bolo by potrebné vyriešiť, kde by sa to odvádzalo, kde by bola
nejaká vsakovacia jama. Podkopávanie múrov, to by nebolo možné vykonať naraz, len postupne, inak
by stavba mohla spadnúť, keďže nemá základy. Vybudovanie oporného múrika nie je jediným riešením.
Sú aj iné riešenia. Žalobca mal už kúpený materiál na ten oporný múrik. A z toho dôvodu sa vyhotovil

aj ten projekt.

24. Z výpovede svedka D.. P. A. vyplýva, že bol požiadaný v septembri -októbri minulého roku, že by
sa mohol pozrieť na rodinný dom na tvári miesta a aby vypracoval posudok, pričom mu bol požičaný
statický posudok, ten projekt, čo vypracoval pán P.. Bol pozrieť na mieste samom v Rybníku na dome
a bol tam prítomný žalovaný v 1. rade, ktorý k uvedenému mu dal aj fotografie. Vypracoval odborný

posudok k vybudovaniu oporného múra na rodinnom dome žalobcu v 1. rade. Dospel k tomu názoru, že
vybudovanie oporného múra by neriešilo systémovo celý problém. Je v jeho kompetencii vypracovávať
odborné posudky, keďže je autorizovaný stavebný inžinier aj projektant. Samotné vybudovanie múrika
by tento problém neodstránil. Len na základe vizuálnej obhliadky zistil, že v danom prípade ide o
zmiešané murivo, nejakú hlinu, tehlu, kvádre. Boli by to obrovské náklady, ak by sa to riešilo celkovo,

teda ak by došlo k podrezaniu celej stavby. Bola by tam možná aj injektáž stavby, čo by bolo cenovo
pravdepodobnemenejnáročné.Alenieextrarádovo,muselibysanavŕtaťsondy,podľatohobysazistilo,
či je vhodná injektáž alebo podrezanie a akým systémom by sa podrezávalo. A z toho by vyšla finančná
náročnosť, čo by bolo jednoduchšie a lacnejšie. Či už podrezať, alebo injektovať základy alebo murivo
nadzákladové, je potrebné, v každom prípade, pretože iným spôsobom sa ďalšiemu pokračovaniu

šíreniu vlhkosti nezabráni. Akékoľvek iné riešenie je z jeho pohľadu len dočasné, pretože pokiaľ by
sa používala napríklad sanačná omietka, je to možné, ale po nejakom čase by sa kapilárna štruktúra
omietky naplnila vlhkosťou a sondami a prestala by odvádzať vlhkosť. Pokiaľ by napríklad z vonkajšej
strany použili na stenu hydroizoláciu, akúkoľvek, lepenku alebo nopovú fóliu, to daný problém podľa jeho
názoru odstráni len dočasne, pretože vlhkosť z vonkajšieho terénu bude obmedzená, zastavená ale

murivo vnútorné bude mať problém s vysúšaním, s odvetraním a tým pádom s pevnosťou, degradáciou
a s najväčšou pravdepodobnosťou by sa vlhkosť preniesla do domu. Pretože tá hydroizolačná fólia len
z vonkajšej strany na murivo bude pôsobiť voči vodným parám zvnútra ako brzda, tá vlhkosť nemá kde
sa dostať von. Podľa jeho názoru zostane dom vlhký zvnútra. Preto si myslí, že podrezanie takýmto
spôsobom by zabránilo vzlínaniu vlhkosti z terénu a murivo nad časťou podrezania alebo zainjektovania

by vedelo „dýchať“ a vysušovať sa. Samozrejme, lokálne praskliny, ktoré sú na murive a na fasáde,
by odporúčal vyspraviť a pozašívať. Posudok, ktorý napísal, je napísaný na základe jeho návrhu, ako
by daný problém riešil ináč, ako bolo v inom projekte. Pokiaľ by bolo samozrejme potrebné navrhnúť
celkový sanačný problém vlhnutia domu, tak je potrebné vypracovať projekt odstránenia vlhkosti v celom
rodinnom dome. Daný projekt by sa zaoberal danou problematikou hĺbkovo. Pričom by boli vykonané

sondy v murive z vnútornej, vonkajšej strany a samozrejme obhliadka celého interiéru. Pokiaľ uviedol
svedok, že s vybudovaním oporného múrika sa neodstráni problém, to upresnil tým, že rozsah toho
oporného múra bol malý, nejakých pár metrov, išlo o riešenie len časti domu, nešlo by o systémové
riešenie. Po určitej dobe by bolo potrebné pristúpiť k napr. predĺženiu muriva, neodstránila by sa tým
vlhkosť a nešlo by o systémové riešenie. Len dočasne by to vyriešilo vlhkosť toho postihnutého múra

rodinného domu, ak by bol tak vybudovaný ten oporný múrik. Ťažko povedať, po akú dobu by to mohlo
vyriešiť vlhkosť toho postihnutého múra. Na dotaz či je možné, aby vybudovaním oporného múrika sa
zabránilo sadaniu rodinného domu, svedok uviedol, že oporný múrik by mohol podchytiť podzákladie z
tej jednej strany ale nezabráni ďalšiemu roztváraniu rodinného domu a bolo by potrebné určite spevniť
celý roh, teda trošku inak, ako je to uvedené v projekte. To, čo budú robiť v dôsledku toho spevnenia

iné časti rodinného domu, to by bolo už otázne, to by bolo potrebné prezrieť. Oporný múr by, čo sa týka
vlhkosti tej steny rodinného domu pomohol, ale by ju neodstránil.

25. Súd vykonal ohliadku na mieste samom. Žalobca v 1. rade poukázal na to, že hranica medzi
pozemkami žalobcov a žalovaných je vo vzdialenosti 40 cm od jeho múru rodinného domu, od rohu

po celej dĺžke. Na uvedenom mieste pri rohu rodinného domu v tesnej blízkosti je osadený stĺp brány
a žalobca v 1. rade uviedol, že tento stĺp brány je osadený už na jeho pozemku a žiada ho odstrániť.
Žalobca uvádzal, že oporný múr chce vyhotoviť o dĺžke 2,3 metra od rodinného domu vo výške 1,20
metra o šírke plánovanej 35 centimetrov. Ostane podľa neho tak, že to bude 40 cm. V ďalšej časti pozdĺžrodinného domu sa nachádza spevnenie múra, ktoré robil ešte pôvodný majiteľ. Pokiaľ ide o stav múra
rodinného domu v časti, kde navrhujú žalobcovia spevnenie, múr je tam poškodený. V hornej časti na
múre je prasklina. Žalobca uvádzal, že sa časť múra okožovala, keď sa robila predná časť domu. Pokiaľ

ide o žľaby na rodinnom dome žalobcov, nad rohom rodinného domu približne v dĺžke 2 metre od rohu
rodinného domu sú žľaby v lepšom stave. Vyzerá to, že sú novšie ako žľaby v ďalšej časti rodinného
domu, kde sú tieto žľaby zvonka aj zhrdzavené. Zhrdzavené sú aj nad prasklinou. Žalovaní v 1. a 2.
rade ukázali, že na jednom mieste cez žľab do dvora tečie voda, v časti, ktorá sa nachádza blízko pri
komíne.Žalovanýv2.radeuvádzal,žekonzolaprepúšťa.Vedľanejtečievodaprúdom.Jetamprasklina.

Žalobca v 1. rade uvádzal, že pokiaľ ide o to, či je poškodený žľab, v časti pri komíne, k tomu sa nevie
vyjadriť. Musel by sa na to pozrieť. Inak bolo možno zistiť, že na uvedenom mieste na dlažbe je mokro.
Bolo tam trošku vody. Pokiaľ ide o okapy na domčeku, ktorý sa nachádza nad garážou a na garáži, na
uvedených dvoch stavbách sú žľaby. Odtoková rúra z domčeka vedie do žľabov garáže a zo žľabov
garáže, odtoková rúra vedie do žľabov, ktoré sú umiestnené voľne na dlažbe vo dvore, a to v dĺžke
od rohu garáže až ku bráne. Z rodinného domu, kde sú, taktiež žľaby, odtoková rúra vedie do žľabu

umiestneného na dlažbe a odtiaľto do ďalších žľabov umiestnených na dlažbe, až po bránu. Tieto žľaby
na zemi sa posúvajú podľa potreby. Žalovaní v 1. a 2. rade uvádzali, že žľaby na zemi sú dané vlastne
kvôli žalobcom a on nevidí možnosť ako inak danú situáciu riešiť. Po ohliadnutí prednej časti rodinného
domu žalobcov bolo možno vidieť, že v hornej časti na fasáde sú praskliny v pravej aj ľavej časti. K tomu
žalobca uviedol, že za uvedené praskliny môže celkový stav domu.

26.Vrodinnomdomežalobcov,vspálni,kdevrohuprioknevľavejčastibolapleseň,podtýmbolašpára.
Na stenách boli praskliny. Praskliny sa nachádzali pri okne z druhej časti, išlo o prednú časť domu, ako aj
v rohu stien, v ľavej časti, ako aj na ľavej časti steny, kde zvonka je múr od susedov, žalovaných v 1. a 2.
rade.Napravejčastiodoknabolatiežprasklina.Naplafónebola stopapopretekaní.Žalobcauviedol,že

sa mu tam vyliala voda. V ďalšej časti miestnosti, vo vedľajšej, kde je obývacia izba, na múroch praskliny
nebolo vidieť, ani pleseň. Išlo o miestnosť, kde z jednej strany je tiež múr od žalovaných. Na chodbe bola
prasklina nad dverami, nad vchodom, nad dverami a sčasti aj na stene pokračovala prasklina, na strane
domu, ktorá je smerom do dvora. Z vonkajšej strany je tiež prasklina zvislá, tesne pri rohu rodinného
domu medzi prednou a ľavou časťou z pohľadu ulice. Z prednej časti rodinného domu žalobcov sú dva

zvody na ľavej časti a na pravej časti na prednej časti.
27. Podľa § 123 O. z., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 124 O. z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

29. Podľa § 126 ods. 1 O. z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Podľa § 127 ods. 1 O. z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými

atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

31. Podľa § 127 ods. 3 O. z., vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú

dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to
nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne
škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť.

32. Podľa § 129 ods. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.33. Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa § 132 ods.1 O. z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú proti žalovaným v
1. a 2. rade ochrany svojho vlastníckeho práva s poukazom na § 126 ods.1 O. z. ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. J., vedenom na Okresnom
úrade Levice, katastrálnom odbore, a to parciel registra „C“ č. XX o výmere 367 m2 zastavané plochy
a nádvoria, č. XX o výmere 173 m2 záhrady a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX, pričom

za neoprávnené zasahovanie do ich vlastníckeho práva bez právneho dôvodu, žalovanými v 1. a 2.
rade považujú osadenie stĺpa brány patriaceho žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J., vedenom na Okresnom
úrade Levice, katastrálnom odbore, ako parc. reg. „C“ č. XX/X o výmere 233 m2 zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu súp. č. XXX.

37. Medzi stranami sporu je sporné, či osadený stĺp brány žalovaných v 1. a 2. rade sa nachádza na
pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade alebo na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade.

38. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že stĺp brány žalovaných v 1. a 2. rade je osadený, nachádza

sa na pozemku parc. č. XX. Toto svoje tvrdenie opierajú o vytyčovací náčrt č. XXXX vyhotovený D..
I. A., z ktorého vyplýva, že hranica medzi pozemkami parc. č. XX (parcela žalobcov) a parc. č. XX/X
(parcela žalovaných) je 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX (smerom
k rodinnému domu žalovaných súp. č. XXX). Žalovaní v 1. a 2. rade s vytýčenou hranicou nesúhlasili, čo
vyplýva z protokolu o vytýčení hranice pozemku. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia s tvrdením žalobcov

1. a 2. rade, že stĺp brány sa nachádza na pozemku žalobcov a tvrdia, že im vzniklo vlastnícke právo k
pozemku pod stĺpom brány alebo minimálne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pozemok pod stĺpom brány je vo
vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, pretože k nemu nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Podľa

vytyčovacieho náčrtu č. XXXX, s ktorým žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili, sa má stĺp brány nachádzať
ešte na parcele č. XX a to v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemok v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu
žalobcov súp. č. XXX majú žalovaní v 1. a 2. rade v dobromyseľnej držbe už odvtedy, ako odkúpili
predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa

3.2.1995, ktorú uzatvorili s predávajúcimi P. U., H. X., M. A.. Žalovaní v1. a 2. rade, ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č.
XXX odkúpili v stave, v akom ju aj v súčasnosti užívajú. Stĺp brány na nehnuteľnosti, ktorú odkúpili, už
v čase kúpy nehnuteľnosti bol na pozemku osadený. Žalobcovia v 1. a 2. rade si odvtedy neuplatňovali
žiadne vlastnícke nároky voči žalovaným v 1. a v 2. rade a nedožadovali sa vydania týchto nehnuteľnosti.

Žalovaní v 1. a 2. rade nimi odkúpené nehnuteľnosti užívali od ich kúpy nepretržite a v dobrej viere, že
im patria. Preukázateľne až v roku 2014 po tom, čo žalobcovia požiadali o vypracovanie vytyčovacieho
náčrtu, dožadujú sa od žalovaných s poukazom na ochranu vlastníckeho práva odstránenia stĺpu brány
poukazujúc na to, že tento stĺp je na ich pozemku.

40. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K
tomu,abybolomožnénadobudnúťvlastníckeprávovydržanímmusiabyťsplnenézároveňtietozákonné
predpoklady:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby,
c) spôsobilý predmet vydržania.41. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorúmožnosprihliadnutímnaokolnostikonkrétnehoprípadunakaždomsubjektepožadovať,malalebo
mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod, teda ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní

oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu
svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby

práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do
príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu, ktorý jeho
vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

42.Súdmalpreukázané,žežalovanív1.a2.radestalisabezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností
parc. č. XX/X a rodinného domu súp. č. XXX na základe vyššieoznačenej kúpnej zmluvy a sú vedení
ako bezpodieloví spoluvlastníci aj v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. (titul
nadobudnutia kúpna zmluva č. V. XXX/XX z 28.2.1995) a nehnuteľnosti viac ako desať rokov od ich kúpy
nepretržite a nerušene užívali v takom rozsahu ako nehnuteľnosti kúpili, užívali ich ako svoje vlastníctvo,

a to aj tú časť pozemku, ktorá je podľa vytýčenej hranice na základe vytyčovacieho náčrtu č.XXXX
ešte súčasťou parcely č. XX. Žalovaní v 1. a 2. rade kupovali nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z
3.2.1995,keďužbolaosadenábránaajsostĺpomanemohlisadomnievať,žebystĺpnebol napozemku,
ktorý kupovali. Nehnuteľnosť v časti, na ktorej sa nachádza stĺp brány, t. j. v šírke 40 cm od obvodového
muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX žalovaní v 1. a 2. rade mali v oprávnenej držbe, užívali

ju dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, nepretržite a nerušene po dobu viac ako desať rokov od kúpy
nehnuteľnosti, majúc za to, že predmetom kúpy bol pozemok aj v tejto časti. Až v priebehu roka 2014
sa žalobcovia dožadovali, aby žalovaní odstránili stĺp brány poukazujúc na priebeh hranice medzi parc.
č. XX a XX/X na základe vytyčovacieho náčrtu XXXX a protokolu o vytýčení hranice ako aj na to, že
chceli vykonať stavebné úpravy na rodinnom dome. Žalovaní v 1. a2.rade titulom vydržania nadobudli

vlastnícke právo aj k tejto časti pozemku podľa § 132 ods. 1 O. z., § 134 ods. 1 O. z., § 129 ods. 1 O.
z, § 130 ods. 1 O. z.. Súd otázku vlastníctva k tejto časti pozemku posúdil ako otázku predbežnú. Za
daných okolností nie je podľa § 126 ods. 1 O. z. daný právny nárok žalobcov na ochranu vlastníckeho
práva na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť osadený stĺp brány, keď sa nachádza
na pozemku, ktorého vlastníkom sú žalovaní v 1. a 2. rade. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

43. Pokiaľ žalobcovia žiadajú, aby súd stanovil žalovaným povinnosť zabezpečiť, aby dažďová voda
dopadajúca na pozemok žalovaných bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov v 1.
a 2. rade, súd poukazuje na to, že dotknutá osoba dožadujúca sa súdnej ochrany podľa § 127 O. z.
sa môže dovolávať len uloženia povinnosti vlastníkovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne

vymedzeného rušenia, nie však uloženia povinnosti niečo konkrétne konať, t. j. nemôže sa dovolávať
uloženia určitého aktívneho konania. V danom prípade uplatnený nárok smeruje v tejto časti k aktívnemu
konaniu žalovaných, ktorí majú zabezpečiť, aby došlo k zneškodneniu vody tak, aby nevnikala na
pozemok žalobcov. V zmysle § 127 ods. 1 O. z. vlastník vecí sa musí zdržať toho, čo by nad mieru
primeranúpomeromobťažovaloiného.Niesúpretodanépodmienkynauloženienavrhovanejpovinnosti

žalovaným v 1. a 2. rade. Súd odhliadnuc od toho poukazuje na to, že žalovaní v 1. a 2. rade preukázali,
že na svojom pozemku odkvapovými rúrami dažďovú vodu odvádzajú, pričom tieto odkvapové rúry aj
podľa žalobcu v 1. rade potiahli až po bránu. Samotní žalobcovia nezabezpečujú, aby voda z ich žľabov
nestekala na ich pozemok. Sám žalobca v 1. rade uviedol, že v jednej časti na jeho dome od strany
žalovanýchjeporušenýodkvapovýžľabaháky,ktorédržiarýnysapovoliliatátovodastekánapozemok.

Súd z dôvodov vyššieuvedených žalobu v tejto časti zamietol.

44. Pokiaľ žalobcovia žiadajú, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť umožniť žalobcom
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok žalovaných v 1. a 2. rade na parc. č. XX/Xza účelom vybudovania spevňujúceho oporného múru popri stene rodinného domu súpisné číslo XXX,
nie sú dané predpoklady podľa § 127 ods. 3 O. z. túto povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade uložiť, a to z
dôvodu, že k vybudovaniu spevňujúceho oporného múru by malo dôjsť na časti pozemku, ku ktorému z

vyššieuvedených dôvodov nadobudli vlastnícke právo vydržaním - v šírke 40 cm od obvodového muriva
rodinného domu žalobcov súp. č. XXX, žalovaní v 1. a 2. rade. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia
s tým, aby došlo k vybudovaniu spevňujúceho oporného múru na ich pozemku a podľa technickej
správy T. P. sa spevnenie rohu rodinného domu plánuje o šírke 35 cm a o dĺžke 2,3 m zasiahlo by sa
neoprávnene do vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k ich pozemku. Zúžil by sa priestor vstupu

do dvora žalovaných, nemohlo by sa vojsť do dvora žalovaných motorovým vozidlom. Žalovaní v 1. a 2.
rade preto nesúhlasia ani s odstránením stĺpu brány nachádzajúcom sa na ich pozemku. Nie je preto
možné vyhovieť žalobe na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade umožniť vstup žalobcom v 1. a
2. rade na parcelu č. XX/X, keď stavebnou úpravou budú obmedzené vlastnícke práva žalovaných v 1. a
2. rade. Výkon práv umožnením vstupu žalobcov na pozemok parc. č. XX/X by bol za daných okolností v
rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 O. z., keď vstup na pozemok by mal byť umožnený

žalobcom v 1. a 2. rade za účelom vykonania stavebnej úpravy - spevnenia muriva na rodinnom dome
žalobcov, ktorou by žalobcovia zasiahli značným spôsobom do vlastníckych práv žalovaných v 1. a 2.
rade bez ich súhlasu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

45. Z výsluchu T. P. aj z výsluchu D.. P. A. vyplýva, že jestvujú aj iné technické riešenia pre nevyhnutnú

opravu rodinného domu žalobcov, pri použití ktorých zároveň by neprichádzalo k značným zásahom
do vlastníckych práv žalovaných.

46. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Obec Rybník ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad,
žalobcom v 1. a 2. rade oznámila, že proti uskutočneniu drobnej stavby „Spevnenie muriva rodinného

domu“ na parc. č. XX/C-A. v Obci Rybník v rozsahu podľa priloženého náčrtu stavebného riešenia stavby
Obec Rybník nemá námietky. Súd pri rozhodovaní o predmete žaloby musel však prihliadnuť na to, či je
daný dôvod na trvalé odstránenie osadeného stĺpu brány žalovaných v 1. a 2. rade a či je daný dôvod
na umožnenie vstupu žalobcom v 1. a 2. rade na pozemok žalovaných v 1. a 2. rade v súvislosti s
uskutočniť sa majúcou stavebnou úpravou na rodinnom dome žalobcov na základe technickej správy

T. P., vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade svoju procesnú obranu v tomto konaní postavili aj na
tom, že sa stali vlastníkmi časti pozemku parcely č. XX v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného
domu žalobcov v 1. a 2. rade súp. č. XXX. Žalovaní v 1. a 2. rade vlastnícky vzťah nadobudnutím
vlastníctva vydržaním k tejto časti pozemku preukázali, ako je vyššieuvedené. Súd preto pri rozhodovaní
o uplatnených nárokoch žalobcov v 1. a 2. rade musel zohľadniť vlastnícky vzťah žalovaných v 1. a 2.

rade k predmetnej časti pozemku č. XX a z vyššieuvedených dôvodov žalobe žalobcov v 1. a 2. rade
nemohol vyhovieť.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní úplný procesný úspech, súd preto rozhodol, že žalovaní v 1.
a 2. rade majú právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.