Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213408
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614213408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: A.. G. S. , narodená
dňa XX.X.XXXX, trvale bytom M. č. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Mojtom, advokátom, Malacky,
Břeclavská č. 3, proti žalovanému: NAFTA a.s., IČO: 36 286 192, Bratislava, Votrubova č. 1, o určenie
právnehovzťahu,naodvolaniežalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackyzodňa21.júna2017,
č.k. 4 C 199/2014-197, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 21. júna 2017, č.k. 4 C 199/2014-197, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 21.6.2017, č.k. 4 C 199/2014-197, zamietol žalobu;
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu
prvej inštancie dňa 17.12.2014, ktorou sa žalobkyňa domáhala, po zmene žaloby pripustenej na
pojednávaní konanom dňa 15.5.2017, určenia, že nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/XX uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 31.1.1994 je platná v plnom rozsahu, že zmluvný vzťah medzi stranami
trvá, a že žalovaný je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobu

odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 31.1.1994 jej právny predchodca T. S. a žalovaný uzavreli nájomnú
zmluvu č. Zč.X-XX/XXX/XX, na dobu určitú do 31.12.2005, ktorej predmetom bol nájom pozemku,
nachádzajúci sa v katastrálnom území M., parcela č. XXXX, o výmere X.XXX m2, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX. Žalovaný na tomto pozemku vykonával a stále vykonáva banskú činnosť. K
uvedenej zmluve bol podpísaný dodatok rovnakého znenia a čísla dňa 6.5.1994 s celkovou výmerou
pozemku XXX m2. Ona ako dedič po T. S. kontaktovala dňa 1.3.2008 žalovaného so žiadosťou o
vysporiadanienájomnýchvzťahovzozmluvyZč.X-XX/XXX/XX,ktorejplatnosťskončiladňa31.12.2001.

Žalovaný začal jednať o nových podmienkach nájmu a vyrovnaní neuhradeného nájmu, ktorý prestal
platiť v roku 2006 a bez súhlasu prenajímateľa povolil na predmete nájmu postaviť VN prípojku
k TS XXXX-XXX. V máji 2009 našla predmetnú zmluvu Zč. X-XX/XXX/XX, o čom ihneď vyrozumela
žalovaného. Odmietla podpísať žalovaným predkladané nové zmluvy, nakoľko nezodpovedali doposiaľ
ním využívanej výmere, pričom uvedený pozemok žalovaný aj v súčasnosti užíva na svoju banskú
činnosť. Považovala uvedenú zmluvu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka za platnú, ale v žalobe
tvrdí, že platnosť tejto zmluvy skončila dňa 31.12.2005, od ktorej doby žalovaný nevyplácal nájomné,

a preto je sporné, či existuje nájomný vzťah medzi ňou ako dedičom a žalovaným, alebo či žalovaný
užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Má za to, že nájomná zmluva je platná, a s poukazom na § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa obnovuje vždy na jeden kalendárny rok za tých istých podmienok akobola dojednaná pôvodne, pretože žalovaný užíva vec po skončení nájmu v rovnakom rozsahu a ona
nepodala do 30 dní žalobu na súd na vypratanie alebo na vydanie veci.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmizaloženýmivspise,nazákladečohozistilnasledovnýskutkovýstavveci.Nájomnouzmluvouzo
dňa 2.2.1993, Zč. X-XX/XXX/XX, T. S. ako vlastník a prenajímateľ prenechal do nájmu pozemok v okrese
M., parcela č. XXXX, les o výmere X.XXX m2 na dobu určitú od 1.1.1993 do 31.12.2001 žalovanému
ako nájomcovi. Nájomnú zmluvu Zč. X-XX/XXX/XX dňa 31.1.1994 uzatvorili T. S. ako vlastník a

prenajímateľ a žalovaný ako nájomca, na základe ktorej T. S. prenechal žalovanému do nájmu pozemok
v okrese M., parcela č. XXXX, les o výmere X.XXX m2 na dobu určitú od 1.1.1994 do 31.12.2005; podľa
čl. VI. zmluvy sa uzatvorením zmluvy ruší zmluva č. 4-XX/XXX/XX. Nájomnú zmluvu s identickým číslom
Zč. X-XX/XXX/XX dňa 6.5.1994 uzatvorili T. S. ako vlastník a prenajímateľ a žalovaný ako nájomca,
na základe ktorej prenajímateľ prenechal do nájmu žalovanému pozemok v okrese M., parcela č.
XXXX, les o výmere XXX m2 na dobu určitú od 1.1.1994 do 31.12.2005. Z listu vlastníctva č. XXXX,

katastrálne územie M., je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parcela č. XXXX,
trvalé trávne porasty vo výmere XX.XXX m2, ktorú nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn.
XX D XXX/XXXX, W. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.6.2007, pričom v časti C „ťarchy“ tohto
listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno na parcelu č. XXXX podľa § 22 zákona č. XX/XXXX Zb. v
spojení s § 96 ods. X zákona č. 251/2012 Z.z. v prospech oprávneného - spoločnosť Západoslovenská

distribučná, a.s., týkajúce sa elektroenergetického zariadenia 1 x 22kV VN linky č. XXX na trase Rz A.
- Rz O.. Podľa uvedeného osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.5.2007, spísaného M.. O. N., notárkou
poverenoufunkciousúdnejkomisárky,žalobkyňa(dcéraporučiteľa)jededičkoupoT.S.,narodenomdňa
XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX; na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudla
okrem iného aj predmetnú nehnuteľnosť (parcelu č. XXXX). Z písomností ZSE distribúcia, a.s. zo dňa

17.4.2008 a 17.3.2008 vyplýva, že je vlastníkom VN prípojky k TS XXXX-XXX, ktorá je súčasťou VN
vedenia č. XXX v katastrálnom území M., prechádzajúcej aj cez parcelu č. XXXX. Z Hospodárskej
zmluvy č. XXXXXX zo dňa 1.5.1972 vyplýva, že VN vedenie bolo vybudované v roku 1968, prevedené
bezplatným prevodom správy národného majetku právnym predchodcom žalovaného Nafta, n.p., Gbely
na spoločnosť Západoslovenské energetické závody, n.p. Žalobkyňa listom zo dňa 1.3.2008 oznámila

žalovanému,žesadomáhazaplatenianájomného,pretožeposkončenínájomnejzmluvyZč.X-XX/XXX/
XX si nesplnil povinnosť odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi, na čo žalovaný žalobkyni odpovedal,
že platnosť zmluvy skončila dňa 31.12.2001 a opätovne jej zaslal návrh nájomnej zmluvy. Zároveň
uviedol, že nemôže vyplatiť nájomné za časť pozemku zabratého VN linkou, nakoľko jej vlastníkom je
ZSE Bratislava, a.s. Žalobkyňa listom zo dňa 30.3.2008 oznámila žalovanému, že k podpisu nájomnej

zmluvysnímnepristúpilazdôvodu,ženeprišlokvysporiadaniunájomnéhozozmluvyZč.X-XX/XXX/XX,
ktorej platnosť skončila dňa 31.12.2001. Žalovaný oznámil žalobkyni, že nemôže vyplatiť nájomné za
časť pozemku zabratého VN linkou, keďže tento neužíval, jej vlastníkom je ZSE Bratislava, a.s., a doručil
jej návrh nájomnej zmluvy; identické stanovisko vyplýva aj z písomnosti žalovaného zo dňa 2.6.2008,
9.9.2008, 26.2.2009, 30.6.2009, 13.10.2009. Žalobkyňa písomne dňa 30.6.2008 požiadala žalovaného

o vyplatenie nájomného za užívanie parcely č. XXXX o výmere X.XXX m2 od 1.1.2002 a požiadala ho
o vypracovanie návrhu zmluvy na uvedenú nehnuteľnosť, pretože podľa jej názoru nájomná zmluva Zč.
X-XX/XXX/XX trvá. Aj z ďalších písomností žalobkyne adresovaných žalovanému vyplýva, že opätovne
vrátila návrhy nájomnej zmluvy bez podpísania žalovanému, nakoľko nesúhlasila s návrhom rozsahu
užívania parcely č. XXXX, ktorý by mal byť predmetom nájmu, a trvala na tom, že prišlo k obnoveniu

nájmuajposkončenídobyzatýchistýchpodmienokvzmysleobochnájomnýchzmlúvZč.X-XX/XXX/XX
zo dňa 31.1.1994 a zo dňa 6.5.1994. Z listu žalobkyne zo dňa 16.5.2009, ktorý adresovala žalovanému,
naopak vyplýva, že nebolo možné z jej strany obnoviť, resp. predĺžiť platnosť nájomných zmlúv Zč. X-
XX/XXX/XX a Zč. X-XX/XXX/XX, pretože v čase skončenia ich platnosti prebiehalo dedičské konanie
po prenajímateľovi. Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom zo dňa 15.5.2017 na vypratanie nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, najmä pozemkov označených ako parcela č. XXXX/X, XXXX,
XXXX/XX, keďže ich užíva bez právneho dôvodu. Z geometrického plánu č. XX/XX na oddelenie parcely
č. XXXX/X vypracovaného M. A. dňa 24.5.2001 vyplýva, že žalovaný užíval z tohto pozemku časť vo
výmere XXX m2 (diel 2 zmien parcela č. XXXX) a 8 m2 (diel 3 zmien parcela č. XXXX). Žalobkyňa
poukázala na listinné dôkazy a vyjadrenia samotného žalovaného, z ktorých vyplýva, že je ochotný

plniť, ale nevie v akom rozsahu, a má za to, že požadovaným určením sa tento rozpor odstráni a dá sa
predísť žalobe na plnenie. K argumentácii žalovaného, že neprišlo k obnoveniu nájomného
vzťahu, uviedla, že nebolo preukázané, že žalovaný jej po skončení nájmu predmet nájmu odovzdal,
ani že nebola podaná žaloba na vypratanie. Preto došlo k automatickému obnoveniu a nájomnývzťah trvá. Žalovaný nereaguje na výzvu súdu na vrátenie veci, takže nemá v úmysle sa vysporiadať
a zneužíva svoje silné postavenie voči nej ako spotrebiteľovi. Časť predmetu nájmu užíva tretia osoba,
reálne nevie dostať späť predmet nájmu, žalovaný ho znehodnotil a bez jej súhlasu bola zriadená

VN linka. Žalovaný uviedol, že z dokumentácie vyplýva, že VN prípojka bola postavená pred rokom
1972 a Hospodárskou zmluvou zo dňa 1.5.1972 bola prevedená právnym predchodcom žalovaného
na spoločnosť Slovenské plynárenské a naftové podniky Bratislava. Nikdy teda nevykonával stavebnú
činnosť na prenajatých pozemkoch v zmysle zriadenia VN prípojky ani inému subjektu takúto činnosť
nepovolil; neužíva X.XXX m2. Dodal, že v priebehu konania prevzal výzvu žalobkyne na vypratanie

nehnuteľností, keďže ich má užívať bez právneho titulu. Za účelom usporiadania nájomných vzťahov s
právnym predchodcom žalobkyne bol vypracovaný M. A. geometrický plán č. XXXX/X dňa 24.5.2001,
podľa ktorého užíval a užíva nehnuteľnosť v rozsahu XXX m2 (panelová plocha sondy Du XX) a 8 m2
(časť prístupovej cesty). Mal snahu vždy sa dohodnúť so žalobkyňou, aj v priebehu konania, pričom
už v priebehu dedičského konania po pôvodnom vlastníkovi aktívne vyhľadal domnelých dedičov
a začal ich kontaktovať za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy v rozsahu výmery ktorú užíva; zo strany

žalobkyne ale nikdy neprišlo k snahe dohodnúť sa, na jeho návrhy reagovala tak, že sú nereálne, až pred
pojednávaním dňa 21.6.2017 sa dozvedel, že žalobkyňa požaduje sumu 200.000,- € alebo vypratanie
pozemku.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ O.s.p., §

137 písm. a/, c/, § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p., § 663, § 671 ods. § 676 ods. 1, ods. 2, § 682
Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení
platnosti nájomnej zmluvy a že zmluvný vzťah trvá. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáha, aby súd
určil, že nájomná zmluva Zč.. uzavretá medzi ňou a žalovaným je platná v plnom rozsahu a zmluvný
vzťah medzi stranami trvá; ďalej sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť plniť si povinnosti,

ktoré mu vyplývajú z predmetnej nájomnej zmluvy a jej dodatkov. Tvrdený zmluvný vzťah, ktorého
určenia platnosti sa žalobkyňa domáha, sa týka prenájmu časti pozemku označený ako parcela č. XXXX
vedenej v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M.. Poukázal na skutočnosť, že z procesného
hľadiska v prvej časti petitu ide o žalobu na určenie podľa § 137 písm. c/ C.s.p., t.j. žalobkyňa sa domáha
určenia, či tu právo je alebo nie je a v druhej časti navrhovaného petitu sa domáha splnenia povinnosti

podľa § 137 písm. a/ C.s.p. Predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom tento nie je potrebné preukazovať
výlučne, ak vyplýva z osobitného predpisu. Dôvodnosť preukázania existencie naliehavého právneho
záujmu je záujem na vylúčení nepotrebných žalôb o určenie neplatnosti, resp. platnosti, právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii
naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným
nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť

aj tak nasledovať iné konanie, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Konštatoval, že v predmetnej
veci žalobkyňa tvrdí (žiada, aby súd jej tvrdeniu vyhovel určovacím výrokom), že nájomná zmluva Zč.
X-XX/XXX/XX uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 31.1.1994 je platná v plnom rozsahu a že tento
zmluvný vzťah trvá, pričom nepreukázala, že na tomto určení má naliehavý právny záujem. Naliehavosť
nie je daná tam, kde má žalobca k dispozícii iný vhodný prostriedok ochrany subjektívneho práva. Žaloba

v tejto časti petitu nie je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne,
nemôže ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keď aj v prípade úspechu takouto žalobou nie je
možné predísť žalobe na plnenie, alebo žalobe na zaplatenie (nájomného), prípadne žalobe na vydania
bezdôvodného obohatenia, vypratanie, v prípade negatívneho výroku súdu. Tak v prípade žaloby o
zaplatenie peňažnej pohľadávky (či už titulom nájomného alebo bezdôvodného obohatenia, kde by súd

skúmal sporný rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným), ako aj v prípade žaloby o vypratanie
by súd prejudiciálne riešil otázku existencie platnosti užívacieho titulu (Nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/
XX), preto samo určenie platnosti nájomnej zmluvy nemá pre strany sporu (resp. žalobkyňu, ktorá nesie
dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení) žiadny praktický
význam. V oboch prípadoch (či už by súd dospel k záveru, že zmluva je platná a zmluvný vzťah trvá

alebo záveru o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami) určovacia žaloba podľa jeho názoru
nijakoneumožňujepredísťžalobenaplnenie(rozhodovaciačinnosťsúdovaustálenájudikatúrakotázke
naliehavého právneho záujmu ako podmienke prípustnosti určovacej žaloby je rozsiahla, jednotná
a ustálená; napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2012, sp.zn. 5 Cdo31/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 4 Cdo 56/2009).
Žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací nárok, právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska
identity predmetu konania napokon tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či

tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.8.2012, sp.zn. 5 Cdo 115/2012). Ďalej v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že na požadovanom určení
má naliehavý právny záujem. Preukázanie naliehavého právneho záujmu predpokladá, že súd na
základe predkladaných dôkazov ustáli nesporný záver o skutkových tvrdeniach žalobcu. Na to, aby súd

dospel k nespornému záveru o tom, že žalobca má práve na požadovanom určení naliehavý právny
záujem (teda aby žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol a súd mohol rozhodnúť v jeho prospech) sa
vyžaduje primárne konzistentnosť skutkových tvrdení žalobcu a súlad týchto jeho skutkových tvrdení s
prekladanými dôkazmi. Žalobkyňa v danej veci na jednej strane tvrdí, že nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/
XXzodňa31.1.1994jeplatnáažiada,abysúdtvrdenúplatnosťzmluvyurčilvýrokomsvojhorozhodnutia
aurčil,žezmluvnývzťahmedzistranamitrvá,alezároveňzvykonanéhodokazovaniavyplýva,žesamav

priebehu konania vyzvala žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, parciel č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX,
z dôvodu, že ich užíva bez právneho dôvodu (výzva na vypratanie zo dňa 15.5.2017), produkuje listinné
dôkazy, z ktorých vyplýva, že platnosť nájomných zmlúv skončila v roku 2005 v čase dedičského konania
a od roku 2006 nie je podpísaná ani predĺžená zmluva na pozemky. Tvrdený stav právnej neistoty v
právnom vzťahu so žalovaným vytvára sama žalobkyňa a produkuje obsahom rozporné dôkazy. K

druhej časti navrhovaného žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť plniť si povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/XX zo
dňa 31.1.1994, t.j. aby rozhodol o splnení povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p., uviedol, že procesná
norma neukladá žiadnu špecifickú podmienku prípustnosti žaloby na plnenie, avšak takouto podmienkou
je vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa týmto petitom podľa obsahu (formulácie) sa domáha,

abysúd uložilžalovanémunešpecifikovanéplnenie(nepeňažné/peňažné)povinnostíznájomnejzmluvy
a na tomto znení druhého žalobného návrhu zotrvala. Požadované uloženie povinností žalovanému je
neurčité a podľa jeho názoru takto navrhovaný výrok rozhodnutia (žalovaný je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce mu z predmetnej nájomnej zmluvy) by nebolo možné vykonať podľa predpisov exekučného
práva, keď sa takýto výrok s ohľadom na požadované určenie platnosti a trvania nájomného vzťahu

javí ako nadbytočný. Dospel teda k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení platnosti nájomnej zmluvy a ani na požadovanom určení, že nájomný vzťah trvá.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby
bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, pretože tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou
z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 22.9.2010, sp.zn. 4 Cdo 56/2009), z dôvodu ktorého neskúmal, či žalovaný užíva nehnuteľnosť v
konkrétnej výmere bez právneho dôvodu alebo prišlo k obnoveniu nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/XX
zo dňa 31.1.1994, nakoľko dokazovanie a právny záver bude potrebné vyriešiť ako prejudiciálnu otázku
v konaní o žalobe na plnenie. V druhej časti žalobného návrhu (o uloženie povinnosti plniť povinnosti z
predmetnej nájomnej zmluvy) je žaloba neurčitá, nadbytočná, navrhovaný petit je nevykonateľný, ktorý

nedostatok sa v priebehu konania nepodarilo odstrániť.
3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že neboli splnené procesné
podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievoveci;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, h/ C.s.p.).

Nestotožnila sa so zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, pretože v žalobe uviedla, že dôvodom podania určovacej žaloby je skutočnosť, že žalovaný
má záujem na finančnom vysporiadaní, nevie však v akom rozsahu má toto vykonať. Žalovaný je teda
ochotnýplniť,čobolovkonanípotvrdenéajlistinnýmidôkazmi.Uviedla,žezákonnásudkyňaJUDr.VieraMalinowská na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 konštatovala, že s otázkou naliehavého právneho
záujmu sa súd vysporiadal, a preto má za to, že naliehavý právny záujem bol preukázaný v žalobe a súd
prvej inštancie ho nepovažoval za neexistujúci v priebehu celého konania. Ak by súd prvej inštancie bral

naliehavý právny záujem ako procesnú podmienku a mal ho za nevysporiadaný, tak je otázkou, prečo
sa týmto začal zaoberať až v rozsudku, v treťom roku od podania žaloby. Má za to, že určovacia žaloba
je jediným nástrojom a akákoľvek žaloba na plnenie nebude potrebná, vzhľadom na záujem oboch
strán vec vysporiadať, keď ako spotrebiteľ ani nemá dostatočné množstvo prostriedkov na žalobu na
plnenie a došlo by tak k prirodzenému odopretiu justície, resp. sťaženiu jej postavenia ako spotrebiteľa.

Naliehavý právny záujem z procesnej opatrnosti deklaruje vyjadrením zo dňa 26.5.2017, s ktorým sa súd
prvej inštancie nijako nevysporiadal. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolanie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať

úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. októbra 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu, právny zástupca žalobkyne, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3
C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale

považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovanímsúdomprvejinštancieaktorétedanepochybneexistovalivčasevyhláseniajehorozsudku.

Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220
C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a
na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá

v danej veci naliehavý právny záujem na určení, že nájomná zmluva uzavretá medzi jej právnym
predchodcom a žalovaným dňa 31.1.1994, ZČ X-XX/XXX/XX, je platná v plnom rozsahu a že zmluvný
vzťah medzi sporovými stranami trvá, pretože stav právnej neistoty, ktorý podľa nej medzi sporovými
stranami pretrváva, možno odstrániť iným právnym prostriedkom, a to žalobou na plnenie. Odvolací
súd poukazuje na to, že žalobkyňa by mala právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto

určenia bolo ohrozené jej právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnená, alebo by sa jej právne
postavenie bez tohto určenia stalo neistým. K vzniku právneho záujmu žalobkyne na určení stačí také
chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobkyne alebo spôsobiť jej
ujmu na jej právnom postavení. Pri žalobe na plnenie, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy,
keď už je právo žalobcu porušené, je jej cieľom reparácia. Akonáhle už bolo právo žalobcu porušené,

stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného
práva alebo právneho vzťahu. Jeho eventuálna žaloba na takom určení nemôže mať úspech a v tom
zmysle je aj neprípustná. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah,
alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú
legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či

tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva,
o ktoré v konaní ide. Ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť
určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Súd prvej inštancieteda správne skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, že sa nezaoberal vecou v jej merite
z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Odvolací súd ďalej dodáva, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,

t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby
súd mohol rozsudkom žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je
tu stav, právo, resp. právny vzťah, medzi stranami sporu sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho

vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Súd preto v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu,
inak (bez skúmania vecnej stránky žaloby) musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento
záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj
pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu nie je treba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní

žalovanývôbecurobil,napríkladvpodanomodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancie.Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho
návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.11.1998, sp.zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod

č. Rc 8/2000, sa určovacou žalobou žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia
žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý
spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne
určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje

bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od
žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného je tak zrejmé, že
naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov),
ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným
subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006
ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (§ 137 písm. c/ C.s.p.) sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť daný naliehavý právny záujem v

tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením,
či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, či sa vytvorí pevný základ pre právne vzťahy sporových strán a
predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého
určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda

viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky,
či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, pretože jej
účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušenéakdejenamiestežalobaosplneniepovinnostipodľa§137písm.a/C.s.p.).Vprípademožnosti
žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá

neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych
sporov.
10. Predmetom konania je určovacia žaloba, z dôvodu ktorého prvoinštančný súd správne skúmal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, žežalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/
XX, pretože takáto žaloba neumožňuje predísť žalobe na plnenie, ktorá konzumuje aj určovací nárok.
Určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, resp.

neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že naliehavý právny záujem na určení je daný aj vtedy, ak je
síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno
dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi stranami. Žalobkyňa ako prenajímateľ
a právny nástupca po zomrelom T. S. sa domáha predmetnou žalobou určenia platnosti uvedenej

nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom pozemku - parcela č. XXXX, o výmere X.XXX m2, v
katastrálnom území M., ktorý užíva žalovaný ako nájomca pre svoju ťažobnú činnosť. V predmetnej
zmluve si zmluvné strany dohodli dobu užívania časti pozemku od 1.1.1994 do 31.12.2005 s tým, že za
prenechanie všetkých pozemkov bola dohodnutá úhrada 10.000,- Sk/ha/rok, s celkovou čiastkou ročne
6.020,- Sk; po skončení užívania nájomca mal odstrániť z prenajatého pozemku následky ťažobnej
činnosti, pozemok urovnať a odovzdať prenajímateľovi k pôvodnému využitiu; platnosť tejto zmluvy

skončila dňa 31.12.2005 a od tejto doby žalovaný neplatí nájom. Žalobkyňa považuje za sporné, či
existuje nájomný vzťah medzi ňou a žalovaným, či je nájomná zmluva aj naďalej platná a či žalovaný
využíva pozemky neoprávnene. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyňa odôvodnila tým,
že určením, či tu právny vzťah je alebo nie je, bude zrejmé, kto je povinný plniť a v akom rozsahu,
nakoľko žalovaný poukazuje na iný subjekt, s ktorým má komunikovať ohľadom užívania pozemku,

keďže tento iný subjekt užíva predmet nájmu. Žalovaný dôvodil, že neužíva predmet nájomnej zmluvy v
rozsahu a za účelom, v akom bola pôvodne uzavretá, pričom vlastníkom VN prípojky, ktorá je súčasťou
vedenia VN č. XXX, ktoré je vedené cez parcelu č. XXXX, katastrálne územie M., je spoločnosť
ZSE distribúcia, a.s. Súd prvej inštancie správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyňa
nemôže žalobou v časti, v ktorej sa domáha určenia platnosti nájomnej zmluvy a že táto zmluva trvá,

dosiahnuť odstránenie spornosti práva a že takouto žalobou nie je možné predísť žalobe na plnenie,
keď neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Požadovaným určením platnosti nájomnej zmluvy by sa nič nezmenilo na právnom postavení
žalobkyne, pretože posúdenie toho, či je nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/XX, platná a či medzi stranami
sporu zmluvný vzťah trvá, tvorí len prejudiciálnu otázku v konaní o žalobe na plnenie, keď žalobkyňa

existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila aj tým, že dôvodom podania určovacej žaloby je to,
že žalovaný má záujem na finančnom vysporiadaní, ale nevie v akom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a rozhodnutím o nároku na plnenie.
Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže
výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne

posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého
predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola
zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej

žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne
právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o
určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie.
Právoplatnýmrozsudkomourčeníprávačiprávnehovzťahusaeštenerozhodloopovinnostiplniťztohto
právaaleboprávnehovzťahu.Pretoježalobanaplnenievtýchtoprípadochprípustná.Právoplatnývýrok

o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na
plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom
konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok
Števček/Ficová a kolektív, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obdo 44/2011,
sp.zn. 5 Cdo 115/2012, sp.zn. 3 MCdo 8/2013).

11. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v napadnutom
rozsudku týkajúcu sa žalobného návrhu o uloženie povinnosti žalovanému plniť si povinnosti z
predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý považoval za neurčitý, nadbytočný a nevykonateľný, pretože
žalobkyňa vôbec nešpecifikovala, aké povinnosti má žalovaný plniť. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2011, sp.zn. 5 Cdo

181/2010, podľa ktorého žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo
neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované
tak, že nemožno vyvodiť, o aké práva a povinnosti skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie
takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť.Žalobný petit musí vychádzať z rozhodujúcich skutočností a v prípade, že z nich nevychádza (vychádza
z iných rozhodujúcich okolností v návrhu na začatie konania neuvedených), nemožno vytvoriť záver,
na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť. Rozhodujúcimi skutočnosťami treba rozumieť

údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom skutkovom základe
má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe
ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú
jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Žalobkyňa aj napriek
výzve súdu prvej inštancie zotrvala na uvedenom žalobnom petite a nešpecifikovala, aké povinnosti má

žalovaný z predmetnej nájomnej zmluvy plniť.
12. Za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že JUDr. Viera Malinowská
na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 konštatovala, že s otázkou naliehavého právneho záujmu sa
súdvysporiadal,pričommázato,ženaliehavýprávnyzáujempreukázalavžalobeasúdhonepovažoval
za neexistujúci v priebehu celého konania. Zo zvukového záznamu z tohto pojednávania jednoznačne
vyplýva, že zákonná sudkyňa uviedla, že žalobkyňa doteraz naliehavý právny záujem na požadovanom

určení nepreukázala a keďže ide o určovaciu žalobu, musí preukázať naliehavý právny záujem, pričom
dôkazné bremeno na požadovanom určení je práve na nej.
13. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti súdu prvej inštancie, že nesprávne uviedol v záhlaví
napadnutého rozsudku, že žalobkyňa je zastúpená advokátom M.. L.. A. Z., pretože žalobkyňa
dňa 13.6.2013 splnomocnila na zastupovanie v predmetnom spore advokáta JUDr. Miroslava Mojtu (č.l.

42 spisu), ktorý splnomocnil (substitúta) advokáta JUDr. Ing. Petra Slávika na zastupovanie v danej
právnej veci. Doteraz k odvolaniu plnomocenstva pre advokáta JUDr. Miroslava Mojta nedošlo, a preto
je žalobkyňa aj naďalej zastúpená v konaní týmto advokátom.
14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na

základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliadanavšetko,čovyšlozakonanianajavo.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadeniejeobmedzovaný
právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada

voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri
hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä
základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z

odôvodneniarozhodnutiapresne,zrozumiteľneaurčitevyplývajúvlogickejnadväznosti ashodnotiacou
väzboukjednotlivýmdôkazomskutkovézistenia,ktorévsúhrnevytvárajúskutkovýnálezsúdu.Odvolací
súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani

právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného

odôvodnenia odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.16. Žalobkyňa podala odvolanie voči napadnutému rozsudku aj vo výroku o náhrade trov konania.
Odvolanie ale v tomto rozsahu vôbec neodôvodnila, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú
a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku; so zdôraznením, že žalovaný

odvolanie nepodal. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a
teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,

priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).