Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202254
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717202254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom AK Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému:
T. C., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX L., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Ing. Edit
Gostanian,trvalebytomPodHájom1367/169-44,01841DubnicanadVáhom,ozaplatenie2.128,47Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14Csp/34/2017-67
zo dňa 9. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t
v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.068,47 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 2.128,47 Eur od 21.10.2016 do 17.01.2017, zo sumy 2.108,47 Eur od
18.01.2017 do 27.02.2017, zo sumy 2.088,47 Eur od 28.02.2017 do 12.06.2017, zo sumy 2.068,47 Eur

od 13.06.2017 do zaplatenia, keď žalovanému povolil na zaplatenie splátky v sume 50,-Eur mesačne,
splatnej vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia (prvá
výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd konanie v prevyšujúcej časti zastavil. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (tretia výroková veta).

1.1Zodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduvyplýva,žezaplateniasumy2.128,47Eurspríslušenstvom
sa domáhal pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., pričom o návrhu na zmenu
subjektu na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky okresný súd rozhodol uznesením č.k.
14Csp/34/2017-49 zo dňa 25.09.2017, namiesto pôvodného žalobcu do konania vstúpil nový žalobca,
spoločnosťIntrumSlovakia,s.r.o..Nakoľkožalobcasprihliadnutímnačiastočnéplnenievovýškecelkom
60,-Eur zobral žalobu v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť, okresný súd v tejto časti konanie
zastavil podľa § 145 ods.2 a § 146 ods.1 druhá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie konal vo veci nároku
žalobcu na zaplatenie čiastky 2.068,47 Eur s príslušenstvom.1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.10.2013 uzatvoril pôvodný
žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytovaní najľahšej pôžičky č. 7127272,
veriteľ uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ a dlžník ako spotrebiteľ. Na základe uvedenej zmluvy žalobca

(resp. jeho právny predchodca) poskytol žalovanému finančnú pôžičku v sume 2.400,-Eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach v počte 36 vo výške každej mesačnej splátky
97,08 Eur. Splátka bez poistenia bola vyčíslená na sumu 94,34 Eur, celkové náklady žalovaného boli
vyčíslené na čiastku 996,24 Eur, mesačná výška poistenia bola dojednaná na 2,74 Eur. Táto splátka
bola zahrnutá v mesačnej splátke vyčíslenej s poistením 97,08 Eur. Termín konečnej splatnosti úveru

bol dojednaný na október 2016 pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 27%, RPMN v zmluve uvedená
na 27%, priemerná hodnota RPMN podľa zmluvy predstavuje 20,83%. Celková čiastka, ktorú sa
zaviazal spotrebiteľ uhradiť, bola vyčíslená na sumu 3.396,24 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli podmienky splácania úveru, dojednané v zmluvných podmienkach, tieto strany zmluvy podpísali a
zo zmluvných podmienok vyplýva (bod 6.6.2), že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve
stanovené inak, splátky sú splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z bodu 6.6.3

vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.

1.3 Súd prvej inštancie zmluvu, zakladajúcu uplatnený nárok, právne posúdil podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) ako spotrebiteľskú zmluvu a vzhľadom k tejto

skutočnosti ju podrobil súdnej kontrole, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Konštatoval, že
spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný v spotrebiteľskej zmluve na október 2016 a v
spojení s bodom 6 zmluvných dojednaní bol dohodnutý na 20.10.2016. Spotrebiteľská zmluva obsahuje
aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe, v

zmluve je uvedená RPMN ako i priemerná RPMN. Zmluva tiež obsahuje vyčíslené celkové náklady
spotrebiteľa, splatnosť mesačných splátok, ako aj splatnosť prvej splátky. Okresný súd tak nezistil, že by
zmluva neobsahovala niektorú z podstatných náležitostí a nezistil, že by neobsahovala náležitosti, na
ktoré poukazoval žalovaný, a teda náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.,
v konkrétnostiach, že by neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Tieto náležitosti sú obsahom posudzovanej zmluvy, žalovanému ako spotrebiteľovi muselo byť zrejmé z
obsahu zmluvy, na aké obdobie bola uzatvorená, kedy je konečný termín splatnosti celého úveru a aká
je výška mesačných splátok včítane splatnosti. Rovnako musela byť žalovanému zrejmá výška úrokovej
sadzby, dojednaná priamo v zmluve a museli mu byť zrejmé aj celkové náklady, ktoré musí zaplatiť v

spojení so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného dôvodu nebolo možné spotrebiteľský úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z..

1.4 V súvislosti s argumentáciou okresný súd poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
č.k. C-42/15 (Home Credit, a.s. c/a Klára Biróová) a konštatoval, že v danom prípade sú splnené

podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008, je tak prípustné vnútroštátnu právnu normu vykladať už len vo svetle Smernice 2008/48/
ES tak, že nestanovuje požiadavku uvádzať v zmluve o úvere rozpis každej jednotlivej splátky na úrok,
istinu a iné poplatky.

1.5 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný na úverovú zmluvu doposiaľ zaplatil čiastku 674,68
Eur, čo predstavuje 7 mesačných splátok po 97,08 Eur. Nakoľko splatnosť prvej mesačnej splátky bola
20.11.2013ažalovanýzaplatil7mesačnýchsplátok,uhradilsplátkysplatnédňa20.11.2013,20.12.2013,
20.01.2014, 20.02.2014, 20.03.2014, 20.04.2014, 20.05.2014. Zostal tak dlžný 29 mesačných splátok
splatných odo dňa 20.06.2014 do 20.10.2016.

1.6 Pokiaľ žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku najmä pokiaľ ide o splátky splatné v
mesiacoch november a december 2013 a január 2014, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie
§ 103 Občianskeho zákonníka konštatoval, že splatnosť prvej mesačnej splátky pripadla na deň
20.11.2013aposlednejnadeň20.10.2016.Žalobcavsúdenejvecipodalžalobunasúdedňa20.02.2017

a pre každú jednotlivú splátku začala premlčacia doba plynúť samostatne odo dňa jej zročnosti. Nakoľko
premlčacia doba u každej jednotlivej splátky je 3-ročná, boli premlčané splátky splatné dňa 20.11.2013,
20.12.2013 a 20.01.2014, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 20.02.2017. Uvedené mesačné
splátky však boli žalovaným uhradené, preto okresný súd námietku premlčania týchto mesačnýchsplátok nepovažoval za dôvodnú. Nakoľko žalovaný neuhradil 29 mesačných splátok splatných za
obdobie od 20.06.2014 do 20.10.2016, 29 mesačných splátok po 97,08 Eur predstavuje čiastku 2.815,32
Eur. Žalobca pritom v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok na zaplatenie len čiastky

2.068,47 Eur, čo je nárok nižší. Súd prvej inštancie v tomto smere zdôraznil, že je rozsahom žaloby
viazanýanemôžeprisúdiťviac,nežježiadané.Nakoľkomalvplnomrozsahunárokžalobcupreukázaný,
žalobe o zaplatenie sumy 2.068,47 Eur vyhovel.

1.7 Pokiaľ žalovaný v konaní namietal i skutočnosť, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru

tak, ako to tvrdil žalobca, okresný súd s prihliadnutím na obsah predžalobnej upomienky zo dňa
26.02.2014 konštatoval, že táto upomienka nie je predčasným zosplatnením úveru, ktorú skutočnosť
uznal i sám žalobca v písomnom vyjadrení, keď tvrdil, že k predčasnému zosplatneniu úveru podľa §
565 Občianskeho zákonníka nedošlo. Z tejto skutočnosti okresný súd vychádzal ako z nespornej medzi
stranami sporu.

1.8 Pokiaľ ide o úrok z omeškania, okresný súd s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. konštatoval, že žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením
dlžnej sumy, jeho omeškanie trvá. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania, a to vo výške 5% ročne. Pokiaľ ide o omeškanie dlžníka, žalobca žiadal priznať úroky z
omeškania z dlžnej sumy odo dňa 21.10.2016, odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého úveru.

Žalobca tak neuplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých splatných mesačných
splátok. Okresný súd aj v tomto prípade zdôraznil, že bol rozsahom žaloby viazaný aj pokiaľ ide o
príslušenstvo.

1.9 Aktívnu legitimáciu zo strany spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. mal okresný súd preukázanú

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2017, v spore nebolo sporné, že počas neho došlo
k postúpeniu pohľadávky z pôvodného na nového veriteľa.

1.10 Pokiaľ ide o zaplatenie dlhu v splátkach, okresný súd akceptoval žiadosť žalovaného a povolil mu
zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50,-Eur. Prihliadol na príjem žalobcu vo výške 620,35 Eur a na

jeho vyživovacie povinnosti voči dvom deťom v rozsahu 120,-Eur mesačne a iné úverové zaťaženie.
Prihliadol taktiež na bežné mesačné výdavky týkajúce sa bývania a nákladov s tým spojených.

1.11 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a konštatoval,
že žaloba mal úspech vo veci v plnej miere. V časti, v ktorej vzal žalobu späť, ju vzal späť pre správanie

sa žalovaného, ktorý počas súdneho konania plnil, preto v tejto časti konania je povinný znášať trovy
konania žalovaný v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko úspech žalobcu predstavoval 100%, žalovaný
má povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej v texte aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v

ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.530,96 Eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-Eur.
Vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím okresného súdu, tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Ak okresný súd po posúdení spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že táto obsahuje všetky
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., toto konštatovanie nezodpovedá skutočnosti,
nakoľko predmetná zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z
uvedeného dôvodu je potrebné žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov. Zdôraznil, že Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu,
toto oprávnenie má súd členského štátu. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak
upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Priama aplikácia Smernice pritom prichádza do
úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene. Priamy
účinok Smernice je teda neprípustný v predmetnom spore, kde žalobcom je súkromná právnická osoba

a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného
výkladu zákona, teda interpretácia vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu Smernice. V zákone č.
129/210 Z.z. sú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, aj keď rozdielne odustanovení Smernice, a to nad jej rámec. Akýkoľvek eurokonformný výklad zákonných ustanovení by bol
v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, išlo by o výklad contra legem.

2.2 Žalobca tiež namietal, že okresný súd nevykonal dostatočne súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy,
je v nej nesprávne vyčíslená RPMN, nakoľko žalobca nezapočítal do celkových nákladov náklady na
poistné, nesprávne sú vyčíslené aj celkové náklady spotrebiteľa a celková suma, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Do celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. patrí aj
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Poistná zmluva je včlenená do
zmluvy o úvere, žalovaný, pokiaľ chcel úver získať, jediným podpisom na vopred pripravenom formulári
uzavrel aj úverovú zmluvu a aj poistnú zmluvu. Pokiaľ žalobca v tomto smere prepočítal výšku RPMN,
z dostupných údajov o výške úveru 2.400,-Eur, výške mesačnej splátky vrátane poistného 97,08 Eur a
počte mesačných splátok 36, by vyšla RPMN vo výške 29,54% a celková suma, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť predstavovala 3.494,88 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.094,88 Eur. Z

uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k RPMN, celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celkovým
nákladom spotrebiteľa ide o nepravdivé údaje a klamanie spotrebiteľa. Nesprávne uvedená RPMN
spôsobuje, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. V tomto smere žalovaný navrhol, aby odvolací súd ustálil, že predmetný úver je bezúročný
a bez poplatkov.

2.3 Odvolateľ tiež tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie splátok. Vychádzajúc z
prehľadu splátok a úhrad a spôsobu ako žalobca jednotlivé uhradené splátky priradil, žalovaný tvrdil,
že premlčaná je splátka splatná dňa 27.11.2013 a splátka splatná dňa 20.01.2014, ktoré neboli podľa
predmetného prehľadu uvedené. Premlčané sú teda dve splátky po 97,08 Eur, v celkovej výške 194,16

Eur. Vychádzajúc z uvedeného mal žalovaný za to, že je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.530,96
Eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru (2.400,-Eur), zaplatenými splátkami (674,88 Eur) a
premlčanými splátkami (194,16 Eur).

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6.Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide

o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny
vzťah medzi účastníkmi konania je okrem ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasledujúce)
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskehozákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V konečnom dôsledku spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v podanom odvolaní namietaný nebol. Tieto závery súdu prvej
inštancie odvolaním napadnuté neboli.

8.1 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil okrem iného na
konštatovaní, že po vykonaní súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy nezistil absenciu náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. a nebol tak dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 11 zákona č.129/2010 Z.z.. Nezistil tak dôvod pre vyslovenie záveru, že

poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

8.2 Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu a tvrdil, že
úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z.z., a
teda, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, resp. že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. S týmto odvolacím
tvrdením žalovaného sa vysporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, k čomu odvolací
súd dodáva, že termín konečnej splatnosti zmluvy vyplýva z článku V. zmluvy, je stanovený na október
2016 a z článku VII. Zmluvy, zmluvných podmienok, bodu 6.6.2 vyplýva, že „pokiaľ nie je v splátkovom

kalendári a/alebo v zmluve uvedené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci“.Zmluva,vrátanezmluvnýchpodmienok,jepodpísanáobomazmluvnýmistranamiazjejznenia
nesporne ako termín konečnej splatnosti úveru vyplýva deň 20.10.2016.

8.3 Pokiaľ odvolateľ namietal nedodržanie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., tvrdil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Zmluva obsahuje uvedenej výšky splátky (94,34 Eur), splátky
s poistením (97,08 Eur) a termín prvej a nasledujúcej splátky vyplýva zo zmluvných podmienok, ktoré sú

žalovaným ako spotrebiteľom podpísané a definujú, že „prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po
uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak“ a zároveň „pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo
zmluvestanovenéinak,súsplátkysplatnédo20-tehodňavpríslušnomkalendárnommesiaci“.Nemožno
tak dôvodne tvrdiť, že termín splatnosti jednotlivých splátok v zmluve uvedený nie je. Odvolateľ v tomto
smere rovnako namietal, že pokiaľ ide o rozčlenenie splátok na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov,

k uvedenému sa po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Home Credit a.s. c/
a Klára Bíróová) vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo
dňa 22. februára 2018, v ktorom konštatoval, že: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací
súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov

žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje“, resp. „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu,

obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že
eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal

spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej
ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby“. Z
uvedeného vyplýva, že námietka absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v § 9
ods.2 písm.k) zákona č.129/2010 Z.z. nie je dôvodná.

8.4 Neobstojí ani odvolacia námietka, že RPMN uvedená v zmluve je uvedená nesprávne, nakoľko
nesprávne sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa vzhľadom ku skutočnosti, že do celkových nákladov
spotrebiteľa malo byť zahrnuté aj poistné. Z ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že
náklady na poistné patria do celkových nákladov spotrebiteľa iba v prípade, ak spotrebiteľ musí navyšeuzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby (poistenie), aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok. A žalovaný ako spotrebiteľ poistenie v zmluve neodmietol,
napriek tomu, že takúto možnosť v zmluve mal. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že by mu poistné bolo

nanútené, resp. bolo podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8.5 Súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku premlčania. Skutočnosť, že podľa prehľadu splátok
nemali byť uhradené splátky splatné dňa 27.11.2013 (správne má byť 20.11.2013) a splátka splatná dňa
20.01.2014 (ktoré boli splatné viac ako tri roky pred podaním žaloby) nemá bez ďalšieho za následok,

že uhradené neboli, najmä ak okresný súd správne zistil, že žalovaný zaplatil na úver celkom sumu
674,68 Eur, čo predstavuje 7 mesačných splátok a považoval splátky v mesiacoch november 2013 -
máj 2014 za uhradené. Žalovaný neurčil, ktorú splátku oneskoreným plnením uhrádza a nemôže tak
dôvodne namietať, že tieto splátky, najskôr splatné, uhradené neboli, a preto sú premlčané.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,

ods. 2 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok I.) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania
ako vecne správne potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil. Zo súdneho
spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v odvolacom konaní vznikli akékoľvek trovy, nakoľko k podanému

odvolaniu sa nevyjadril.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).