Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205246
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415205246.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnej M. U.,
bytom W. XX/XX, M. A., o vymoženie sumy 155,17 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č. k.7Er/381/2015 - 12 zo dňa 18. septembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr. MichalaBrožinu,

Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 1631/2015 - 3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 31.03.2014 sp. zn. IA-A/0214/0053,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o
úvere č. 2102666405 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného,
pôvodným veriteľom a povinnou dňa 14.11.2005. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012. Využijúc oprávnenie dané
Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom,
pričom dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnou ide o spotrebiteľský vzťah, založený
Zmluvou o úvere uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou

osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc
rozhodcovského súdu, je posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, keďže nebola osobitne
vyjednaná priamo spotrebiteľom, ktorý vzhľadom na charakter zmluvy nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie so štandardnými zmluvnými dojednaniami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo ju prijať. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi rozhodovanie prípadného sporu
inak než v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto v zmysle § 53 ods. 5
OZ neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka má za následok konštatovanie nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu konať vo veci, čo spôsobuje nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu - predloženého rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd preto nemôže akceptovať oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul a na tomto základe preto súd žiadosť
o udelenie poverenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa svojou preskúmavacou činnosťou
vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a samotnému rozhodcovskému rozsudku prekročil oprávnenia
dané exekučnému súdu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal

možnosť konať pred súdom, možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k otázke prieskumu
exekučného titulu, pričom mu týmto postupom zároveň odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čím došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného
na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a exekučný súd je
ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby

materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň
týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných
veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu a primeraného zdôvodnenia.
Exekučný súd týmto postupom vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom
konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom

konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok
priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu
rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania
v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka,

a.s., ponukou návrhu rozhodcovskej doložky plnila len svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná
bankou rovnako spĺňa podmienku písomnej formy. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť
tak postihovaný neplatnosťou. Exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného
priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú bezpochyby zhodné s právoplatným

rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc

vo veci konať, pričom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Tým je daný podklad pre taký postup exekučného súdu
v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že medzi oprávneným a povinnou vznikol

spotrebiteľskývzťahauzavretáZmluvaoúverejezmluvouspotrebiteľskou.Prerozhodnutieodvolacieho
súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Obchodných
podmienok pre úver, verzia 2/2005 (článok 9, bod 9.2) nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Neexistencia platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky znamená, že v konaní
nebola splnená základná podmienka na to, aby súd v exekučnom konaní akceptoval predložený
rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy jezákladnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná rozhodcovská
doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. K tomu
je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinnou osobitnú rozhodcovskú
zmluvu (ani nepredložil povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením), ale
výhradná rozhodcovská doložka je začlenená iba do obchodných podmienok pre úver. Stanovenie
zákonnej povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však v žiadnom

smere neznamená, že banka v pozícii veriteľa je oprávnená včleniť do svojich zmlúv, resp. obchodných
podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výhradná rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom
banky spolu s primeraným poučením, ako aj výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinnou.

Uvedené zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktorým oprávnený ospravedlňuje postup právneho
predchodcu pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského
konania zo strany spotrebiteľa, keďže možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní upravuje len
ako možnosť, formulovanú ako návrh banky, ktorá ten ponúka svojím klientom, spotrebiteľom, ktorí majú
zozákonamožnosťponúknutýnávrhneprijať.Vtomtoprípadeniejerozhodcovskádoložkakoncipovaná

ako návrh, ale je len bodom vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje zmluva o
úvere, čo vylučuje možnosť meniť obsah tejto rozhodcovskej doložky, či možnosť druhej zmluvnej strany
rozhodcovskú doložku odmietnuť. Je viac než pravdepodobné, že povinná v pozícii spotrebiteľa nemala
možnosť a vôľu si výhradnú rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu
konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu

rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že
aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať
príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou

k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý
bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože táto
zmluvná podmienka bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle príslušných ustanovení Smernice
Rady ako nekalú.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymieni
istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam. Odvolací súd pritom
nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú

zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie
nedávalo zmysel. Práve to je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Spôsob,
akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o
nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktickánerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora

ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom
sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa
kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej Smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na
prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je

tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni
judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle
generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym
úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie
exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného
konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j.

definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.03.2014 sp. zn. IA-A/0214/0053, vydaného STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. ako
nulitnéhoprávnehoaktu)vovzťahukmožnostivymôcťpohľadávkuvočipovinnejprostredníctvomžaloby
podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu tým odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,

odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu

prvého stupňa, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia
zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-

III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho
vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.