Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/816/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108203239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4108203239.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 00 151 866, proti odporcovi: W. M., bytom M., B. D. XX, o zaplatenie sumy 36.641,50
eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. apríla
2014, č. k. 8C/10/2008-284 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania

vovzťahukodporcovivl.rade zrušuje avtejtočasti vracia súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti odporcom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 39.641,50 eura s
príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej vyplatením jednorazového odškodnenia pozostalým
príslušníka policajného zboru v zmysle § 188 ods. 1 zák. č. 73/1978 Z. z. o štátnej službe príslušníkov

policajného zboru. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, §
444, § 447b, § 448, § 449 ods. 1, 2, § 821, § 822 Občianskeho zákonníka, § 174 ods. 1, § 178 ods. 1
zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkom policajného zboru, § 25 ods. 1, 9, § 114 ods. 5 zák. č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a zmene niektorých predpisov a ust. zák. č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Vychádzal zo zistenia, že odporca v l. rade dňa 28. 06. 2005 spôsobil dopravnú nehodu, pri

ktorej príslušník Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre T. H. zomrel. Odporca v l. rade bol
rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 3T/7/2006-319 z 12. 06. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 5To/77/2006 uznaný vinným a odsúdený. Vozidlo odporcu v 1. rade bolo zmluvne
poistené u odporcu v 2. rade. Konštatoval, že Krajského riaditeľstvo PZ v zmysle § 174 zák. č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru zodpovedá za škodu vzniknutú policajtovi, ktorú
utrpel pri výkone štátnej služby a pozostalým v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov vyplatil zvýšené jednorazové odškodnenie v celkovej výške 36.641,50
eura. Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení č. k.
25Co/243/2012-249 z 05. 12. 2012, podľa ktorého je na- vrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie
návrhu, vec opätovne prejednal a vychádzajúc z preukázaných skutočností, že k dopravnej nehode s
následkom smrti príslušníka PZ T. H. došlo prevádzkou motorového vozidla vedeného odporcom v l.
rade, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá vyslovil, že na prípad sa vzťahujú ust. § 420 a § 427 a

nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú osobitné prípady zodpovednosti za škodu, pričom rozsah
náhrady škody je upravený v § 442 a § 449. V zmysle nich škodca zodpovedá za vecnú škodu, ušlý
zisk, náhradu straty na zárobkoch počas práceneschopnosti, po ukončení neschopnosti za stratu na
dôchodku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazové vyrovnanie podľa § 90 a § 91 zák.
č. 461/2003 Z. z. pozostalú úrazovú rentu, náklady spojené s liečením a náklady na pohreb.
Nárok z jednorazového odškodnenia pozostalých je v zmysle § 25 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/2002

Z. z. dávkou poskytovanou podľa predpisov o sociálnom zabezpečení policajtov. Právo na regres v
zmysle § 188 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. vzniká navrhovateľovi iba v rozsahu zodpovednosti podľaosobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník a navrhovateľ by mal právo na regres iba tých
nárokov zo zodpovednosti za škodu, ktoré by vyplývali z tohto osobitného predpisu. Keďže v danom
prípade sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 a nasl. OZ,

jednalo by sa o nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa pri škode na zdraví poskytuje odškodnenie bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrada za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a po jej ukončení, náhrada za stratu na
dôchodku, jednorazové vyrovnanie a náhradu nákladov na liečenie. Pokiaľ poškodenie zdravia malo za
následok smrť, uhrádzajú sa aj náklady na pohreb a pozostalostná úrazová renta voči tým, ku ktorým

mal pozostalý vyživovaciu povinnosť. Iné nároky by poškodenému za škodu za zodpovednosť na zdraví
nevznikli. Preto navrhovateľ má nárok od osoby zodpovednej podľa Občianskeho zákonníka iba úhradu
tých nákladov, ktoré v súvislosti so zodpovednosťou za škodu upravuje Občiansky zákonník. Nárok na
dávku jednorazového odškodnenia pozostalým je iným nárokom, nie zo zodpovednosti za škodu podľa
Občianskeho zákonníka, ale nárokom vyplývajúcim z predpisov o sociálnom zabezpečení policajtov,
ktorým štát zabezpečuje nadštandardné nároky vzhľadom na ich osobitné postavenie pri výkone služby.

Pretoslužobnýúrad,ktorývyplatilpozostalýmpoškodenéhopríslušníkajednorazovéodškodneniepodľa
zák. č. 328/2002 Z. z. nemá voči odporcovi v l. rade, ktorý zodpovedá za škodu podľa Občianskeho
zákonníka, nárok na náhradu škody vzniknutej vyplatením tohto druhu odškodnenia.

Vychádzajúc z toho, že odporca v l. rade za škodu vyplatením jednorazového odškodnenia

nezodpovedá, nie je daná ani zodpovednosť odporcu v 2. rade za plnenie, ktoré by mala uhradiť titulom
povinného zmluvného poistenia. Súd poukázal na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení pred
novelou vykonanom zák. č. 110/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že poistený má voči poisťovni právo
na to, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému riadne uplatnené a preukázané nároky, ktoré sú
taxatívne vymedzené v tomto ustanovení. Ide o nárok na náhradu škody na zdraví, nárok na náhradu

pri usmrtení, nárok na náhradu škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok
nemocenského poistenia, dávok z dôchodkového poistenia. Jednorazové odškodnenie pozostalých
medzi tieto dávky nepatrí, ide o dávku úrazového zabezpečenia policajtov, nie je dávkou nemocenského
alebo dôchodkového poistenia. Až novelou zák. č. 381/2001 Z. z. sa rozšíril okruh nárokov, v ktorých je
poisťovateľ povinný zo sociálneho poistenia za poisteného poskytnúť aj dávky úrazového zabezpečenia,

ktorou je dávka jednorazového odškodnenia pozostalých. Keďže ale nároky z poistenia zodpovednosti,
ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tejto novely sa posudzujú podľa doterajších predpisov, nie je
možné aplikovať na tento prípad novelizované ustanovenie zákona. Z uvedeného dôvodu nie je daná
ani zodpovednosť odporcu v 2. rade. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.
1 OSP, úspešnému odporcovi v l. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu neuplatnil.

Odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 5.941 eur, ktoré zaviazal zaplatiť navrhovateľa
do 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Náhrada trov konania odporcu v 2. rade pozostáva z trov právneho
zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 8 úkonov právnej pomoci po 499,57 eura +
6,95 eura režijný paušál ku každému úkonu a za 4 úkony po 124,89 eura + 7,21 eura režijný paušál ku
každému úkonu, súd priznal i náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z Bratislavy

do Nitry a späť v rozsahu 6 začatých polhodín dňa 14. 01. 2009 po 11,59 eura za polhodinu, t. j.
69,54 eura, 19. 05. 2010 po 12,02 eura za polhodinu, spolu 72,12 eura, 30. 06. 2010 po 12,02 eura
za polhodinu, spolu 72,12 eura, 06. 09. 2010 po 12,02 eura za polhodinu, spolu 72,12 eura, 27. 10.
2010 po 12,02 eura za polhodinu, spolu 72,12 eura. Náhrada za stratu času spolu je 358,02 eura. V
súlade s § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. bola priznaná aj

náhrada cestovných nákladov právnemu zástupcovi odporcu za cestu osobným motorovým vozidlom
Škoda Fabia v rozsahu 192 km za cestu z Bratislavy do Nitry a späť dňa 14. 01. 2009 v sume 46,20 eura,
náhrada pohonných hmôt 11,12 eura pri spotrebe 5,9 l/100 km a hodnote 0,982 eura/l pohonnej hmoty,
dňa 19. 05. 2010 vo výške 49,32 eura, dňa 30. 06. 2009 vo výške 49,32 eura, dňa 06. 09. 2010 vo výške
51,010 eura. Náhrada cestovných nákladov činí 247,09 eura. Za cestu právneho zástupcu odporcu,

ktorý je zamestnancom odporcu na pojednávanie 14. 12. 2010 súd priznal náhradu vo výške cestovného
hromadnou cestovnou dopravou 8,80 eura a DPH 631,62 eura, t. j. 20 % z hodnoty trov zastúpenia vo
výške 3.159,60 eura. Celkove trovy konania činia 3.800,32 eura. K priemerným trovám pripočítal súd
náhradu trov konania 2.140,68 eura vzniknutých odporcovi v súvislosti s odvolacím konaním a účasťou
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 09. 04. 2014 za 3 úkony právnej pomoci vo výške 499,57

eura, režijný paušál 7,63 eura, náhradu za stratu času na odvolacie pojednávanie z Bratislavy do Nitry a
späť 05. 12. 2012 v rozsahu 6 začatých polhodín po 12,71 eura za polhodinu spolu 76,26 eura a 09. 04.
2014 vo výške 80,40 eura, spolu 156,66 eura. Ďalej súd priznal náhradu cestovných výdavkov za cestu
osobným motorovým vozidlom dňa 05. 12. 2012 vo výške 52,87 eura, 09. 04. 2014 vo výške 52,36 eura,keď náhrada cestovných nákladov spolu činí 105,23 eura spolu s DPH vo výške 356,78 eura, potom
náhrada trov činí 2.140,68 eura.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a odporcu v 1. rade
zaviazať na zaplatenie sumy 39.641,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nestotožnil sa s
právnym názorom súdu prvého stupňa, že by mal právo na regres v zmysle § 188 ods. 1 zák. č.
73/1998 Z. z. iba v rozsahu zodpovednosti osobitného prepisu, ktorým je Občiansky zákonník a keďže
sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 a nasl. OZ by mal

nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, teda tých ktoré upravuje
uvedený predpis, pričom žalovaný nárok je nárokom vyplývajúcim z predpisov o sociálnom zabezpečení
policajtov, ktorým štát zabezpečuje nadštandardné nároky vzhľadom na ich osobitné postavenie pri
výkone služby. Uvedený názor je v rozpore s princípmi teórie práva najmä s poukazom na zásadu
lex specialis deroga legi generali, t. j. konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon. Je to právny
princípvychádzajúcizrímskehopráva,ktorýznamená,žeakexistujerozpormedziustanoveniamidvoch

právnychpredpisov,prednosťmákonkrétnejšíprávnypredpisoprotivšeobecnejšiemu.Tam,kdeexistuje
špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. V tomto prípade je lex specilis zák. č. 328/2002 Z. z.,
ktorý výslovne obsahuje ustanovenia týkajúcej sa regresnej náhrady (§ 114 ods. 5). Podľa ust. § 20 ods.
1 zák. č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa §
29 ods. 1 - 3 a u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4 sa poskytuje v rozsahu,

v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom
plate, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s liečením a jednorazové mimoriadne odškodnenie. Podľa § 114 ods. 5 citovaného zákona,
služobný úrad má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok
sociálneho zabezpečenia, náhrad služobného platu alebo počas dočasnej neschopnosti na výkon

služby v dôsledku zavineného protiprávneho konania, alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov
rozhodujúcichnavznikunárokunadávkusociálnehozabezpečenia,nárokunajejvýplatualebojejsumu.
Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že má nárok na náhradu škody voči tretím osobám, teda aj voči
odporcovi v 1. rade, ktorá vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, ktorou je s poukazom na §
20 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. aj jednorazové mimoriadne odškodnenie. Vzhľadom na uvedené mal za

to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Pôvodný odporca v 2. rade, ČSOB poisťovňa a.s. v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to,
že navrhovateľ napadol prvostupňové rozhodnutie iba v rozsahu výroku týkajúceho sa odporcu v l.
rade, pričom si uplatnil v konaní dva samostatné nároky voči odporcovi v l. rade na náhradu škody

vzniknutú výplatou dávok úrazového zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania a voči
nemu z titulu nároku na poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, a výrok rozhodnutia vo vzťahu k nemu nebol napadnutý odvolaním, preto je rozsudok voči nemu
právoplatný.

Navrhovateľ k vyjadreniu pôvodného odporcu v 2. rade vyjadrenie nepodal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP vo vzťahu k odporcovi v 1. rade zrušiť, pretože súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav, čím účastníkovi
konania svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Rozsudok vo vzťahu k odporcovi v 2.
rade odvolaním nebol napadnutý, preto voči nemu zamietajúci rozsudok a výrok o náhrade trov konania
nadobudli právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok rozsudku týkajúci sa
odporcu v 1. rade a s ním súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý
vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nárok vyplýva zo zákona č.
328/2002 Z.z, o sociálnom zabezpečení policajtov a zmene niektorých predpisov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Predmetom konania je návrh navrhovateľa pôvodne uplatnený voči odporcom v l. a 2. rade na zaplatenie
sumy 36.641,50 eura spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody vyplatenej manželke a mal. deťom

npráp. T. H., ktorý zomrel následkom služobného úrazu, pri dopravnej nehode zavinenej odporcom v
1. rade. Pozostalej manželke bolo rozhodnutím zo dňa 04. 04. 2006 vyplatené jednorazové zvýšené
odškodnenie vo výške 7.928,30 eura a mal. deťom T. a V. rovnaká suma každému po 7.928,30
eura, právoplatným rozhodnutím z 23. 03. 2006 bol mal. V. H. a mal. C. H. vyplatená suma 7.928,30
eura, celkovo im bolo vyplatené jednorazové odškodnenie vo výške 39.641,50 eura (1.194.240,- Sk).

Navrhovateľ si voči odporcovi v 1. rade nárok uplatnil v zmysle ust. § 420 OZ, keďže bolo preukázané, že
porušil právnu povinnosť pri jazde osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia, za čo bol uznaný vinným
v trestnom konaní. Voči odporcovi v 2. rade si uplatnil nárok z titulu zmluvného poistenia motorového
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. Súd prvého stupňa vo veci
prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 8C/10/2008-225 dňa 14. 12. 2011 tak, že návrh zamietol, keď
dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku, pretože týmto je v

zmysle § 188 ods. 1 zák. č. 75/1998 Z. z. služobný úrad, ktorý uhradil poškodenému škodu, v danom
prípade Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra a potvrdenie Ministerstva vnútra SR z 15.
05. 2006, ktorým bol navrhovateľ usmernený, že je oprávnený na vymáhanie vyplateného zvýšeného
jednorazového odškodnenia vyhodnotil ako právne bezvýznamné. Súčasne ale posudzoval nárok z
hľadiska vecnej správnosti a konštatoval, že k dopravnej nehode došlo prevádzkou motorového vozidla,

preto na vec aplikoval ust. § 427 a nasl. OZ, upravujúci osobitné prípady zodpovednosti za škodu. V tejto
súvislosti konštatoval, že dávka jednorazového odškodnenia pozostalých v zmysle § 25 ods. 1 písm.
d/ zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov nie je nárokom zodpovednosti za škodu
podľa Občianskeho zákonníka, je dávkou poskytovanou podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,
a preto služobný úrad nemá voči odporcovi v 1. rade nárok na náhradu škody vzniknutej vyplatením

jednorazového odškodnenia pozostalým. Z uvedeného dôvodu návrh voči odporcovi v l. rade zamietol,
rovnako tak voči odporcovi v 2. rade z dôvodu, že v čase dopravnej nehody rozsah poistného plnenia
upravoval zák. č. 321/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení v znení pred novelou č. 110/2007 Z.
z. účinnej od 01. 04. 2007, ktorý neupravoval zodpovednosť poisťovne za nárok, ktorý bol predmetom
žaloby.

Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa uznesením
č. k. 25Co/243/2012-249 zo dňa 05. 12. 2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie je v danej veci
aktívne vecne legitimovaný, keď s poukazom na ust. § 27 zák. č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého

podrobnosti aj o zvýšenom jednorazovom odškodnení a postup nadriadených pri prerokovávaní a
určovaní náhrady škody určí minister, ktorý v súlade s citovaných ustanovením vydal nariadenie o
postupenadriadenýchprirozhodovaníourčovanídávokúrazovéhozabezpečeniaanáhradpozostalých,
k vydaniu ktorého ho zmocnilo ustanovenie toho istého zákona upravujúce právo na náhradu škody
voči tretím osobám vzniknutého výplatou dávok sociálneho odškodnenia. Minister v súlade s § 27

citovaného zákona vydal 18. 04. 2008 nariadenie, ktorým ustanovil v článku 2 písm. i/, že služobným
úradom oprávneným vymáhať regresnú náhradu je, pokiaľ ide o útvar zboru uvedený v písm. g/, ktorý
spracováva služobné platy policajtov, krajské riaditeľstvo PZ, ktoré je v zmysle článku 2 písm. g/
útvarom zboru, ktorým poškodený policajt bol vymenovaný do funkcie, v ktorej vykonával štátnu službu.
NebohýT.H.bolpolicajtomOkresnéhoriaditeľstvaPZ,ktorépodliehaútvaruZborukrajskéhoriaditeľstva

PZ ako služobnému úradu oprávnenému vymáhať regresnú náhradu. Služobný úrad je jedným zo
subjektov uvedených v § 114 ods. 5 oprávnených na uplatňovanie náhrady škody voči tretím osobám
vzniknutým výplatou dávok sociálneho zabezpečenie. V tejto súvislosti odvolací súd vyslovil právny
názor v otázke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný. Iba
okrajovo poznamenal, že zodpovednosť odporcu v 1. rade je dané podľa ust. § 420 OZ s tým, že

súd mal posudzovať vzťah tejto zodpovednosti služobného úradu k vyplateným náhradám. Súd prvého
stupňa preskúmavaným rozsudkom návrh zamietol, odporcovi v l. rade náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 5.941 eur, keď dospel k
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je potrebné posúdiť podľa osobitného predpisu, ktorým je
Občiansky zákonník a keďže Občiansky zákonník nárok na dávku jednorazového odškodnenia pre

prípad smrti neupravuje, nie je daná zodpovednosť odporcu v l. rade, ktorý pri dopravnej nehode zavinil
smrť T. H. a následne nie je ani daná zodpovednosť odporcu v 2. rade z titulu zákonného poistenia
zodpovednosti motorových vozidiel.Odvolací súd po prejednaní veci sa nestotožnil s vyššie uvedeným právnym názorom súdu prvého
stupňa. Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom odvolacieho vychádzal zo záveru, že
navrhovateľjeaktívnelegitimovanýnapodanienávrhu.Ďalejvyslovil,ženároknaregres,ktorýuplatňuje

navrhovateľ v tomto konaní, je daný iba v rozsahu zodpovednosti podľa osobitného predpisu, ktorým
je Občiansky zákonník a keďže dávka jednorazového odškodnenia pozostalých je iným nárokom, nie
zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, ale nárokom vyplývajúcim z predpisov
o sociálnom zabezpečení policajtov, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvého stupňa vyslovujúc
tento záver poukázal na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení

odvolacieho súdu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia
zrušujúcehouzneseniaodvolaciehosúdu(str.10spisu)vyplýva,žeodvolacísúdvyslovilzáväznýprávny
názor len v otázke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. V ostatnej časti žalovaného nároku, bez
vyslovenia záväzného právneho názoru poznamenal, že zodpovednosť odporcu v l. rade je daná podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, čím mal na mysli existenciu zodpovednosti (ako takú) odporcu
v 1. rade za škodu ním spôsobenú ublížením na zdraví. Navrhovateľ ale nárok voči odporcovi v l.

rade uplatnil z titulu regresnej náhrady v zmysle § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Tvrdil, že ide o nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením
dávky sociálneho zabezpečenia - jednorázového zvýšeného odškodnenia pozostalým príslušníka T.
H., ktorú bol služobný úrad povinný vyplatiť.

Regresnú náhradu upravuje zák. č. 328/2002 Z. z., ktorý v § 114 ods. 5 zmocňuje menované orgány
(úrady) na náhradu škody voči tretím osobám, ktoré mu vznikli výplatou dávok sociálneho zabezpečenia,
náhrady služobného platu a ďalších. Tento zákon je osobitným zákonom k Občianskemu zákonníku,
ktorý akovšeobecnýprávnypredpisupravujezodpovednosťzaškoduztituluvšeobecnejzodpovednosti
a osobitných prípadov zodpovednosti fyzických a právnických osôb, medzi ktoré radí aj zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§427) a upravuje nároky, ktoré sú pri
konkrétnych škodách odškodňované (škoda, ušlý zisk, bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia a
ďalšie).Vovzťahumedzivšeobecnýmprávnympredpisomašpeciálnymprávnympredpisom,ktorémajú
rovnakú právnu silu, nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis
derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť

pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.

Súd prvého stupňa preto žalovaný nárok nesprávne posudzoval podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, keďže ide o nároky na náhradu škody podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a preto bolo potrebné vec primárne posúdiť podľa č.

328/2002 Z. z., v znení platnom v čase vzniku škody. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil,
okrem ďalších, aj ust. § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého ak
policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby
z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,

poskytnúť aj zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že pozostalým T. H. bolo vyplatené zvýšené jednorazové odškodnenie na základe rozhodnutia
zo 04. 04. 2006 a vyplatené 12. 05. 2006, ktorý dátum je rozhodným obdobím pre aplikáciu zákonného
ustanovenia upravujúceho žalovaný nárok, keďže platná právna úprava je odlišná od právnej úpravy
vzťahujúcej sa na posudzovanú vec.

Pre právne posúdenie veci je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či navrhovateľovi vznikol nárok
na regres voči odporcovi v 1. rade podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. a posúdiť, či zvýšené
jednorazové odškodnenie je dávkou sociálneho zabezpečenia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právnu úpravu zák. č. 328/2002 Z.z., ktorý § 1,
nazvanom „Základné ustanovenia“ upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov policajného zboru
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Železnej polície, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl, ktoré tvorí: a) nemocenské zabezpečenie,
b) úrazové zabezpečenie, c)výsluhové zabezpečenie a d)služby sociálneho zabezpečenia policajtov,

príslušníkov ozbrojených síl, profesionálnych vojakov, vojakov prípravnej služby a ďalších. Právna
úprava jednorazového odškodnenia pozostalých je upravená v tretej časti zákona, nazvanej ako
„Úrazové zabezpečenie“, v ktorej v § 20-24 je upravený rozsah a spôsob náhrady škody a v § 25
zodpovednosť pri úmrtí policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby následkomslužobného úrazu alebo choroby z povolania. Navrhovateľ nárok uplatnený v tomto konaní vyvodzuje z
ust. § 20 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej
služby,ktorýutrpelslužobnýúrazpodľa§29ods.1až3alebouktoréhobolazistenáchorobazpovolania

podľa § 29 ods. 4 sa poskytuje a) náhrada za stratu na služobnom plate, b)náhrada za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia, c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a
d) jednorazové mimoriadne odškodnenie. Podľa názoru odvolacieho súdu z gramatického výkladu cit.
ust. § 20 vyplýva, že sa vzťahuje len na subjekty a poškodenia zdravia v ods. 1 výslovne uvedené a
podmienky a výšku jednorazového mimoriadneho odškodnenia týchto osôb (policajta, profesionálneho

vojaka alebo vojaka prípravnej služby) upravuje § 24 cit. zákona, pričom v posudzovanej veci ide
o nároky z titulu výplaty odškodnenia pozostalým, vzniknutým v dôsledku úmrtia policajta, ktoré sú
upravené v § 25 cit. zákona.

Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa nebol doposiaľ vyriešený základ
nároku, preto bude potrebné v ďalšom konaní v prvom rade posúdiť, či zvýšené jednorazové

odškodnenie pozostalých je dávkou sociálneho zabezpečenia (s prihliadnutím aj na právnu úpravu
uvedenú v § 1 , 103 a 106, príp. ďalšie ), ďalej či vznikol navrhovateľovi regresný nárok na náhradu
škody voči odporcovi z titulu výplaty tejto dávky pozostalým v zmysle § 114 ods. 5 a následne (v prípade
kladného vyriešenia uvedených otázok) v akom rozsahu (výške) vznikla odporcovi povinnosť uhradiť
regresný nárok, pričom pri posudzovaní toho nároku bude potrebné vychádzať z právnej úpravy § 25

platnej v čase jeho vzniku.

Právna úprava ust. § 188 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., ktorú sú prvého stupňa v preskúmavanom
rozsudku citoval na posudzovaný prípad nedopadá, pretože upravuje iné, nie regresné nároky
navrhovateľa uplatnené v tomto konaní voči tretím osobám. Upravuje štátnu službu príslušníkov

policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a ďalších, inými
slovami je osobitným zákonom upravujúcim služobný pomer v zákone vymedzených subjektov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k
odporcovi v l. rade podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§

221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 OSP) doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132
OSP opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust.
§ 157 ods. 2 OSP, vysporiadajúc sa v ňom i s námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní.
Zároveň rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.