Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Cpr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203527
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816203527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: Z.. X. Q., H..

XX.X.XXXX, C. D., H. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Martin Kirňak, advokát, Vajanského 43,
Prešov,protižalovanému:TATRAGRATE,s.r.o.,Širiava460/25,HanušovcenadTopľou,IČO:45399841,
právne zastúpenému: JUDr. Martin Šaffa, advokát, Kalinčiakova 2729/10, Vranov nad Topľou, o náhradu
mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť na jeho účet náhradu mzdy

spočívajúcu v priemernom zárobku za hodinu vo výške 8,3816 €, t.j. 1.346,06 € mesačne od 4.10.2014
do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu
o skončení pracovného pomeru a súčasne aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
30.9.2010 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená pracovná zmluva. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu neurčitú, pričom ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 1.10.2010. Skutočnosť, že odo
dňa 1.10.2010 žalobca vykonával pre žalovaného závislú prácu preukazuje taktiež potvrdenie sociálnej
poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou. K žalobe pripojil ako dôkazy - potvrdenie sociálnej poisťovne,

pobočka Vranov nad Topľou, okamžité skončenie pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného
pomeru - oznámenie, podací lístok, výplatné lístky - júl až september 2014. Súčasne v podanej žalobe
podalajnávrhnaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniavecioneplatnéskončeniepracovného
pomeru, vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXCpr/X/XXXX.

2. Na základe vyššie uvedeného súd uznesením zo dňa 16.5.2016, č.k XCpr/.X/XXXX-XX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2016, podľa §109 ods. 2 písm. c)

OSP prerušil konanie v tejto veci do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou pod sp.zn. XXCpr/X/XXXX.

3. Po právoplatnom skončení tohto konania súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa žalobca,
ako ani jeho nový právny zástupca nezúčastnili, napriek preukázanému doručeniu predvolania. Právny
zástupca žalobcu súdu zaslal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, súhlasiac, aby sa pojednávanie
uskutočnilo bez ich prítomnosti, dodávajúc, že žalobca na žalobe trvá v celom rozsahu.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu súdu zaslal písomné podanie, v ktorom uviedol, že
uplatnený nárok na náhradu mzdy v sume 1.346,01 € mesačne od 4.10.2014 do budúcna je nedôvodný
a nezodpovedá skutkovému stavu veci. Žalobca si uplatňuje nárok titulom náhrady mzdy, lebo má za to,že s ním bol skončený pracovný pomer neplatne a podľa jeho názoru, stále trvá a má nárok na mzdu,
resp. jej náhradu. Uvedené otázky trvania pracovného pomeru žalobcu, ktorými odôvodňuje nároky aj
v tomto konaní, boli predmetom súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXCpr/X/

XXXX, v ktorom boli tak okresným, ako aj krajským súdom posúdené, pričom oba súdy po podrobnom
dokazovaní zhodne dospeli k záveru, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného nikdy platne ani len
nevznikol, preto jeho žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru a jeho ďalšie trvanie právoplatne
zamietli. Z toho dôvodu akékoľvek náhrady mzdy, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní titulom
údajného trvania pracovného pomeru z dôvodu neplatnosti jeho skončenia sú neopodstatnené a žaloba

je nedôvodná, preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, priznať náhradu trov konania a na tomto svojom
písomnom stanovisku právny zástupca žalovanej strany trval v celom rozsahu.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobca sa vo veci bližšie nevyjadril, konania sa nezúčastnil, iba prostredníctvom svojho právneho

zástupcu uviedol, že na žalobe trvá a súhlasí, aby vec bola prejednaná tak bez jeho účasti, ako aj účasti
jeho právneho zástupcu.

7. Súd sa potom oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalujúcou stranou, pripojenými k
žalobe, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XXCpr/X/XXXX, z

ktorého zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.10.2017, č.k. XXCpr/X/XXXX-XXX, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.8.2018, č.k. XCoPr/X/XXXX-XXX bolo konanie teraz
žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru proti teraz žalovanému dňa
29.10.2018 právoplatne skončené. Z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva,
že v predmetnej veci si žalobca sám so sebou dohodol druh vykonávanej činnosti ako administratívny

pracovník, bez akéhokoľvek bližšieho popisu, určenia pracovnej náplne. Nepredložil žiadnu bližšiu
špecifikáciu svojej pracovnej náplne, ako administratívneho pracovníka. Uviedol len, že jeho náplňou
bola administratívna činnosť, (aká - neuviedol), príprava tabuliek a analýza činnosti. Už toto s
prihliadnutím na výpoveď žalobcu je možné chápať ako synonymum pre označenie funkcie konateľa,
resp. ako nevyhnutnú súčasť činnosti konateľa spoločnosti a je možné povedať, že spadá pod

pojem obchodné vedenie. Tomu nasvedčuje fakt, že spoločnosť žalovaného mala jediného pracovníka,
žalovaného, ktorý bol zároveň konateľom. Nebolo preukázané, že vykonával iné činnosti, okrem
činnosti konateľa, ktoré by bolo možné jednoznačne odlíšiť. Súd bol toho názoru, že činnosť žalobcu -
administratívny pracovník, sa prekrývala s tým, čo patrí do funkcie konateľa spoločnosti žalovaného.
Z uvedeného preto, podľa názoru súdu, vyplýva, že u žalobcu nikdy pracovný pomer v žalovanej

spoločnosti nevznikol a uzavretá zmluva je podľa §39 OZ neplatná, keďže neboli dodržané ustanovenie
§7 ods. 3 Zákonníka práce, ani §66 ods. 3 ObZ, preto nemohlo ani dôjsť k vzniku pracovného
pomeru podľa Zákonníka práce. Keďže pracovný pomer nevznikol, nemohlo dôjsť ani k jeho skončeniu
okamžitým skončením pracovného pomeru.

8. Z ustanovenia § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných
predpisov,najmänáhradamzdy,odstupné,odchodné,cestovnénáhrady,príspevkyzosociálnehofondu,

výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje
ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

9. V zmysle § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to

najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú
za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v
najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Na základe tohto
ustanovenia je možné dohodnúť dlhšie alebo kratšie mesačné obdobie výplaty, odloženie výplaty

niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie ako aj dohodnúť postup v prípade dočasnej insolventnosti
zamestnávateľa. Túto dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.10. Z ustanovenia § 131 ods. 1 a 4 Zákonníka práce vyplýva, že zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ
prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného, na verejné zdravotné
poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na

doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku
na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol
zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného
zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Zrážky zo mzdy podľa vyššie uvedeného
odseku a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom.

11. Podľa § 100 písm. a), § 101 a § 102 Zákonníka práce, zamestnancovi vzniká za podmienok
ustanovených týmto zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť.
Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi
vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok,

prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Častizmienodpracovanévrôznychdňochsanesčítajú.Pomernáčasťdovolenkyjezakaždýkalendárny
mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12-tina dovolenky za kalendárny rok.

12. V ustanovení článku 16 CSP sa uvádza, že súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto
konania.

13. V danom prípade súd postupoval tak, ako je to uvedené vyššie, v zmysle § 191 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14.Podľanázorusúdu,vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žežalobcanepreukázal
neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného, a keďže si v tomto konaní žiadal náhradu

mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, súdu preto neostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietnuť.

15. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Postupujúc podľa vyššie uvedených procesnoprávnych ustanovení, pokiaľ sa týka trov konania, súd
v danom prípade zaviazal žalobcu, ktorý nebol v konaní úspešný, uhradiť trovy konania v rozsahu 100

% žalovanému, keďže tento bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.