Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Krasňan
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202774
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718202774.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Q. v konaní pred sudcom JUDr. D. Z., v právnej veci žalobkyn L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
R. XXXX, Q., práv. zast. F.. E. W., advokát, V.. A. XXX/XX, V. proti žalovanému 1) O. Z. V., s.r.o. so
sídlom M., Q. 5, IČO: XX XXX XXX, pr. zast. N. Z., s.r.o., Q. 5, M., E.: XX XXX XXX, 2) N., akciová
spoločnosť, A. XXXX/XX, Q., o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný v I. rade jepovinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Úverovej
zmluve č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo
dňa 30.9.2012 k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade (na ktorého bola postúpená pohľadávka A. G. V., a. s.) na výkon zrážok zo
mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby
súd žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 30.9.2012 uvedenej v Úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením zo dňa 27.6.2018 súd
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.7.2018.
2. Žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že podala žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti
žalovanej zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na
výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a na náhradu trov konania. Ďalej uviedla, že dohoda nebola uzatvorená
individuálne, bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa a dohoda o zrážkach zo mzdy je uvedená drobným písmom v záverečnej časti zmluvného
formulára, v čase podpisovania úverovej zmluvy nemala vedomosť o tom, že uzatvára aj túto dohodu.
To sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa z listu dňa 4.10.2017, ktorý žalovaný v 1. rade zaslal jej
zamestnávateľovi. Napriek skutočnosti, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť
plniť, žalovaný v 2. rade jej vykonáva zrážky zo mzdy, ktoré nemá možnosť zastaviť. Žalobkyňa
namietala, že úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., a
to najmä dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a
zároveňdohodaozrážkachzomzdyjepodľa§39OZabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Žalobkyňaďalej poukázala na skutočnosť, že dohoda o zrážkach nemôže požívať súdnu ochranu aj z dôvodu,
že na základe neprijateľných zmluvných podmienok bez akejkoľvek súdnej kontroly, prípadne kontroly
akéhokoľvek iného tribunálu, prípadne štátom autorizovanej inštitúcie vymáha plnenia, ktoré nie je
možné žiadnym spôsobom verifikovať, a preto takéto dohody nemôžu byť legitímnym prostriedkom na
vymáhanie. Dohoda o zrážkach nie je uzavretá vo forme osobitnej listiny, preto ju považuje za absolútne
neplatnú a v rozpore s § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z..
3. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe vyjadril a poprel tvrdenia žalobkyne. Uviedol, že dohoda
o zrážkach zo mzdy má všetky náležitosti potrebné podľa § 551 OZ pre svoju platnosť, táto dohoda
nebola podmienkou poskytnutia úveru a tvrdenia žalobcu o tom, že táto dohoda nebola individuálne
dojednaná a nemal možnosť ju odmietnuť, nie sú preukázané. Poukázal na to, že žalobkyňa nesplnila
svojepovinnostizozmluvyoúvere,pretožalovanýlenvyužilsvojeprávoanazákladedohodyozrážkach
zo mzdy si uplatnil nárok, ktorý mu vznikol. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že zmluva nebola uzavretá
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a zároveň si ju prečítal, porozumel jej obsahu a súhlasil
s obsahom. Žalovaný v 1. rade považuje dohodu za individuálne dojednanú, ktorá neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky a žalobkyňa mala možnosť sa rozhodnúť, či dohodu podpíše alebo nie.
Žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný v 2. sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav: dňa 30.9.2012 žalobkyňa a právny predchodca žalovaného v 1. rade uzatvorili úverovú zmluvu, na
základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni úver vo výške 1.600,- eur, ktorý sa táto zaviazala
splácať v 60 mesačných splátkach po 50,98 eur, celková čiastka, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ, je
2.843,40 eur, ročná úroková sadzba je 23,03 eur, RPMN je uvedená od 28,0 do 29,40 % a priemerná
hodnota RPMN je uvedená vo výške 19,08 %. Súčasťou formulárovej zmluvy o úvere je ustanovenie
o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy, kde je uvedené, že spoločnosť a klient podpismi na tejto
zmluve zároveň uzatvárajú d) dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom
úverových podmienok a v ÚP. Dňa 4.10.2017 žalovaný v 1. rade zaslal žalovanému v 2. rade ako
zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy.
6. Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ
nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo
uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou ja každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.12. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
13. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný realizáciou zrážok zo mzdy
zamestnávateľom žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy. U žalobkyne pretrváva objektívny
stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, len rozhodnutím súdu.
14. Z vykonaného dokazovania súd dospel k uvedenému právnemu posúdeniu veci:
Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka je špecifickým zabezpečovacím inštitútom,
ktorý sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako na zabezpečenie, tak aj na
uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že
dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s
veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Dohoda o zrážkach musí byť uzatvorení písomne.
Uzavretímdohodyvznikáveriteľoviprávo,abymupouplynutídobysplatnostipohľadávkyboliprevedené
sumy zrazené na základe dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode o zrážkach zo mzdy
musí byť teda jednoznačne určená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej môžu byť vykonávané zrážky zo
mzdy a platiteľ mzdy môže vykonávať zrážky iba na uspokojenie pohľadávky špecifikovanej v dohode.
Bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z vyjadrení strán sporu bolo
preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo
mzdy.
15. Po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd právny úkon - dohodu o
zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý, v rozpore so zákonom.
16. V dohode o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej
pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia z
úverovej zmluvy, alebo aj iných nešpecifikovaných zmlúv, resp. príslušenstva pohľadávok, ktoré nie sú
presne špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená
určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám. Okrem toho chýba v dohode ďalšia podstatná
náležitosť, a to výška zrážok, v akej majú byť tieto vykonávané, čo je taktiež v rozpore s podmienkou
určitosti tohto právneho úkonu. Je neurčité, aká výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť realizovaná.
Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy v tak neurčitej podobe bez bližšej špecifikácie predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa a obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy. Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa
mzdy, lebo veriteľ sa v prípade jej realizácie dostáva do majetkoprávneho styku s ďalším subjektom,
ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí
byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu,
že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z uvedenej dohody to
taktiež nie je zrejmé, čo je taktiež v rozpore s ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie
je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné
náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky) nie sú v dohode upravené jednoznačne, a teda v zmysle
§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka, je neplatný.
17. Podľa názoru súdu, dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor
so zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď táto nebola
uzavretávoformeosobitnejlistinyavdohodeozrážkachzomzdyžalobcaakospotrebiteľnebolpoučený
o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Žalovaný v 1. rade síce tvrdí, že dohoda
bola individuálne dojednaná a nebola nevyhnutnou podmienkou poskytnutia pôžičky, avšak predložená
dohoda je typickým formulárovým produktom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých
podmienok a z obsahu úverovej zmluvy, či dohody o zrážkach nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená
o možnosti odmietnuť takúto dohodu a napriek tomu by úver bol poskytnutý. Taktiež z predložených
dokladov nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch tohto právneho úkonu. Žalovaný v1. rade nepreukázal riadne poučenie žalobkyne ako spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody. Aj z
uvedených dôvodov jej daný dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka.
18. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS,
keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa ako
spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis pri podpise
zmluvy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne
irelevantné, či žalovaný v 1. rade využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok,
dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.
19. V tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
20. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo
mzdy je absolútne neplatný právny úkon a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa jej použitia. Nakoľko
žalovaný v 2. rade nebol účastníkom vo veci samej, ale iba v časti konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o nároku žalobkyne voči nemu súd nerozhodol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa
mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.